Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5Co/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899563 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5808899563.2 Rozhodnutie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade: 1/ Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín so sídlom v Tvrdošíne, Trojičné námestie č. 182, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Iveta Brindzová, advokátka, C., T.. G. XXXX, 2/ Ing. V. D., bytom U. - I., R. XXX, proti žalovaným v rade: l/ Mgr. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., D. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Marián Zboja, nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y., D. H., B. XXXX/X, 2/ PROFISTAV-MM, s.r.o. so sídlom Trstená, Osadská 695/15, IČO: 36 399 752, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Peter Vevurka, advokát, T., D. XXX/XX, v konaní o vypratanie pozemku, o odvolaní žalobcov v rade 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu v Námestove zo dňa 12. januára 2015 č.k. 5C/37/2008626, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd rozsudkom (v poradí už druhým) zamietol žalobu navrhovateľa a zároveň rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku najskôr prvostupňový súd konštatoval, že pôvodným rozsudkom č.k. 6C/45/95-157 zo dňa 09. 06. 1998 súd žalobu zamietol a rozhodol tak, že trovy konania účastníkom nepriznáva. Na odvolanie žalobcu ( v súčasnosti žalobca 1/ ) Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 5Co/1615/98-193 zo dňa 10. 12. 1998 uvedený rozsudok potvrdil s tým, že žalovanému (v súčasnosti žalovaný 1/) nepriznal náhradu trov odvolacieho konania a zároveň rozhodol, že proti svojmu rozsudku pripúšťa dovolanie. Na dovolanie žalobcu 1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 4Cdo/47/01-221 zo dňa 28. 11. 2001 rozsudok Krajského súdu v Žiline aj Okresného súdu v Dolnom Kubíne zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Po tom, čo sa vec vrátila prvostupňovému súdu na nové konanie, súd uznesením č.k. 5C/37/2008-398 zo dňa 24. 01. 2013 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný 1/ je povinný vypratať pozemky, a to časť PKN parc. č. 6895/a, zapísanej v PKN vložke č. 287 k.ú. B., ktorá je identická s CKN parcelu č. 12149/33 ostatné plochy o výmere 1515 m2, C KN parcelou č. 12149/34 ostatné plochy o výmere 486 m2, C KN parcelou č. 12160/23 zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, C KN parcelou č. 12160/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, C KN parcelou č. 12160/18 zastavané plochy a nádvoria o výmere 82 m2, C KN parcelou č. 12160/19 zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 a C KN parcelou č. 12160/20 zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2, ktoré boli zamerané geometrickým plánom Ing. Juraja Lukáčika č. 33/2005. Po tom, čo sa vec vrátila z Najvyššieho súdu SR na nové konanie, súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom z odboru geodézie a kartografie, výsluchom znalca a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V súvislosti s právnym posúdením veci prvostupňový súd citoval ust. § 123, § 126 ods. 1 a § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako i ust. § 9 zák. č. 2/1958 Sb.n. SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných útvarov. V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku okresný súd podrobne odôvodnil svoj právny záver súvisiaci so zamietnutím žalobného návrhu žalobcov v rade 1/, 2/ a okrem iného zdôraznil, že žalobca 1/ sa nedomáhal vypratania pozemku vzhľadom na svoje postavenie pozemkového spoločenstva, v rámci ktorého je jeho úlohou hospodáriť so spoločnou nehnuteľnosťou a spravovať ju, ale na základe tvrdenia, že je vlastník, a preto súd vzhľadom na jeho nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemohol žalobe vyhovieť. V odôvodnení teda súd bližšie vysvetlil, prečo žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oboch žalobcov, a preto ani nevykonával ďalšie dokazovanie. Rozsudok prvostupňového súdu bol riadne doručený všetkým účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom v súlade s ust. § 45 a nasl. O.s.p., preto odvolací súd upúšťa od doslovného citovania odôvodnenia prvostupňového rozsudku, keďže všetkým účastníkom je známe jeho doslovné znenie. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že rozhodnutie o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. Proti rozsudku prvostupňového súdu podali v zákonnej lehote odvolania obaja žalobcovia v rade 1/ a 2/, ktorí navrhovali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobnému návrhu vyhovel v celom rozsahu, resp. aby rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojich odvolaniach okrem iného poukazovali na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ako i Ústavného súdu SR týkajúcu sa danej problematiky, ktorú aj citovali, okrem iného aj Nález Ústavného súdu III. ÚS 194/2012. V rozsiahlom odôvodnení v odvolaní žalobcovia v rade 1/ a 2/ okrem iného uviedli nasledovné: „Pri posudzovaní vlastníctva evidovaného v pozemkovej knihe k.ú. U. vložka č. 1 a vložka č. 287 k.ú. B. /predtým uvádzané ako D./ je potrebné pri vyhodnotení vecí a skutkového právneho stavu vychádzať z dostupných materiálov a najmä prihliadať ku všetkým historickým danostiam právnych režimov, či platnosti jednotlivých zákonov. Za základný právny podklad dokazujúci vlastníctvo je treba považovať rok 1890, ktorý je zapísaný v zmysle vtedy platných zákonov. Túto skutočnosť potvrdzuje PKV č. 1 Tvrdošín a PKV 287 Vitanová / Oravice/, kde vlastníctvo je zapísané na útvar Bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Tvrdošín. Tento spoločný majetok tohto útvaru bol zadefinovaný aj podielmi, ktoré sú zaznamenané v jednotlivých PKV fyzických osôb len ako príslušný podiel na spoločnom majetku, napr. 144/29952, z čoho vyplýva, že nešlo o konkrétne vlastníctvo nehnuteľností, ale išlo len o určitý podiel na vlastníctve subjektu práva, ktorý vždy patril vlastnícky útvaru Bývalých urbárnikov mesta Tvrdošín. Spoločnú nehnuteľnosť mohol vlastniť takýto útvar, pričom členovia mali v pozemkovej knihe zapísaný len určitý podiel s odkazom na spoločný majetok. Stanovy tohto útvaru, kde sa iba zvýrazňuje, že bývalý urbársky majetok je nedeliteľný, spoločne užívaný lesný a pasienkový majetok, na ktorý sa vzťahujú Stanovy podľa čl. XIX z roku 1898. Za dôležité je však treba považovať Urbársku dobrovoľnú zhodu z decembra 1867, kde došlo zo strany Oravského panstva ku konečnému odovzdaniu všetkých náležitostí, ktoré by ešte pozostávali z urbárskeho zväzku. Tento dokument potvrdzuje základné právo pre vlastníctvo útvaru bývalých urbárskych spolumajiteľov, kde neskôr v zmysle zák. čl. XIX/1898 sa tento spoločný majetok aj spravoval o čom svedčí po celú históriu množstvo dôkazov. Po zrušení urbárskych záväzkov v roku 1848, do vlastníctva bývalých urbárnikov, respektíve vlastníkov k usadlostí patrili pasienky, lesy a rákosištia, ktoré boli urbárnikom dané namiesto urbárskeho stínania dreva a zbierania rákosia. Zákon umožňoval, aby každý bývalý poddaný mohol žiadať, aby mu bolo oddelené časť spoločného pasienku podľa toho, koľko mu náležalo. Zápisy spoločných lesov a pasienkov do pozemkovej knihy sa začali vykonávať: - Podľa nariadenia ministerstva spravodlivosti č. 2579/1869 I.M. z 8.4.1869 tak, že v PK zápisnice na strane „A" označilo ako „Spoločný majetok bývalých urbárnikjov alebo želiarov v XY". V časti „B" PK vložky sa neuvádzali mená individuálnych spoluvlastníkov. Toto nariadenie bolo pozmenené' nariadením č. 40 101/1881 I.M., podľa ktorého spoločné pasienky a les sa už zapisovali do pozemkovej knihy tak, ako každá iná nehnuteľnosť, t.j. so zápisom jednotlivých vlastníkov, s vyznačením ich spoluvlastníckeho podielu na strane „B". Na základe ďalších nariadení - č. 45 041 z roku 1889 a č. 10 320 z roku 1904 I.M., pri zakladaní pozemkovoknižných vložiek a pretvorení pozemkovej knihy pri zápisoch spoločných pasienkov a lesa bývalých urbárnikov, ako aj komposesorátov, sa už neuvádzali individuálne jednotliví spoluvlastníci, ale spoločný les a pasienok sa zapísal do základnej kmeňovej vložky. Individuálne podiely jednotlivých spoluvlastníkov sa zapisovali v ostatných vložkách ako posledný zápis na strane „A", sem patrí xx/29952 zo spoločného pasienku zapísaného vo vložke č. 287 Oravice a vložke č. 1 Tvrdošín. Preto podiely prináležiace spoločnému lesu a pasienku sú rozpísané v x vložkách pozemkovej knihy, avšak suma vlastníckych podielov sa rovná jednej celej z kmeňovej vložky. V prípade Urbárskych spolumajiteľov Tvrdošín za právnu podstatu je potrebné brať PKV č. 287 Oravice a z PKV č. 1 Tvrdošín, kde v časti A majetkovej podstaty pod 1. Je zápis z prekladu „Spoločný les a pastvina bývalých tvrdošínskych urbárnikov v podiele 1/1. Z uvedeného zápisu vyplýva, že sa jedná o kmeňovú vložku urbárnikov. V časti B vlastníctvo vychádzajúc z prekladu: číslo 1 došlo 22. sept. 1890 pod číslom 2677. Na základe plánu, vypracovaného pri príležitosti komasácie, nehnuteľnosť vedená na A.I. pod poradovými číslami 1-26, sa zapisuje sem ako spoločný les a pastvina bývalých tvrdošínskych urbárnikov. Z tohto spoločného majetku na jednotlivých urbárnikov pripadajúce podiely boli pripísané k jednotlivým majetkovým podstatám v časti A. Tieto jednotlivé podiely sú zapísané v x vložkách / v pozemkovej knihe Tvrdošín sú vedené od č. 1-1450/ ako posledný zápis na strane A majetkovej podstaty /ako dôkaz viď výber len PKV č. 12, 290, 417/ z prekladu sem patrí z protokolu č. 1 Tvrdošín účasť zo spoločného majetku v podiele 144/29952 a z prot. Č. 287 Oravice účasť zo spoločného majetku 144/29952 s príslušným odkazom v časti B 13 zo dňa 19.3.1891, parag. č. 857. Koriguje sa menovateľ zlomku na 29952 pod poradovým číslom 1.23,24 /preklad z maďarčiny/. V prípade tvrdošínskeho urbáru v kmeňových vložkách č. 1 a č. 287 stojí za pozornosť aj zápis v časti A majetkovej podstaty na konci strany, ktorý z prekladu je: Spoločné užívanie niže uvedených častí majetku sa vykonáva podľa pravidiel nariadených v zmysle XIX. článku zákona z roku 1898. Tento zápis je podstatný z toho dôvodu, že zakladá právnu podstatu lesného spoločenstva. Toto pomerové rozdelenie je určené v stanovách z roku 1906 a vychádza z pomerového kľúča 26xraltll52'=29952 frakiet. Že urbár v Tvrdošíne bol lesný nedokazujú len zápisy v PKV, ale aj Stanovy tohto spoločenstva, ktoré boli vypracované v zmysle zák. čl. XlX/1898, ktoré v čl. 1. § 1 potvrdzujú, že Bývalý urbársky majetok je nedeliteľný, spoločne používaný lesný majetok na vedenie hospodárskych záležitostí, ktorého sa vzťahujú tieto stanovy podľa zák. čl. XIX/1898: cz. druhá časť. § 2 - v predchádzajúcom paragrafe je spomenuté: urbárske lesné a pasienkové príslušnosti sa dostali do majetkových pomerov bývalým urbariátom na základe dohody s oravským panstvom ako bývalým zemepánom uzatvorenej na požupnom súde Oravskej župy dňa 9.decembra 1867 ... V čase uzatvárania dohody sa neuskutočnilo ani spísanie nového zoznamu ... V pozemkovej knihe, z dôvodu jej prepracovania pri príležitosti začlenenia je ustanovená majetková pomerová príslušnosť a zaznamenaná v zápisnici potvrdenej Trstenským okresným súdom pod č. 2677 dňa 22.septembra 1890. Tento identický zápis je odkazom pod B1 v PK vložkách č. 1 Tvrdošín a č. 287 Oravice, na základe čoho je jednoznačne potvrdené vlastníctvo k tomuto útvaru „Bývalí urbárnici mesta Tvrdošín" v podiele 1/1 celku. Právny titul nadobudnutia vlastníctva treba zohľadniť Urbársku dobrovoľnú dohodu, ktorá bola uzatvorená z jednej strany medzi panstvom Oravským, mestečka Tvrdošín bývalým zemským pánom a na druhej strane medzi urbárskymi gruntomajiteľmi mestečka Tvrdošín ako bývalými poddanými. Dohoda bola uzatvorená pre reguláciu urbárskych sesii na vyčlenenie urbárskych pozemkov pre uzavretie sporu medzi panstvom Oravským proti mestu Tvrdošín a na druhej strane vlastníkmi urbárskych gruntov mesta Tvrdošín. Uhorské zákony upresňovali právny režim urbárov. V rámci tohto procesu došlo v roku 1898 k vydaniu osobitného zákona pre reguláciu urbárskych pomerov. Bol to uhorský zákonný čl. XIX/1898 ostatnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov. Neskoršie zákony deľbu spoločných lesov a pasienkov podstatne obmedzovali alebo nepripúšťali. Ďalšie delenie spoločných lesov a pasienkov, ktoré mali slúžiť verejnohospodárskym záujmom nebolo prípustné ani cestou občianskoprávneho sporu. Ako vyplýva z vyššie uvedeného je nepochybné , že spoločenstvo zapísané v pkn. vl. č. 287, k.ú. B. bolo vlastníkom urbárskych pozemkov a malo právnu subjektivitu . Urbárske nehnuteľnosti boli teda jednoznačne vo vlastníctve spoločenstva a nie v podielovom spoluvlastníctve členov tohto spoločenstva. Výlučné vlastníctvo spoločenstva je možné vyvodiť i zo zápisu v pkn. vl. 287 a 1, ktorý je záväzný a smerodajný. Jediný subjekt v prospech ktorého (k dobru) bolo zapísané vlastnícke právo je spoločenstvo bývalých urbárnikov obce Tvrdošín, z čoho je zrejmé, že išlo o právnickú osobu. Doterajšie zákony k pozemkovým spoločenstvám umožňovali nesprávne vydávanie majetku pôvodným vlastníkom či pozemkovým spoločenstvám ako aj to, že sám tvorca týchto zákonov sa vyjadril, že išlo o prechodné a najmä nedokonalé riešenia naprávania krívd, ktoré nie celkom umožňovali vyriešiť základné ústavné právo aj v ponímaní obnovy pôvodných spoločenstiev a ich vlastníctva pred rok 1948. Žalobca 1 Urbárski spolumajitelia pozemkové spoločenstvo Tvrdošín sú jednoznačným právnym nástupcom subjektu, pretože jeho činnosť bola obnovená už v roku 1991 a najmä to, že v zmysle zákona č. 185/95 Z.z. bol tento útvar založený v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/, pretože vždy išlo o lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbárnikov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona. Od roku 1990 do 1995 urbár vyvíjal svoju činnosť v zmysle platných stanov, ktoré boli odvodené od pôvodných stanov z roku 1906 ako aj to. že zabezpečoval činnosť na spoločnej nehnuteľnosti, t.j. na vlastníctve tohto urbárskeho útvaru. Ako však vyplýva zo skutkového stavu urbárski spolumajitelia tieto nehnuteľnosti zapísané v horeuvádzaných PKV riadne užívali a obhospodarovali už od roku 1990, keď predtým toto užívanie by malo prináležať štátnym lesom, resp. JRD. Obnova pozemkových spoločenstiev začala od roku 1990, pričom komplexnejšia právna úprava bola prijatá až v roku 1995 v podobe zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. S obnovou pozemkových spoločenstiev súvisí proces reštitúcií, ktorým sa rozumie proces obnovy a navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré boli oprávneným subjektom odňaté v rozhodnom období, t.j. od 25.2.1948 do 1.1.1990 spôsobom, ktorý bol v rozpore s demokratickými princípmi a odňatím vlastníctva došlo jednoznačne k porušeniu základného ľudského práva vlastniť majetok a vykonávať všetky oprávnenia vlastníka. Právnym predpisom upravujúcim navrátenie pozemkov patriacich do poľnohospodárskeho a lesného fondu je zák. FZ ČSFR č. 229/1991 Zb. V zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zák. SNR č. 81/1949 Zb. V zmysle § 6 ods. 1 písm. e/ oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zák. SNR č. 2/1958 Zb. Zaradenie písm. e/, t.j. zák. č. 2/1958 Zb. do reštitučnej časti zákona bola chyba, nakoľko na základe tohto zákona nedošlo k prechodu vlastníctva na štát ani inú právnickú osobu. Táto legislatívna chyba bola napravená republikovým právnym predpisom, ktorý taktiež riešil reštitúcie špecifické pre podmienky Slovenska. Ide o zák. SNR č. 330/1991 Zb. V zmysle § 37 ods. 3 zákona pozemky zo spoločných lesných nehnuteľností, ktoré prešli do obhospodarovania podľa osobitného právneho predpisu /zák. č. 2/1958 Zb./ a ktoré sa majú vydať /§ 6 ods. 1 písm. e/ zák. č. 229/1991 Zb./ vrátane pasienkov zo spoločného lesa, sa vydávajú postupom podľa predpisov o zániku niektorých užívacích práv /§ 22 a 22a zák. č. 229/1993 Zb./. zmysle § 37 ods. 1 zákona spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo /§22 zák. č. 229/1991 Zb./ sa rozumejú aj užívacie podiely alebo iné práva k nehnuteľnostiam, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. V zmysle § 40 zákona účinného do 1.9.1995. 1/ Majitelia spoluvlastníckych podielov podľa § 37 ods. 1 môžu za účelom zaobstarávania spoločných záležitostí založiť pozemkové spoločenstvo. 2/ Spoločenstvo je združenie osôb, ktoré sa združujú predovšetkým za účelom spoločného hospodárenia na poľnohospodárskej alebo lesnej pôde v podielovom spoluvlastníctve a nedeliteľnom /nezrušiteľnom/ užívaní a ktoré boli členmi pozemkových spoločenstiev zrušených osobitným predpisom /zák. č. 2/1958 Zb./ Urbárske pozemkové spoločenstvo Tvrdošín bolo založené ešte pred účinnosťou zák. č. 229/1991 Zb. ako i zák. č. 330/1991 Zb. Bolo založené na valnej hromade bývalých urbárskvch spolumajiteľov mesta Tvrdošín konanej dňa 28.4.1991. Bolo založené ako združenie v zmysle zák. č. 83/1990 Zb. a zaregistrované na Ministerstve vnútra SR. Na ustanovujúcej valnej hromade boli schválené stanovy už z ktorých jednoznačne vyplýva cieľ združenia, ktorým bolo obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Tvrdošín a ich právnych nástupcov k predmetu vlastníctva, ktoré bolo zrušené zák. SNR č. 2/1958 Zb. Už z týchto stanov vyplýva, že toto združenie založili členovia zrušeného útvaru alebo ich právni nástupcovia. Zákon č. 187/1993 Z.z. doplnil zák. č. 330/1991 Zb. novým znením § 40, ktoré upravovalo vznik a postavenie pozemkových spoločenstiev a ktorého paragrafové znenie sa nachádza vyššie. UPS Tvrdošín v súlade s týmto zákonným ustanovením pretransformovalo existujúce združenie tak, aby bolo v súlade so zák. č. 330/1991 Zb. a dňa 28.2.1994 bolo zapísané do evidencie pozemkových spoločenstiev podľa § 40 zák. č. 330/1991 Zb. vedenej na Mestskom úrade v Tvrdošíne. Dňa 1.9.1995 nadobudol účinnosť zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. V zmysle § 31 ods. 1 zákona spoločenstvá fyzických osôb, ktoré doteraz vznikli a boli založené podľa osobitných predpisov /napr. zák. č. 83/1990 Zb., § 40 zák. č. 330/1991 Zb./ sa považujú za spoločenstvá založené podľa tohto zákona. V zmysle § 2 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách sa pozemkovým spoločenstvom rozumie: a/ lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných právnych útvarov /zák. čl. XIX/1898, zák. čl. X/1913/, ktoré sa vydali podľa osobitných predpisov /§ 6 ods. 1 písm. d/,e/ z. č. 229/1991 Zb., § 37 zák. č. 330/1991 Zb./ a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona. b/ lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, c/ pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona Podľa toho sťažovateľ napĺňa všetky zákonné podmienky pozemkového spoločenstva definované v písm. a/ citovaného ustanovenia - Ide o lesné spoločenstvo, - Vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti /stanovy spoločenstva/ - Ide o spoločenstvo, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov a to konkr. zák. čl. XIX/1898 - Spoločná nehnuteľnosť bola vydaná v zmysle § 6 ods. 1 písm. e/ zák. č. 229/1991 Zb., v nadväznosti na § 37 ods. 3 zák. č. 330/1991 Zb. /dohoda o vydaní/. písm. b/ zákona o pozemkových spoločenstvách definuje spoločenstvá, ktoré vznikli za účelom prevzatia a prípadného spoločného obhospodarovania ucelenej lesnej časti vlastníkov jednotlivých pozemkov nachádzajúcej sa v konkrétnej jednotke priestorového rozdelenia lesa. Ide najmä o jednotlivých vlastníkov pozemkov, ktoré mali v osobnom vlastníctve pozemky tvoriace jednotky priestorového rozdelenia lesa, ktoré sú definované v § 2a zák. č. 100/1977 Zb. písm. c/ zákona o pozemkových spoločenstvách vytvára priestor na založenie nových pozemkových spoločenstiev, ktoré nemajú „minulosť" ako spoločenstvá definované v písm. a/ a b/. Ide o úplne nové pozemkové spoločenstvá, ktoré neboli pretransformované v zmysle § 31 ods. 1 tohto zákona. Berúc do úvahy paragrafové znenie § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o pozemkových spoločenstvách, v ktorom sa na konci vety uvádza, že „boli obnovené ku dňu činnosti tohto zákona" je nepochybné, že pojem obnova znamená uvedenie do pôvodného stavu. Pozemkové spoločenstvo podľa tohto zákonného ustanovenia teda pokračuje v činnosti zrušeného útvaru tak, ako keby k jeho zrušeniu nedošlo a je teda jeho právnym nástupcom, nakoľko členovia spoločenstva, resp. ich právni nástupcovia sú tí istí ako v zrušenom útvare, činnosť spoločenstva je totožná s činnosťou zrušeného útvaru, obe spoločenstvá hospodárili s totožnými spoločnými nehnuteľnosťami /rovnaký predmet spoluvlastníctva členov spoločenstiev/, obe spoločenstvá sú subjekty s právnou subjektivitou. Skutočnosť, že toto pozemkové spoločenstvo nie je spoločenstvom založeným v zmysle písm. c/ preukazujú aj Stanovy US PS Tvrdošín schválené VZ dňa 21.3.1999. V zmysle čl. 12 stanov „tieto Stanovy US PS Tvrdošín vychádzajú z doterajších stanov schválených VZ dňa 28.4.1991 a Dodatku - schváleného VZ dňa 19.3.1995 a prispôsobením ku zákonu NR SR č. 181/95 o pozemkových spoločenstvách". Aj z tohto článku stanov vyplýva, že nejde o spoločenstvo nové, ale o spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov účinných pred účinnosťou zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré v zmysle § 31 ods. 2 tohto zákona bolo povinné prispôsobiť svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona. Je preto zrejmé, že všetky doterajšie postupy pri vydávaní urbárskeho majetku prostredníctvom príslušných orgánov nevenovali v priebehu jednotlivých konaní dostatočnú pozornosť argumentácii a jej právnemu posúdeniu z hľadiska všetkých právnych noriem /a to tak účinných v súčasnosti ako aj účinných v minulosti/, ktoré sa na právnu vec vzťahujú. Je preto povinnosťou každého subjektu právne normy na daný prípad aplikovať a nie iba popísať ich obsah a uvažovať vo všeobecnej rovine nad ich dopadom na typovo určené subjekty a právne vzťahy. Z doterajších tvrdení urbariátu Tvrdošín v priebehu všetkých konaní je zrejmé, že urbariát svoju argumentáciu o svojom vlastníctve k nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom doterajších tzv. reštitúcií založil na tvrdení, že subjekt Bývalí urbarialisti obce Tvrdošín mali právnu subjektivitu a bol pôvodne v období účinnosti zák. čl. XIX/1898 vlastníkom nehnuteľností zapísaných v hore uvádzaných PKV k.ú. U. a k.ú. B.. Za tejto situácie je zrejmé, že právnym nástupcom takéhoto subjektu a preto i vlastníkom týchto nehnuteľností, keďže vlastníctvo k nemu zákonným spôsobom nestratil ani subjekt Bývalí urbarialisti obce Tvrdošín a ani Urbárski spolumajitelia Tvrdošín. Otázka existencie vlastníctva tohto subjektu k urbárskym nehnuteľnostiam v minulosti, či otázka právnej subjektivity tohto subjektu, ako aj posúdenie či urbár je, alebo nie je právnym nástupcom pôvodného útvaru, sú otázkami právnymi, ktorých sa príslušné inštitúcie ich vyriešením nemôžu vyhnúť. Hoci aj v tejto otázke z dobovej právnej úpravy zák. čl. IX/1898 vyplýva, že takýmto subjektom patrila právna subjektivita a mohli byť i vlastníkom nehnuteľností pre záver vo vzťahu k Urbárskym spolumajiteľom Tvrdošín je potrebné vychádzať zo zisteného skutkového stavu a na tento príslušnú účinnú právnu úpravu aplikovať. Pokiaľ ide o to, akým spôsobom sa vysporiadali doterajšie inštitúcie určené riešiť reštitúcie či vydať vlastníctvo tomu, komu prináleží, bol doterajší názor kto je právnym nástupcom subjektu Bývalí urbarialisti obce Tvrdošín nedostatočný, pretože doterajšia argumentácia sa obyčajne zredukovala len na konštatovanie, že pôvodný subjekt bol zo zákona zrušený a že Urbár Tvrdošín mal vzniknúť ako subjekt práva až po obnove užívacích či vlastníckych práv jednotlivých podielnikov v zmysle zák. č. 330/1991 Zb., resp zák. č. 181/1995 Z.z.". Tento názor by mohol obstáť iba v prípade, ak by takýto záver vyplýval z dôsledného vyhodnotenia času a spôsobu vzniku žalobcu 1 v kontexte s ním tvrdeným právnym nástupníctvom vo vzťahu k subjektu Bývalí urbarialisti obce Tvrdošín /§ 2 ods. 1 písm. a/, resp. b/, c/, § 31 ods. 1 zák. č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách; § 37, § 40 zákona č. 330/1991 Zb. v znení do l. septembra 1995/. Ako vidieť z doterajších konaní zatiaľ nikto tieto ustanovenia právnych predpisov na vec sa vzťahujúce dôsledne neaplikoval, buď tieto ustanovenia neaplikovali vôbec alebo ich aplikovali bez toho, aby bolo zrejme ako tieto ustanovenia vykladali a z akých dôvodov z nich vyvodili práve závery, ktoré do svojich rozhodnutí zhrnuli. Pokiaľ ide o žalobcu 2/, tento do konania vstúpil z opatrnosti, poznajúc doterajšiu rozhodovaciu prax súdov, ktoré v obdobných vlastníckych veciach taktiež odmietli uznať vlastnícke právo pozemkového spoločenstva tvrdiac, že urbárske pozemky môžu vlastniť len členovia pozemkového spoločenstva. S týmto názorom sa žalobca 1/ nestotožňuje, avšak v snahe dosiahnuť pozitívne rozhodnutie v tejto veci a docieliť vypratanie predmetu tohto konania sa k žalobe pridal aj žalobca 2/ ako člen žalobcu 2/. V jeho prípade prvostupňový súd plne nepochopiteľne a bez akéhokoľvek právneho základu uvádza, že nepreukázal právne nástupníctvo po pôvodnom členovi útvaru zrušeného v roku 1958. Žalobca 2/ je zároveň predsedom výboru žalobcu 1/, z čoho logicky vyplýva, že je členom žalobcu 1. Každý člen žalobcu 1 je právnym nástupcom po pôvodných podielnikoch zrušeného útvaru. To nakoniec konštatoval ústavný súd v inom náleze týkajúcom sa urbárskych pozemkov v Tvrdošíne a Oraviciach a síce v náleze Ústavného súdu SR II ÚS 348/08, z ktorého vyplýva, že jednotliví členovia pozemkového spoločenstva sú právnymi nástupcami pôvodných podielnikov zaniknutého urbáru. Samotné členstvo v pozemkovom spoločenstve znamená , že člen je zároveň podielovým spoluvlastníkom pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť. Preto nie je potrebné osobitne preukazovať akým spôsobom prešlo na člena pozemkového spoločenstva vlastníctvo k spoluvlastníckemu podielu v spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca titulom svojej funkcie predsedu urbáru a taktiež napr. poukazujúc na LV č. XXX, k.ú. B., na ktorom sú zapísaní v príslušných podieloch ako spoluvlastníci urbárskych pozemkov jednotliví členovia pozemkového spoločenstva a pod B134/ aj žalobca 2/ je bez akýchkoľvek pochybností člen žalobcu 1/ a je teda oprávnený titulom svojho spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, do ktorej patrí aj pôvodná pkn. parc. č. 6895a domáhať sa vypratania predmetu sporu, ktorý žalovaný 2/ užíva bez právneho dôvodu." Žalovaní v rade 1/, 2/ sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili. Krajský súd prejednal vec v dôsledku podaných odvolaní v odvolacom konaní a rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením prvostupňového rozsudku, preto v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozsudku. Súd prvého stupňa jasne a zrozumiteľne odôvodnil, v čom videl nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oboch žalobcov, pre ktorú skutočnosť žalobný návrh zamietol. Len na zdôraznenie tejto časti odôvodnenia prvostupňového rozsudku odvolací súd uvádza, že žalobcovia sa voči žalovaným 1/ a 2/ domáhajú vypratania pozemku, ktorý bol zameraný geometrickým plánom Ing. N. W. č. 33/2005 a je zobrazený ako CKN parcela č. 12149/33 ostatné plochy o výmere 1515 m2, C KN parcela č. 12149/34 ostatné plochy o výmere 486 m2, C KN parcela č. 12160/23 zastavané plochy a nádvoria o výmere 27 m2, C KN parcela č. 12160/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, C KN parcela č. 12160/18 zastavané plochy a nádvoriao výmere 82 m2, C KN parcela č. 12160/19 zastavané plochy a nádvoria o výmere 43 m2 a C KN parcela č. 12160/20 zastavané plochy a nádvoria o výmere 308 m2. Ide teda o jednu z vlastníckych žalôb, ktorej účelom je dosiahnuť vydanie veci a teda predpokladom jej úspešnosti je preukázanie vlastníckeho práva k veci, vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhajú vypratania. Z vykonaného znaleckého posudku súd zistil, že C KN parcely, novovytvorené geometrickým plánom, ktorý si dali vypracovať žalobcovia, pochádzajú z PKN parcely č. 2689/a zapísanej v PK vložke č. 287 pre k.ú. B.. V rámci svojho výsluchu znalec doplnil, že uvedená PKN parcela bola pôvodne evidovaná ako PKN parc. č. 6895/a - pastva Pusta Oravica, bez uvedenia výmery, ale znalec ju označil ako PKN parc.č . 26895/a v PKN vložke č. 287 pre kú. B. preto, lebo došlo k zmene katastrálneho územia z D. na B. a pre takýto prípad smernica Úradu geodézie, kartografie a katastra SR upravuje, že v prípade zmeny katastrálne územia pred pôvodné číselné označenia parcely sa dopĺňa ďalšia číslica. Právny vzťah k tomuto pozemku je doposiaľ evidovaný v pozemkovej knihe, kde ako vlastníci sú zapísaní Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín. Žalobcovia 1/ a 2/ (žalobca 1/ prostredníctvom svojho predsedu Ing. Ivana Šaška) na pojednávaní dňa 24. 04. 2013 argumentovali, že aj žalobca 1/ aj žalobca 2/ sú vlastníkmi sporného pozemku. Žalobca 2/ svoje vlastníctvo odvodzoval od darovacej zmluvy od svojej matky a hoci na pojednávaní dňa 24. 04. 2013 uviedol, že darovaciu zmluvu môže na ďalšom pojednávaní predložiť, do vyhlásenia rozsudku žiadnu darovaciu ani inú zmluvu, na základe ktorej by nadobudol vlastníctvo k pozemku, nepredložil. Súd potom žalobe žalobcu 2/ nemohol vyhovieť, pretože nepreukázal svoje vlastníctvo k pozemku, ktorý žiada vypratať. Čo sa týka žalobcu 1/, ten je pozemkovým spoločenstvom, ktorého úlohou je hospodárenieso spoločnou nehnuteľnosťou a jej spravovanie, do čoho možno zahrnúť aj podanie návrhu na začatie konania o vypratanie pozemku, preto súd neuznal ako oprávnenú námietku žalovaného 2/, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný preto, lebo pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom žiadneho pozemku; ten vlastnia jeho členovia. Súd síce rovnako dospel k záveru, že žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby, ale z iného dôvodu, a to že nepreukázal, že by vlastnícke právo k pozemku, ktorý žiadajú vypratať, svedčilo jeho členom, resp. samotnému pozemkovému spoločenstvu. Podstatou argumentácie žalobcu 1/ bolo, že PKN parcela č. 6895/a zapísaná v PK vložke č. 287 pre k.ú. B. prešla len do užívania bývalého podniku Štátne lesy, pričom vlastníctvo ostalo zachované pôvodnému (pozemkovoknižnému) vlastníkovi, a to Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín. Žalobca 1/ tvrdí, že uvedené pozemkové spoločenstvo bolo zrušené zákonom č. 2/1958, vlastníkom pozemku bol tento zrušený útvar ako právnická osoba, pričom jeho členom - fyzickým osobám, patrili len príslušné podiely (zrejme v samotnom spoločenstve). Ďalej žalobca 1/ argumentuje, že žalobca 1/ je právnym nástupcom pozemkového spoločenstva, ktoré je ako vlastník zapísané v pozemkovej knihe, pozemok PKN parcela č. 6895/a nebola predmetom reštitučného konania, ale práve žalobcovi 1/ ju vydali Štátne lesy SR, ktoré ju mali len v obhospodarovaní. Právne nástupníctvo po pozemkovom spoločenstve Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku podľa žalobcu 1/ vyplýva z ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 181/1995 Z.z. Žalobca 1/ uvádza aj to, že sporný pozemok mu aj bol vydaný, a to dohodou č. 6 zo dňa 21. 02. 1992 a dodatkom k tejto dohode zo dňa 19. 12. 1994. Z potvrdenia Severoslovenských lesov, š.p., odštepný lesný závod Námestovo zo dňa 03. 03. 1998 (čl. 114) súd zistil, že žalobcovi 1/ boli odovzdané lesné parcely, pôvodne obhospodarované na základe rozhodnutia Okresného úradu č. 1319/58, kde sa uvádza aj PKN parcela č. 6895/a. Argumentácia žalobcu 1/ sa súdu javí rozporuplná, pretože pokiaľ na jednej strane žalobca 1/ tvrdí, že pozemovoknižný vlastník a zároveň jeho právny predchodca Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín bol zrušený (a teda zanikol) zákonom č. 2/1958, na druhej strane tvrdí, že vlastníctvo tohto (zrušeného) subjektu ostalo zachované pôvodným vlastníkom - vychádzajúc z interpretácie žalobcu 1/ by to však znamenalo, že vlastnícke právo by ostalo zachované zrušenému, teda neexistujúcemu subjektu, čo nie je možné, pretože nositeľom hmotného práva (aj vlastníckeho ako v tomto prípade) môže byť len existujúca právnická alebo fyzická osoba. Ani samotný žalobca 1/ totiž nepopiera, že je novým pozemkovým spoločenstvom, ktoré bolo založené v roku 1991 podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov a pretransformované po nadobudnutí účinnosti zákona č. 181/1995 Z.z. Pokiaľ žalobca 1/ argumentuje, že je ex lege právnym nástupcom pôvodného, zrušeného pozemkového spoločenstva Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín a že táto skutočnosť vyplýva z ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 181/1995 Z.z., súd ani z tohto nemohol urobiť záver o právnom nástupníctve žalobcu 1/ po zrušenom útvare Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. l181/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov pozemkovým spoločenstvom sa rozumie lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, ktoré sa vydali podľa osobitných predpisov a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona členom spoločenstva podľa ods. 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. To ale popiera interpretáciu žalobcu 1/, že skutočným vlastníkom pozemku ostalo zrušené pozemkové spoločenstvoBývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín a nie jeho členovia, pretože tým, podľa žalobcu 1/, patrili len príslušné podiely na spoločnom majetku. Toto vyplýva z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 2/1958Sb.n. SNR, podľa ktorého vlastníctvo zrušeného útvaru prechádza na jeho členov. Potom ak žalobca 1/ tvrdí, že sporný pozemok bol lesným pozemkom, ktorý bol v obhospodarovaní Štátnych lesov, práve na tento pozemok sa musí vzťahovať § 9 zákona č. 2/1958 Sb.n. SNR, ktorého dôsledkom však je, že vlastníkom lesného pozemku sa stali jednotliví členovia urbáru ako zrušeného útvaru, a to rovnako v prípade, že vlastníkmi boli jednotliví členovia urbáru ako aj v prípade, že vlastníkom bol samotný urbár. Žalobca 1/ ako právnická osoba potom nemôže byť právnym nástupcom vlastníka, zapísaného v pozemkovej knihe, pretože zákonom č. 2/1958 sa jeho vlastníctvo pretransformovalo na vlastníctve jednotlivých členov urbáru. Súd poukazuje aj na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani, že jednotliví členovia žalobcu 1/ sú právnymi nástupcami členov zrušeného útvaru, ktorý je zapísaný ako pozemkovoknižný vlastník sporného pozemku. Konkrétne žalobca 1/ súdu nepredložil napr. zoznam členov zrušeného pozemkového spoločenstva Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín a zoznam členov žalobcu 1/, z ktorého by súd mohol zistiť, či členovia pôvodného - pozemkovo knižného vlastníka, ktorí sa zákonom č. 2/1958Sb.n. SNR stali podielovými spoluvlastníkmi lesných pozemkov, sú totožní so súčasnými členmi žalobcu 1/, resp. sú ich právnymi nástupcami. Hoci v stanovách pozemkového spoločenstva označeného ako „ Bývalí urbárski spolumajitelia mesta Tvrdošín „ zo dňa 28. 04. 1991 je v čl. 3 uvedené, že cieľom činnosti je obnovenie reálneho výkonu vlastníckych práv bývalých urbárskych spolumajiteľov mesta Tvrdošín a ich právnych nástupcov k predmetu vlastníctva, ktoré bolo zrušené zákonom SNR č. 2/1958 Zb. a jeho ďalšími zákonmi č. 166/1960 Zb. a č. 61/1977 Zb. ako aj ich ďalšími vykonávacími predpismi, žalobca 1/ súdu neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že toto vyhlásenie v stanovách zodpovedá skutočnosti, teda, že členovia novozaloženého pozemkového spoločenstva sú totožní s členmi pôvodného - zrušeného spoločenstva alebo sa jedná o ich právnych nástupcov. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že totožnosť členov pôvodného a novozaloženého spoločenstva, príp. právne nástupníctvo po členoch pôvodného pozemkového spoločenstva doposiaľ nebola zisťovaná v rámci reštitučného konania, pretože žalobca 1/ resp. jeho členovia si ani reštitučný nárok na sporný pozemok neuplatnili, a to práve vzhľadom na ich argumentáciu, že vlastníctvo k pozemku ani po zrušení urbárov v roku 1958 neprešlo na štát ani na inú právnickú osobu, ale bolo len v užívaní podniku Štátne lesy. Súdu vôbec nie je z vykonaného dokazovania zrejmé, akým spôsobom si túto totožnosť overili Severoslovenské lesov, š.p., odštepný lesný závod Námestovo, keď sporný pozemok vydali žalobcovi 1/ do užívania, keďže z potvrdenia nimi vydaného v roku 1998 aj zo samotnej dohody o vydaní nehnuteľnosti vôbec nevyplýva, na základe čoho dospeli k záveru o právnom nástupníctve žalobcu 1/ po zrušenom pozemkovom spoločenstve. Súd podotýka, že od roku 1958, kedy bolo zrušené pozemkové spoločenstvo Bývalí urbárski vlastníci spoločného majetku Tvrdošín do vzniku nového pozemkového spoločenstva v roku 1991 prešlo 33 rokov, počas ktorých mohlo byť vlastníctvo jednotlivých členov pôvodného pozemkového spoločenstva dotknuté rôznymi právnymi zmenami - spoluvlastníci mohli svojimi podielmi disponovať, resp. tieto sa mohli stať predmetom dedičského konania po členoch pôvodného pozemkového spoločenstva. Súd ale zdôrazňuje, že žalobca 1/ sa nedomáhal vypratania pozemku vzhľadom na svoje postavenie pozemkového spoločenstva, v rámci ktorého je jeho úlohou hospodáriť so spoločnou nehnuteľnosťou a spravovať ju, ale na základe tvrdenia, že je vlastník a preto súd vzhľadom na jeho nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nemohol žalobe vyhovieť. Vzhľadom na absenciu dôkazov o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu 1/ súd potom aj zamietol návrhy žalovaného 2/ na vykonanie dôkazov, smerujúce k zisťovaniu, akým spôsobom bol sporný majetok v minulosti využívaný, teda či ako poľnohospodársky alebo lesný pozemok, pretože tieto mali odlišný právny režim (poľnohospodárske pozemky vznikom JRD prešli do vlastníctva družstva, zatiaľ čo lesné pozemky boli len v užívaní socialistickej organizácie - štátneho podniku Štátne lesy ). Súd je totiž viazaný skutkovými tvrdeniami žalobcu 1/, ktorý tvrdí (rovnako to tvrdí aj žalobca 2/) že sporný pozemok bol lesný. Vychádzajúc z tohto tvrdenia súd potom dospel k záveru o tom, že žalobca 1/ nepreukázal, že by bol vlastníkom pozemku ako právny nástupca po zrušenom útvare, ktorý bol zapísaný v pozemkovej knihe, z dôvodov opísaných vyššie. Rovnako za nadbytočné súd považoval návrhy žalovaného 2/ na vykonanie dôkazu zistením stanoviska obce Vitanová ohľadne toho, či stavby na spornom pozemku sú v rozpore s verejným záujmom, a to vzhľadom na to, že vykonanie tohto dôkazu by bolo nehospodárne, keď súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oboch žalobcov. S týmito závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 v spojitosti s § 151 ods. 3 O.s.p.). Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.