Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 11Co/71/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412200319 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5412200319.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti odporcovi: 2/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX L. A., Z. XXXX/XX, t.č. bytom Q. X, XXX XX E. an L. D., Z., právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava, IČO: 36 862 282, v konaní o zaplatenie 8.618,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/58/2012-137 zo dňa 4. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd vyslovil, že odporca 1/ je povinný spolu s odporcom 2/ zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 8.618,19 eur s 12,59 %-ným ročným úrokom z omeškania z istiny 8.533,58 eur od 01.01.2012 do zaplatenia s tým, že odporca 1/ bol na uhradenie pohľadávky zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Ro/10/2012-23 zo dňa 04.04.2012, ktorý voči nemu nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2012, pričom plnením zo strany jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému odporcovi. Zároveň uložil odporcovi 1/ spolu s odporcom 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 517,- eur ako náhradu súdneho poplatku s tým, že odporca 1/ bol na uhradenie trov konania zaviazaný platobným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Ro/10/2012-23, pričom plnením zo strany jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhému odporcovi. Okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľ na základe zmluvy o stavebnom sporení uzavrel s odporcom 1/ zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere dňa 05.02.2007, v súlade s ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi 1/ mimoriadny medziúver vo výške 400.000,- Sk (10.754,83 eur). Odporca 1/ sa zaviazal splácať úroky mimoriadneho úveru 7,59 % p.a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 2.500,- Sk (82,98 eur) a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 1.200,- Sk (39,83 eur). Odporca v rade 2/ bol v uvedenej zmluve vedený ako ručiteľ. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a zúčtovanie účtu mimoriadneho úveru s účtom stavebného sporenia mal splácať stavebný úver vrátane úrokov 7,59 % p.a. mesačnými splátkami vo výške 2.530,- Sk. Po pridelení cieľovej sumy a zúčtovaní účtu medziúveru s účtom stavebného sporenia a pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver vo výške cca 240.000,- Sk (7.966,54 eur). Odporca 1/ splátky úveru nesplácal a nesplácal ich ani ručiteľ odporcu 1/, na základe čoho navrhovateľ odstúpil od zmluvy, ktoré odstúpenie adresoval odporcom 1/ a 2/ listom zo dňa 08.11.2011. Zásielky sa vrátili navrhovateľovi dňa 02.12.2011 ako nedoručené, a preto v zmysle časti E čl. XXII., bod 5 VOP pre stavebné sporenie fyzických osôb sa tieto zásielky považujú za doručené dňom 12.11.2011. Zostatok pohľadávky ku dňu 08.11.2011 bol vo výške 8.494,84 eur, ktorú sumu odporca 2/ žiadnym spôsobom nerozporoval. S poukazom na vyššie uvedený stav okresný súd, vychádzajúc zo zmluvne dohodnutých vzájomných práv a povinností, na základe ktorých navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku, návrhu aj voči odporcovi 2/ vyhovel, keď mal preukázanú jeho celkovú dôvodnosť. Pri posudzovaní nároku navrhovateľa okresný súd vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým, že trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ cestou právnej zástupkyne s tým, že v konaní došlo k vadám, keďže v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo. Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie. Odvolatelia poukázali na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľom ako podnikateľom a odporcami 1/ a 2/ ako osobami, ktorí zmluvu uzavreli ako koneční spotrebitelia nekonajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti a túto uzatvorili ako typ formulárovej zmluvy. Odporcovia 1/ a 2/ nemali možnosť modifikovať zmluvné ustanovenia (okrem alternatívy zmluvu uzatvoriť alebo neuzatvoriť), a teda v danom prípade ide o vzťah spotrebiteľský, na ktorý súd prvého stupňa nebral pri svojom rozhodovaní zreteľ. Napadnutým rozhodnutím zaviazal na uhradenie istiny a príslušenstva odporcov 1/ a 2/. Navrhovateľ pôvodne uplatnil svoj nárok na súde a žiadal vo veci rozhodnúť platobným rozkazom voči obom odporcom. Okresný súd platobný rozkaz vydal dňa 04.04.2012. Voči odporcovi 1/ tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť tak, ako to uvádza okresný súd vo výroku I. napadnutého rozsudku. Voči odporcovi 2/ bol platobný rozkaz zrušený z dôvodu neúspešného doručenia. Konanie, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo vedené na základe zrušeného platobného rozkazu, teda len v časti ohľadne odporcu 2/. Voči odporcovi 1/ už bolo právoplatne rozhodnuté a z daného dôvodu ho súd nemal zahrnúť do výroku svojho rozsudku, nakoľko právna povinnosť voči tomuto účastníkovi už raz vyslovená bola, a teda ide o res judicata. Vadou konania je, že v prípade právoplatnosti rozsudku, ktorý sa odvolaním napáda, vzniká duplicitná povinnosť pre odporcu 1/ plniť navrhovateľovi. Podľa názoru odporcov súd nepostupoval správne, keď neaplikoval právne predpisy Občianskeho zákonníka, ako aj osobitné právne predpisy určené k ochrane spotrebiteľa a dôsledkom je nezákonné a nesprávne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou, keďže súd nesprávne vec posúdil tým, že neaplikoval predpisy na ochranu spotrebiteľa, ako aj vadou, že na základe dokazovania posúdil zmluvu o úvere a ručiteľský záväzok ako platný, i keď trpia nedostatkami. Navyše právny vzťah účastníkov nepovažoval za vzťah spotrebiteľský. Ďalej namietal, že pokiaľ ide o právny vzťah účastníkov konania, žalované nároky navrhovateľa, žiada, aby okresný súd s využitím § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliadal na postavenie odporcov a zohľadnil pri posudzovaní tejto veci zákonný nárok každého spotrebiteľa na zvýšenú ochranu voči druhej sporovej strane. Samotný návrh navrhovateľa je neprehľadný a neurčitý čo do určenia výšky pohľadávky, čo tvorí istinu a ako vyčíslil sumu, z ktorej počíta úrok z omeškania. Navrhovateľ v žalobe odkazuje na úverovú zmluvu, ktorú nesprávne označil a odporcovia 1/ a 2/ sa len domnievajú, že navrhovateľ má na mysli úverovú zmluvu, ktorú uzatvorili účastníci dňa 13.02.2007. Tiež namietal, že presná suma úveru má byť určená ako rozdiel medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou. K takejto formulácii navrhovateľa ohľadne výšky finančného obnosu, aký údajne odporcovi 1/ poskytol, sa dá len uviesť, že je neurčitá a nezrozumiteľná. Porovnaním so žalobným návrhom nie je možné určiť, aká bola výška úveru a následne pohľadávky. Navrhovateľ zrejme pomocou určitého matematického kľúča rozumie, akým spôsobom bola vyčíslená suma, ktorá bola predmetom úveru a následne tiež suma žalovaná, avšak protistrana, ako aj súd neboli oboznámení so spôsobom, ako z týchto súm bola vyčíslená pohľadávka, ktorá tvorí žalovanú istinu. Ďalej namietal, že súd vykonal dokazovanie výhradne z podkladov predložených navrhovateľom, ktoré súd neskúmal a neposudzoval ich v zmysle práva na ochranu spotrebiteľa. K uplatneným sumám okresný súd v odôvodnení uviedol, že ich odporca 2/ nerozporoval, čo je nesprávne vyjadrenie, nakoľko odporca 2/ sa k meritu veci vôbec nevyjadril, vyjadril sa výhradne k ručiteľskému záväzku, ktorý okomentoval tým, že nevedel, aký záväzok svojho brata mal zabezpečiť. Preto je nesprávne vyjadrenie súdu o nerozporovaní žalovanej sumy. Poukázal tiež na to, že predmetná zmluva je v rozpore, a to vo viacerých bodoch s právami spotrebiteľa. V predmetnom odvolaní odvolatelia podrobne namietali porušenie práva na ochranu spotrebiteľa v časti, ktorá sa týkala omeškania splácania, odstúpenia od zmluvy, neplatnosti rozhodcovskej doložky, neplatnosti započítania, pričom poukázali na to, že v zmluve sa nenachádza presný rozpis splátok ani splátkový kalendár pre potrebu orientácie spotrebiteľa, z ktorého by bolo zrejmé, kedy má uhradiť záväzok voči veriteľovi, pričom nebol určený ani celkový termín splatnosti úveru. Absencia základných zmluvných ustanovení potom podľa odvolateľov robí zmluvu minimálne pre spotrebiteľov neurčitou, neprehľadnou a zmätočnou. Pokiaľ ide o ručiteľský záväzok odporcu 2/, toto vyhlásenie považujú odporcovia za neplatné s poukazom na ust. § 37 OZ v tom, že ručiteľský záväzok nie je definovaný, nie je dostatočne určitý a vôbec neuvádza, akú pohľadávku vlastne zabezpečuje. Z uvedeného dôvodu navrhujú napadnutý rozsudok zrušiť voči odporcovi 2/ a vrátiť súdu prvého stupňa. Voči odporcovi 1/ žiadajú vrátiť z dôvodu res judicata. K podanému odvolaniu sa navrhovateľ písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu trpí vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolatelia v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzujú nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O. s. p. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom súd na tieto vady neprihliadne. Rozhodnutie prvostupňového súdu trpí vadou zmätočnosti vzhľadom k tomu, že prvostupňový súd konal s F. F. ako pôvodným odporcom v rade 1/ ako s účastníkom konania i potom, ako prestal byť účastníkom konania, keďže bol právoplatným platobným rozkazom zaviazaný na uhradenie istiny a príslušenstva. Zároveň ho prvostupňový súd nesprávne označil v záhlaví rozsudku ako účastníka konania. Táto zmätočnosť v postupe prvostupňového súdu mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal na uhradenie istiny a príslušenstva tak odporcu v 1/, ako aj 2/ s tým, že odporca 1/ bol na uhradenie pohľadávky zaviazaný platobným rozkazom č. k. 5RO/10/2012-23 zo dňa 04.04.2012, ktorý voči nemu nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2012, pričom zároveň konštatoval, že plnením zo strany jedného z odporcov zaniká v rozsahu povinnosť plniť druhému odporcovi. V tejto súvislosti treba konštatovať, že platobným rozkazom vydaným prvostupňovým súdom v tejto veci boli odporcovia 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom a zároveň im bolo uložené zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 517,- eur s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Platobný rozkaz vo vzťahu k odporcovi 1/ správne nadobudol právoplatnosť 10.05.2012, keďže odporca 1/ nepodal proti tomuto rozhodnutiu odpor. Vo vzťahu k odporcovi 2/ však bol platobný rozkaz zrušený uznesením č. k. 5RO 10/2012-27 zo dňa 11.07.2012, keďže odporcovi 2/ nebolo možné doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s námietkou, že prvostupňový súd nemal zahrnúť do výroku svojho rozsudku odporcu 1/, nakoľko právna povinnosť voči tomuto účastníkovi už raz vyslovená bola a ide teda o vec právoplatne rozhodnutú a odporcovi 1/ vzniká duplicitná povinnosť plniť navrhovateľovi, a to najmä s ohľadom na presnosť a určitosť výroku, ktorá má byť definovaná tak, aby navrhovateľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením. Osobitne za situácie, ak okresný súd konal zmätočne s pôvodným odporcom 1/ okrem prvého pojednávania, pričom samotný rozsudok tomuto účastníkovi nedoručil. Z hľadiska určitosti a presnosti výroku rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutie R 2/775, podľa ktorého „Vo výroku rozsudku, ktorý ukladá povinnosť dlžníkovi jej ručiteľovi zaplatiť žalovanú pohľadávku tomu istému veriteľovi, u každého z nich však zo samostatného právneho dôvodu treba jasne vyjadriť okrem iného aj povahu záväzku najmä z hľadiska toho, či sú dlžník a ručiteľ povinní plniť každý celú pohľadávku a či splnením pohľadávky jedným z nich zanikne povinnosť druhého.“ Vzhľadom na uvedené dôvody musí výrok rozsudku v zásade vyjadriť povinnosť obidvoch žalovaných účastníkov zaplatiť tú istú sumu s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká do výšky plnenia povinnosť druhého odporcu. Pokiaľ však pôvodnému odporcovi 1/ bola právoplatne uložená povinnosť, treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku v znení: „Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote spolu s F. F., ktorému bola táto povinnosť uložená ako pôvodnému odporcovi 1/ právoplatným platobným rozkazom č. k. 5RO 10/2012-23 zo dňa 04.04.2012 s tým, že plnením odporcu 2/ zaniká v rozsahu plnenia povinnosť pôvodného odporcu 1/ a plnením F. F. ako pôvodného odporcu 1/ zaniká povinnosť odporcu 2/.“ Len takýto výrok rozsudku môže zabrániť tomu, aby navrhovateľ mohol dosiahnuť to isté plnenie dvakrát. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nedalo odpoveď na také základné otázky nastolené podaným odvolaním, ktoré majú pre vec podstatný význam. Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd vôbec neposudzoval zmluvu o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere uzavretú medzi pôvodným odporcom 1/ a navrhovateľom z hľadiska súdnej kontroly v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže išlo o typickú štandardnú formulárovú zmluvu. Podľa odvolacieho súdu sa prvostupňový súd nezaoberal otázkou, či na strane dlžníka v danom zmluvnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ definovaný v ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj napriek skutočnosti, že predmetná zmluva o medziúvere a stavebnom úvere má charakter obchodnoprávny, keďže ide o zmluvu podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, súčasne by mohlo ísť aj o zmluvu spotrebiteľskú, čo však okresný súd neskúmal, hoci v odôvodnení rozsudku sa zmienil, že vychádzal pri posudzovaní nároku navrhovateľa aj z ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd však v priebehu konania tejto otázke nevenoval pozornosť, hoci táto povinnosť vyplýva prvostupňovému súdu z úradnej povinnosti. Rovnako sa okresný súd dostatočne nevenoval otázke platnosti, resp. neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporcu 2/ práve v súvislosti s dopadom súdnej kontroly v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide vo všeobecnosti o tzv. zabezpečovací inštitút. Tieto skutočnosti bol prvostupňový súd pri posudzovaní predbežnej otázky ne/platnosti predmetnej zmluvy ako akcesorického záväzku k zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere povinný skúmať. V danom prípade treba konštatovať, že pokiaľ by sa dôsledne prvostupňový súd zaoberal týmito skutočnosťami, mohol by dospieť k záveru, že predmetné zmluvy majú spotrebiteľský charakter a v takom prípade normy obchodného práva (všeobecná úprava), ale aj špeciálna úprava v zákone č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej z dôvodu povahy prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Platí totiž podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Je potrebné zdôrazniť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo možné preskúmať konkrétne skutočnosti ohľadne aplikácie ustanovení upravujúcich ochranu spotrebiteľa, z ktorých skutočností okresný súd vychádzal, ktoré považoval za preukázané pri svojich záveroch, a to z dôvodu absencie konkrétnych údajov viažucich sa k posudzovaniu ochrany spotrebiteľa v rámci Občianskeho zákonníka. Ústavný súd SR vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie z 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 209/04). Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Sudca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, tak takáto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného opravného prostriedku. Preto pokiaľ sa prvostupňový súd vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal a ani neuviedol dostatočné právne závery vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, sú jeho závery predčasné a z toho dôvodu sa nimi v tomto štádiu odvolací súd ani nezaoberal. Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemôže preklenúť krajský súd doplnením odôvodnenia napadnutého rozsudku v rámci konania o odvolaní odporcov. Pri konštatovanom zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k ne/aplikovaným ustanoveniam, potom odvolací súd konštatoval i nesúlad danej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu v rámci § 167 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p., čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu v rámci § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia možnosti odporcom konať pred súdom. Na túto zistenú vadu prvostupňového konania musí odvolací súd prihliadnuť, a to i ex offo, súčasne z vyššie uvedených dôvodov došlo i k naplneniu ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. pre zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. pre vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľa tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú a ako právnu normu aplikoval na prejednávaný prípad. Primárne sa bude zaoberať posúdením predbežnej otázky, či sa ne/jedná o spotrebiteľský charakter zmluvy, na základe ktorej došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov pôvodnému odporcovi 1/ a následne vyhodnotí akcesorický záväzok odporcu v rade 2/. Následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Zároveň odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok týkajúci sa rozhodovania o náhrade trov konania. V prípade, že súd v novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o náhrade trov konania, do jeho rozhodnutia sa premietne i náhrada trov odvolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.