Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/122/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200505 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200505.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. T. M., nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX D. X. - J., J. F. XXXX/ XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom E. X/XX, XXX XX M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2016 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.03.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.01.2016 na sumu 302,10 € mesačne. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že suma starobného dôchodku navrhovateľa sa zvýšila v súlade s § 66 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, pričom zvýšenie starobného dôchodku patriace za toto obdobie je 1,74825 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,2500 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,993 €. K 31.12.2015 sa starobný dôchodok navrhovateľovi vyplácal v sume 297,40 € mesačne. Suma starobného dôchodku 300,20 € mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 297,40 € a 2,74825 €. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. od 01.01.2016 na 302,10 € mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu opravný prostriedok zo dňa 08.04.2016, v ktorom uviedol, že sa objavili nové skutočnosti pre výpočet prvotnej výšky starobného dôchodku navrhovateľa a pokiaľ bola nesprávne, protiprávne a nezákonne vypočítaná samotná výška starobného dôchodku (jeho základ), musí byť zákonite nesprávne vypočítané aj jeho zvýšenie v napadnutom rozhodnutí. Zákon č. 461/2003 Z.z. v žiadnom svojom ustanovení neurčuje právo pre odporkyňu v prvom rade vypočítať tzv. celkový starobný dôchodok zo všetkých odpracovaných rokov, pri ktorých sa odvádzalo sociálne dôchodkové poistenie a z takto vypočítanej „fiktívnej“ výšky „starobného dôchodku“ určenej odporkyňou bez zákonného dôvodu, odpočítať výšku priznaného výsluhového dôchodku, nakoľko uvedený postup nemá zákonné odôvodnenie a odporkyňa neuviedla žiaden prameň práva, na základe ktorého by mala právo postupovať pri výpočte „starobný dôchodok“ pre poistenca označeného starobný dôchodca, poberajúceho výsluhový dôchodok týmto spôsobom, ktorý si určila výlučne iba odporkyňa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je totiž nepochybné, že odporkyňa vykonala krátenie teoretickej sumy dôchodku, ustálenej podľa zákona o sociálnom poistení za celé obdobie dôchodkového poistenia, ku obdobiu, na ktoré sa prihliadlo pri nároku na príspevok za službu. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko odporkyňa „vypočítala“ bez zjavnej zákonnej opory výšku starobného dôchodku, krátila takýmto spôsobom starobný dôchodok a neurčila prameň práva, na základe ktorého postupovala pri výpočte. Absentuje dispozičné ust. zák.č. 461/2003 Z.z., ktoré by určovalo takýto postup pri výpočte starobného dôchodku, či takto vykonaný výpočet „starobného dôchodku“ pri výpočte výšky „starobný“ dôchodok pre poistenca označeného starobný dôchodca, ktorý poberá výsluhový dôchodok. Zák.č. 461/2003 Z.z. nikde vo svojich ustanoveniach neurčuje samostatný postup pri výpočte výšky starobného dôchodku pre poistenca označeného starobný dôchodca, poberajúci výsluhový dôchodok, ktorý uplatnila odporkyňa. Odporkyňa nezapočítala do výpočtu požadovanej dávky „starobný dôchodok“ všetky „odpracované roky“, počas ktorých boli odvádzané sociálne dôchodkové odvody do spoločného dôchodkového systému až do konca roku 2002, čo jasne a striktne určuje zák.č. 461/2003 Z.z.. Namietal krátenie starobného dôchodku navrhovateľa v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, namietal tiež vyjadrenie odporkyne o spôsobe výpočtu výšky starobného dôchodku, ktoré nezodpovedá príslušným dispozičným ust. zákona a Dohovoru. Výpočet podľa Dohovoru, ktorý aplikuje odporkyňa pre výpočet výšky starobného dôchodku poistencovi označenému starobný dôchodca, ktorý poberá výsluhový dôchodok, nemá oporu ani v zákone, ani v Dohovore. S poukazom na čl. 33 ods. 1 a 2 Dohovoru vyjadril názor, že Dohovor nikde nedefinuje výsluhový dôchodok a teda takýto dôchodok nepodlieha pod režim Dohovoru. Vnútroštátny zákonodarca vo vnútroštátnom zákonnom predpise neurčil, nedefinoval a nekvantifikoval jednak určené podmienky a jednak určený rozsah, čo považuje za prekážku nemožnosti vykonať krátenie takýchto dávok určených Dohovorom a druhá prekážka nemožnosti vykonať krátenie starobného dôchodku starobného dôchodcu poberajúceho výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov, je určená samotným Dohovorom, pretože nie je možný žiadny odpočet výsluhového dôchodku, ani žiadny poukaz na vyplácaný „výsluhový dôchodok“ z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Výsluhový dôchodok, ktorý Dohovor neoznačil za žiadny starobný dôchodok, je typ dôchodkovej dávky za výsluhu rokov a nie za dožitie určeného veku, a teda výsluhový dôchodok nie je a nemôže byť považovaný za dôchodkovú dávku určenú Dohovorom. Namieta tiež aplikáciu akéhokoľvek individuálne konkrétneho rozsudku pre výpočet výšky starobného dôchodku pre poistenca označeného starobný dôchodca, poberajúci výsluhový dôchodok. Namieta, že odporkyňa výslovne arbitrárnym spôsobom, bez dostatku prameňa práva a bez dostatku zákonnej možnosti určila najprv sumu starobného dôchodku za všetky obdobia dôchodkového poistenia, vrátane doby služby a následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Podľa jeho názoru nastupuje povinnosť odporkyne priznať starobný dôchodok starobnému dôchodcovi poberajúcemu výsluhový dôchodok v plnej výške započítaných všetkých odpracovaných rokov, počas ktorých boli odvádzané sociálne dôchodkové odvody zo služobného príjmu policajta, avšak výlučne odvádzaných iba do spoločného (všeobecného) systému sociálneho zabezpečenia (mimo odpracovaných rokov, počas ktorých boli odvádzané sociálne dôchodkové odvody do osobitného, resp. špeciálneho sociálneho systému policajtov). Namietal vyjadrenie odporkyne, nakoľko neuviedla žiadne právne skutočnosti, žiadny prameň práva, na základe ktorého boli údajne splnené podmienky na krátenie dávky podľa čl. 33 Dohovoru, ako aj vyjadrenie odporkyne, že údajne aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku 10So/133/2014 z 30.09.2015 poukázal na potrebu krátenia teoretickej sumy starobného dôchodku, pretože údajne by tá istá doba bola zhodnotená dvakrát pre dávku výsluhového zabezpečenia, ako aj pre dávku starobný dôchodok. Pre výpočet výsluhového dôchodku sa postupuje podľa zák.č. 328/2002 Z.z., a naproti tomu pre výpočet starobného dôchodku sa postupuje podľa zák.č. 461/2003 Z.z., a existuje zásadný imperatívne dôkazný a explicitný výrok: „žiadny z týchto dvoch zákonov nevylúčil individuálne právo na započítanie doby poistenia pri započítaní v jednom a zároveň aj druhom sociálnom systéme dôchodkového poistenia - zabezpečenia navzájom“. Poukázal tiež na viaceré nálezy Ústavného súdu SR a navrhol, aby súd prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd SR so žiadosťou o výklad hmotnoprávnych dispozičných ustanovení dohovoru, konkrétne jeho čl. 33. Zároveň navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne s tým, aby jej bolo vrátené na znovuprejednanie a vydanie príslušného zákonného rozhodnutia starobného dôchodku, pričom v súlade s § 151 O.s.p. uplatnil náhradu trov konania a trovy právneho zastúpenia. V podaní zo dňa 29.08.2016 právny zástupca navrhovateľa opakoval viaceré argumenty použité už v jeho opravnom prostriedku zo dňa 08.04.2016, namietal argumenty odporkyne vo vyjadrení zo dňa 06.06.2016, pričom opätovne formuloval svoje názory aj s poukazom na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, zdôrazňoval povinnosti súdu a v tej súvislosti poukazoval na ním označené nálezy Ústavného súdu SR. S poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a § 135 ods. 2 O.s.p. navrhol, aby súd prerušil toto konanie a požiadal Ústavný súd SR o výklad hmotnoprávnych dispozičných ustanovení dohovoru, konkrétne čl. 33 ods. 1 a 2 Dohovoru č. 128, ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím v tomto prípade: 1. či možno „výsluhový dôchodok“ ako dávku, vyplácanú z osobitného, resp. špeciálneho sociálneho systému policajtov považovať za dohovorom určené... rôzne invalidné, starobné alebo pozostalostné dávky, 2. či možno dispozíciu určenú dohovorom... za určených podmienok a v určenom rozsahu... považovať za konkretizovanú, kvantifikovateľnú, vykonateľnú, uplatniteľnú a preskúmateľnú iba v takomto všeobecnom dispozičnom určení Dohovorom bez konkrétnej merateľnej „kvantifikácie“, bez vydaného platného a účinného zákonného vnútroštátneho predpisu, ktorý iba zákonný predpis môže určiť kvantifikovateľné, určiteľné a vykonateľné konkretizované „právo“ a taxatívne stanoviť „vypočítateľným spôsobom“ určené podmienky a určený rozsah krátenia v prípade súbehu vyplácaných, ale výlučne iba dôchodkových dávok, konkrétne označených Dohovorom. Poukázal tiež na viaceré nálezy Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR s tým, že právo účastníka na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom čl. 6 ods. 1 Dohovoru ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, čo však nemožno chápať ako požiadavku dať podrobnú odpoveď na každý argument. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre jeho nezákonnosť a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 18.03.2016 ako vecne správne potvrdiť. Reagovala pritom na námietky právneho zástupcu navrhovateľa aj s poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990, len pokiaľ ide o časť III a v Zbierke zákonov bol vyhlásený pod č. 416/1991 Zb. s tým, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 55/2011 ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určovaní výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby vyhodnotené na účely príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Podľa čl. 33 Dohovoru ak má alebo by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Za uvedenú sociálnu udalosť podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR je potrebné rozumieť prežitie ustanoveného veku, t.j. dôchodkového veku. Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní vykonávaných v služobnom pomere aj do I. a II. kategórie funkcií je možné zabezpečiť len po zohľadnení doby služby a počas nej dosiahnutých osobných vymeriavacích základov, i keď už raz boli zhodnotené v inej dávke sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky, ktorou je v prípade navrhovateľa výsluhový dôchodok. Preto odporkyňa stanovila výšku starobného dôchodku tak, že najskôr určila sumu starobného dôchodku za všetky doby poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Následne určila sumu starobného dôchodku patriacu len za obdobie dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku, koeficientom, ktorý vyjadruje pomer medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé roky a dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia vrátane služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok. Suma určená za obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok bola potom krátená (znížená) o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového dôchodku za celé kalendárne roky. Spôsob určenia sumy starobného dôchodku navrhovateľa a aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho súdu SR uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 5/2011 a tiež je v súlade s čl. 5 ods. 5, ako aj s čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedenom v uznesení sp.zn. 10So/11/2014 zo dňa 11.02.2015 na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby poistenia započítať aj doby vyhodnotené na určenie výsluhového príspevku (považovaného za výsluhový dôchodok). Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok, pričom z čl.33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový dôchodok). Ak by Sociálna poisťovňa pri výške starobného dôchodku postupovala akýmkoľvek iným spôsobom, spôsobila by tak neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa voči ostatným poistencom. Ďalej odporkyňa poukázala na ust. § 66 ods. 3 prvej vety zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a uviedla, že navrhovateľ získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, preto mu bola napadnutým rozhodnutím upravená suma jeho starobného dôchodku na 302,10 € mesačne. Suma zvýšenia sa odvodzovala od sumy dôchodku určenej v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní s poukazom na písomne podaný opravný prostriedok, ako i ďalšie podanie zo dňa 29.08.2016 navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre jeho nezákonnosť a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Výška starobného dôchodku navrhovateľa priznaná rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.04.2010 bola od prvopočiatku vypočítaná nezákonne, nesprávne a právne nespôsobilo, pretože starobný dôchodok navrhovateľa nie je možné krátiť za použitia Dohovoru. Pokiaľ bola pomýlene, protiprávne a nezákonne vypočítaná samotná výška starobného dôchodku, tzn. jeho základ, musí byť logicky nesprávne vypočítané aj jeho zvýšenie v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na čl. 154c, čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 30 Dohovoru č. 128 s tým, že Dohovor č. 128 nikde nekonkretizoval rozsah práv a povinností a preto je potrebný na jeho vykonanie a realizáciu konkrétny vnútroštátny zákon. Pokiaľ by mal byť a mohol byť Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach „lege artis“ aplikovaný akýmikoľvek štátnymi orgánmi a inštitúciami SR, mal byť vykonaný a determinovaný prinajlepšom v zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a rovnako aj v zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zákonodarca mal, ba musel Dohovor premietnuť, konkrétne vykonať a definovať do zákonov sociálneho poistenia a zabezpečenia, určiť podmienky a určiť jeho rozsah (čl. 33 ods. 1, 2) na subjekty sociálneho poistenia, zosúladiť jednotlivé dávky obsahovo a pomenovaním s dávkami v dohovore s dávkami v sociálnom systéme SR, určiť rozdielne sociálne dávky z rovnakej sociálnej udalosti, definovať podmienky dosahu krátenia, resp. zastavenia výplaty, stanoviť výšku, kedy, dôvody. Vtedy by nebolo právnych pochybností o prípustnom použití Dohovoru a jednotlivých zákonov sociálneho poistenia a zabezpečenia. Aplikácia Dohovoru je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a v kolízii s Ústavou SR. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie zrušiť pre jeho nezákonnosť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa na súdnom pojednávaní pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu, na doplnenie viac neuviedol. Na otázku samosudkyne uviedol, že výsluhový dôchodok poberá vo výške 695,25 € mesačne. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.03.2016, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 15.04.2010, doručenou odporkyni dňa 19.04.2010, požiadal o starobný dôchodok od 01.04.2010. Na základe tejto žiadosti odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 29.04.2010 podľa § 65 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 01.01.2010 starobný dôchodok v sume 101,30 €. Následne na základe neformálnej žiadosti navrhovateľa, doručenej odporkyni dňa 05.09.2013, navrhovateľ žiadal zhodnotiť pre výšku starobného dôchodku aj dobu ZVS od 03.10.1967 do 26.09.1969 v I. kategórií funkcií, ako aj dobu v Policajnom zbore od 01.06.1970 do 31.07.1997 v I. kategórii funkcií, ktoré neboli započítané pri výpočte výšky pôvodného starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný od 01.04.2010. Odporkyňa na základe tejto žiadosti navrhovateľa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2014 podľa § 21 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa § 259 ods. 1, § 261 ods. 1, § 112 ods. 1 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 5. septembra 2010 starobný dôchodok na sumu 249,60 € mesačne, ktorý podľa § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 404/2010 Z.z. zvýšila od 01.01.2011 na 254,10 € mesačne, podľa § 82 zákona a v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z.z. zvýšila od 01.01.2012 na 262,50 € mesačne, podľa § 82 a § 293ce zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z. zvýšila od 01.01.2013 na 273,70 €, a ktorý následne podľa § 82 zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z. od 01.01.2014 zvýšila na sumu 282,50 € mesačne. Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXXX X zo dňa 24.03.2015 odporkyňa podľa § 293di ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi zvýšila od 01.01.2015 starobný dôchodok na sumu 297,40 € mesačne za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku od 01.04.2010 do 31.12.2014. Všetky vyššie uvedené rozhodnutia odporkyne sú právoplatné, nakoľko navrhovateľ proti nim opravný prostriedok nepodal. V tejto súvislosti musí krajský súd konštatovať, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového zabezpečenia je súd povinný posúdiť zákonnosť konkrétneho, v opravnom prostriedku označeného rozhodnutia. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia, proti ktorému smeroval opravný prostriedok. Inými nárokmi, než o ktorých bolo rozhodované napadnutým rozhodnutím správneho orgánu (odporkyne) sa súd v konaní podľa § 250l O.s.p. a nasl. zaoberať nemôže. Navrhovateľ včas podaným opravným prostriedkom napadol len rozhodnutie odporkyne č. 48X XXX XXXX 0 zo dňa 18.03.2016, ktorým odporkyňa podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 01.01.2016 starobný dôchodok na sumu 302,10 € mesačne. Podľa ustálenej súdnej praxe v takomto prípade by mala byť predmetom preskúmania iba správnosť tohto zvýšenia, lebo súd nemá možnosť zaujímať stanovisko k otázkam týkajúcim sa základnej výmery starobného dôchodku navrhovateľa, keďže obsahom takéhoto napadnutého rozhodnutia odporkyne riešené neboli. Napriek tomu krajský súd, vzhľadom na námietky právneho zástupcu navrhovateľa, považuje za potrebné uviesť k veci nasledovné: Niet pochybností o tom, že rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Orgánu sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPC-32.016/6-97 zo dňa 05.09.1997 bol navrhovateľovi podľa § 119 a § 120 zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov priznaný od 01.08.1997 príspevok za službu, pre nárok a výšku ktorého bola navrhovateľovi zhodnotená doba ZVS od 03.10.1967 do 26.09.1969 v I. kategórii funkcií a doba v PZ od 01.06.1970 do 31.07.1997 v I. kategórii funkcii. Podľa § 124 ods. 3 písm. d/ zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122 zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti, a od tohto dňa sa zvyšujú o 0,2% tejto výšky za každý skončený rok trvania služobného pomeru, ak ide o výsluhové príspevky, ktoré boli priznané po 31. decembri 1996. Príspevok za službu priznaný podľa zák.č. 410/1991 Zb. sa za výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. iba považuje (najmä na účely jeho ďalšej výplaty a valorizácie). Nie je však výsluhovým dôchodkom, naďalej zostáva výsluhovým príspevkom. Úmyslom zákonodarcu bolo zák.č. 328/2002 Z.z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok, resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky (príspevky za službu) ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zák.č. 100/1988 Zb. a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z č. 33 ods. 2 podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť (a nemožno ho odňať), pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Je potrebné zdôrazniť, že príspevok za službu (považovaný za výsluhový dôchodok) má po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku“. Je nepochybné, že u navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku príspevku za službu v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Navrhovateľovi bol podľa § 119 a § 120 zák.č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov priznaný príspevok za službu (za 29 rokov služobného pomeru). Pokiaľ odporkyňa použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, ktorý by mu patril, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následne takto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré mal hodnotené aj v osobitnom systém pre nárok a výšku príspevku za službu, ktorý, ako je vyššie uvedené, mal od dovŕšenia dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje. Postup odporkyne pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa nebolo preto možné považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie je v rozpore ani s čl. 39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z uvedených dôvodov taký postup považuje súd za zákonný. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu bol opakovane vyslovený právny názor, že výsluhový príspevok nie je výsluhovým dôchodkom, ale sa zaň iba považuje a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu; až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok (viď napr. judikát R 55/2011, na ktorý odkazuje aj odporkyňa). Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Preto je potrebné pri určení výšky starobného dôchodku so zohľadnením všetkých dôb dôchodkového poistenia, vrátane dôb hodnotených na účely príspevku za službu, starobný dôchodok krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Iný prístup by znamenal neopodstatnené zvýhodnenie, pretože tá istá doba dôchodkového poistenia (zabezpečenia) by bola zhodnotená duplicitne. Najvyšší súd Slovenskej republiky už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp.zn. 9So/214/2008 zo dňa 28.10.2009) zdôraznil, že nielen správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov, alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre jeho adresáta, t.j. pre správny orgán, ale aj pre konajúci krajský súd. Odporkyňa je pri výpočte výšky dôchodku viazaná platnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou judikatúrou, pričom súd mal preukázané, že odporkyňa pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľa takto postupovala. Pochybnosti navrhovateľa o správnosti výpočtu sumy jeho starobného dôchodku vo vzťahu k uplatniteľnosti čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením a pocitmi nezakladajú dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Námietky navrhovateľa preto súd nepovažoval v tomto smere za dôvodné. Podľa § 66 ods. 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku navrhovateľa sa napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.03.2016 zvýšila na obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania tohto dôchodku od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, kedy navrhovateľ získal osobný vymeriavací základ 4 944,00 €, všeobecný vymeriavací základ bol 9 888,00 € a osobný mzdový bod dosiahol 0,500. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 1. januáru 2016 je 10,993 €. Zvýšenie starobného dôchodku patriace za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania tohto dôchodku je 2,74825 € mesačne a je určené ako súčin jednej polovice osobného mzdového bodu 0,250 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 10,9930 €. Právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.03.2015 mal krajský súd preukázané, že starobný dôchodok navrhovateľa k 31. decembru 2015 bol vo výške 297,40 € a v takejto výške sa navrhovateľovi k uvedenému dňu aj vyplácal. Suma starobného dôchodku navrhovateľa 300,20 € mesačne po zaokrúhlení je určená súčtom súm 297,40 € a 2,748250 €. Táto suma starobného dôchodku navrhovateľa sa ďalej zvýšila od 1. januára 2016 podľa § 82 zákona a § 1 písm. a/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na 302,10 € mesačne. V súvislosti s návrhom právneho zástupcu navrhovateľa prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR o výklad hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru č. 128 a i možnú aplikáciu, krajský súd poukazuje na ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska. Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. podľa názoru súdu možno len vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie účastník konania, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd nie je toho názoru, že by ustanovenia zákona použité odporkyňou vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia boli v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily, Ústavou SR alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, a preto takýto návrh právneho zástupcu navrhovateľa neakceptoval. Pokiaľ ide o návrh, aby všeobecný súd požiadal Ústavný súd SR o výklad práv uvedených právnym zástupcom navrhovateľa označených v Dohovore ako o prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím, v tomto prípade súd konštatuje, že daná problematika bola doteraz riešená mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR sa otázkou nároku na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zák.č. 328/2002 Z.z. zaoberal vo viacerých rozhodnutiach a jeho judikatúra v tejto činnosti je rozsiahla a konštantná. Ako už bolo vyššie uvedené, podľa Najvyššieho súdu SR nielen správne orgány vo svojej rozhodovacej činnosti, ale aj prvostupňový súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov sú zaťažené povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, buď z iniciatívy účastníkov alebo ako oficiality jeho činnosti. K prelomeniu záväznosti právneho názoru už vysloveného Najvyšším súdom SR doteraz nedošlo. Súd preto takýto návrh právneho zástupcu namietol. S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. 48X 401 XXXX 0 zo dňa 18.03.2016 je v súlade so zákonom, s poukazom na ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ho potvrdil. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.