Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11CoP/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208678 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115208678.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. L. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Q. X, P., právne zastúpená JUDr. Katarínou Adamovskou, advokátkou, so sídlom O. X, Q., proti manželovi: Mgr. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, T. XX, Y., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom T. Q., nar. XX.XX.XXXX a F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava I, na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 9P/88/2015-125 zo dňa 03. júna 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 83, § 103, § 104 ods. 1 O. s. p. 3. Návrh navrhovateľky, ktorým žiadala jej manželstvo s odporcom rozviesť a upraviť práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode, bol okresnému súdu doručený dňa 24.03.2015. Dňa 16.05.2016 bolo Okresnému súdu Žilina doručené podanie právnej zástupkyne navrhovateľky, ktorým oznámila, že o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom prebieha aj konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 27P/20/2015, a to na základe návrhu podaného zo strany odporcu. Nakoľko bol návrh odporcu na Okresný súd Prešov podaný skôr, pokračuje tento súd v konaní a dňa 04.05.2016 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci samej. Prekážka súdneho konania (litispendencia) vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktorá má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Litispendencia je neodstrániteľnou procesnou prekážkou konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol o zastavení konania. 4. Voči citovanému uzneseniu v zákonnej lehote podala navrhovateľka sťažnosť, ktorú odvolací súd podľa jej obsahu posúdil ako odvolanie. Uvádza, že dňa 16.05.2016 podala čiastočné späťvzatie a návrh na zmenu návrhu na začatie konania na Okresný súd Žilina, ktorým čiastočne vzala späť svoj návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa rozvodu manželstva s odporcom a zároveň sa domáhala, aby Okresný súd v Žiline pripustil zmenu návrhu v časti týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom a rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Tento svoj názor a návrh podrobne odôvodnila predovšetkým záujmom maloletých detí. Okresný súd Žilina uznesením o podanom návrhu na zmenu návrhu nerozhodol a dokonca sa o ňom ani v uznesení nezmienil. Spolu s napadnutým uznesením len právnej zástupkyni navrhovateľky doručil upovedomenie o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava I, z ktorého nepriamo vyplýva, že podanie navrhovateľky posúdil ako nový návrh na začatie konania vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Navrhovateľka nesúhlasí s posúdením jej podania doručeného okresnému súdu tak, ako to vyhodnotil Okresný súd Žilina. Návrh bol jednoznačne označený, aj podrobne vysvetlený ako čiastočné späťvzatie návrhu a zmena návrhu v zmysle ust. § 95 v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku. Keďže súd rozhodol uznesením dňa 03.06.2016, aj na toto uznesenie sa ešte vzťahovali ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých súd bol povinný o zmene návrhu rozhodnúť uznesením, čo sa nestalo. Zároveň však súd rozhodol o zastavení konania, v dôsledku čoho, ak by došlo k právoplatnosti napadnutého uznesenia, by už ani nebolo možné vydať uznesenie o pripustení zmeny návrhu. Rozhodnutie o zastavení konania preto považuje za predčasné. Takýmto postupom Okresný súd Žilina prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky nesprávnym procesným postupom znemožnil navrhovateľke ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je jedna zo základných vád rozhodovania a zároveň nepochybný dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia. Navrhovateľka naďalej zotrváva na svojich argumentoch uvedených v návrhu na zmenu návrhu na začatie konania, a to že bola predchádzajúcim právnym zástupcom nesprávne informovaná o tom, že je možné určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom na čas do rozvodu aj v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom. O tom, že to možné nie je, sa dozvedela až po zmene právneho zástupcu, ktorý ju zároveň oboznámil s konštantnou rozhodovacou praxou súdov v otázke priznania výživného spätne za obdobie pred podaním návrhu, keď takéto výživné je možné priznať, len ak sú na to dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Samotný návrh na zmenu návrhu vychádzal z toho, že aj keď ide o iný typ konania, tak zároveň O. s. p. v ustanovení § 95 takúto zmenu návrhu nevylučoval a nevylučuje ju ani Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 28, ide o konanie s totožným okruhom účastníkov a predovšetkým navrhovateľka je toho názoru, že táto zmena návrhu je v najlepšom záujme maloletých detí, ktorý má byť súdom vždy sledovaný. Navrhovateľka s maloletými deťmi nezdieľajú spoločnú domácnosť s otcom maloletých detí od januára 2015, kedy sa odsťahovali od otca zo O. do P.. Návrh na začatie konania bola podaný v marci 2015. Od tohto obdobia si otec maloletých plnil aj doposiaľ plní svoju vyživovaciu povinnosť len v svojvoľne určenej výške 100,- eur na každé dieťa. Na výzvy matky o poskytnutie vyššieho výživného nereaguje a samotným maloletým deťom poskytuje vecné dary alebo iné plnenia len sporadicky a osobnou starostlivosťou na ich výchovu a výživu prispieva len v obmedzenej miere. Navrhovateľka v dôsledku takéhoto postoja otca maloletých, v dôsledku výšky odôvodnených potrieb maloletých detí je nútená úplne vyčerpať svoju finančnú rezervu, ktorú mala po predaji bytu v Y., pričom v možnostiach a schopnostiach otca rozhodne bolo a je prispievať na ich výživu omnoho vyššou sumou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhovateľka žiada, aby súd prvej inštancie, rozhodujúci o tejto sťažnosti, napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil, navrhovateľkou navrhovanú zmenu v návrhu na začatie konania uznesením pripustil a až následne rozhodol o čiastočnom zastavení konania a o postúpení veci týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu Okresnému súdu Bratislava I ako miestne príslušnému na rozhodnutie vo veci samej. 5. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, samosudca odvolaniu nemienil vyhovieť a vec bola následne predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. 6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 65 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C. m. p.“) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnuté uznesenie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 C. s. p. 7. V čase vydania napadnutého uznesenia bol účinný O. s. p. S účinnosťou od 01.07.2016 boli prijaté nové procesné predpisy, a to Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.) a Civilný mimosporový poriadok (zákon č. 161/2015 Z. z.). Oba tieto procesné predpisy je potrebné aplikovať aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia ich účinnosti. V zmysle obidvoch týchto právnych predpisov právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku litispendencie na tom základe, že na Okresnom súde Prešov sa skôr začalo konanie s rovnakým predmetom (o rozvod manželstva) a s rovnakým okruhom účastníkov konania. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nie je ani sporná. 9. Prekážka litispendencie, t. j. skôr začatého, neskončeného konania na súde, spôsobuje nedostatok podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný a jeho dôsledkom je zastavenie konania. V tomto zmysle potom okresnému súdu jeho procesný postup, keď z úradnej povinnosti dbal na to, či sú splnené podmienky konania, nemožno vytknúť. Záver o litispendencii v zásade ani odvolateľka nespochybňuje. 10. Odvolateľka však súdu vytýka, že nerozhodol o jej návrhu na čiastočné späťvzatie návrhu a zmenu návrhu na začatie konania, ktorý bol súdu predložený pred vydaním napadnutého uznesenia. 11. Okresný súd sa s týmto návrhom vysporiadal tak, že ho postúpil ako nové podanie vecne a miestne príslušnému súdu Okresnému súdu Bratislava I. 12. Postup, ktorý zvolil okresný súd, je podľa názoru odvolacieho súdu vecne správny a nespôsobil odňatie možnosti navrhovateľke konať pred súdom. 13. Odvolací súd síce dáva za pravdu odvolateľke, že okresný súd sa mal vysporiadať s jej návrhom na čiastočné späťvzatie návrhu a zmenu návrhu na začatie konania. Ani takéto rozhodnutie by podľa názoru odvolacieho súdu však nemalo za následok iný vecný výsledok. 14. Každé podanie je súd povinný posúdiť podľa jeho obsahu. Pokiaľ ide o podanie navrhovateľky, ktoré označila ako ,,čiastočné späťvzatie návrhu a zmena návrhu na začatie konania“, toto je vnútorné rozporné, keď na jednej strane berie svoj návrh späť, a to v časti rozvodu manželstva a na druhej strane chce zmeniť svoj návrh tak, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. 15. Postup súdu v zmysle jej návrhu je vylúčený. Konanie o rozvod manželstva nemožno zobrať v časti späť, pretože nemožno oddeliť konanie o rozvod manželstva od konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré sa nezačalo osobitne, ale bolo zo zákona s konaním o rozvod manželstva spojené. Keďže tieto konania nemožno oddeliť, vzatie návrhu späť v časti rozvodu nie je možné. Späťvzatie návrhu o rozvod manželstva môže mať za následok zastavenie konania ako takého aj s konaniami spojenými, t. j. s konaním o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Je vylúčené, aby súd zastavil konanie v časti rozvodu a pokračoval v konaní v časti úpravy práv a povinností k deťom na čas po rozvode, kde by pripustil zmenu návrhu. 16. Späťvzatie návrhu účastníkom je úkon, ktorý nemôže odvolať a ako také by mohlo viesť len k zastaveniu celého konania bez procesnej možnosti meniť návrh na začatie konania. Pri späťvzatí návrhu na rozvod manželstva neprichádza do úvahy zmena návrhu. 17. V danej veci sa však vyskytla konkurencia dôvodov na zastavenie konania, pričom okresný súd postupoval správne, keď ako prvotný dôvod vyhodnotil nesplnenie procesných podmienok vedenia konania - prekážku litispendencie, na ktorú je povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 18. Zároveň však zachoval, vychádzajúc z obsahu podania, vôľu navrhovateľky, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a tento návrh postúpil vecne a miestne príslušnému súdu, ktorému vznikne povinnosť o tomto návrhu konať a rozhodnúť. 19. Navrhovateľka sa mylne domnieva, že v prípade, že by súd rozhodol o zmene návrhu tak, že by sa viedlo konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva (hoci za daných podmienok by to bolo neprípustné), považoval by sa tento nárok za podaný dňom 24.03.2015, kedy bol podaný návrh na rozvod. Takýto účinok by však navrhovateľka nedosiahla a hmotnoprávne účinky začatia konania by vznikli až podaním zmeneného návrhu. 20. Z uvedených dôvodov je rozhodnutie okresného súdu vecne správne a odvolací súd ho potvrdil. 21. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 52 C. m. p., podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)