Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/141/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200725 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200725.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: V. F., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom I., O. XXX/X, zast. JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v B., Q. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júna 2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júna 2015 podľa § 65 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 13. aprílu 2012. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že má nárok na starobný dôchodok z I. kategórie funkcií, pretože mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.. Domnieva sa, že by mala odporkyňa použiť iný a spravodlivejší výpočet starobného dôchodku pri posudzovaní všetkých odpracovaných dôb zamestnania. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľ získal v zamestnaní v zaradenom do I. kategórie funkcií len 16 rokov a 279 dní, z tohto zamestnania nebol uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ nesplnil podmienky ustanovené v § 21, ani v § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Nárok na starobný dôchodok mu vznikne 13. apríla 2016. K námietke navrhovateľa, že bol rozhodnutím odporkyne diskriminovaný, uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že by s ním odporkyňa zaobchádzala odlišne ako s poistencami, nachádzajúcimi sa v rovnakej situácii. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa uvádza, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., a preto by mal krajský súd zvážiť, či doba poistenia v rozsahu 16 rokov a 279 dní v osobitnom systéme a doba poistenia v rozsahu 28 rokov a 204 dní vo všeobecnom systéme je dostatočne konformným riešením na určenie starobného dôchodku uviedla, že právny zástupca navrhovateľa svoje tvrdenia ničím nepodložil, ani neuviedol, na základe ktorých ustanovení zákona by mala odporkyňa priznať starobný dôchodok. Teda nie je správny názor navrhovateľa, že odporkyňa porušuje princíp primeranosti, protiprávne rozhodla o jeho nároku na starobný dôchodok, čím je diskriminovaný a poškodený. Podľa odporkyne bol nárok na starobný dôchodok navrhovateľa posúdený správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení, preto žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne z 25. júna 2015 ako vecne správne potvrdil. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku, ďalej poukázal na to, že odporkyňa sa mýli, keď v texte svojich dokumentov uvádza, že navrhovateľovi vznikol výsluhový príspevok, či výsluhový dôchodok, to nie je pravda. Navrhovateľovi bol priznaný tzv. príspevok za službu, a to je rozdiel. Príspevok za službu mu bol priznaný podľa § 119 - § 120 zákona č. 410/1991 Zb., a tento príspevok za službu nemôžeme pokladať za výsluhový dôchodok. Za takýto dôchodok sa len považuje, a to z titulu, aby sa mohlo prikročiť k valorizácii príspevku za službu za nič iné. Rovnako poukázal na to, že odporkyňa uvádza dokumenty, v ktorých nie je jasné, aký je zápočet rokov u odporkyne, aké obdobie vedú v prospech navrhovateľa. Po započítaní jeho odpracovaného a odslúženého obdobia zistili, že tieto obdobia vôbec nelícujú s údajmi u odporkyne a nelícujúcu ani z toho dôvodu, že navrhovateľ nemá uznané obdobie stredoškolského štúdia na Strednej všeobecnovzdelávacej škole od 1. 9. 1969 do jeho 18-tky, ale až od 18. rokov. Voči tomu majú výhrady, pretože v právnom systéme Slovenskej republiky sú fakticky dva zákony, a to je zákon č. 100/1988 Zb. a zákon č. 461/2003 Z. z.. Obidva zákony sú sociálnymi zákonmi, sú pevne začlenené do právneho poriadku, ale jeden zákon hovorí, že sa posudzuje doba od 18. rokov a druhá norma od 15. rokov. Pokiaľ sa toto obdobie posudzuje od 18. rokov v neprospech navrhovateľa, tak to vyvoláva otázniky a znepokojenie navrhovateľa, prečo tomu je tak a ďalší bod, ktorý odporkyňa kladie navrhovateľovi za vinu je, že neslúžil do 31. 12. 1999, ale len do času, kedy odišiel zo služby v Policajnom zbore. Zákon č. 235/1992 Zb. zrušil I. a II. kategórie v rámci Československa, pričom tento zákon tak, ako bol uvedený, platí v Českej republike v neznemenej podobe, lenže na Slovensku bol tento zákon novelizovaný 7-krát až k 31. 12. 1999, kedy zanikli I. a II. kategórie. Navrhovateľ odchádzal zo služby v Policajnom zbore presne v tom čase, keď bol zákon vydaný a tam bolo jasne napísané, že mu nárok na starobný dôchodok vzniká. On za to nemôže, že zákon sa novelizoval 7 až 15-krát, že to vytiahla na neho odporkyňa, zdá sa mu, že ide o retroaktivitu, čo je v slovenskom právnom poriadku neprípustné, pretože je to vždy posudzované v jeho neprospech. Aj ust. § 174 bolo vsunuté do zákona č. 100/1988 Zb. zákonom č. 235/1992 Zb.. Navrhovateľ sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval tvrdení svojho právneho zástupcu. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala písomného vyjadrenia odporkyne vo veci zo dňa 16. 9. 2015 a vzhľadom k tomu navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 174 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení nároky vyplývajú zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Žiadosťou z 3. apríla 2015 požiadal navrhovateľ o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 13. apríla 2012, teda od dovŕšenia 58 rokov veku. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-28.839-22/2015-VZ z 30. marca 2015 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. februára 1993 priznaný výsluhový príspevok za službu podľa § 119 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik a nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená doba: - od 1. apríla 1976 do 31. augusta 1976 (I. kategória funkcií) - náhradná vojenská služba, - od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1993 (I. kategória funkcií) - služobný pomer, - od 1. februára 1991 do 31. januára 1993 (I. kategória funkcií) - služobný pomer. V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal navrhovateľ len 16 rokov a 279 dní, z tohto zamestnania nebol uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. Z obsahu súdneho, ale aj administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou z 3. apríla 2015 požiadal navrhovateľ o priznanie starobného dôchodku od 13. apríla 2012, kedy dovŕšil vek 58 rokov. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím podľa § 65 a § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 21 a § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení uvedenú žiadosť navrhovateľa zamietla, pretože mu nárok na starobný dôchodok podľa citovaných zákonných ustanovení a tam uvedených podmienok ku dňu 13. apríla 2012 nevznikol, nakoľko preukázal, že v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) - h ) Zákon a o sociálnom zabezpečení získal v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie iba 16 rokov a 279 dní a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie 28 rokov a 204 dní, ktorá doba nezakladá nárok na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 písm. a) - d) Zákona o sociálnom zabezpečení. Získaná doba v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a v zamestnaní zaradenom do II. pracovnej kategórie sa na účely zníženia dôchodkového veku pre nárok na starobný dôchodok nemôže sčítať. Navrhovateľ dovŕši dôchodkový vek 13. apríla 2016, ktorým dňom mu vznikne nárok na starobný dôchodok. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľovi nevznikol ani nárok na starobný dôchodok podľa § 174 Zákona o sociálnom zabezpečení, keďže zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31. decembru 1999. Zhodnotenie odpracovanej doby v zamestnaniach zaradených do zvýhodnených pracovných kategórii na účely vzniku nároku na starobný dôchodok navrhovateľa bolo posúdené podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia predložených odporkyni zamestnávateľmi navrhovateľa, ktoré navrhovateľ potvrdil vlastnoručným podpisom. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 25. júna 2015 je vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.