KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Žilina4. 4. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/169/2015 z 4. 4. 2017

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 3Sžfk/37/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:5015201071.1 (26. 09. 2018). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Žilina z 4. apríla 2017, sp. zn. 21S/169/2015, ECLI:SK:KSZA:2017:5015201071.5

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/169/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015201071
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5015201071.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej
a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MVDr. D.
S., bytom B. W. XXXXX/XXX, XXX XX L., právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária
Mrázovský & partners, s.r.o., Mariánske nám. 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, proti žalovanému:
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada, Bajkalská 27, P. O. BOX 12, 820 04 Bratislava
27, právne zastúpený : JUDr. Milošom Kvašňovským, advokátom so sídlom R. XX, XXX XX Q., v
konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačnej rady č.
18/25358/15/RR zo dňa 28.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada č. 18/25358/15/
RR zo dňa 28.09.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca m á n á r o k proti žalovanému na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 18/25358/15/RR zo dňa 28.09.2015, ktorým rozhodnutím podľa § 42 ods. 4
prvá veta zákona č. 250/2012 Z. z. rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 2025/2012/E-OZ zo dňa 19.05.2015 potvrdil. V žalobe žalobca poukázal na to,
že v predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 4Sžf/54/2014 zo dňa
15.01.2015 zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/77/2013-65 zo dňa 29.04.2014 (ktorým
bola žaloba žalobcu zamietnutá) tak, že rozhodnutie žalovaného č. 19/6390/13/RR zo dňa 06.05.2013,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 1898/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013 zrušil a
vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Následne bolo vydané prvostupňové
rozhodnutie zo dňa 19.05.2015 pod č. 2025/2012/E-OZ, ktorým opakovane správny orgán rozhodol
zásadným spôsobom odignorujúc záväzný právny názor a pokyny uvedené v rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky tak, že pre regulovaný subjekt pre žalobcu schválil pre rok 2012 pevnú cenu
elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 119,11 Eur/MWh vyrobenej v zariadení na výrobu elektrickej
energie. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie a žalovaný napadnutým rozhodnutím
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Žalobca v žalobe rozporuje posúdenie dátumu
úspešného vykonania funkčnej skúšky podľa dňa uvedeného v bode 13. protokolu o funkčnej skúške
s následnou aplikáciu § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky pre reguláciu sieťových odvetví č. 225/2011 Z.
z., ktorou sa ustanovuje sieťová regulácia v elektroenergetike v znení neskorších predpisov - ďalej
len vyhláška URSO ustanovujúca cenovú reguláciu. Žalovaný sa stotožňuje s rozhodnutím úradu,
ktorý určil ako dátum uvedenia zariadenia do prevádzky, resp. dátum úspešného vykonania funkčnej
skúšky, dátum 02.07.2012, kedy bol protokol o funkčnej skúške schválený a podpísaný za spoločnosť
SSE-D a.s. riaditeľom sekcie Assent management p. Ing. Martinom Magátom v bode 13, a preto



konštatuje správnosť aplikácie § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 225/2011 Z. z.. Žalobca má za to,
že správny orgán v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistil skutkový stav
(nesprávne posúdil dátum uvedenia zariadenia do prevádzky dátum 02.07.2012 namiesto 28.06.2012)
a na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis, a preto považuje
postup žalovaného vo veci odvolania proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pri
schvaľovaní ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu
elektriny regulovaného subjektu podľa § 11a Vyhlášky URSO ustanovujúcej cenovú reguláciu za postup
v rozpore so zákonom. Pre určenie ceny elektriny pre stanovenie ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v
zariadení výrobcu elektriny regulovaného subjektu, resp. uplatnenie príslušného ustanovenia vyhlášky č.
225/2011 Z. z. ustanovujúcej cenovú reguláciu, ktorého postup potvrdil aj odvolací orgán je rozhodujúci
dátum uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky. Vzhľadom na dikciu § 2 ods. 3 písm.
e) zákona o podpore OZE definujúcu pojem uvedenia zariadenia do prevádzky, sa za uvedenie
do prevádzky považuje dátum, kedy bolo na základe kolaudačného rozhodnutia povolené užívanie
zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia
výrobcu elektriny do sústavy, v prípade oboch, dátum, ktorý nastane neskôr. Mesto Martin oznámením
o stavebných úpravách oznámilo žalobcovi, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej drobnej
stavby. Žalobca má za to, že žalovaný nesprávne posúdil v odvolacom konaní proti rozhodnutiu v
cenovom konaní ako dátum uvedenia zariadenia do prevádzky dátum 02.07.2012, vychádzajúc z
dátumu uvedeného v protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy
SSE-D v bode 13. Schválil za SSE-D: riaditeľ sekcie AM. Zo samotného protokolu o funkčnej skúške
vyplýva, že v rámci funkčnej skúšky bola vykonaná kontrola spôsobu merania vykonaná pracovníkom
SSE - metrológia, s.r.o. - sekcia fakturačné meranie dňa 25.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola
nastavenia ochrán vykonaná pracovníkom SSE, a.s. - odbor riadiaca technika - tím ochrany, merania
a automatizácie dňa 20.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola správnosti vykonaných manipulácií,
skúšok a testov vykonaná zodpovedným pracovníkom prevádzkovateľa zariadenia na výrobu elektriny
dňa 27.06.2012 s výsledkom vyhovel, kontrola pripojenia, správnosti merania výkonu a toku energie a
povolenia pripojiť výrobné zariadenia na sústavu SSE-D vykonaná manažérom SSE-D dňa 28.06.2012 s
výsledkom vyhovel, a teda jednotlivé čiastkové úkony funkčnej skúšky boli uskutočnené dňa 28.06.2012
s vyhovujúcim výsledkom. Uvedený dátum je uvedený v bode 12. protokolu o funkčnej skúške.
Žalobca pokladá funkčnú skúšku za technický úkon skúšky pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do sústavy priamo na mieste inštalácie zariadenia výrobcu elektriny, nie je teda správne posudzovať
podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE za dátum úspešne vykonanej funkčnej skúšky
pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy dátum administratívneho spracovania výsledkov
funkčnej skúšky pracovníkom SSE-D, a.s., schválenie resp. protokol o funkčnej skúške dňa 02.07.2012,
ale dátum technickej realizácie funkčnej skúšky, v uvedenom prípade posledného čiastkového úkonu
funkčnej skúšky dňa 28.06.2012. Vychádzajúc z jazykového výkladu § 5 ods. 14 zákona o podpore
OZE, bez pochyby vyplýva, že prevádzkovateľ distribučnej siete je v lehote 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti povinný vykonať funkčnú skúšku, pričom pokiaľ zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické
podmienky na pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad
o úspešnom vykonaní skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Samotný zákon o podpore OZE vo vyššie
uvedenom ustanovení rozlišuje vykonanie funkčnej skúšky, ako technického úkonu, v uvedenom prípade
s dátumom 28.06.2012 a vystavenie dokladu o jej vykonaní ako administratívneho úkonu v uvedenom
prípade 02.07.2012. Následne teda pri aplikácií § 2 zákona o podpore OZE základné pojmy je nevyhnuté
za úspešné vykonanie funkčnej skúšky považovať dátum jej technickej realizácie. Žalobca má za to,
že zákonodarca formuláciou ustanovení § 2 ods. 3 písm. e) a § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE
nemal namysli zverenie rozhodovania o dátume uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky,
a z toho plynúce stanovenia ceny doplatku pre rok 2012 vyrobenej v zariadení výrobcu elektriny
regulovaného subjektu, podľa vyhlášky č. 225/2011 Z. z., na súkromný subjekt spoločnosť SSE-D, a.s.,
ale o to umocnenejšie podporovať z dôvodu transpozície článkov smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, ktorej cieľom je
vytvoriť reálny podklad na dosiahnutie cieľa 20% využívania obnoviteľných zdrojov energie na konečnej
energetickej spotrebe pre rok 2020, podporovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie, mimo iného
aj formou zachovávania dôvery investorov. Okrem vyššie uvedeného je aj v samotnom protokole o
funkčnej skúške uvedené v časti upozornenie pod písm. b): všetky vyššie uvedené údaje v tomto
protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode 8. K predmetnému textu sa vyjadruje riaditeľ sekcie AM
spoločnosti SSE-D, a.s. v upresnení k protokolu o funkčnej skúške zo dňa 25.07.2012, doručenom Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví dňa 26.07.2012 a evidovaným pod č. 21275/2012-BA, ktorý je okrem
iného aj oprávnený na schválenie a podpis protokolu o funkčnej skúške v bode 13, v ktorom uvádza, že v



protokole o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu do sústavy SSE-D je tlačová chyba a správne
má byť uvedené, že „všetky vyššie uvedené údaje v tomto protokole sú platné ku dňu uvedenom v bode
12." Vychádzajúc z uvedeného je teda možné dátum uvedený v bode 12 protokolu o funkčnej skúške
považovať za posledný čiastkový úkon funkčnej skúšky, ako technického úkonu. Uvedené rozdelenie
samotného dokladu o vykonanie funkčnej skúšky, teda do protokolu o funkčnej skúške, na body 12 a 13
samo o sebe rozoznáva úspešné vykonanie funkčnej skúšky, ako technického úkonu, ktorý má namysli
aj ust. § 5 ods. 14 o podpore OZE a dátum vystavenia dokladu o jej vykonaný. Nad rámec poukázal aj na
zmluvu č. 833/2013 o výkupe elektriny na krytie strát uzatvorenej medzi MVDr. D. S., ako dodávateľom
a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., ako odberateľom uzatvorenej dňa 29.07.2013, kde
z článku 2 ods. 2 vyplýva, ako určenie uvedenia zariadenia na výrobu elektriny do prevádzky dátum
28.06.2012. Zároveň poukázal aj potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti č. 0465/2012/E-PT,
ktoré vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 5 ods. 1 písm. rr) zákona č. 276/2001 Z.
z. v spojení s § 5 ods. 5 zákona č. 656/2004 Z. z. vo veci splnenia oznamovacej povinnosti vedenej
pod č. 3936-2012-BA, ktoré určuje taktiež na základe priložených dokladov, mimo iného aj protokolu o
funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, začiatok výkonu činnosti pre
fotovoltaické zariadenie dátum 28.06.2012, teda dátum označený pod bodom 12. protokolu. Žalobca má
za to, že postupom správneho orgánu boli porušené nielen zásady správneho konania, ale i základné
princípy garantované Ústavou Slovenskej republiky. Žalobca považuje žalobou napadnuté rozhodnutie
za rozporujúce záväznému právnemu názoru vyslovenému v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Sžf/54/2014 zo dňa 15.01.2015. Za podstatné a pre právne posúdenie veci zo strany správneho orgánu
považuje nevyhnutne žalobca aj právny názor odvolacieho súdu, odvolací súd sa s právnym názorom
a východiskami krajského súdu nestotožňuje a má za to, že bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej
skúšky s ustálením rozhodujúcich pojmov - v prevádzkovom poriadku, je vyhodnotenie určenia časového
momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Respektíve nie je možné,
aby prevádzkovateľ distribučnej sústavy nerešpektujúc zákonné ustanovenia - § 15 ods. 14 zákona č.
309/2009 vychádzal z takého výkladu uvedeného pojmu - ustálenie rozhodujúceho časového okamihu,
ktorý smeruje len v jeho prospech. Žalobca považuje samotné rozhodnutie žalovaného za nedostatočné
v priamom rozpore so záväzným právnym názorom, ktorý bol uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Žalovaný nevyhodnotil časový moment ukončenia funkčnej skúšky v zmysle §
5 ods. 14 zákona o podpore OZE, teda nevychádzal z ustanovení prevádzkového poriadku platného
v čase vydania protokolu o funkčnej skúške (prevádzkový poriadok SSE-D, schválený rozhodnutím
úradu č. 0160/2012-E-PP v znení zmeny schválenej rozhodnutím úradu č. 0165/2010/E-PP zo dňa
21.02.2011 vo väzbe na ustanovenie § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE a takýto postup
ani náležite nezdôvodnil. V rozhodnutí absentujú fundamentálne atribúty odôvodnenia rozhodnutia.
Absentuje tu odkaz na právne predpisy, z ktorých žalovaný pri rozhodovaní vychádzal, nezaoberá sa
právnym zdôvodnením svojho rozhodnutia, v rámci odôvodnenia sa nezaoberá ani námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní. Žiadnym spôsobom sa žalovaný nezaoberal:
1. S obsahom prevádzkového poriadku platného v čase uvedenia zariadenia do prevádzky, ako predpisu,
ktorý vzhľadom na § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE mal podmienky a spôsob vykonania funkčnej
skúšky jednoznačne obsahovať.
2. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že nielen zákon, ale ani prevádzkový poriadok schválený úradom
neobsahuje úradom, regulačnou radou deklarované podmienky ani povinnosti, ktorých splnenie tieto
orgány od žalobcu vyžadovali.
3. Nevysporiadal sa so skutočnosťou, že prevádzkový poriadok neobsahuje ani podmienky uvedené
v predmetnom protokole, ktorého obsahu správne orgány potom nad rámec zákona a v rozpore so
zákonom pripisuje takú relevanciu.
4. Náležite nezdôvodnil, ani prečo na základe akého právneho predpisu nečitateľný podpis anonymného
pracovníka považuje za legitímnu požiadavku, na základe ktorej, ako podľa neho, konečnej požiadavky
je možné konštatovať úspešnosť funkčnej skúšky.
5. Nevyposriadal sa s argumentáciou žalobcu, že žalovaný požaduje od žalobcu splnenie podmienok
nad rámec zákona a vôbec takých, ktoré nie sú uložené ani len na základe zákona. Taktiež uviedol,
že na margo nesprávneho výkladu ust. § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE si dovoľuje uviesť,
že dikcia predmetného ustanovenia z hľadiska jazykového ako aj gramatického je jednoznačné,
aby z akýchkoľvek pochybností stanovuje, že podmienky a spôsob vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE-D, a.s., ktorý podlieha schváleniu
orgánu verejnej správy - Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Úrad, ako prvostupňový správny
orgán, regulačná rada ako odvolací orgán nemohli od žalobcu požadovať splnenie iných, než zákonom
uvedených požiadaviek na úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Aj tieto podmienky pre prípad ich úpravy



v prevádzkovom poriadku by museli byť v súlade so zákonom, pretože prevádzkový poriadok nemôže
upravovať právne vzťahy nad rámec zákonnej úpravy. V čase vydania rozhodnutia úradu dokonca ani
neexistoval prevádzkový poriadok, ktorý by upravoval spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky,
pričom uvedené je konštatované aj v samotnom odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. V
rozpore s týmto žalovaný ďalej uvádzajú, že SSE-D, a.s. v rámci svojej pôsobnosti určila postupnosť
krokov a priebeh tohto skúšobného procesu, premietla jednak do formy protokolov funkčnej skúšky a
jednak v usmernení umiestnenom na svojom webovom sídle. Správne orgány v rámci dvojinštančnosti
konania odkazuje na znenie bodu 13. protokolu, ktorým mala SSE-D vyjadriť záväznosť tohto bodu,
čo do platnosti protokolu. K tomuto pripomenul, že protokol nebol v rozhodnom období súčasťou
prevádzkového poriadku. Napriek tomu sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia vyslovene
uvádza, že od formálneho podpisu tohto protokolu sa odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním
funkčných skúšok. Takýto prevádzkový poriadok, ktorý bez akýchkoľvek povinností upravoval bol
schválený až rozhodnutím úradu č. 0003/2013/PP zo dňa 24.01.2013, teda viac ako pol roka po uvedení
zariadenia sťažovateľa do prevádzky, pričom v protokole o funkčnej skúške zariadenia na výrobu
elektriny v upozornení, teda v protokole, ktorý bol schválený úradom sa už neviaže dátum ukončenia
funkčnej skúšky tak, ako je vykladané v správnom konaní na administratívnu časť kontroly všetkých
získaných listinných dôkazov (podpisu riaditeľa sekcie AM v kolónke 13) alebo bod b) dátum ukončenia
funkčnej skúšky v bode 12. je dátumom bodov 5) - 11), podľa toho, ktorý nastane neskôr. Žalobca
dodáva, že v bode 5) - 11) sú obsiahnuté práve jednotlivé technické úkony funkčnej skúšky a nie údajne
administratívna kontrola predložených listinných dokladov, teda podpis riaditeľa sekcie AM. Žalobca
zastáva názor, že v prípade, ak by sa definícia podmienok vykonania funkčných skúšok nachádzala v
akomkoľvek inom dokumente vydanom SSE-D, a.s., ako v danom čase platnom prevádzkovom poriadku
vzhľadom na znenie ustanovenia § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE by neboli tieto podmienky vykonania
funkčných skúšok záväzné a právne vynútiteľné. Opačný záver jednoznačne vedie k porušeniu článku
13 Ústavy SR v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené žiadal,
aby rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil aj náhradu trov konania.

2. K žalobe bolo podané písomné vyjadrenie žalovaného, súdu doručené dňa 18.12.2015. Žalovaný
uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a rozhodnutie žalovaného obsahujú všetky
náležitostí, ktorými úrad žalovaného zaviazal Najvyšší súd svojim záväzným právnym názorom
vysloveným v rozsudku sp. zn. 4Sžf/54/2014. Úrad skompletizoval administratívny spis tak, že jeho
súčasťou je aj prevádzkový poriadok platný v čase vykonávania funkčnej skúšky - rozhodnutie úradu
č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010 a jeho zmena rozhodnutie úradu č. 0165/2011/E-PP zo dňa
21.02.2011. Následne vyhodnotil jeho obsah a dospel k správnemu záveru, že prevádzkový poriadok
neupravoval proces vykonania funkčnej skúšky, preto nebolo možné podľa neho v danom čase
postupovať. Poukázal na dátumy vydania oboch rozhodnutí o prevádzkových poriadkoch tak, že boli
vydané dňa 06.12.2010 a dňa 21.02.2011. V čase správneho konania o oboch rozhodnutiach ešte
nebolo platné a účinné ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009, týkajúce sa určenia spôsobu a podmienok
vykonania funkčnej skúšky v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V tomto
čase do termínu 21.02.2011 nebol ešte publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky zákon, ktorý
by obsahoval uvedené ustanovenie. Uvedené ust. § 5 ods. 14 bolo pridané do zákona č. 309/2009 Z. z.
až jeho novelou, konkrétne zákonom č. 136/2011 Z. z. zo dňa 05.04.2011 s účinnosťou od 01.05.2011.
Zákonodarca síce pre prevádzkovateľa sústavy ustanovil povinnosť upraviť spôsob a podmienky
vykonania funkčnej skúšky, avšak zároveň ponechal na vôli, čo do obsahu, spôsobu a podmienok k
samotnému prevádzkovateľovi, keďže nikde v zákone sa neupravujú podrobnosti, akým spôsobom a
za akých podmienok sa funkčná skúška má vykonať. K naplneniu uvedených zákonných ustanovení
došlo pri schválení ďalšieho - nového prevádzkového poriadku spoločnosti Stredoslovenská energetika
- Distribúcia, a.s. dňa 24.01.2013, kedy bolo úradom vydané rozhodnutie č. 003/2013/E-PP. Uvedené
rozhodnutie bolo schválené na návrh spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., pričom
v prílohe č. 9 prevádzkového poriadku s názvom funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny
do sústavy je upravený spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.02.2013 a od tohto dátumu sa vyhodnocuje priebeh a výsledok funkčnej skúšky
podľa prevádzkového poriadku spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. Žalobca vo
svojej žalobe tvrdí, že termín ukončenia funkčnej skúšky mal byť určený podľa bodu 12. protokolu, a
to dňa 28.06.2012 z dôvodu, že v rámci dátumu uvedených v bodoch 1 až 12 protokolu, bol práve
dátum 28.06.2012 rozhodujúci pre úspešné vykonanie funkčnej skúšky. Následne podpísanie protokolu
považuje žalobca iba za formálne vydanie dokladu, za deň vykonania považuje dátum 28.06.2012.



Úrad pri posudzovaní funkčných skúšok postupuje jednotne a nediskriminačne, pričom priebežne
vykonáva zisťovanie o možných nezrovnalostiach v protokoloch o funkčných skúškach. Funkčná skúška
nepredstavuje len súbor technických kontrol jednotlivých funkčných celkov zariadenia, jej predmetom je
aj kontrola podmienok a požiadaviek stanovených zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Teda
ide aj o skúmanie realizačného projektu stavby, uzatvorenej zmluvy o pripojení zariadenia výrobcu do
distribučnej sústavy a prípadne zmluvy o dodávke a distribúcií elektriny. Úrad nie je účastníkom procesu
funkčnej skúšky, a nie je v jeho právomoci zasahovať do procesu vykonávania funkčných skúšok. Úrad
musí vychádzať z dokumentov iných subjektov, ako aj z kolaudačného rozhodnutia o povolení užívania
zariadenia výrobcu elektriny a z dokladu preukazujúceho úspešné vykonanie funkčnej skúšky, ako to
ustanovuje zákon č. 309/2009 Z. z.. Na základe uvedeného potom vyhodnotil ako dátum úspešného
vykonania funkčnej skúšky deň uvedený v bode 13 protokolu o funkčnej skúške, t. j. 02.07.2012 tak,
ako je to uvedené aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť.

3. Krajský súd v Žiline uznesením pod. č. k. 21S/169/2015-71 zo dňa 20.04.2016 konanie prerušil a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 21S/79/2013.
V predmetnom konaní sa taktiež riešila otázka, ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu vo veci tejto.

4. Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 21S/79/2013-233 zo dňa 25.01.2017 zrušil rozhodnutie
žalovaného - Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - Regulačná rada č. 13/3308/13/RR zo dňa
15.04.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 15.02.2017.

5. Súd na základe uznesenia pod č. k. 21S/169/2015-155 zo dňa 08.03.2017 vydal rozhodnutie o
pokračovaní v konaní a zároveň stanovil termín pojednávania na deň 5.4.2017.

6. Prvostupňovým rozhodnutím pod č. 2025/2012/E-OZ zo dňa 19.05.2015 Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 14 ods. 5 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) zákona
č. 276/2011 Z. z., v spojení s § 1 písm. a) a § 2 písm. a) vyhlášky úradu pre reguláciu sieťových
odvetví č. 189/2011 Z. z. o spôsobe jej vykonania a § 11a ods. 1 písm. b) vyhlášky úradu pre reguláciu
sieťových odvetví č. 225/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike v znení
vyhlášky č. 184/2012 Z. z. tak, že pre regulovaný subjekt - žalobcu určuje pre rok 2012 pevnú cenu
elektriny pre stanovenie doplatku o výške 119,11 Eur/MWh vyrubenú zo slnečnej energie v zariadení
výrobcu elektriny - fotovoltická elektráreň FVZ MVDr. S., s celkovým inštalovaným výkonom 9,36 kW
umiestnenej na streche budovy súpisné číslo XXXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. U., na pozemku s
parcelou č. 3104/53. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline pod
č. k. 20S/77/2013-65 zo dňa 29.04.2014, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, pričom žalobca
podal proti uvedenému rozsudku odvolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní
pod sp. zn. 4Sžf/54/2014 zo dňa 15.01.2015 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Žiline
zmenil tak, že rozhodnutie Regulačnej rady č. 19/6390/13/RR zo dňa 06.05.2013, ako aj rozhodnutie
úradu č. 1898/2012/E-OZ zo dňa 21.01.2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia
rozsudku vyplynulo, že úlohou úradu bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak,
aby jeho súčasťou boli prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej
funkčnej skúšky. Súd mal za to, že bez oboznámenia sa s obsahom prevádzkového poriadku a
vyhodnotením v ňom uvedených podmienok upravujúcich spôsob a podmienky vykonania funkčnej
skúšky je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky
predčasné. Odvolací súd ďalej uviedol, že Krajský súd v Žiline nesprávne právne vec posúdil a
dospel k záveru, že rozhodol na základe neúplného administratívneho spisu, keď jeho súčasťou nebol
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej siete obchodnej spoločnosti SSE-D, a.s., ktorá
vyhotovovala protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D,
a.s.. Prvostupňový správny orgán skompletizoval administratívny spis tak, aby jeho súčasťou boli
prevádzkový poriadok účinný v čase vydávania cenového rozhodnutia s odkazom na spisy pre vydanie
tohto rozhodnutia, preskúmal prevádzkový poriadok, uviedol dokumenty a predpisy upravujúce spôsob
a podmienky vykonania funkčnej skúšky použité v cenovom konaní, vyhodnotil obsah prevádzkového
poriadku, ktorý neobsahoval ustanovenia upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo
väzbe na § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z.. Úrad teda uviedol čas uvedenia zariadenia výrobcu
elektriny do prevádzky v súlade s § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. na základe úspešne
vykonanej skúšky podľa bodu 13. protokolu, ktorý je dňom úspešného ukončenia funkčnej skúšky



osvedčujúcej splnenie obchodných a technických podmienok pripojenia do distribučnej sústavy SSE-
D. Dátum ukončenia funkčnej skúšky 02.07.2012 predstavuje platnosť a kompletnosť predchádzajúcich
úkonov, bez ktorého by nenadobudli právne účinky. SSE-D zverejnila na svojom webovom sídle
usmernenie k procesu pripojenia zariadení výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov do sústavy SSE-D
sprístupnené každému regulovanému subjektu s obsahom náležitostí a povinností určených podľa § 12a
zákona o regulácií pre pripojenie zariadenia na výrobu elektriny do distribučnej sústavy a s postupnosťou
a záväznosťou protokolu.

7. Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal,
že odvolaním napadnuté rozhodnutie považuje za rozporujúce záväznému právnemu názoru, ktorý bol
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/54/2015 zo dňa 15.01.2015. Správny orgán
nevyhodnotil časový moment ukončenia funkčnej skúšky v zmysle § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE,
teda nevychádzal z ustanovení prevádzkového poriadku platného v čase vydania protokolu o funkčnej
skúške. Poukázal na ust. § 2 ods. 3 písm. e) zákona o podpore OZE a takýto postup ani náležite
nezdôvodnil.

8. Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 28.09.2015 pod č. 18/25358/15/RR prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu podľa § 42 ods. 4 prvá veta zákona č. 250/2012 Z. z. v spojení s § 59
ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že problematiku podpory
a podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie upravuje zákon č. 309/2009
Z. z. v znení zákona č. 136/2011 Z. z. a postup pri cenovej reguláciu v elektroenergetike upravuje
vyhláška č. 225/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2012 v znení vyhlášky č. 184/2012 Z. z.. Žalovaný
sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového orgánu, ktorý vzhľadom na skutočnosť, že v prípade
žalobcu ide o drobnú stavbu schválil, ako časť uvedenia zariadenia do prevádzky dátum úspešného
vykonania funkčnej skúšky. Z uvedené vyplynulo, že čas, kedy bola úspešne vykonaná funkčná skúška
v prípade žalobcu sa určuje podľa dátumu, ktorý stanovuje protokol o vykonaní funkčnej skúšky, t. j.
02.07.2012. Záväzným je dátum podpísania dokumentu, ktorý osvedčuje skutočnosť, ktorá nastala,
t. j. platnosť protokolu o vykonaní funkčnej skúšky, nie samotný fyzický výkon vykonania funkčných
skúšok. Podpis zodpovednej osoby, podľa názoru odvolacieho orgánu, predstavuje predpoklad platnosti
právneho úkonu. Samotný protokol o vykonaní funkčnej skúšky pritom vo svojom bode 13. označuje
ako dátum ukončenia funkčnej skúšky (platnosť protokolu od): 02.07.2012, čo je potvrdené aj podpisom
a pečiatkou zodpovednej osoby, t. j. riaditeľom sekcie Asset Management Ing. Magátom. Podpis
dokumentu, t. j. protokolu o vykonaní funkčnej skúšky predstavuje rozhodnú udalosť, z ktorej sa
odvíjajú práva a povinnosti súvisiace s vykonaním funkčných skúšok. V čase vykonania funkčných
skúšok žalobcu bolo účinné rozhodnutie č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorým prvostupňový
orgán schválil prevádzkový poriadok spoločnosti SSE-D, a.s.. Tento prevádzkový poriadok neobsahoval
ustanovenia, ktoré by upravovali priebeh funkčných skúšok. Spoločnosť SSE-D, a.s. vydala a zverejnila
na svojom webovom sídle usmernenie aké náležitostí musí regulovaný subjekt predložiť, resp. aké
povinnosti musí splniť, aby mohla byť elektráreň s výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov pripojená
do distribučnej sústavy spoločnosti SSE-D, a.s.. V uvedenom usmernení v časti A/ funkčnej skúšky
zariadenia v bode 3 spoločnosť SSE-D, a.s. uvádza: úspešné vykonanie funkčných skúšok elektrárne
je nevyhnutnou podmienkou pre vykonanie preberacieho konania. O úspešnosti funkčných skúšok
bude žiadateľovi vydaný písomný protokol s uvedeným výsledku. Ak funkčné skúšky nebudú úspešné,
bude vyhotovený písomný protokol s výsledkom o neúspešnosti skúšky a žiadateľ musí v tom prípade
opätovne písomne požiadať o ich opätovné vykonanie. Žalovaný konštatuje, že napriek skutočnosti,
že usmernenie spoločnosti SSE-D, a.s. nespĺňa zákonné požiadavky ustanovenia § 5 ods. 14 zákona
č. 309/2009 Z. z. je presným, vhodným a zrozumiteľným prostriedkom informovania regulovaných
subjektov, ako aj širokej verejnosti o nevyhnutných náležitostiach a priebehu funkčných skúšok.
Zverejnením predmetného usmernenia na webovom sídle spoločnosti mali regulované subjekty prístup
k úprave priebehu funkčných skúšok, ktoré ustanovil prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy.
Podľa názoru žalovaného vyplýva, že jednotlivé etapy funkčnej skúšky odsúhlasuje svojim podpisom
na predpísanom tlačive protokolu o vykonaní funkčnej skúšky určená osoba spoločnosťou SSE-D,
a.s.. V prípade pozitívnych výsledkov určená zodpovedná osoba osvedčí svojim podpisom platnosť
celého procesu funkčnej skúšky. Tento záverečný podpis zodpovednej osoby je treba považovať za
úkon, ktorý vyžaduje oprávnená distribučná spoločnosť, a ktorým sa potvrdzuje platnosť a kompletnosť
predchádzajúcich úkonov a bez ktorého by vykonané úkony nenadobudli právne účinky. Žalovaný má
za to, že úspešné vykonanie funkčnej skúšky je potvrdené protokolom o vykonaní funkčnej skúšky,
ktorého platnosť sa preukazuje podpisom zodpovednej osoby, v tomto prípade riaditeľom sekcie Asset



Management Ing. Magátom v bode 13. Bez podpisu tejto zodpovednej osoby by bol uvedený protokol
neplatný a vykonanú funkčnú skúšku by nebolo možné považovať za úspešne vykonanú. V prípade
žalobcu a jeho poukazovanie na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/54/2014,
ide o účelové zavádzanie s poukázaním len na časť odôvodnenia tohto rozsudku, pričom súd uložil
správnemu orgánu, aby v ďalšom konaní skompletizoval administratívny spis tak, aby jeho súčasťou
bol aj prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonania posudzovanej funkčnej skúšky.
Najvyšší súd sa v predmetnom rozsudku nezaoberal relevantnosťou bodov 12 a 13 protokolu o vykonaní
funkčnej skúšky, ale poukázal na neúplnosť administratívneho spisu, pričom uložil tento spis doplniť.
Z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/54/2014 zo dňa 15.01.2015 bolo zistené, že najvyšší súd
zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 20S/77/2013-65 zo dňa 29.04.2014 a to tak, že rozhodnutie
žalovaného č. 19/6390/13/RR zo dňa 06.05.2013, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. 1898/2012/E-02 zo dňa 21.01.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia
najvyšší súd poukázal na to, že v preskúmavanej veci je potrebné vyhodnotiť, či určenie časového
okamihu pre uvedenie zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D do prevádzky (ďalej len uvedenie
do prevádzky) krajským súdom bolo vecne správne, t. j. či pre určenie časového momentu uvedenia
zariadenia do prevádzky je relevantný dátum faktického vykonávania funkčnej skúšky uvedený v
protokole o funkčnej skúške v kolónke 5, 6, 10, 12, teda dátum 28.06.2012 alebo dátum v kolónke 13
dňa 02.07.2012, v ktorej je uvedený dátum ukončenia funkčnej skúšky a jeho schválenie SSE-D. Od
tohto časového určenia závisí určenie pevnej ceny elektriny a stanovenie doplatku pre žalobcu za rok
2012, vyrobené zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny FVZ MVDr. S. s celkovým inštalovaným
výkonom 9,36 kW nachádzajúcim sa v lokalite k. ú. U., parcela č. 3104/53. Podľa ust. § 5 ods. 14
zákona č. 309/2009 Z. z. je zhmotňovacím ustanovením, ktoré určuje, že spôsob a podmienky vykonania
funkčnej skúšky budú podrobne upravené v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej
sústavy SSE-D, a.s.. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že
prevádzkový poriadok nie je súčasťou administratívneho spisu, resp. že prevádzkovateľ distribučnej
sústavy nemal prijatý formálny prevádzkový poriadok funkčnej skúšky v čase vykonania funkčnej skúšky.
Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní skompletizovať administratívny spis tak, aby jeho súčasťou
boli prevádzkový poriadok upravujúci spôsob a podmienky vykonávania posudzovanej funkčnej skúšky
pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy SSE-D, a.s., následne musí vyhodnotiť ustanovenia
prevádzkového poriadku upravujúce spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky vo väzbe na §
2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z., v ktorom zákonodarca definuje časový moment uvedenia
zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Odvolací súd poukázal
na absenciu dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí, pretože žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia
obsah ustanovení prevádzkového poriadku upravujúci spôsob vykonania funkčnej skúšky vo väzbe
na právnu úpravu § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z. z. nevyhodnocoval, a preto podľa
názoru senátu odvolacieho súdu rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia
pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd uviedol, že sa s právnym názorom a východiskami krajského súdu
nestotožňuje a má za to, že bez podrobnej úpravy podmienok funkčnej skúšky s ustálením rozhodujúcich
pojmov - v prevádzkovom poriadku, je vyhodnotenie určenia časového momentu uvedenia zariadenia
výrobcu elektriny do prevádzky predčasné. Respektíve nie je možné, aby prevádzkovateľ distribučnej
sústavy nerešpektujúc zákonné ustanovenia vychádzal z takého výkladu uvedeného pojmu - ustálenie
rozhodujúceho časového okamihu, ktorý smeruje len v jeho prospech.

9. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu
žalobných bodov uvedených v žalobe ( § 183 SSP ), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 pís.c) SSP a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191
ods. 4 SSP, a to z nasledovných dôvodov :

10. Podľa § 2 ods. 3 písm. e) zákona č. 309/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa všeobecne rozumie
časom uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky dátum, kedy bolo na základe právoplatného
kolaudačného rozhodnutia 3) povolené trvalé užívanie zariadenia výrobcu elektriny alebo kedy bola
úspešne vykonaná funkčná skúška pripojenia zariadenia výrobcu elektriny do sústavy (ďalej len "funkčná
skúška") podľa toho, ktorý dátum nastane neskôr.
3) § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov.

11. Podľa § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. prevádzkovateľ distribučnej sústavy, do ktorého
sústavy má byť zariadenie výrobcu elektriny pripojené, je povinný vykonať funkčnú skúšku do 30 dní odo



dňa doručenia žiadosti výrobcu elektriny. Ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na
pripojenie do sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy vydá výrobcovi elektriny doklad o úspešnom
vykonaní funkčnej skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania. Funkčná skúška sa nevyžaduje, ak zariadenie
výrobcu elektriny nebude pripojené do sústavy. Spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky určí
prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

12. Podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z.z. úrad schvaľuje prevádzkový poriadok
prevádzkovateľa sústavy a siete a prevádzkovateľa zásobníka plynu.

13. Podľa § 12a ods. 6 zákona č. 276/2001 Z.z. prevádzkovateľ sústavy a siete, prevádzkovateľ
zásobníka plynu a organizátor krátkodobého trhu s elektrinou je povinný zapracovať pravidlá trhu vydané
podľa odseku 5 do prevádzkového poriadku a predložiť na schválenie úradu najneskôr do dvoch
mesiacov od účinnosti nariadenia vlády vydaného podľa odseku 5. Úradom schválený prevádzkový
poriadok je záväzný pre účastníkov trhu.

14. Súd v súvislosti s predmetnou vecou poukazuje aj na nález Ústavného súdu I. ÚS 373/2015-33 zo
dňa 25.11.2015, ktorý rozhodol, že základné právo žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 2
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 13 ods. 1 písm. a) a článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky bolo porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžf/43/2014
z 28.01.2015. Predmetný rozsudok najvyššieho súdu bol zrušený a vec vrátená najvyššiemu súdu na
ďalšie konanie.

15. Ústavný súd, Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IÚS 373/2015-33 z 25.11.2015, ktorým zrušil
rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf 43/2014 z 28.01.2015, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5 ods. 14, v
2 ods. 3, písm. c/ zákona o podpore OZE a právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 a v § 11a ods. 1
vyhlášky o cenovej regulácii konštatoval: ... „Z citovaných relevantných ustanovení vyhlášky o cenovej
regulácii vyplýva, že relevantnou skutočnosťou pre určenie ceny elektriny vyrobenej z obnoviteľných
zdrojov energie je čas uvedenia zariadenia na výrobu el. energie do prevádzky, pričom podľa § 2 ods. 3,
písm. e/ zákona o podpore OZE zariadenie na výrobu el. energie sa považuje za uvedené do prevádzky
dňom úspešného vykonania funkčnej skúšky pripojenia tohto zariadenia výrobcu elektriny do distribučnej
sústavy, ktorej (rozumej funkčnej skúšky) spôsob a podmienky vykonania má byť podľa § 5 ods. 14
zákona o podpore OZE určený v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Súčasne
z dikcie druhej vety § 5 ods. 14 zákona o podpore OZE vyplýva, že funkčná skúška je úspešne vykonaná,
ak zariadenie výrobcu elektriny spĺňa technické podmienky na pripojenie do distribučnej sústavy, o čom
vydá prevádzkovateľ distribučnej sústavy výrobcovi elektriny doklad o úspešnom vykonaní funkčnej
skúšky do 10 dní odo dňa jej vykonania.
Z rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj z jemu predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu, s ktorým
sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožnil, vyplýva, že aj napriek dokazovaním zistenej skutočnosti, že
SSE - Distribúcia ako správca distribučnej siete si v rozpore s imperatívom daným mu explicitne v § 5
ods. 14 zákona o podpore OZE spočívajúceho v povinnosti upraviť vo svojom prevádzkovom poriadku
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, túto povinnosť neplnil, takže distribútor objektívnym a
úradom pre reguláciu (ktorý schvaľuje prevádzkový poriadok distribútorov) preskúmateľným spôsobom
neurčil, kedy považuje funkčnú skúšku za vykonanú, najvyšší súd túto nezákonnosť, paradoxne v konaní
o preskúmanie zákonnosti, opomenul, resp. prehliadol a pri ustálení rozhodného času na vykonanie
funkčnej skúšky tento nedostatok zaplátal svojím výkladom o nutnosti prisúdiť v tomto smere právnu
relevanciu internému protokolu správcu distribučnej siete o vykonaní funkčnej skúšky, výklad formy
(usporiadania) ktorého je však vzhľadom na jeho všeobecnú nezáväznosť, a teda aj nevynutiteľnosť
značne polemický...."
Ústavný súd v danom prípade ustálil právny záver: „...Najvyšší súd v napádanom rozsudku v kontexte
uvedeného sa nevysporiadal s dopadom nezákonného postupu distribútora siete, ktorý podmienky a
spôsob vykonania funkčnej skúšky nestanovil explicitne vo svojom prevádzkovom poriadku v záujme
právnej istoty neurčitého počtu prevádzkovateľov zariadení na výrobu el. energie z obnoviteľných zdrojov
pre účely ich jednotnej aplikácie vo všetkých obdobných prípadoch, ale túto nezákonnosť, navyše
v konaní o jej preskúmanie (podľa druhej hlavy V. časti OSP) najvyšší súd ústavne neudržateľným
spôsobom ospravedlnil a konvalidoval svojím subjektívnym výkladom nemajúcim oporu v jasných
ustanoveniach zákona o podpore OZE a vyhlášky o cenovej regulácii. Najvyšší súd týmto svojím
postupom, ktorým následky nezákonného postupu distribútora siete a v konečnom dôsledku aj
nezákonného postupu úradu pre reguláciu, ktorý schválil prevádzkový poriadok SSE - Distribúcia



aj napriek tomu, že neobsahoval zákonom požadovanú úpravu podmienok a spôsobu vykonania
funkčnej skúšky a ktorý konal navyše v danej veci aj ako správny organ v prvom stupni, absolútne
bezprecedentne preniesol na plecia výrobcov el. energie z obnoviteľných zdrojov znášanie rizika
nejednotnej aplikácie a výkladu dotknutých zákonných ustanovení ad hoc, majúcich však vplyv na ich
osobnú a majetkovú sféru...."
Ústavný súd konštatoval: „...vzhľadom na uvedené nedostatky odôvodnenia napádaného rozhodnutia
najvyššieho súdu je ústavný súd toho názoru, že najvyšší súd nerozhodol v danej veci tak, aby
poskytoval rozumné vysvetlenie a odôvodnenie všetkých pre vec rozhodujúcich skutočností. Z
uvedeného dôvodu ústavný súd dospel k záveru, že napádaným rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.
3Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 došlo k namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv, tak
ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd v nadväznosti na zistenie
porušenia základných práv sťažovateľa vo výroku tohto rozhodnutia v bode. 2 rozhodol o zrušení
rozsudku najvyššieho najvyššieho súdu sp, zn. 3Sžf 43/2014 z 28. januára 2015 a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie...."

16. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd mal preukázané, že Prevádzkový poriadok
prevádzkovateľa distribučnej sústavy spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., ktorý
schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č. 276/2001 Z. z.
rozhodnutím č. 0160/2010/E-PP zo dňa 06.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 10.12.2010 (ďalej
len Prevádzkový poriadok) platil aj v roku 2012, kedy bola vykonávaná funkčná skúška a vyhotovoval sa
protokol o funkčnej skúške vo vzťahu k žalobcovi. Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Žilina,
ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len prevádzkovateľ distribučnej sústavy), prevádzkovateľ
podľa § 3 písm. b) bod 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike bol kompetentný, s poukazom na § 5
ods. 14 zákona č. 309/2009 Z. z. posúdiť a vyhodnotiť, či zariadenie výrobcu elektriny - žalobcu spĺňa
technické podmienky na pripojenie do sústavy a bol následne povinný vydať výrobcovi elektriny doklad o
úspešnom vykonaní funkčnej skúšky v lehote stanovenej zákonom (pokiaľ funkčná skúška bola úspešne
vykonaná). Zákonodarca v § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z. z. upravil, že spôsob
a podmienky vykonávania funkčnej skúšky určí Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej
sústavy.

17. V ust. § 5 ods. 14 posledná veta zákona č. 309/2009 Z. z. zákonodarca delegoval kompetenciu
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, výlučne však v Prevádzkovom poriadku, ktorý schvaľuje
žalovaný, upraviť posudzovanie technických podmienok na pripojenie zariadenia do sústavy, a to vo
forme spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. S poukazom na ust. § 12a ods. 6 zákona č.
276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, je úradom schválený Prevádzkový poriadok záväzný pre
účastníkov trhu, keď iba úradom schválenom Prevádzkovom poriadku môžu byť komplexne upravené
pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.

18. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy opomenul v roku 2012 v obsahu prevádzkového poriadku
vykonať úpravu spôsobu a podmienok vykonania funkčnej skúšky. Podľa názoru krajského súdu
nebolo možné, aby si mimo schváleného Prevádzkového poriadku upravoval osobitne (inak) spôsob a
podmienky vykonania funkčnej skúšky.

19. § 5 ods. 14 prvá veta zákona č. 309/2009 Z. z. delegoval prevádzkovateľovi distribučnej sústavy
len kompetenciu vyhodnocovať technické podmienky konkrétneho zariadenia (zariadenia žalobcu na
pripojenie do sústavy), preto aj spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky sa museli viazať
výlučne len na vyhodnocovanie technických podmienok (rôznych technických parametrov zariadenia
alebo technických podmienok pripojenia zariadenia do sústavy).

20. Vychádzajúc z obsahu posudzovaného Protokolu o funkčnej skúške vo forme, ako bol vydaný v
konaní žalobcovi, krajský súd konštatuje, že Protokol o funkčnej skúške pripojenia zariadenia výrobcu
elektriny do sústavy SSE v bodoch 1 - 12 obsahuje údaje, v bode 1 o budúcom výrobcovi elektriny,
v bode 2 o výrobnom zariadení a v následných bodoch vrátane bodu 12 obsahuje technické údaje o
konkrétnej kontrole spôsobu vykonania funkčnej skúšky.

21. Protokol o funkčnej skúške pripojenia obsahuje nielen údaje o výrobcovi a konkrétnom výrobnom
zariadení (bod 1 a 2 protokolu) ale aj časti, v ktorých boli vykonávané prevádzkovateľom distribučnej



siete kontroly v súvislosti s vyhodnocovaním technických parametrov zariadenia žalobcu (v bodoch 5
- 12 protokolu) so záverom vyhovel a nevyhovel. V kolónke 13 protokolu je uvedené schválil za SSE
riaditeľ sekcie AM, dátum ukončenia funkčnej skúšky, platnosť protokolu „od", bez toho, aby bol bod 13
protokolu iným spôsobom špecifikovaný a aby bolo zrejmé, v čom spočíva (aké úkony prevádzkovateľ
technického charakteru v bode 13 posudzoval) schválenie a stanovenie dátumu ukončenia funkčnej
skúšky a v dôsledku toho aj dátum platnosti Protokolu o funkčnej skúške.

22. Len žalovaným schválený Prevádzkový poriadok, ako normatívny právny akt, mohol upravovať
spôsob a podmienky vykonania funkčnej skúšky, avšak len za predpokladu, že spôsob a podmienky
vykonania skúšky sa týkajú overovania a zisťovania technických podmienok zariadenia a technických
podmienok na jeho pripojenie do sústavy. V posudzovanej veci bolo preukázané, že prevádzkový
poriadok, platný a účinný v čase vyhotovenia Protokolu o funkčnej skúške úpravu, na ktorú odkazovalo
ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. neobsahoval, neupravoval spôsob a podmienky vykonania
funkčnej skúšky. Len normatívnym právnym aktom mohla byť daná kompetencia prevádzkovateľovi,
vykonávať funkčné skúšky výlučne, však spôsobom a podmienkami, ktoré boli obsahom schváleného
Prevádzkového poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Potom je bez právneho významu
zverejnenie akýchkoľvek podmienok vykonania funkčnej skúšky, ktoré na svojej internetovej stránke
zverejnil prevádzkovateľ distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré nie sú normatívnym aktom,
ale iba jeho prejavom súkromnoprávnej povahy.

23. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške mohol vykonať len
kontrolu preverenia a vyhodnotenia technických podmienok posudzovaného zariadenia a splnenia
technických podmienok na pripojenie tohto zariadenia do sústavy. Zo samotného označenia, ale
ani obsahu bodu 13 protokolu nevyplýva posudzovanie konkrétnych technických podmienok zariadenia,
ani súdu nie je zrejmé, aké technické podmienky zariadenia prevádzkovateľ, v bode 13 posudzoval,
naviac, keď technické podmienky pripojenia sú posudzované v predchádzajúcich bodoch protokolu s
výsledkom vyhovel..

24. Bez existencie objektívnych skutočností technického charakteru, ktoré by oprávňovali
prevádzkovateľa distribučnej sústavy vykonať postup a vyhodnotiť posudzované zariadenie aj v
bode 13, je potom dátum uvedený v kolónke v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške bez
relevancie. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy ako obchodná spoločnosť sám o sebe nie je orgánom
verejnej správy. V súvislosti so skúmaním technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a
posudzovania jeho pripojenia do sústavy, má kompetenciu posudzovať len technickú stránku zariadenia
a technické podmienky pripojenia zariadenia do sústavy a iba výlučne v tejto rovine má, zákonom
delegovanú kompetenciu, vyhodnocovať a posudzovať technické podmienky zariadenia výrobcu
elektriny a technické podmienky na jeho pripojenie do sústavy, pričom zákonodarca mu nedelegoval
vyhodnocovanie iných, než technických, podmienok. Potom stanovisko riaditeľa sekcie AM, ktorý
schválil v bode 13 protokolu funkčnú skúšku s určením dátumu v kolónke 13 a konečný dátum platnosti
protokolu o funkčnej skúške, v obsahu, vo forme ako bol prevádzkovateľom distribučnej siete vykonaný,
je bez relevancie. Za daných skutkových okolností mohol v bode 13 prevádzkovateľ distribučnej siete
len deklarovať skutočnosti vyjadrené v predchádzajúcich bodoch Protokolu o funkčnej skúške, ktorými
technické zariadenie výrobcu elektriny na pripojenie do sústavy skúmal, kontroloval a vyhodnocoval,
keď opak v konaní nebol preukázaný a nebolo v konaní preukázané, že skutočnosti zistené v
bodoch, ktoré predchádzali bodu 13 Protokolu o funkčnej skúške (s konštatovaním prevádzkovateľa
distribučnej sústavy „vyhovel"), sa osobitne vyhodnocovali (z technického hľadiska) a bolo ich
potrebné vyhodnotiť. Potom takýto postup prevádzkovateľa distribučnej sústavy vyjadrený v bode
13 protokolu sa javí krajskému súdu ako duplicitný (schválenie funkčnej skúšky v bode 13 napriek
tomu, že v predchádzajúcich bodoch došlo k vykonaniu funkčných skúšok s výsledkom vyhovel) a
neboli preukázané skutočnosti, že bolo potrebné osobitne vyhodnocovať vykonanie skúšok a kontrol
s výsledkom vyhovel uvedených v predchádzajúcich bodoch protokolu, než v bode 13, vo vzájomnej
súvislosti.

25. V konečnom dôsledku obsah preskúmavaného Protokolu o funkčnej skúške a bod 13 vykazuje
znaky formalizmu, ktorý v konečnom dôsledku, aj vzhľadom na odlišnú právnu úpravu určovania pevnej
ceny elektriny pre rok 2012 do 30.06.2012 a od 01.07.2012 diskriminuje, bez právneho základu a
objektívnych skutočností, žalobcu. Tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako ani prevádzkovateľ
distribučnej sústavy nepreukázali, že mali objektívne dôvody posudzovať funkčnú skúšku aj v bode 13 a



nepreukázali, že v bode 13 prevádzkovateľ preveroval konkrétne technické podmienky posudzovaného
zariadenia a podmienky jeho pripojenia do sústavy. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z vyjadrenia
prevádzkovateľa distribučnej sústavy SSE - Distribúcia, a. s., ktoré si zabezpečil súd v preskúmavanom
konaní.

26. Krajský súd sumarizuje, že obsah Protokolu o funkčnej skúške v bode 13 je v rozpore s § 5 bod
14 zákona č. 309/2009 Z.z., keď prevádzkovateľ distribučnej sústavy na takéto „skúmanie" hodnotenia
zariadenia výrobcu elektriny žalobcu kompetenciu nemal, keď jeho kompetencia sa viazala výlučne
na posudzovanie technických podmienok zariadenia výrobcu elektriny a technických podmienok pre
pripojenie zariadenia žalobcu do sústavy.

27. Samotný obsah bodu 13 nepreukazuje hodnotenie konkrétnych technických podmienok zariadenia
výrobcu elektriny.

28. Potom treba konštatovať, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy postupoval v rozpore so zákonom,
keď svojvoľne rozšíril okruh svojich kompetencií, ktoré mu boli zverené zákonom č. 309/2009 Z.z.
v § 5 ods. 14, keď jeho postup nemal oporu v ustanoveniach platného a účinného Prevádzkového
poriadku prevádzkovateľa distribučnej sústavy, preto je potrebné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je nesúladné so zákonom, keď žalovaný určil deň uvedenia posudzovaného zariadenia na
výrobu elektriny do prevádzky v súlade s dátumom v bode 13 Protokolu o funkčnej skúške. Keďže
žalovaný nepreukázal dôvody, ktoré by oprávňovali prevádzkovateľa distribučnej sústavy na uvedený
postup a oprávňovali ho v bode 13 samostatne, vo väzbe na predchádzajúce body Protokolu o funkčnej
skúške schvaľovať a určovať platnosť a účinnosť protokolu, dátumom uvedenom v bode 13, tak krajský
súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v
konaní nebolo preukázané, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy posudzoval technické podmienky
zariadenia výrobcu elektriny dňa 2.07.2012, z čoho vyplýva, že pre stanovenie ceny výrobcu elektriny z
obnoviteľných zdrojov energie pre rok 2012 bolo potrebné vychádzať z ceny, ktorá sa odvíjala od určenia
dátumu uvedeného v bode 12 Protokolu o funkčnej skúške.

29. Krajský súd zdôrazňuje, že § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. jednoznačne upravil, že spôsob a
podmienky, ako má byť funkčná skúška prevádzkovateľom distribučnej sústavy realizovaná, má upraviť
Prevádzkový poriadok SSE, ktorý však musí byť schválený žalovaným a má charakter normatívneho
aktu a len úradom schválený Prevádzkový poriadok (ako normatívny akt), môže jednotlivý spôsob a
podmienky vykonania skúšky, prevádzkovateľom distribučnej sústavy, upravovať. Oznámenie alebo
usmernenie SSE nemá charakter normatívneho aktu, a preto nemôže byť ani právne záväzným.
30. Pre posúdenie veci je irelevantné, že § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. vstúpil do účinnosti
od 01.05.2011 a Prevádzkový poriadok prevádzkovateľa distribučnej sústavy bol schválený pred
01.05.2011. Je povinnosťou každého prevádzkovateľa distribučnej sústavy, v súlade so zákonom, mať
schválený Prevádzkový poriadok a z tohto dôvodu bolo v kompetencii a aj povinnosťou prevádzkovateľa
distribučnej sústavy s účinnosťou zákona č. 136/2011 Z.z. zo dňa 05.04.2011, ktorý novelizoval zákon č.
309/2009 Z.z. a upravil ust. § 5 ods. 14 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2011, upraviť
a doplniť, už existujúci Prevádzkový poriadok, v súlade so zákonom.

31. Krajský súd pri aplikácii § 491 ods. 1, 2 SSP vo väzbe na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

32. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP súd priznal
žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške
náhrady trov konania, rozhodne, po právoplatnosti rozhodnutia, správny súd s poukazom na § 175 ods.
2 SSP.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý



napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 5015201071

  1. 4. 4. 2017Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21S/169/2015 z 4. 4. 2017 (toto rozhodnutie)opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 26. 9. 2018Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/37/2017 z 26. 9. 2018