Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/259/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410204856 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5410204856.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľa: RUFIN, a.s., so sídlom A. Bernoláka 38, Ružomberok, IČO: 31 558 305, zastúpený JUDr. Pavlom Novotným, advokátom so sídlom M. N. XXXX/X, O. H., proti odporcovi: S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/ XX, O. H., v konaní o zaplatenie 5.814,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/152/2010-197 zo dňa 14. januára 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7C/152/2010-197 zo dňa 14. januára 2015 vo výrokoch o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.212,39 Eur spolu s 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo súm: 262,63 Eur od 14.01.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.02.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.03.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.04.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.05.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.06.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.07.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.08.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.10.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.11.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.12.2008 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14.01.2009 do zaplatenia, s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 EUR od 14.02.2009 do zaplatenia, s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 EUR od 14.03.2009 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 EUR od 14.04.2009 do zaplatenia, 1010,31 EUR od 01.05.2009 do zaplatenia, a to všetko na jeho účet vedený vo I. V., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd Dolný Kubín uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.814,89 Eur spolu so 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo súm: 262,63 Eur od 14.01.2007 do 17.11.2007, 262,63 Eur od 14.02.2007 do 31.12.2007, 262,63 Eur od 14.03.2007 do 31.01.2008, 262,63 Eur od 14.04.2007 do 28.03.2008, 262,63 Eur od 14.05.2007 do 28.03.2008, 262,63 Eur od 14.06.2007 do 03.06.2008, so 14,25% ročným úrokom zo sumy: 262,63 Eur od 14.07.2007 do 27.06.2008, 262,63 Eur od 14.08.2007 do 04.08.2008, 262,63 Eur od 14.09.2007 do 13.03.2009, 185,39 Eur od 14.10.2007 do 13.03.2009, 77,24 Eur od 14.10.2007 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.11.2007 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.12.2007 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.01.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.02.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.03.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.04.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.05.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.06.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.07.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.08.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.10.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.11.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.12.2008 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14.01.2009 do zaplatenia, s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14.02.2009 do zaplatenia, s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14.03.2009 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14.04.2009 do zaplatenia, 1010,31 Eur od 01.05.2009 do zaplatenia, a to všetko na jeho účet vedený vo I. V., a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie o trovách si okresný súd v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vyhradil na dobu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ a Z. V. uzatvorili dňa 13.09.2006 Zmluvu č. 06/0549 o finančnom lízingu, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo značky Alfa Romeo 166 s tým, že obstarávacia cena vozidla bola 270.000,00 Sk s DPH. Prvá splátka mala byť vo výške 54.000,00 Sk s DPH a následne 36 mesačných splátok v sume 7.912,00 Sk s DPH. Nebolo sporu o tom, že vozidlo bolo aj fyzicky u Z. V., ktorý aj začal platiť splátky, avšak od 19.11.2006 až do 17.11.2007 nezaplatil žiadnu sumu. Následne dňa 17.11.2007 bola medzi Z. V. ako postupcom, odporcom ako postupníkom a navrhovateľom ako poskytovateľom lízingu uzavretá zmluva o postúpení práv a povinností podľa § 51 Občianskeho zákonníka, z ktorej okrem iného vyplýva, že postupník sa svojím podpisom zaväzuje dodržiavať povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej lízingovej zmluvy a zároveň potvrdzuje, že sa dostatočne oboznámil so znením všeobecných zmluvných podmienok, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy a je nimi dňom účinnosti tejto zmluvy viazaný. Takisto nebolo medzi účastníkmi sporné, že auto je v držbe odporcu až doposiaľ. Odporca ako postupník - nájomca namiesto pôvodného nájomcu Z. V. nezaplatil dohodnuté nájomné riadne a včas. Tiež nebol na súde úspešný pri svojom pokuse preukázať neplatnosť zmluvy o postúpení zo dňa 17.11.2007. Rozhodnutiami okresného súdu, resp. Krajského súdu v Žiline v konaní o zaplatenie sumy 3.074,32 Eur bol vo veci konajúci súd viazaný. S poukazom na uvedené bolo preukázané, že odporca je povinný zaplatiť všetky splátky nájomného až do predčasného ukončenia lízingovej zmluvy k 30. 04. 2009, resp. zostatkovú hodnotu vozidla vo výške 1.010,31 Eur. Uvedená povinnosť mu vyplýva tak z ust. § 663 a § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj zo Všeobecných podmienok zmluvy o finančnom lízingu (čl. VI.), resp. z čl. VII. Zmluvy, ktorý upravuje predčasné ukončenie zmluvy. Dôvody pre neplatenie, ktoré uvádzal odporca vo svojej obrane, sú v podstate irelevantné, keďže je zrejmé, že pri postúpení presne poznal ako stav vozidla, tak aj situáciu ohľadne dovtedajšieho plnenia lízingovej zmluvy predchádzajúcim nájomcom V.. Bola mu zo strany navrhovateľa poskytnutá dostatočná súčinnosť a len jeho pasivitou sa stalo, že evidencia motorového vozidla nie je v súlade so skutočnosťou. Závadu v evidencii motorového vozidla prvostupňový súd nepovažoval za dôvod pre neplatenie splátok nájomného, o to viac, ak odporca mal motorové vozidlo vo svojej dispozícii, ako tomu je doposiaľ. Za týchto okolností nevidel okresný súd v samotnom uplatnení nároku navrhovateľa ani rozpor s dobrými mravmi či s poctivým obchodným stykom, naopak konanie odporcu, ktorý si ponechal motorové vozidlo vo svojej dispozícii a neplatil zaň nájomné, nemôže požívať ochranu. S poukazom na to, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, súd navrhovateľovi priznal aj žiadaný úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, resp. po 14.01.2009 a je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Pokiaľ sa odporca v konaní bránil aj námietkou premlčania, túto prvostupňový súd nepovažoval za dôvodnú vychádzajúc z toho, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 19.01.2009 k dohode, v zmysle ktorej boli odporcovi upravené splátky na výšku 170,00 Eur mesačne, ktoré mal splácať k 26. dňu v mesiaci počnúc 26.01.2009. V dohode zároveň bolo uvedené, že pokiaľ sa strany nedohodnú do 30.04.2009 na ďalšom postupe, pri vysporiadaní lízingovej zmluvy bude táto ukončená ku dňu 30.04.2009 a vozidlo bude odporcovi odobraté v zmysle všeobecných podmienok lízingovej zmluvy. Odporca ani túto dohodu nedodržal, keď neuhradil viacero lízingových splátok. Preto aj došlo k ukončeniu lízingu dňom 30.04.2009. Aj pri posúdení vzniknutého záväzku právneho vzťahu ako spotrebiteľského, pri ktorom je potrebné aplikovať na premlčanie úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku stanovujúcom 3-ročnú premlčaciu lehotu, nedospel okresný súd k záveru o premlčaní časti navrhovateľom uplatneného práva. Tak, ako je už uvedené, pri okamihu stanovenia začiatku plynutia premlčacej lehoty vychádzal z dohody strán zo dňa 19.01.2009. Od tohto dátumu 3 roky spätne bolo možné žiadať celý zročný dlh a teda toto obdobie pokrýva celé žalované obdobie. Proti vyššie uvedenému rozsudku podali odvolanie tak navrhovateľ, ako aj odporca. Navrhovateľ v podanom odvolaní odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým si vyhradil, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého výroku. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že je v danom prípade na mieste aplikácia ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V prejednávanej veci nebol žiaden dôvod pre to, aby si okresný súd vyhradil rozhodnutie o trovách konania až na dobu po právoplatnosti vo veci samej. Predmetom konania bol len jeden nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy, išlo o bežný spor vyplývajúci zo zmluvy o finančnom lízingu. Bez akýchkoľvek znakov indikujúcich prípadnú zložitosť prípadu - či už po skutkovej alebo právnej stránke. V dôsledku uvedeného rozhodnutia okresného súdu sa v neposlednom rade predlžuje doba trvania samotného konania a taktiež takýto postup je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Odporca odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Prvostupňovému súdu vytýkal neúplne zistený skutkový stav veci, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy, z uvedeného vyplývajúce nesprávne skutkové zistenia, ďalej nesprávne právne posúdenie a napokon inú vadu v konaní, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. V bližších podrobnostiach odporca opätovne poukázal na nedostatky v evidencii motorového vozidla, keď prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že odporca dostal splnomocnenie na prepis vozidla od navrhovateľa. Táto listina však bola obsahovo chybná a neúplná, chýbalo meno splnomocnenca. Avšak aj v prípade, ak by bolo splnomocnenie úplné, neumožňovalo by nájomcovi vykonať prepis vozidla, keďže vozidlo bolo v dobe postúpenia lízingu ešte stále evidované na majiteľku, ktorá dané vozidlo predala Z. V., a teda prepis prislúchajúci tomuto predaju mohol vykonať jedine Z. V., resp. osoba ním splnomocnená. Až následným predajom vozidla Z. V. navrhovateľovi mohlo byť zaevidované osobou splnomocnenou, teda navrhovateľom. Keďže motorové vozidlo nebolo od postúpenia lízingu prepísané na navrhovateľa a tak tomu nie je ani dodnes, nemohol odporca užívať toto vozidlo, keďže Zákon o cestnej premávke neumožňuje používať vozidlo, ktoré nie je poistené povinným zákonným poistením. K uzatvoreniu povinného zákonného poistenia nemohlo dôjsť kvôli vadám v evidencii. Túto vadu by odporca ani s platným splnomocnením od navrhovateľa nemohol odstrániť. Na základe uvedeného vyslovil odvolateľ presvedčenie, že je neprípustné, aby bol napriek nemožnosti užívania vozidla zaviazaný za vozidlo platiť lízingové splátky. Neobstojí skutkový záver okresného súdu, že pre pasivitu odporcu nebol prepis vykonaný. Ani navrhovateľ ani odporca nemal možnosť chýbajúci prepis na Z. V. vykonať. Postupnícka zmluva bola uzatvorená dňa 17.11.2007 a prepis na Z. V. vykonaný až 22.08.2008. Minimálne počas tejto doby nebolo možné predmet lízingu užívať. V závere podaného odvolania odporca ešte uviedol, že navrhovateľ nepreukázal v konaní, že ho vyzval na vrátenie motorového vozidla. Až po pojednávaní na okresnom súde odporca oznámil navrhovateľovi, kde sa motorové vozidlo nachádza a umožnil mu ho bez akýchkoľvek obštrukcií si vziať. Do dnešného dňa tak navrhovateľ neučinil. Navrhovateľ v podanom vyjadrení vo vzťahu k veci samej odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Zdôraznil, že nemožno dať na ťarchu navrhovateľa, že lízingový nájomca neprihlásil vozidlo do evidencie vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte do 3 dní odo dňa prevzatia predmetu lízingu. Navrhovateľ poskytol odporcovi dostatočnú súčinnosť či už vystavením plnomocenstva na prepis vozidla, ako aj prostredníctvom urgovania kontaktovania predchádzajúceho lízingového nájomcu za účelom zosúladenia skutočného stavu v evidencii motorových vozidiel. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením odporcu, že nemohol predmetné vozidlo riadne užívať, keďže na všetky právne úkony súvisiace či už s prepisom vozidla alebo inými právnymi úkonmi bolo udelené plnomocenstvo. Bol to odporca, ktorý svojou pasivitou zapríčinil, že aj navzdory všetkej potrebnej súčinnosti a urgovania zo strany navrhovateľa prepis vozidla nebol doposiaľ vykonaný, hoci bolo vozidlo od 25.08.2008 prepísané na Z. V.. Navyše podľa § 3 zákona č. 381/2011 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov poistnú zmluvu má povinnosť uzavrieť nielen vlastník - držiteľ, resp. jeho prevádzkovateľ, ale aj nájomca na základe zmluvy s právom kúpy prenajatej veci. V nadväznosti na uvedené námietky odporcu ohľadom nemožnosti užívať predmet lízingu sú nedôvodné, účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu z titulu lízingovej zmluvy. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu v vo výrokoch o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.212,39 Eur spolu s 14,75 % ročným úrokom z omeškania zo súm: 262,63 Eur od 14.01.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.02.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.03.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.04.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.05.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.06.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.07.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.08.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.09.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.10.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.11.2008 do zaplatenia, 262,63 Eur od 14.12.2008 do zaplatenia, s 12,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 Eur od 14.01.2009 do zaplatenia, s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 EUR od 14.02.2009 do zaplatenia, s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 EUR od 14.03.2009 do zaplatenia, s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy: 262,63 EUR od 14.04.2009 do zaplatenia, 1010,31 EUR od 01.05.2009 do zaplatenia podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov: Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - odporca ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľ konštatuje, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom, keď konštatoval, že dňa 17.11.2007 bola medzi Z. V. ako postupcom, navrhovateľom ako postupníkom a odporcom ako poskytovateľom lízingu platne uzavretá zmluva o postúpení práv a povinností podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Zo zmluvy okrem iného vyplýva, že postupník sa svojim podpisom zaväzuje dodržiavať povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej lízingovej zmluvy a zároveň potvrdzuje, že sa dostatočne oboznámil so znením všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvu a je nimi dňom účinnosti tejto zmluvy viazaný. Postupník postúpenie práv a povinností bezvýhradne prijal. Poskytovateľ lízingu súhlasil s postúpením práv a povinností z postupcu na postupníka. Zmluvné strany sa dohodli, že postupník uhradí nezaplatené lízingové splátky od mesiaca 01/2007 mesačne vo výške dvoch mesačných splátok až do vyrovnania dlhu na splátkach. Po vyrovnaní dlhu bude pokračovať v splátkach podľa splátkového kalendára. Keďže z vykonaného dokazovania celkom jednoznačne vyplynulo, že odporca si v zmysle vyššie uvedenej zmluvy svoje povinnosti riadne neplnil, okresný súd správne rozhodol, keď odporcu zaviazal na zaplatenie neuhradených splátok za obdobie od januára 2008 do apríla 2009 spolu v sume 5.212,39 Eur s príslušenstvom. V uvedenej časti považoval odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne správny, a preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok odporcu, ktorý prestal uhrádzať lízingové splátky preto, lebo vozidlo nebolo zaevidované na neho na príslušnom dopravnom inšpektoráte, s týmito sa dostatočným spôsobom zaoberal už prvostupňový súd, keď konštatoval, že uvedená okolnosť nemala žiaden vplyv na povinnosť odporcu riadne platiť navrhovateľovi lízingové splátky. V nadväznosti na uvedené, navrhovateľ správne poznamenal, že ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právnom kúpy prenajatej veci (tak ako v danom prípade), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu mal nájomca, t. j. odporca, a to podľa § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Neobstojí preto tvrdenie odvolateľa, že motorové vozidlo nemohol riadne užívať, pretože nemohol uzatvoriť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle citovaného zákona. Navyše nemožno pričítať na ťarchu navrhovateľa nedostatky v súvislosti s vystavením plnomocenstva na prepis vozidla a pasivitu predchádzajúceho lízingového nájomcu v súvislosti s prepisom motorového vozidla. Odporca bol teda povinný zaplatiť všetky splátky nájomného až do predčasného ukončenia lízingovej zmluvy k 30.04.2009; zbaviť ho tejto povinnosti nemohli prípadne nedostatky v súvislosti s prepisom motorového vozidla. Odôvodnenie napadnuté rozhodnutia vo vzťahu k výroku, ktorý považoval odvolací súd za vecne správny v potrebnej miere vysvetľuje, čo považoval okresný súd za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľom. Súd uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za relevantné a ako ich mal preukázané (z akých dôkazov vychádzal), aké právne normy aplikoval a z akých dôvodov neprihliadol na skutkové a právne argumenty prednášané odporcom. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Napokon pokiaľ sa týka námietky nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov túto odvolateľ žiadnym bližším spôsobom nekonkretizoval. Navyše odvolací súd uvádza, že povinnosťou okresného súdu nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa § 120 ods. 1 O.s.p. sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Vo zvyšnej časti napadnutej odvolaním odvolací súd rozsudok okresného súdu pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a z toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd v konaní síce správne konštatoval, že v danom prípade ide medzi účastníkmi o vzťah spotrebiteľský, avšak túto skutočnosť dôsledne nepremietol do rozhodovania v súvislosti s námietkou premlčania. V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2014 je orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho premlčania voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V citovanom ustanovení ide o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany. Toto ustanovenie sa má aplikovať režimu okamžitej aplikability procesných noriem, t. j. na všetky prípady v čase rozhodovania. Na základe uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd mal možnosť premlčania navrhovateľom uplatneného práva posúdiť aj bez výslovnej námietky odporcu - spotrebiteľa tiež vo vzťahu k uplatnenej istine, nielen vo vzťahu k príslušenstvu. V danom prípade sa to týka splátok splatných dňa 13.10.2007 (jej časti v sume 77,24 Eur), dňa 13.11.2007 v sume 262,63 Eur a dňa 13.12.2007 v sume 262,63 Eur. Bezpredmetné je to, že odporca namietal uplynutie trojročnej premlčacej lehoty len vo vzťahu k časti uplatneným úrokom z omeškania. Za ďalšie, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatuje, že časť odporcom namietaných úrokov z omeškania splatných viac ako tri roky pred podaním návrhu nemôže byť premlčaná, preto lebo dňa 19.01.2009 došlo medzi účastníkmi k dohode, v zmysle ktorej boli odporcovi upravené splátky na sumu 170,00 Eur mesačne. V dohode bolo zároveň uvedené, že pokiaľ sa strany nedohodnú do 30.04.2009 na ďalšom postupe pri vysporiadaní predmetnej lízingovej zmluvy, bude lízingová zmluva ukončená k 30.04.2009 a vozidlo bude odporcovi odobraté. S poukazom na uvedené, za rozhodujúci dátum „po ktorom bolo vecou navrhovateľa“, či a kedy uplatní svoje právo, považoval prvostupňový súd deň 30.04.2009. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia však nevysvetľuje, aký vplyv mala podpísaná dohoda zo dňa 19.01.2009 na plynutie premlčacej doby. Túto skutočnosť vo vzťahu k inštitútu premlčania vôbec nevyhodnotil. To, že sa účastníci v zásade dohodli na zmene splátkového kalendára, resp. na predčasnom ukončení lízingovej zmluvy ešte samo o sebe neznamená, že došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu k jednotlivým už splatným splátkam, resp. k jej predĺženiu. V prípade, ak prvostupňový súd považoval uzatvorenú dohodu zo dňa 19.01.2009 za uznanie dlhu zo strany odporcu, bolo potrebné platnosť takéhoto právneho úkonu posúdiť z hľadiska príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď v časti navrhovateľom uplatneného práva prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, a preto aj vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd rozsudok okresného súdu v zostávajúcej časti podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd posúdi opätovne navrhovateľom uplatnené právo na zaplatenie časti lízingových splátok ako aj príslušenstva z hľadiska inštitútu premlčania. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil aj súvisiaci výrok o trovách konania a nezaoberal sa jeho vecnou správnosťou nepovažoval ani za potrebné vyjadrovať sa bližšie k jednotlivým odvolacím námietkam navrhovateľa vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, o ktorých prvostupňový súd opätovne rozhodne. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.