Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10CoP/57/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200105 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114200105.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov - matka: Z. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Patríciou Bednářovou, so sídlom F., I. T. XX; otec - M. Y., nar. X.X.XXXX, bytom F., M. XX/XX, toho času Ústav na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/1/2014-217 zo dňa 30. júna 2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zverení maloletého U., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, vrátane jej oprávnenia maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok; určení dohľadu nad výchovou maloletého U. počas obdobia 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku; uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého U. sumou 65 eur mesačne od 1.12.2012; uložení povinnosti otcovi uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom od 1.12.2012 do 31.7.2016 v sume 2.850 eur, vrátane povolenia splátok a uložení povinnosti matke informovať otca o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého, vrátane povinnosti otca prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznámiť adresu, na ktorú má byť informácia zasielaná. M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku tak, že otec je o p r á v n e n ý po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody stretávať sa s maloletým U. v rozsahu 1 hodiny mesačne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta bydliska maloletého za prítomnosti kvalifikovaného pracovníka úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta bydliska maloletého určí termín stretnutia tak, aby otec a matka boli o termíne informovaní aspoň 5 dní vopred. Matka je p o v i n n á zabezpečiť prítomnosť maloletého U. na určenom termíne stretnutia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, určil nad výchovou maloletého dohľad na dobu 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 65 eur mesačne od 1.12.2012, obmedzil stretávanie otca s maloletým U. a uložil matke povinnosť informovať otca o zdravotnom stave a študijných výsledkoch maloletého. Vychádzal z toho, že matka sa o maloletého U. celodenne stará, ktorá starostlivosť bola opakovane preverovaná kolíznym opatrovníkom. Zároveň prihliadol na to, že otec je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. 2. Okresný súd však dospel k záveru, že s poukazom na hroziacu recidívu požívania alkoholu matkou je potrebné dočasne stanoviť nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad. Z dokazovania vyplynulo, že spolužitie rodičov pôsobilo na matku psychicky traumatizujúco, čo vyvolalo posttraumatickú stresovú poruchu. V dôsledku tejto poruchy by za určitých okolností mohla v stresovej situácii matka opätovne „siahnuť po alkohole“. Okresný súd pritom zdôraznil, že u matky nebolo nikdy preukázané zneužívanie alkoholu, ale len jeho občasné požívanie. 3. V otázke výživného prihliadol na obvyklé výdavky na dieťa vo veku maloletého U., ktoré sa pohybujú do 100 eur mesačne. V konkrétnostiach však musia kopírovať životnú úroveň rodičov, ktorá je v súdenom prípade podpriemerná. Vo vzťahu k príjmu otca okresný súd vychádzal z princípu potenciality (aký príjem by mohol dosahovať, keby sa nedopustil trestnej činnosti a neodpykával za ňu uložený trest), keď osobitne zohľadnil jeho zamestnanie v období január až máj 2013, v ktorom otcov čistý mesačný príjem predstavoval 505 eur. Určené výživné vo výške 65 eur tak zodpovedá cca 13%-ám dotknutej sumy; otec má síce aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ale jej výška (3,32 eur) dosahuje len nepatrnú úroveň. Vyživovaciu povinnosť otca okresný súd určil od 1.12.2012, v ktorom období v dôsledku „posledného trestného ataku otca“ došlo k rozdeleniu spoločnej domácnosti rodičov. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie spätného výživného (t.j. čiastočne aj pred podaním návrhu) videl v trestnej činnosti otca, ktorej sa dopustil práve proti matke a tiež v skutočnosti, že návrh na určenie výživného mohla matka podať až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci zapretia otcovstva, ktoré svedčalo jej bývalému manželovi. Vzhľadom na spätné určenie výživného otcovi vznikol nedoplatok na výživnom v celkovej sume 2.850 eur (44 mesiacov po 65 eur mínus 10 eur uhradených otcom na výživu maloletého syna), ktorú čiastku okresný súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 95 eur spolu s bežným výživným. Neuveril tvrdeniam otca, že platil výživné na maloletého U. matke prostredníctvom účtu jej maloletého syna D.. Mal za preukázané, že prostriedky, ktoré otcovi prišli na daný účet, boli matkou hneď vybrané a otcovi odovzdané. Dotknutú formu zasielania mzdy si otec zvolil len preto, že proti nemu boli vedené viaceré exekúcie. 4. Napriek tomu, že otec bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, okresný súd nepovažoval za nevyhnutný úplný zákaz styku otca s maloletým U.. Otec sa totiž agresívneho správania dopúšťal v podstate len voči matke a jej ďalším maloletým deťom; naopak, maloletý U. bol privilegovaným dieťaťom. Hoci v osobnostných predpokladoch otca boli zistené výrazné povahové nedostatky, (úplný) zákaz styku by bol „rozhodnutím neadekvátnym až krutým“. Zároveň však obmedzenie styku spočívajúce v jeho priebehu výlučne za prítomnosti tretej odborne znalej osoby (pracovníka referátu poradensko-psychologických služieb príslušného úradu práce, ktorý určí aj rozsah a termíny stretnutí), eliminuje prípadné negatívne výchovné vplyvy otca. 5. Okresný súd uložil matke povinnosť informovať otca o podstatných veciach - zdravotnom stave dieťaťa a jeho školských výsledkov. Podrobnejšie informovanie, ktoré požadoval otec (napr. o množstve potravín spotrebovaných maloletým U.) nepovažoval za nutné. Rovnako nevyhovel návrhu otca, aby dotknuté informovanie podával priamo súd, resp. úrad práce, sociálny vecí a rodiny. Informačnú povinnosť je totiž namieste uložiť osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a tou je matka. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny však bude „styčným bodom“ medzi otcom a matkou vo vzťahu k oznámeniu matke adresy, na ktorú má otcovi zasielať predmetné informácie. Uvedené rešpektuje i to, aby sa otec nedozvedel adresu matky, čím sa predíde vyhroteniu situácie a podnieteniu agresivity otca voči matke. 6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Nesúhlasil so zverením maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, lebo on bol obvinený falošne; naopak, policajný vyšetrovateľ začal stíhať matku pre krivé obvinenie. Pokiaľ sa uvedené preukáže, bude trvať na zverení syna do svojej starostlivosti. Dotknutú argumentáciu otec vzťahoval aj na nesúhlas s obmedzením jeho stretávania s maloletým U.. Tvrdil, že okresný súd mu odňal právo konať pred súdom, keď neodročil pojednávanie a nevyčkal na rozhodnutie o jeho návrhu „o odovzdanie do Českej republiky a požiadanie právnej pomoci z Českej republiky“. 8. Odvolateľ namietal (i) výšku určeného výživného, keďže pracovný pomer, z ktorého okresný súd vychádzal, ukončil v máji 2013. Koncom júla 2013 nastúpil do práce v Brne, kde mu však nebola vyplatená mzda, o ktorom nároku rozhoduje súd v Českej republike. Doplnil, že v rámci trestného stíhania, ktoré iniciovala matka voči nemu pre zanedbanie povinnej výživy, bol vypočutý k tomu, kde matka berie prostriedky na domácnosť, keď nepoberá náhradné výživné a nikde nepracuje. Otec nesúhlasil s tým, aby ho o maloletom U. informovala matka, ktorá je „dementná alkoholička“; osobitne, ak súd musel „nad matkou ustanoviť dohľad“. Trval na tom, aby mu informácie poskytoval každý mesiac kolízny opatrovník. 9. Matka navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť v celom rozsahu. Uviedla, že s tvrdeniami otca sa v plnej miere vyporiadal už okresný súd. Hoci kolízny opatrovník odvolanie nepodal, v rámci vyjadrenia k odvolaniu otca uviedol, že nie je v kompetencii príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny „dávať súhlas k stretávaniu rodiča s maloletým dieťaťom a tiež realizovať asistovaný styk na príslušnom úrade“. Vzhľadom na odsúdenie otca a výkon uloženého trestu odňatia slobody nepovažoval za dôvodné v súčasnosti upraviť stretávanie otca s maloletým U.. 10. V následnej reakcii otec zopakoval, že požiadal o vydanie do Českej republiky a že bol „falošne trestne stíhaný“. Naproti tomu o jeho trestných oznámeniach na matku orgány činné v trestnom konaní a ani kolízny opatrovník nekonali, hoci vedeli, že matka deti týra. Zotrval taktiež na vyjadrení, že matka je alkoholička a „porodí piate dieťa do domácnosti bez prostriedkov, aby otcovia maloletých detí jej zaistili živobytie výživným na deti“. Doplnil, že matka ani súd neuviedli príjem a výdavky domácnosti a že výpočet výživného je len fiktívny. 11. Na dané podanie kolízny opatrovník už nereagoval a matka iba skonštatovala, že otec v podaní neuviedol (oproti odvolaniu) žiadne nové informácie. 12. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v zmysle § 65 a 66 CMP (t.j. bez viazanosti rozsahom odvolania a jeho dôvodmi) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok v prevažnej miere potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o obmedzení, resp. úprave styku rozsudok okresného súdu (čiastočne) zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto rozhodnutia. 13. S poukazom na to, že otec je aktuálne vo výkone dlhodobého trestu odňatia slobody (7 rokov a 6 mesiacov), nebolo možné vôbec uvažovať o zverení maloletého do jeho osobnej starostlivosti. O maloletého sa trvalo stará jeho matka, v ktorej starostlivosti boli zistené určité nedostatky, ktoré však nedosahujú takú intenzitu, aby relevantne spochybňovali spôsobilosť matky zabezpečiť primeranú osobnú starostlivosť o maloletého U.. V spojitosti s predmetnými nedostatkami náležite okresný súd uložil dohľad nad osobnou starostlivosťou matky o maloletého. Správne pritom zdôraznil, že uvedené výchovné opatrenie je vo svojej podstate dôsledkom protiprávneho správania otca k matke a jej deťom. Násilné konanie otca viedlo u matky k vzniku/výskytu posttraumatickej psychickej poruchy, ktorá môže v stresovej situácii podmieniť určité čiastkové zlyhanie matky; spojené s eventualitou požitia alkoholických nápojov. 14. Z konštatovaných dôvodov je vecne správne rozhodnutie okresného súdu o zverení maloletého U. do osobnej starostlivosti matke (vrátane jej oprávnenia maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok) za súčasného uloženia dohľadu v trvaní 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. 15. Východisková úvaha okresného súdu - zohľadnenie potenciality príjmu výživou povinnej osoby (v súdenej veci otca) - pri rozhodovaní o výživnom je plne primeraná. Jej podstatou je presne to, čo otec (nedôvodne) vyčíta prvoinštančnému rozhodnutiu, t.j. určenie výživného z fiktívneho príjmu výživou povinného rodiča. Takýto prístup dôsledne rešpektuje základné kritérium určenia výživného vo vzťahu k povinnej osobe („schopnosti a možnosti povinného“ - § 75 ods. 1 veta prvá zák. o rodine), ktoré kritérium je z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa významnejšie ako reálne dosahovaný príjem dotknutého rodiča, zahŕňajúci aj eventuálne vyhýbanie sa príjmu; v konkrétnostiach prejednávaného prípadu výkon trestu odňatia slobody. Odsúdenie a následný výkon trestu odňatia slobody pre úmyselné protiprávne konanie (zločin týrania blízkej a zverenej osoby) je svojim charakterom jednoznačne správaním, ktorým sa otec „vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu“ (§ 75 ods. 1 veta druhá zák. o rodine). 16. Zo skutočnosti, že v časti rozhodného obdobia (5 mesiacov roku 2013) dokázal byť otec zamestnaný v riadnom pracovnom pomere s čistým mesačným príjmom cca 500 eur, je namieste uzavrieť, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať (minimálne) takýto príjem. Napokon samotný odvolateľ uvádza, že pracoval v neskoršom období v zahraničí, čiže je zrejmá jeho spôsobilosť bez výraznejších obmedzení či už zdravotných, alebo „zručnostných“ vykonávať zárobkovú činnosť v permanentnom pracovnom pomere. 17. Vzhľadom na rozhodujúce skutočnosti, ktorými je zdravotný stav maloletého U. nevyžadujúci si osobitné výdavky a neexistencia žiadnej (jeho) činnosti, ktorá by bola spojená s vyššími/mimoriadnymi výdavkami, nebolo z hľadiska rozhodovania o výživnom nevyhnutné podrobne vyčísľovať všetky jednotlivé každodenné položky týkajúce sa zabezpečovania výživy maloletého dieťaťa. Krajský súd za akceptovateľné považuje konštatovanie okresného súdu, vychádzajúce zo všeobecne známych skutočností a najmä rozhodovacej praxe súdu, že výdavky na (takéto) maloleté dieťa činia do 100 eur mesačne. Pri danej úvahe je však nevyhnutné mať na zreteli aj individuálne pomery tej ktorej rodiny, resp. životnú úroveň rodičov, ktorú úroveň kopírujú aj bezprostredné výdavky dieťaťa. Rovnako v tomto smere okresný súd náležite ustálil, že životná úroveň rodičov je podpriemerná. 18. Za popísanej skutkovej situácie je plne primeraným určenie výživného v sume 65 eur mesačne, t.j. v rozsahu 13 % z potenciálneho príjmu otca. Nadväzne, okolnosti viažuce sa k (v podstate len krátkodobej) práci otca pre firmu sídliacu v Českej republike nemali žiaden zásadnejší vplyv na rozoberanú úvahu konajúcich súdov. Vecne správne okresný súd vyčíslil i nedoplatok na určenom výživnom, v ktorej súvislosti otec ani neuvádzal žiadnu (proti)argumentáciu. Len na okraj krajský súd dodáva, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že pokiaľ aj prichádzali nejaké platby na účet maloletého D. H. (syna matky, ktorého otcom nie je otec maloletého U.), išlo len o účelové správanie odvolateľa smerujúce k vyhnutiu sa dôsledkom debetného zostatku na jeho účte, resp. voči nemu vedených exekúcií. 19. Krajský súd akceptoval formu, ktorú okresný súd zvolil na informovanie otca o maloletom U.. Je nepochybné, že osobou, ktorá zabezpečuje, resp. bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého U. je matka. Preto je práve ona tým subjektom, ktorý má otca informovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa maloletého. Za dôležité otázky týkajúce sa maloletého okresný súd náležite považoval zdravotný stav a študijné/školské výsledky, v štádiu kedy maloletý nastúpi školskú dochádzku. Vzhľadom na okolnosti týkajúce sa odsúdenia otca, vrátane súvislostí spojených s agresívnou komunikáciou otca aj po zákaze priblíženia sa k matke v rámci trestného stíhania, je opodstatneným taktiež zvolenie spôsobu oznámenia adresy otcom, na ktorú mu majú byť zasielané informácie matkou, prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť, resp. aspoň eliminovať, možnosti neprimeranej komunikácie zo strany otca s matkou. 20. To znamená, že povinnosťou otca bude oznámiť kolíznemu opatrovníkovi adresu (taktiež jej prípadnú zmenu), na ktorú žiada zasielať informácie matky ohľadne maloletého U.. Následne kolízny opatrovník uvedené oznámi matke a tá bude povinná raz štvrťročne (najneskôr) vždy k 1.1., 1.4., 1.7. a 1.10 kalendárneho roku informovať otca o maloletom. Dotknutá informácia musí byť primerane konkrétna; vo vzťahu k zdravotnému stavu obsahujúca údaje o prekonaných ochoreniach, resp. vážnejších úrazoch, eventuálne absolvované hospitalizácie alebo operácie. Po nástupe maloletého U. do školy budú súčasťou informácie i údaje o študijných výsledkoch; t.j. minimálne o dosiahnutých známkach (o slovných hodnoteniach) v rámci jednotlivých klasifikácií/vysvedčení. 21. Odvolací súd ako vecne správny vyhodnotil i záver okresného súdu v otázke obmedzenia styku otca s maloletým U.. Je nesporné, že počas výkonu trestu odňatia slobody otca nebude k dotknutému vôbec dochádzať. To znamená, že úprava sa týka obdobia po prepustení otca z výkonu daného trestu. Vzhľadom na dĺžku trvania trestu odňatia slobody otca (7 rokov a 6 mesiacov) aj pri zohľadnení započítania výkonu väzby a alternatívy podmienečného prepustenia ide o dlhodobejší časový horizont. Zároveň s poukazom na vek maloletého (aktuálne 5 rokov) a fakt, že v kontakte s otcom už dlhšie obdobie vôbec nebol, je nevyhnutné, aby stretávanie v úvodnej fáze bolo realizované pod odborným vedením. 22. Krajský súd považoval za nutné zadefinovať výslovne, hoci do určitej miery rámcovo, konkrétny rozsah stretávania sa otca s maloletým U.. S odkazom na vyššie uvedené i trestnú činnosť, za ktorú bol otec právoplatne odsúdený, je v období bezprostredne po ukončení trestu odňatia slobody otca dostatočným stretnutie v rozsahu jednej hodiny mesačne. Garanciu vhodnosti priebehu stretnutí z pohľadu maloletého dieťaťa predstavuje ich realizácia pod gesciou príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere neobstojí argumentácia kolízneho opatrovníka o tom, že nie je oprávnený vykonávať takýto asistovaný styk. Uvedené vyplýva bezprostredne z právnej úpravy (§ 73 ods. 2 písm. b/ bod 10 zák. č. 305/2005 Z.z.) a rešpektuje aj zaužívanú súdnu prax, kedy konkrétne stretnutia sa realizujú „na pôde“/v priestoroch príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; osobitne v rámci činností jeho referátu poradensko-psychologických služieb. 23. Nadväzne krajský súd čiastočne zmenil dotknutú časť rozhodnutia okresného súdu tak, že upravil styk otca s maloletým U. na čas po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody v rozsahu 1 hodiny mesačne na príslušnom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny za prítomnosti odborného pracovníka (zrejme psychológa referátu poradensko-pedagogických služieb). Konkrétny čas stretnutia určí príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa jeho možností a otcovi i matke oznámi najneskôr 5 dní vopred. Povinnosťou matky bude zabezpečiť prítomnosť maloletého U. na dotknutých stretnutiach. 24. Odvolací súd ako nedôvodné kvalifikoval tvrdenie otca o odňatí mu postupom okresného súdu možnosti konať pred súdom. V rámci úkonov súdu prvej inštancie bol otec vyzvaný (vzhľadom na výkon väzby a následne trestu odňatia slobody) na vyjadrenie, či sa chce osobne zúčastniť na pojednávaniach pred okresným súdom. Otec výslovne uviedol, že „nemá záujem zúčastniť sa na tomto konaní, ani pojednávaní, súhlasí s tým, aby bolo rozhodnuté v jeho neprítomnosti“. Predmetné jednoznačné stanovisko ku svojej „účasti na konaní“ otec nezmenil ani v podaní z 12.6.2016 adresovanom predsedovi okresného súdu. Podľa obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.; aktuálne § 124 ods. 1 CSP) išlo prioritne o žiadosť otca o odročenie pojednávania, na vyhovenie ktorej však neboli splnené predpoklady. Otec vôbec neuviedol, kedy sa o tvrdenom dôvode odročenia pojednávania dozvedel. Vzhľadom na obsah jeho priebežných vyjadrení je zrejmé, že o ňom mal vedomosť už pri písomnej odpovedi zo dňa 5.6.2016 (predvolanie mu bolo doručené 3.6.2016), v ktorom podaní nežiadal odročenie pojednávania; naopak výslovne sa vzdával práva na (ústne) prejednanie veci. Až následne (v podstate pár hodín pred pojednávaním) žiadal o jeho odročenie. To znamená, že sa nešlo o návrh na odročenie pojednávania vykonaný dotknutým účastníkom bez zbytočného odkladu. Zároveň, ako primerane poznamenal už okresný súd, otcovi nič nebránilo (ak nedôveroval „slovenským“ advokátom) zvoliť si pre účely zastupovania i v prebiehajúcom konaní „českého“ advokáta. Obdobne, okolnosť, že otec aktuálne žiada o „vydanie“ do Českej republiky, resp., že sa „zriekol slovenského občianstva“ nie sú z hľadiska prebiehajúceho konania osobitnejšie významné. 25. Vzhľadom na (čiastočnú) zmenu napadnutého rozsudku krajský súd rozhodoval v zmysle § 396 ods. 2 CSP o trovách (o nároku na náhradu trov) celého konania. Konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa má (aj v štádiu konania pred odvolacím súdom) charakter mimosporového konania. To znamená konania, v ktorom principiálne žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu jeho trov (§ 52 CMP); ktorému zákonnému východisku zodpovedá i dotknutý výrok odvolacieho súdu. 26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP. Dovolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.