Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/574/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114218142 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114218142.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci navrhovateľky: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. č. XX, právne zastúpená JUDr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou, so sídlom B. XXX/X, Z., proti odporcovi: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. č. XX, v konaní o príspevok na výživu a o úhradu nákladov nevydatej matke, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/175/2014-108 zo dňa 09. 03. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/175/2014-108 zo dňa 09. 03. 2015 vo výrokoch, ktorým odporcovi uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu od 01.04.2014 do 01.04.2016 mesačne sumou 35,00 Eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, ako aj uložil povinnosť zaplatiť príspevok na úhradu nákladov vo výške 17,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, tiež vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 71,81 Eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Ľudmily Vorčákovej, advokátky, so sídlom v Z., B. XXX/X do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline uložil odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu od 01.04.2014 do 01.04.2016 mesačne sumou 35,00 Eur, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, t. j. spolu sumu 385,00 Eur. Ďalej odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov vo výške 17,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh vo zvyšnej časti zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že odporca je otcom maloletého B. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorého matkou je navrhovateľka. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina bolo preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa od mesiaca 01/2014 vo výške 203,20 Eur mesačne, ďalej je poberateľkou rodičovského príspevku v mesiacoch 01 - 03/2014 vo výške 23,52 Eur mesačne a od mesiaca 04/2014 vo výške 47,04 Eur mesačne. Pokiaľ sa týka odporcu, tento poberal u zamestnávateľa EDYMAX SE, Nevädzova 5, Bratislava čistý príjem za obdobie od 08/2014 - 12/2014 vo výške 381,88 Eur mesačne. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a pri aplikácií ust. § 74 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine uložil okresný súd odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke t.j. matke maloletého B. sumou 35,00 Eur mesačne od 01.04.2014 do 01.04.2016. Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil doplnkový charakter tohto príspevku určeného matke, popri prednostným vyživovacím povinnostiam rodičov k maloletým deťom. Tieto má odporca aktuálne tri. Posledná vyživovacia povinnosť mu pribudla v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku dňa 09.03.2015. Keďže pri určení výživného musí súd prihliadať na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ktoré podľa názoru okresného súdu umožňujú odporcovi prispievať len sumou 35,00 Eur mesačne, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Pokiaľ sa odporca bránil tým, že zamestnanie ukončil ku dňu 31.12.2014 a že teda za celé rozhodné obdobie nepoberal príjem z titulu zamestnania, s touto obranou sa okresný súd nestotožnil. Naopak mal za to že, vzhľadom k charakteru povolania odporcu, ktoré sa vyznačuje nepravidelnosťou, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť súdom určené výživné. Taktiež bol odporca zaviazaný podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine k úhrade sumy 17,00 Eur, ktorú navrhovateľka vynlažila na zdravotné vyšetrenie v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 150 O.s.p. a konštatoval, že obaja účastníci mali vo veci úspech len čiastočný. Navrhovateľka mala formálne nižší úspech, avšak prvostupňový súd prihliadol na osobitosť konania spojeného so zabezpečením sociálnej situácie účastníka, a preto napokon o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne skutkové a právne závery. Za ďalšie uviedol, že okresný súd pri svojom nerozhodovaní nezohľadnil, že mu pribudla v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku ďalšia, tretia vyživovacia povinnosť. Aktuálne teda odporca zabezpečuje výživné na dve maloleté deti vo výške 30,00 Eur, ktoré riadne platí, ďalej sa stará o maloletého biologického syna, ktorého má s novou priateľkou a tiež aj dcéru. Bývajú spolu v spoločnej domácnosti s rodičmi odporcu, ktorým tento prispieva na energie sumou 100,00 Eur mesačne. Náklady na stravu a cestu do práce sú 80,00 Eur mesačne. Okresný súd tiež nezohľadnil, podľa názoru odvolateľa ďalšie významné skutočnosti pri určení výživného, a to exekučné konanie vedené voči odporcovi zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tiež neprihliadol na tú skutočnosť, že navrhovateľka zabraňuje odporcovi stýkať sa s maloletými deťmi, vo veci starostlivosti o maloleté doposiaľ nebolo rozhodnuté. Napokon okresný súd nesprávne vyhodnotil aj schopnosti a možnosti na strane navrhovateľky, ktorá je poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 203,00 Eur mesačne, rodičovského príspevku 47,00 Eur mesačne, ďalej je tu výživné platené odporcom 60,00 Eur mesačne na dve deti. Navrhovateľka má tak po sčítaní príjem 310,00 Eur mesačne. Žije pritom v spoločnej domácnosti s matkou, sestrou, ktorá už nechodí do školy a s priateľom, ktorý pracuje. Suma 17,00 Eur, ktorú navrhovateľka vynaložila v súvislosti s vyšetrením u gynekológa nebola potrebná, pretože sa jednalo o zisťovanie pohlavia dieťaťa. Toto vyšetrenie bolo dobrovoľné a nejednalo sa o zdravie dieťaťa. Navrhovateľka v podanom vyjadrení odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. V podrobnostiach uviedla, že na ďalšiu vyživovaciu povinnosť odporcu bolo v konaní prihliadnuté. Pokiaľ sa týka ďalších zvyšných dvoch vyživovacích povinností na maloletú P., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX toto bolo uložené predbežným opatrením vo výške 30,00 Eur mesačne na každé z maloletých detí. Uvedené výživné odporca neplatí riadne a včas. Proti odporcovi bolo začaté aj exekučné ako aj trestné konanie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V rámci účinnej ľútosti však odporca dlžné výživné na maloleté detí zaplatil. Exekučné konanie vedené zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne je v danom prípade irelevantné. Neobstojí ani argumentácia príjmami navrhovateľky. Z rodičovského príspevku táto nie je schopná pokryť všetky bežné výdavky pre seba a dve maloleté detí. Priateľ navrhovateľky s ňou nebýva v spoločnej domácnosti a nie je jeho povinnosťou živiť maloleté detí odporcu a navrhovateľky. Úhrada 17,00 Eur za sono vyšetrenie bola štandardným vyšetrením v priebehu tehotenstva, ktoré navrhovateľka musela absolvovať, v žiadnom prípade sa nejednalo o zvedavosť navrhovateľky ohľadom pohlavia dieťaťa. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ - odporca, ako aj v písomnom vyjadrení navrhovateľka konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (rozhodnutie odvolacieho súdu zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým tak tvorí jeden celok). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. V prejednávanej veci okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zahrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Okresný súd správne vyhodnotil, že v danom prípade je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy sumou 35,00 Eur mesačne, ktorú sumu aj odvolací súd považoval za primeranú, zodpovedajúcu účelu, ktorý sa plnením príspevku sleduje, t. j., aby sa postavenie nevydatej ženy priblížilo pokiaľ je to možné postaveniu matky vydatej za otca dieťaťa. Čo sa týka odvolacích námietok, v týchto odvolateľ len zopakoval skutočnosti ním uvádzané už počas prvostupňového konania. O existencii ďalšej tretej vyživovacej povinnosti odporcu súd mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vedomosť, čo vyplýva z dôvodov samotného rozsudku. Dlhy na strane odporcu, vedenie exekučného konania zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ako argumenty pre neuloženie povinnosti prispievať matke primerane na úhradu jej výživy neobstoja. Úradu 17,00 Eur za sono vyšetrenie, ktorú navrhovateľka vynaložila v priebehu tehotenstva považoval odvolací súd za štandardný zdravotnícky výdavok, a preto správne aj v tejto časti odporcu okresný súd zaviazal na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa § 74 ods. 1 zákona o rodine. Z navrhovateľkou predloženého príjmového pokladničného dokladu nevyplývajú skutočnosti tvrdené odporcom a síce, že išlo o dobrovoľné vyšetrenie súvisiace so zisťovaním pohlavia dieťaťa. Všetky odvolacie námietky odporcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že právna úprava neurčuje, ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy tak, aby bola súčasne dodržaná právna úprava, formálna logika a aby rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie vychádzalo a opieralo sa o zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997). Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok okresného súdu zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na zákonné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, pričom svoje závery riadnym spôsobom odôvodnil. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo zostávajúcej časti, v ktorej okresný súd vo zvyšku návrh zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže v tejto časti nebol napadnutý odvolaním. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. v prospech navrhovateľky, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech. Odvolací súd jej preto priznal náhradu trov spojených s účelným uplatňovaním práva voči odporcovi a spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu úkon á 51,45 Eur + režijný paušál 8,39 Eur + 20% DPH, všetko v zmysle § 10 ods. 1,3 (ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia) a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.