Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 31S/71/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200907 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200907.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcu: BOTA STAV s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO: 34 144 528, právne zastúpený: JUDr. Ida Cabanová, advokátka, so sídlom O. Y. XX, XXX XX N. N., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OPS/BEZ/2016/4804, O-499/2016 zo dňa 21.09.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a . Žalobca a žalovaný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorát práce Žilina č. 180/2016-IZA-2.3/pok/R zo dňa 10.06.2016 vo vzťahu k žalobcovi uložil pokutu podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z., ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zák.č. 125/2006 Z.z., ktorý bol vykonaný v dňoch 07.12., 11.12., 16.12.2015, 07.01. a 14.01.2016 u žalobcu tým, že na základe dokladov predložených zo strany účastníka konania bolo zistené, že právnická osoba BOTA STAV s.r.o. využívala závislú prácu fyzických osôb - M. T. a A. R., ktorí vykonávali prácu na základe pracovných zmlúv zo dňa 14.09.2015. Podľa mesačných výkazov prác za mesiac 09/2015 - evidencie pracovného času predložených zamestnávateľom, uvedené fyzické osoby vykonávali prácu dňa 15.09.2015 v rozsahu 8 hodín. Právnická osoba využívala závislú prácu fyzických osôb M. T. a A. R., preukázala založenie pracovnoprávneho vzťahu - pracovné zmluvy zo dňa 14.09.2015 a nesplnila si oznamovaciu povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, čo podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. je nelegálne zamestnávanie, pričom podľa výpisu zo Sociálnej poisťovne oznamovacia povinnosť bola splnená dňa 16.09.2015 s dátumom vzniku poistenia dňa 15.09.2015. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 6 000,- €. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výkon inšpekcie v dňoch 07., 11. a 16.12.2015 a taktiež 07.01. a 14.01.2016. Inšpektori inšpekcie pri výkone inšpekcie zistili nedostatky, ktorými bol porušený zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pričom z výkonu inšpekcie bol vyhotovený protokol pod číslom IZA-01-54-2.3/P-E24,25-16 zo dňa 14.01.2016 prerokovaný s konateľom žalobcu dňa 16.01.2016, ktorý nemal námietky k zisteným skutočnostiam, ani k spôsobu zistenia, ktorý tvorí podklad tohto rozhodnutia. V protokole boli zachytené porušenia žalobcu, ktoré sú súčasťou výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že A. R. a M. T. nastúpili do práce 16.09.2016 a nie 15.09.2016, nakoľko sa stala administratívna chyba, chybu opravili a priložil ďalšie výkazy práce zamestnancov, ktorí tak isto nepracovali 15.09.2015, pretože v SR bol sviatok, správny orgán túto neakceptoval a pokladal ju za zavádzajúcu s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti žalobcu za porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Z predložených dokladov zo strany žalobcu - v evidencii pracovného času zamestnancov vo vzťahu k M. T. a A. R. bolo zistené, že pracovné zmluvy boli uzatvorené rovnako s oboma zamestnancami dňa 14.09.2015 s nástupom do zamestnania dňa 14.09.2015. Podľa výpisu z registra Sociálnej poisťovne bol A. R. prihlásený dňa 16.09.2015 o 07.11 hod. od 15.09.20015 a M. T. prihlásený dňa 16.09.2015 o 07.16 hod. od 15.09.2015. Podľa predloženej evidencie pracovného času/mesačný výkaz prác za mesiac september 2015 A. R. a M. T. vykonávali prácu - pomocné práce dňa 15.09.2015 v počte 8 hodín na stavbe IBV s miestom výkonu práce Vysoký újezd, Česká republika. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, tzv. opravené výkazy, ktoré predložil žalobca, považoval za nevierohodné a dodatočne vyrobené. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z., kde teda za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pokiaľ ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, ide o pokutu vo výške 5 000,- €. Tak isto pri výške pokuty poukázal na ust. § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. s poukazom na zistenie dvoch prípadov porušenia zák.č. 82/2005 Z.z. 2. Dňa 22.07.2016 vykonal prvostupňový správny orgán opravu odôvodnenia rozhodnutia - strany 9. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie, pričom namietal, že správny orgán porušil zásadu riadneho zistenia skutkového stavu tým, že nevykonal vo veci ďalšie dokazovanie a to, či zamestnanci aj skutočne vykonávali dňa 15.09.2015 závislú prácu pre spoločnosť žalobcu. 4. O odvolaní rozhodol žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 21.09.2016 pod č. OPS/ BEZ/2016/4804 a to tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdili relevantné listinné dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali a potvrdili spáchaný správny delikt žalobcom, a to najmä protokol, pracovné zmluvy zo dňa 14.09.2015, evidencia pracovného času za obdobie 09 - 10/2015, mesačný výkaz prác, výplatné pásky za obdobie 09 až 10/2015, mzdové listy za rok 2015 a výpisy zo Sociálnej poisťovne. Pri konštatovaní nelegálnej práce správny orgán nevychádzal len z pracovnej zmluvy, ale aj z mesačných výkazov za obdobie 09/2015 - evidencia pracovného času predložených zamestnávateľom, kde je uvedené, že zamestnanci vykonávali dňa 15.09.2015 prácu v rozsahu 8 hodín. Zistený nedostatok žalobca nenamietal vo vyjadrení k protokolu a tvrdenie žalobcu, že M. T. a A. R. nastúpili do práce 16.09.2015, nie 15.09.2015 a že sa stala administratívna chyba, považoval správny orgán za zavádzajúce s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zdôraznil v tejto súvislosti a poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správny delikt, to znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. K tvrdeniu žalobcu, že je rozhodnutie zmätočné, že sa ukladá pokuta podľa odôvodnenia rozhodnutia, poukázal na zrejmú chybu v písaní, ktoré nakoniec bolo opravené. Žalobca nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, príp. vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Vo veci výšky uloženej pokuty poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri určovaní jej výšky prihliadol na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce. Z odôvodnenia rozhodnutia je evidentné, že uložením pokuty vo výške 6 000,- € sledoval prvostupňový správny orgán najmä jej výchovné a represívne pôsobenie, ktoré však musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Taký účinok môže však vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Sankcia vo výške 6 000,- € je primeraná, plniaca si preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní aj represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Pokuta bola uložená v dolnej hranici zákonnej sadzby. Žalovaný nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo Zákona o inšpekcii. 5. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu vo veciach správneho trestania, ktorá súdu bola doručená dňa 28.11.2016 a to v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby. Žalobca v žalobe namieta, že nie každé porušenie právnej povinnosti v oblasti verejnej správy musí byť automaticky správnym deliktom. Ide o ňu len vtedy, ak sú naplnené jednotlivé znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu je potrebné aj využívanie závislej práce, pričom musí ísť o skutočne využívanie závislej práce zamestnanca. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia jasne poukazuje na skutočnosť, že ak zamestnávateľ nemal ako prihlásiť zamestnanca na Sociálnu poisťovňu, nemal mu umožniť vykonávať závislú prácu pre zamestnávateľa, teda rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu je skutočnosť, že zamestnanec aj skutočne vykonával dňa 15.09.2015 závislú prácu pre zamestnávateľa. Túto skutočnosť si správny orgán len vyvodil z toho, že žalobca mal s dvoma zamestnancami uzavretú pracovnú zmluvu s nástupom práce dňa 15.09.2015, pričom prvostupňový správny orgán len predpokladal, že zamestnanci aj dňa 15.09.2015 do práce nastúpili, resp. začali vykonávať pre zamestnávateľa závislú činnosť, aj keď žalobca tvrdil a preukázal opak na základe prehlásení zamestnancov. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán tu porušil zásadu riadneho zistenia skutkového stavu tým, že nevykonal ďalšie dokazovania vo veci, či zamestnanci aj skutočne vykonávali dňa 15.09.2015 závislú prácu pre žalobcu. Prvostupňový správny orgán ďalej tvrdí, že žalobca si mal povinnosť voči Sociálnej poisťovni splniť dňa 15.09.2015, kedy bol v Slovenskej republike štátny sviatok a žalobca tak mohol urobiť len v najbližší pracovný deň a to dňa 16.09.2015. V tomto smere poukázal na ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný presne a úplne zistiť skutkový stav veci a za týmto účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného a považuje ho za nezákonné z dôvodu, že v správnom konaní bola porušená zásada riadneho zistenia skutkového stavu tým, že nevykonal správny orgán vo veci ďalšie dokazovanie, t.j. či zamestnanci aj skutočne vykonávali dňa 15.09.2015 závislú prácu pre žalobcu. Žalobca je aj toho názoru, že zo strany prvostupňového správneho orgánu, aj žalovaného ide o arbitrárne rozhodnutia. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny - 1ÚS/117/07. Správny orgán nemôže svojvoľne rozhodnúť o porušení právnej povinnosti, resp. odobriť rozhodnutie, keď nemá preukázané, či k porušeniu právnej povinnosti skutočne došlo. V tomto prípade, aj keď žalobca uzavrel so zamestnancom pracovnú zmluvu s nástupom od 15.09.2015, nedošlo k porušeniu právneho predpisu a to z dôvodu, že aj keď je v zmluve nástup do práce 15.09.2015, skutočný nástup bol až 16.09.2015, nakoľko v Slovenskej republike bol sviatok a žalobca, a ani jeho zamestnanci prácu v tento deň nevykonávali. Skutočný nástup zamestnancov na výkon práce bol až dňom 16.09.2015, čo zamestnanci potvrdzujú. Žalobca navrhol vykonať výsluch, a to zamestnanca M. T., A. R. a konateľa žalobcu Bohdana Bojarčuka. Žalobca žiadal, aby súd po vykonanom dokazovaní zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 6. K predmetnej žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktoré súdu bolo doručené dňa 24.01.2017. Žalovaný mal za to, že vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav boli potom správne aplikované zákonné ustanovenia zák.č. 82/2005 Z.z. a zák.č. 125/2006 Z.z.. Námietky žalobcu uvedené v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné, pričom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 7. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 29.03.2017. 8. Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupov oboch správnych orgánov v rozsahu danom žalobnými žalobnými dôvodmi žalobcu, ako aj v rozsahu danom ust. § 195 SSP mal za to, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zák.č. 125/2006 Z.z., ako aj so zák.č. 82/2005 Z.z., vo veci bol dostatočne zistený skutkový stav a na takto zistený skutkový stav potom boli správne aplikované uvedené právne predpisy. Z tohto dôvodu bola žaloba ako nedôvodná postupom podľa ust. § 190 SSP zamietnutá. 9. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu 3a) zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, 3b) a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu,3c) ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu3d) zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, 10. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur, 11. Podľa § 19 ods. 4 zák.č. 125/2006 Z.z. pokutu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. 12. Podľa § 19 ods. 6 zák.č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 13. Podľa § 21 ods. 3 zák.č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 14. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zák.č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 16. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) zák.č. 461/2003 Z.z., účinný do 31.12.2016, zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia: 1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c), 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu podľa § 4 ods. 5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu podľa § 4 ods. 5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 17. Vo vzťahu k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu súd udáva: 18. Vo vzťahu k prvej žalobnej námietke žalobcu, vo vzťahu k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu správnymi orgánmi, že správny orgán nedostatočne zistil, či skutočne menovaní zamestnanci vykonávali dňa 15.09.2015 závislú prácu, súd udáva nasledovné: z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správny orgán pri výkone inšpekcie vychádzal aj z predložených pracovných zmlúv, z ktorých bolo zistené, že žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so zamestnancom T. M. s druhom práce - dokončovacie stavebné práce s miestom výkonu práce Slovenská republika, pričom zamestnanec nastupuje do zamestnania - 14.09.2015. Pracovná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Tak isto bolo zistené, že žalobca mal uzatvorenú pracovnú zmluvu aj so zamestnancom - R. A. s druhom vykonávaných prác - dokončovacie stavebné práce, pričom zamestnanec nastupuje do zamestnania dňa 14.09.2015, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Ďalej správne orgány vychádzali aj z potvrdenia o zamestnaní, kde je uvedené, že M. T. bol u žalobcu zamestnaný v dobe od 15.09.2015 do 05.10.2015, pričom potvrdenie vystavil žalobca. Zamestnanec M. T. skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 5.10.2015. Nie je sporné, že M. T. bol prihlásený do Sociálnej poisťovne dňa 16.09.2015 o 07.16 hod. a to od 15.09.2015. Tak isto nie je sporné, že A. R. bol do Sociálnej poisťovne prihlásený elektronicky dňa 16.09.2015 o 07.11 hod. a to od 15.09.2015. Tak isto správne orgány vychádzali v predmetnej veci aj zo mzdových listov uvedených zamestnancov za obdobie od 05/2015 do 10/2015. Tiež vychádzali aj z výplatných pások vo vzťahu k uvedeným zamestnancom a najmä vychádzali aj z mesačných výkazov prác predložených samotným žalobcom, z ktorých bolo zistené, že A. R. a M. T. dňa 15.09.2016 vykonávali prácu v Českej republike na IBV - pomocné práce - Vysoký újezd, odpracované hodiny - 8 hodín. 19. Z týchto dôvodov je nepochybne preukázané, že uvedení zamestnanci vykonávali závislú prácu pre zamestnávateľa žalobcu dňa 15.09.2015, pričom súd poukazuje na to, že neskôr predložené opravené mesačné výkazy s nástupom práce uvedených zamestnancov od 16.09.2015 boli v rámci konania predložené účelovo. Súd najmä poukazuje na to, že tieto skutočnosti žalobca v rámci vyjadrenia k protokolu č. IZA-01-54-2.3/P-E24,25-16 zo dňa 14.1.2016 žiadnym spôsobom nenamietal. Pokiaľ žalobca zaslal k začatiu konanie čestné prehlásenie, že zamestnanci nastúpili do práce dńa 16.9.2015 a zároveň priložil opravené mesačné výkazy s nástupom práce odo dňa 16.09.2015, súd na takýto dôkaz rovnako neprihliadol a považoval tento dôkaz za účelový s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za uvedené protiprávne konanie žalobcu. V danom príápade sa jednalo o čestné prehlásenie samotného žalobcu ako účastníka konania, nejednalo sa o čestné prehlásenie menovaných zamestnancov. 20. Súd neprihliadol ani na námietku žalobcu, že žalobca si mal plniť povinnosť vo vzťahu k Sociálnej poisťovni dňa 15.09.2015, kedy bol v Slovenskej republike štátny sviatok a mohol tak urobiť až nasledujúci najbližší pracovný deň, a to dňa 16.09.2015, s poukazom najmä na to, že prihlasovanie zamestnancov sa uskutočňuje elektronickou formou, tzn. štátny sviatok nemá vplyv na nahlasovanie predmetných zamestnancov do Sociálnej poisťovne. To znamená, že v predmetnej veci správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a špecifikované porušenie, ktoré bolo zároveň uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia bolo riadne preukázané. 21. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, ktorý považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, aj rozhodnutie žalovaného za arbitrárne rozhodnutie, súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci netrpia znakom nepreskúmateľnosti, resp. nedostatku dôvodov, tieto sú vydané v súlade so špecifikovanými zákonnými ustanoveniami. V rozhodnutiach správnych orgánov je uvedené, za čo konkrétne bol žalobca potrestaný, rozhodnutie žalovaného reaguje na odvolacie námietky žalobcu. Teda nebol porušený ani Správny poriadok a to v ust. § 46, 47 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. 22. Čo sa týka navrhnutého vykonania dokazovania, súd neakceptoval návrh na vykonanie dokazovania vypočutím špecifikovaných svedkov, nakoľko mal za to, že v rámci správneho konania bol vo veci dostatočne zistený skutkový stav, bol zabezpečený dostatok dôkazov, z ktorých správne orgány mohli zaujať vyslovený právny záver o porušení povinnosti zo strany žalobcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia. Podľa názoru súdu žalovaný postupoval v danom správnom konaní v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, pokiaľ ide o výšku pokuty, súd poukazuje, že v danom prípade ide zo strany žalobcu o objektívnu zodpovednosť. Súd konštatuje, že v teórii práva hmotného považuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu stanovenú normou správneho práva. V uvedenej definícii sa odvodzujú aj všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré, okrem iného, patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu - trest. Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 6 000,- € a to na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby ( od 5.000 ,- Eur do 200.000,- Eur) nakoľko, ako bolo preukázané v danom prípade, išlo o nelegálne zamestnávanie dvoch fyzických osôb súčasne, preto nezostalo ani súdu nič, len opätovne konštatovať, že rozhodnutie, ako aj postup žalovaného správneho orgánu, boli v súlade so zákonom. 23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola teda žaloba žalobcu ako nedôvodná zamietnutá postupom podľa § 190 SSP. 24. O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 167 ods. 1 SSP, § 168 SSP za použitia § 175 SSP. Nakoľko žalobca nebol úspešný v konaní, nemá ani právo na náhradu trov konania. Rovnako súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 SSP a contrario, nakoľko neboli splnené podmienky na náhradu trov konania (výnimočnosť). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.