Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sa/93/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200940 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200940.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci žalobkyne: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. B. č. XXX, proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobkyňa a žalovaný n e m a j ú právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.12.2016, doručenou krajskému súdu dňa 09.12.2016, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2016, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.08.2016. Týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zák.č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a § 75 a § 81 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku z 30. októbra 2014. 2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že rozhodnutím č. 320 8227680 zo dňa 03.03.2009 bol jej zomrelému manželovi podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zák.č. 274/2007 Z.z. v znení zák.č. 272/2008 Z.z. priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom v sume 50,70 € mesačne za 759 dní pobytu vo vojenských táboroch nútených prác. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX jej bol priznaný vdovský dôchodok po zomrelom manželovi od 29.05.2012, suma ktorého bola vypočítaná 60% zo sumy starobného dôchodku jej manžela ku dňu smrti, čiže 501,90 €. Vdovský dôchodok je 60% zo starobného dôchodku v sume 301,20 €. Podľa § 81 ods. 2 jej bol ponechaný jej starobný dôchodok, keďže bol vyšší a vdovský dôchodok bol znížený na polovicu, teda na sumu 150,60 € mesačne. Tento výpočet je v rozpore so zák.č. 274/2007 Z.z. v znení zák.č. 272/2008 Z.z., ako aj právnym názorom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/67/2015 zo dňa 28.06.2016. Poukázala tiež na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9So/174/2008 z 29.04.2009, 7So/82/2015 a uviedla, že vo výnimočných prípadoch správny orgán nie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Uvedený názor je možné aplikovať aj na prijaté a publikované stanovisko Najvyššieho súdu SR v Zbierke stanovísk NS SR, ktoré je záväzné aj pre iné obdobné právne veci, nie je však záväzné absolútne. Ak publikované stanovisko Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci bolo preklenuté iným právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, a účastník na to poukazuje, je povinnosťou správneho orgánu, aby sa s novým právnym názorom aj náležite vysporiadal. Zákonodarca ustanovil, že príplatok priznaný podľa zák.č. 274/2007 Z.z. netvorí s dôchodkom jeden celok a spojenie zlučuje sa je potrebné považovať za zlúčenie na účely ďalšej výplaty príplatku s dôchodkom, ku ktorému patrí, avšak pri zachovaní autonómnosti dôchodku a príplatku ako štátnej sociálnej dávky. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 9So/417/2010 zo dňa 25.02.2014 a v rozsudku sp.zn. 10So/34/2015 zo dňa 30.03.2016 je taký, že vdovský dôchodok má Sociálna poisťovňa vypočítať zo starobného dôchodku zomrelého manžela tak, že zistí výšku starobného dôchodku zomrelého manžela ku dňu smrti bez započítania príspevku k dôchodku podľa § 3 ods. 1 zák.č. 274/2007 Z.z., z tejto sumy vypočíta vdovský dôchodok podľa § 75 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z., porovná výšku takto priznaného dôchodku so starobným dôchodok a po postupe podľa § 81 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. pripočíta k vdovskému dôchodku príplatok k dôchodku podľa § 3 ods. 2 zák.č. 274/2007 Z.z., teda vo výške 60% sumy príplatku, ktorý patril k dôchodku zomrelého manžela. Žalobkyňa sa domnieva, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a preto navrhla jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, pričom uviedol, že v rámci realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7So/67/2015 zo dňa 25.06.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava vydala dňa 25.08.2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalobkyni podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zák.č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a § 75 a § 81 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku zo dňa 30.10.2014. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po preskúmaní predmetného rozhodnutia podľa § 218 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a preto rozhodnutie zo dňa 25.08.2016 potvrdil. Poukázal na ust. § 74 ods. 1 písm. a), § 75 ods. 1 a § 81 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že manžel žalobkyne poberal ku dňu smrti, k 29.05.2012 starobný dôchodok v sume 501,90 € mesačne. V sume starobného dôchodku zomretého manžela je už zahrnutý príplatok k dôchodku politického väzňa, ktorý bol zomretému manželovi žalobkyne priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 03.03.2009 v sume 50,70 € mesačne za 759 dní jeho zaradenia do vojenského tábora nútených prác. Takto upravený starobný dôchodok sa manželovi účastníčky konania vyplácal do dňa jeho smrti. Z ust. § 3 ods. 2 zák.č. 274/2007 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 vyplýva, že výška príplatku k vdovskému dôchodku je 60% zo sumy, ktorá by patrila k dôchodku politického väzňa, uvedeného v § 2 ods. 1 tohto zákona. Žalobkyňa však nie je poberateľkou príplatku k vdovskému dôchodku, ani jej samostatný príplatok k dôchodku politickým väzňom nebol priznaný. Ďalej poukázal na ust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 5 zák.č. 274/2007 Z.z. s tým, že príplatok bol ako štátna sociálna dávka podľa § 1 citovaného zákona priznaný manželovi žalobkyne a po priznaní sa stal neodlučiteľnou súčasťou jeho starobného dôchodku. Príplatok, ani jeho časť ako štátna sociálna dávka samostatne neprechádza na vdovu po politickom väzňovi. Suma vdovského dôchodku sa v tomto prípade určuje zo starobného dôchodku politického väzňa zvýšeného o príplatok, ktorý sa stal súčasťou starobného dôchodku. Vzhľadom na uvedené, vdovský dôchodok bol žalobkyni priznaný zo starobného dôchodku zomretého manžela, ktorý už bol zvýšený o príplatok k dôchodku politickým väzňom podľa § 3 ods. 2 zák.č. 274/2007 Z.z., ale následne bola vykonaná úprava vdovského dôchodku v súvislosti so súbehom so starobným dôchodkom právoplatným rozhodnutím z 22.06.2012. Z vyššie uvedeným právnym názorom korešponduje aj právny názor NS SR uvedený v rozsudku č. 7So/17/2010 z 26.01.2011, ktorý bol zovšeobecnený a bol uverejnený pod č. 61 v Zbierke stanovísk NS SR č. 4/2012 (R 61/2012).V predmetnom rozsudku súd vyslovil právny názor, že ak bol k starobnému dôchodku nebohého manžela priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom, stal sa od okamihu jeho priznania súčasťou starobného dôchodku. Príplatok k dôchodku politickým väzňom, ani jeho časť ako štátna sociálna dávka podľa § 1 zák.č. 274/2007 Z.z. potom samostatne neprechádza na jeho vdovu, výška jej vdovského dôchodku sa určuje zo starobného dôchodku jej nebohého manžela zvýšeného o príplatok k starobnému dôchodku. Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky rozsudok súdu nie je prameňom práva, je rozhodnutím v individuálnom prípade a je preto záväzné len pre konkrétne strany sporu. Iba rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sú uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR sú zjednocujúcim výkladom k právnym predpisom. Poukazovanie na rozsudky NS SR, ktoré nie sú uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR považuje žalovaný za nedôvodné, pretože právny názor v nich uvedený dosiaľ nebol zovšeobecnený. Pretože žalovaný je viazaný zovšeobecneným právnym názorom vysloveným v rozsudkoch NS SR, aplikuje právny názor NS SR vyslovený v judikáte R 61/2012 pri rozhodovaní o nároku v skutkovo identických konaniach. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiada žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.02.2017 uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení podanom v žalobe, ako aj na vec sa vzťahujúci materiál a postup, ktorý predchádzal podaniu žaloby. Súčasne pre svoj vysoký vek a zlý zdravotný stav uviedla, že sa nemôže zúčastniť pojednávania a zároveň súhlasila s jeho vykonaním bez jej prítomnosti. 5. S poukazom na uvedené, krajský súd podľa § 114 SSP vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 20.02.2017 v neprítomnosti žalobkyne. 6. Poverená zamestnankyňa žalovaného na súdnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom k dôvodom uvedeným v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 16.11.2016 a vo vyjadrení k správnej žalobe, Sociálna poisťovňa nárok na zvýšenie vdovského dôchodku naďalej neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú a potvrdil rozhodnutie zo dňa 16.11.2016. Pokiaľ ide o nesprávne uvedené poučenia v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, v rozhodnutí zo dňa 16.11.2016 sa prakticky ospravedlnili za štyri rozdielne poučenia a platné poučenie je v odôvodnení posledného rozhodnutia, ktoré žiada ako vecne správne potvrdil. Nevedela sa vyjadril k okolnosti, akým spôsobom sa stalo, že v prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 25.08.2016 boli uvedené štyri rôzne poučenia o odvolaní. 7. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 203, § 199 ods. 3 v spojení s § 177 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť pri aplikácii ust. § 190 SSP a to z nasledovných dôvodov: 8. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, že krajský súd už v posudzovanej veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 24Sd/85/2015-22 zo dňa 08.06.2015, kedy rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.12.2014 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správneho orgánu na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím zo dňa 15.12.2014 Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zák.č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a podľa § 75 a § 81 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rovnako zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku z 30.10.2014. Krajský súd bol toho názoru, že uvedené rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či príplatok k dôchodku politickým väzňom, priznaný k starobnému dôchodku zomrelého manžela žalobkyne, patrí k vdovskému dôchodku vo výške jeho 60%, alebo či má byť zahrnutý do výšky starobného dôchodku manžela navrhovateľky na účely výpočtu vdovského dôchodku, a teda či môže byť krátený na polovicu pre súbeh vdovského dôchodku so starobným dôchodkom navrhovateľky. Na právne posúdenie veci krajský súd vtedy aplikoval ust. § 1 a § 3 ods. 5 zák.č. 274/2007 Z.z. a § 285 ods. 1 písm. n) zákona o sociálnom poistení. Konštatoval, že vymedzenie príplatku k dôchodkom politických väzňov ako štátnej sociálnej dávky je rozhodujúce pre jeho ďalšiu výplatu. Pokiaľ zákonodarca v danom prípade použil spojenie „zlučuje sa s dôchodkom", toto zlúčenie je potrebné považovať za zlúčenie len na účely ďalšej výplaty spolu dôchodkom, ku ktorému patrí, avšak pri zachovaní autonómnosti dôchodku a daného príplatku ako štátnej sociálnej dávky. Vzhľadom na uvedené Sociálna poisťovňa mala vdovský dôchodok žalobkyne vypočítať zo starobného dôchodku jej zomrelého manžela tak, že mala zistiť výšku starobného dôchodku zomrelého manžela ku dňu jeho smrti bez započítania príspevku k dôchodku podľa § 3 ods. 1 zák.č. 274/2007 Z.z., z tejto sumy vypočítať vdovský dôchodok podľa § 75 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, porovnať výšku takto priznaného vdovského dôchodku so starobným dôchodkom navrhovateľky a po postupe podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pripočítať k vdovskému dôchodku celú sumu príplatku k dôchodku podľa § 3 ods. 2 zák.č. 274/2007 Z.z., teda vo výške 60% sumy príplatku, ktorý by patril k dôchodku jej zomrelého manžela ku dňu priznania tohto príplatku. 9. Proti citovanému rozsudku krajského súdu podala Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava odvolanie, na základe ktorého Najvyšší súd SR tento rozsudok krajského súdu sp.zn. 24Sd/85/2015-22 z 08.06.2015 potvrdil rozsudkom sp.zn. 7So/67/2015 zo dňa 28.06.2016. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd SR uviedol, že ako odvolací súd po oboznámení sa s predmetom odvolacieho konania a po oboznámení sa aj s obsahom dávkového spisu Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že neprávoplatné rozhodnutie z 15.12.2014, ktoré krajský súd zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.) je potrebné potvrdiť, ale z iných právnych dôvodov. Úlohou Sociálnej poisťovne bolo o podanej žiadosti žalobkyne rozhodnúť v súlade so zákonom o sociálnom poistení tak, aby nielen z výrokovej časti rozhodnutia, ale aj z jeho odôvodnenia boli dostatočne zrejmé a preskúmateľné dôvody a samotný postup pri výpočte sumy vdovského dôchodku, na základe ktorých bolo o žiadosti o opravu príplatku k dôchodku rozhodnuté. Chýbajúce náležitosti preskúmavaného rozhodnutia Sociálna poisťovňa podrobne uviedla vo vyjadrení z 26.03.2015. Pokiaľ zvolila tento postup, nebol súladný so zákonom. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého procesu. Keďže krajský súd vo výroku rozsudku zo dňa 08.06.2015 rozhodol vecne správne, odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 O.s.p. jeho rozsudok potvrdil, avšak z dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia odporkyne podľa § 250j ods. 2, písm. d) O.s.p.. Žalobkyňa (pozn. súdu: v tom čase ešte ako navrhovateľka, v konaní vedenom podľa O.s.p. o odvolaní Sociálnej poisťovne) žiadala rozsudok krajského súdu 24Sd/85/2015-22 zo dňa 08.06.2015 ako vecne správne potvrdiť, keďže bol súladný s jej právnym názorom. 10. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 25.08.2016 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 2 ods. 2, § 3 a § 4 zák.č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov a § 75 a § 81 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov opätovne zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie príplatku k vdovskému dôchodku z 30.10.2014. 11. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2016 odvolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu v celom rozsahu zamietol a predmetné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 25.08.2016 potvrdil z dôvodov, uvedených aj vo vyjadrení žalovaného zo dňa 20.01.2017. 12. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/67/2015 zo dňa 28.06.2016 o.i. vyplynulo, že podľa Sociálnej poisťovne vdovský dôchodok navrhovateľky bol určený zo sumy starobného dôchodku zomretého manžela a že tento dôchodok bol už zvýšený o príplatok politického väzňa postupom, ktorý je uvedený v rozsudku NS SR sp.zn. 7So/17/2010 z 26.01.2011. Podľa tohto rozsudku, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 4/2012 pod R 61/2012 vyplýva, že I. ak bol k starobného dôchodku nebohého manžela dôchodky priznaný príplatok k dôchodku politickým väzňom, stal sa od okamihu jeho priznania súčasťou starobného dôchodku. II. Príplatok k dôchodku politickým väzňom, ani jeho časť ako štátna sociálna dávka podľa § 1 zák.č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom potom samostatne neprechádza na jeho vdovu; výška jej vdovského dôchodku sa určuje zo starobného dôchodku jej nebohého manžela zvýšeného o príplatok k starobnému dôchodku. 13. Zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom upravuje poskytovanie príplatku k dôchodku ako štátnej sociálnej dávky (ďalej len „príplatok") na zmiernenie krívd spôsobených komunistickým režimom v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 politickým väzňom a osobám pozostalým po popravenom alebo zomretom politickom väzňovi počas výkonu trestu, počas zaradenia do vojenských táborov nútených prác, protiprávneho násilného odvlečenia do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch alebo počas zaradenia do tábora nútených prác a ich rodinným príslušníkom za znevýhodnenie na trhu práce a nižší dôchodok. 14. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom príplatok sa zlučuje so starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom, vdovským dôchodkom, vdoveckým dôchodkom, sirotským dôchodkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom, vdovským výsluhovým dôchodkom, vdoveckým výsluhovým dôchodkom a sirotským výsluhovým dôchodkom. 15. Podľa § 75 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. suma vdovského dôchodku je 60% starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok nároku zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku. 16. Žalobkyňa sa domáha opravy výpočtu príplatku k vdovskému dôchodku tak, ako to uvádza Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 9So/5/2013 zo dňa 26.02.2014 a rozdiel žiada doplatiť. 17. Podľa § 5 ods. 1 SSP konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. 18. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 19. Podľa § 391 ods. 2 zák.č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 20. Podľa názoru krajského súdu z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/67/2015 zo dňa 28.06.2016 nevyplýva, že právny názor krajského súdu vyjadrený v jeho rozsudku sp.zn. 24Sd/85/2015-22 z 08.06.2015, bol správny. Tento právny názor korešpondoval s právnym názorom žalobkyne, ktorá rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 25Sd/85/2015-22 z 08.06.2015 navrhla v odvolacom konaní ako vecne správny potvrdiť (viď č.l. 34 spisu Krajského súdu v Žiline sp.zn. 24Sd/85/2015). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd považoval právny názor prvostupňového správneho orgánu, ako aj právny názor vyjadrený v napadnutom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.11.2016 za správny a súladný s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7So/17/2010 zo dňa 26.01.2011, zverejnenom v Zbierke stanovísk NS SR č. 4/2012 pod R 61/2012. Z toho dôvodu námietky žalobkyne v súvislosti s odlišným právnym názorom vyjadreným v rozsudkoch NS SR sp.zn. 9So/417/2010 zo dňa 25.02.2014, sp.zn. 10So/34/2015, nepovažoval za dôvodné, keďže právny názor v nich uvedený doposiaľ nebol zovšeobecnený a rozsudok súdu v právnom systéme Slovenskej republiky nie je prameňom práva, je rozhodnutím v individuálnom prípade, a preto môže byť záväzný len pre konkrétne strany sporu. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietol. 23. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musia okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.