Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/144/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200673 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: G. V., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX G., P. č. XXX, právne zast. Mgr. Martinom Alušicom, advokátom so sídlom T. X/A, XXX XX G., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.5.2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.5.2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.5.2015 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 27.3.2013. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa citovala ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a konštatovala, že zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený dňa 27.4.2015 so záverom, že nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 27.4.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej odporkyňa konštatovala, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. 24Sd/213/2013-61 zo dňa 12.1.2015 bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 770 210 7754 0 zo dňa 18.4.2013. Týmto realizuje uvedený rozsudok krajského súdu. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol v ňom, že posudkový lekár odporkyne posúdil zdravotné postihnutie navrhovateľa zaradením v Kapitole XV, oddiel G, pod položku 48 písm. b) Prílohy č. 4 zákona ako trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí 20 - 30 %. Z vypracovaného posudku však okrem citácie lekárskych nálezov jednoznačným a presvedčivým spôsobom nie je odôvodnené, prečo u navrhovateľa bola v rámci uvedeného rozpätia stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 25 %. Posudkový lekár neuviedol, prečo pri posudzovaní závažnosti zdravotného postihnutia nepostupoval zaradením pod položku 48 písm. c) Prílohy č. 4 ako pri trvalom následku po vybratí menisku pri ťažkej poruche funkcie kolenného kĺbu. Posudkový lekár sa so zdravotnými postihnutiami navrhovateľa v zmysle ust. § 71 ods. 3 a 4 zákona dostatočne a presvedčivo nevysporiadal. Posúdenie uznanej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľa nepovažuje za zodpovedajúcu jeho zdravotnému postihnutiu. Rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. K posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, odporkyňa uviedla iba toľko, že je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 27.4.2015, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ nie je invalidný. Podľa názoru navrhovateľa ide o nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odporkyne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/8/2013 zo dňa 15.4.2014, taktiež rozsudok NS SR sp. zn. 1So/111/2010 a jeho rozhodnutie sp. zn. 1So/8/2013 zo dňa 14.4.2015. Ďalej namieta neobjektívne posúdenie jeho zdravotného stavu z dôvodu, že zdravotný stav navrhovateľa posudzovali traja posudkoví lekári a výsledky posúdenia sa v zásadných veciach rozchádzajú. Zároveň navrhol vo veci nariadiť súdnoznalecké dokazovanie. Odporkyňa v konaní disponovala s tromi rôznymi lekárskymi posudkami, no v odôvodnení neuviedla, ako sa pri rozhodovaní s nimi vysporiadala. Uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa bol posudzovaný posudkovou lekárkou odporkyne, pobočka Liptovský Mikuláš dňa 27.3.2013, v odbornom posudku za rozhodujúce zdravotné postihnutie určila uvoľnenie väzivového aparátu kolena podľa Kapitoly XV, oddiel G, položky 47, písm. b) Prílohy č. 4, ďalej posudkovým lekárom odporkyne so sídlom v Poprade MUDr. Jozefom Bednárom, dňa 21.8.2015, za rozhodujúce označil trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche podľa Kapitoly XV, oddiel G, položky 48, písm. b) Prílohy č. 4, posudkovým lekárom odporkyne pobočka Liptovský Mikuláš dňa 27.4.2015, za rozhodujúce označil trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche podľa Kapitoly XV, oddiel G, položky 48, písm. b) Prílohy č. 4. Posudkoví lekári v posudkoch nedospeli k rovnakým záverom, pokiaľ ide o rozhodujúce zdravotné postihnutie, ani pokiaľ ide o percentuálnu mieru poklesu vykonávať činnosť, ani navýšenie za iné zdravotné postihnutia. Posudkový lekár sa podľa názoru navrhovateľa nevysporiadal s jeho ďalšími zdravotnými postihnutiami, pričom z posudku nie sú zrejmé dôvody, prečo na tieto ochorenia nebolo prihliadnuté pri určení celkovej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a zaviazať ju nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 19.10.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľ žiadosťou spísanou 27.3.2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 14.1.2013. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš z 27.4.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš 17.8.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie 8.10.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Z dôvodu, že navrhovateľovi sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok, odporkyňa má za to, že o jeho žiadosti o invalidný dôchodok bolo rozhodnuté správne a v súlade s objektívne zisteným skutkovým stavom. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu z dôvodov uvedených v písomnom podaní z 2.7.2015 a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/8/2013 z 15.4.2014 s tým, že odborný posudok nie je zdôvodnením rozhodnutia a z toho dôvodu musí trvať na svojom názore, že vydané rozhodnutie nie je riadne zdôvodnené, a teda je nepreskúmateľné. Posudzovať prípadnú invaliditu navrhovateľa je potrebné aj vzhľadom na jeho vzdelanie a pracovné zaradenie, kde takéto posúdenie absentuje v rozhodovacom procese. Zastáva názor, že absentuje aj vysporiadanie sa s predchádzajúcimi rozpornými posúdeniami. Pokiaľ sa v ust. § 71 ods. 4 písm. b) zákona nehovorí o zdravotnej dokumentácii alebo vyšetreniach zdravotníckeho zariadenia, zastáva názor, že takéto komplexné funkčné vyšetrenia mala vykonať aj odporkyňa. Na otázku samosudkyne potvrdil, že odporkyňa zabezpečila posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa za prítomnosti odborného lekára ortopéda dňa 21.8.2013, ktorý vykonal odborné ortopedické vyšetrenie a konštatoval zistenia, ktoré sú uvedené v lekárskej správe z 21.8.2013, avšak má za to, že zohnúť koleno nie je funkčným vyšetrením, odporkyňa mala možnosť navrhovateľa poslať na vyšetrenie buď magnetickou rezonanciou prípadne RTG vyšetrenie. Navrhovateľ sa na pojednávaní pripojil k vyjadreniu svojho právneho zástupcu, uviedol, že chce len poukázať na úmyselné zatajovanie skutočností, úskoky, neochotu lekárov a sústavné porušovanie základných ľudských práv, čo bližšie nezdôvodnil. Na otázku samosudkyne, čo mu bránilo podrobiť sa ďalším potrebným vyšetreniam prípadne aj jeho hospitalizácii za účelom zdokumentovania možných, podľa jeho názoru u neho do úvahy prichádzajúcich ochorení, navrhovateľ uviedol, že mu v tom bráni strach a nedôvera v lekárov. K veci viac nič neuviedol. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 25.5.2015 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) sa u poistenca viaže na splnenie troch podmienok. Po prvé poistenec musí byť invalidný, po druhé musí získať potrebný počet rokov dôchodkového poistenia (§ 72 zákona) a po tretie ku dňu vzniku invalidity nesmie splniť podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo nemôže mať priznaný predčasný starobný dôchodok. Invalidita sa definuje ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, v dôsledku ktorého dochádza u poistenca k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako 40 %. Invaliditu zakladá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 40 %, ktorý sa podľa § 71 ods. 3 zákona posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivý zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa na základe jeho žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 27.3.2013 po zrušení rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 18.4.2013 rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24Sd/213/2013 zo dňa 12.1.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2015, opätovne nanovo posúdila posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Liptovskom Mikuláši MUDr. Milena Droppová dňa 27.4.2015. Podľa jej posudkového záveru po vlastnom vyšetrení navrhovateľa a po zhodnotení výsledkov neurologických, ortopedických a interných vyšetrení, vyšetrení MR, AFR, GEA a prepúšťacích správ z hospitalizácie navrhovateľa na neurologickom a ortopedickom oddelení ÚVN Ružomberok rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú trvalé následky po vybratí menisku - pri stredne ťažkej poruche, zaradené podľa Prílohy č. 4 zákona do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín pod položku 48 písm. b) - trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche, pričom mieru poklesu zárobkovej činnosti navrhovateľa pre toto postihnutie určila vo výške 25 %, t. j. v strede zákonom stanoveného rozpätia 20 - 30 %. Súčasne stanovila iné zdravotné postihnutie, a to dorzalgie, v dôsledku ktorých došlo k navýšeniu percentuálnej miery poklesu o ďalších 5 %, teda spolu na 30 %. Podľa výroku posudku posudkovej lekárky navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Následne po prejavenej nespokojnosti v návrhu na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 2.7.2015 menovaná posudková lekárka znova posúdila zdravotný stav navrhovateľa dňa 17.8.2015 a zotrvala na posudkových záveroch zo dňa 27.4.2015, pričom konštatovala, že v rámci odvolacieho konania navrhovateľ nepredložil žiadne nové odborné nálezy, ktoré by menili posudkový záver zo dňa 27.4.2015. Pred predložením veci súdu skúmala zdravotný stav navrhovateľa posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade Mgr. MUDr. Magdaléna Klincová, kedy po vlastnom odbornom vyšetrení navrhovateľa zo dňa 8.10.2015 a po zohľadnení výsledkov ortopedických vyšetrení z 15.2.2012, 28.3.2012, 21.11.2012, 16.1.2013, 4.3.2013, výsledkov magnetickej rezonancie ľavého kolena z 22.3.2012, rehabilitačných vyšetrení z 23.2.2012, 16.11.2012, 26.11.2012, 4.12.2012, neurologických vyšetrení z 13.10.2011, 10.1.2012, 12.4.2012, 10.5.2012, 25.6.2012, 4.12.2012, 3.7.2012, 15.1.2013, interných vyšetrení z 10.8.2008, 14.3.2009, výsledkov magnetickej rezonancie LS chrbtice z 18.4.2012, výsledkov vyšetrenia z GEA 11.5.2012, hospitalizácie navrhovateľa na ortopedickom oddelení ÚVN FN Ružomberok od 10.10.2011 do 12.10.2011, 27.4.2012 do 28.4.2012, od 28.9.2012 do 29.9.2012, 15.11.2003 a prepúšťacej správy z hospitalizácie na Neurologickej klinike ÚVN FN Ružomberok v dňoch 30.7.2012 až 7.8.2012 dospela k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú trvalé následky po vybratí menisku - pri stredne ťažkej poruche, ktorému podľa Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, Kapitola XV, oddiel G, položka 48 písm. b) zodpovedá 25 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre iné zdravotné postihnutie - dorzalgie, keďže sa jedná o funkčné poruchy v oblasti chrbtice, ktoré sú mierneho charakteru, posudkovo menej závažné, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšila o 5 %. V posudku okrem iného konštatovala, že dňa 21.8.2013 v konaní o opravnom prostriedku (poznámka súdu: konanie bolo vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 24Sd/213/2013) bol opätovne posúdený zdravotný stav menovaného lekárom sociálnej poisťovne, ústredie, za prítomnosti odborného lekára ortopéda, ktorý previedol odborné ortopedické vyšetrenie, ktoré je dokumentované v lekárskej správe z 21.8.2013. Toto vyšetrenie možno považovať za najaktuálnejšie, ktoré svedčí o zdravotnom stave posudzovaného, vzhľadom k tomu, že posledné ortopedické vyšetrenie, ktoré posudzovaný doložil, je s dátumom 4.3.2013 a od tohto dátumu posudzovaný nedoložil žiadne iné ortopedické vyšetrenie. Objektívne ortopedické vyšetrenie prísediacim lekárom ortopédom popisuje stav na oboch kolenných kĺboch - ľavého aj pravého. Rozsahy pohybov na oboch kolenných kĺboch sú na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Manévre na ligamentá - väzy (dokumentujú uvoľnenie väzivového aparátu kolien) sú na pravom kolene len naznačené, na ľavom kolennom kĺbe negatívne. Odborný lekár ortopéd konštatoval, že aktuálne sa nejedná o uvoľnenie väzivového aparátu kolena vľavo (vpravo je minimálne), ktoré bolo hodnotené v minulosti, ale v súčasnosti sú prítomné trvalé následky po vybratí menisku v oblasti ľavého kolenného kĺbu po opakovaných artroskopiách s obmedzením hybnosti na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa. V súvislosti s týmito novozistenými skutočnosťami došlo k zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia navrhovateľa z uvoľnenia väzivového aparátu kolena, zaradeného do Kapitoly XV, oddiel G, položka 47 písm. b) na trvalé následky po vybratí menisku pri stredne ťažkej poruche so zaradením v Kapitole XV, oddiel G, položka 4 písm. b). Stredná hranica v danom percentuálnom rozpätí bola určená z toho dôvodu, že u posudzovaného bola hybnosť na oboch kolenných kĺboch na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa, čo neodôvodňovalo hodnotiť daný stav v hornej hranici percentuálneho rozpätia, kde sa hodnotí trvalá prítomnosť stredne ťažkej poruchy hybnosti. Posudková lekárka ústredia tiež konštatovala, že v rámci opravného prostriedku dôkladne preštudovala celú spisovú dokumentáciu - všetky doložené odborné nálezy, písomné odvolanie s námietkami posudzovaného, oboznámila sa s rozsudkami krajského súdu ako aj s návrhom na preskúmanie napadnutého rozhodnutia odporkyne. Pri terajšom posudzovaní zdravotného stavu neboli doložené žiadne nové odborné nálezy, ktoré by dokumentovali nepriaznivý zdravotný stav. Posledné odborné vyšetrenia, ktoré bolo možné vyhodnotiť pri posudzovaní zdravotného stavu, sú z roku 2013. Sám posudzovaný uviedol, že praktický lekár pre dospelých neakceptuje jeho žiadosti o vyšetrenia a nie je ani ochotný ho na nejaké odborné vyšetrenie vyslať. Na základe záverov vyššie uvedených dokumentov, ako aj po dôkladnom vyšetrení posudzovaného, posudková lekárka ústredia konštatovala, že u navrhovateľa sa v súčasnosti jedná o stav po prevedení artroskopických vyšetrení liečebnou zložkou. Nález v oblasti pravého kolenného kĺbu je len s minimálnym obmedzením pohybu - pri terminálnom pohybe, bez prítomnosti opuchu, či výraznejšej palpačnej bolestivosti. V oblasti ľavého kolenného kĺbu je prítomná mierna palpačná bolestivosť, ligamentá sú pevné, hybnosť pri niektorých pohyboch na úrovni normálu prípadne ľahkej funkčnej poruchy. Funkcia svalu stehna je bez obmedzenia. Tento nález zodpovedá hodnoteniu v príslušnej Kapitole Prílohy č. 4 zákona XV, oddiel G, položka 48 písm. b). Ostatné dokumentované zdravotné postihnutia sú hodnotené v kapitole iné zdravotné postihnutia. Jedná sa hlavne o funkčné poruchy v oblasti chrbtice, ktoré sú mierneho charakteru a posudkovo menej závažné. Doložené neurologické vyšetrenia dokumentujú zostatkový nezávažný pravostranný lumboischiadický syndróm, čo odôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre toto postihnutie o 5 %. Hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa bolo vykonané na základe dlhodobých a všestranných odborných skúseností, stážami na viacerých vysokošpecializovaných pracoviskách ako aj absolvovaním odborných skúšok, s náležitým odôvodnením pokiaľ ide o uznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu ako i so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Posudkoví lekári zhodne odmietli námietky navrhovateľa, že jeho zdravotný stav má za následok invaliditu. Závery posudkových lekárov, podľa ktorých navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, zodpovedajú obsahu spisov a neodporujú záverom logického myslenia. Medzi závermi uvedených posudkových lekárov súd nezistil žiadne rozpory a o ich odbornej úrovni nemal dôvody pochybovať. Všetky uvádzané zdravotné problémy navrhovateľa posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery uvedené v posudkoch. Posudkoví lekári prihliadli i na ďalšie zdravotné postihnutie navrhovateľa, týmto sa zaoberali a aj ho na základe predložených lekárskych nálezov vyhodnotili. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. V priebehu konania navrhovateľ nepredložil žiadne ďalšie odborné lekárske nálezy, ktoré by diagnosticky hodnotili jeho zdravotný stav rozdielne od hodnotenia stavu nezávisle od seba dvoma posudkovými lekármi v označených lekárskych správach zo dňa 27.4.2015, 17.8.2015 a 8.10.2015, teda nespochybnil ani posudkový záver, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Uvádzané zdravotné problémy, na ktoré navrhovateľ poukázal, posudkoví lekári poznali a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery. Krajský súd považuje posudky posudkových lekárov vypracované 27.4.2015, 17.8.2015 a 8.10.2015 o zdravotnom stave a miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť za objektívne a dostatočne zdôvodňujúce záver, že zdravotný stav navrhovateľa nespôsobuje viac ako 30 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na invalidný dôchodok je podmienený okrem iného zdravotným hľadiskom, t. j. invaliditou poistenca, a túto zákonom stanovenú podmienku navrhovateľ v súčasnosti nespĺňa. Ďalej treba uviesť, že súdy v konaní podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. zisťujú, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ust. § 153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti záverov posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného stavu navrhovateľa a odstránenie prípadných pochybností krajský súd nezistil. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 30 % oproti zdravej fyzickej osobe je nepostačujúca pre priznanie nároku na invalidný dôchodok. Navrhovateľ v konaní pred súdom neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o jeho invalidite spochybnili alebo vyvrátili. Zo zisteného skutkového stavu a z doložených lekárskych správ z roku 2011 do súčasnosti nevyplýva iný, ako prijatý záver. Vychádzajúc z uvedeného neboli zistené pochybnosti, o aké dôkazné prostriedky odporkyňa oprela svoje rozhodnutie a súd dospel k záveru, že odporkyňa riadne vyhodnotila dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporkyňa vychádzala pri svojom rozhodovaní. Súd nezistil v rozsahu podaného opravného prostriedku také prípadné pochybenia napadnutého rozhodnutia odporkyne, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. Námietku navrhovateľa, že malo byť nariadené znalecké dokazovanie, súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov. Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené žiadne rozpory a o odbornej úrovni posudkov posudkových lekárov súd nemal dôvod pochybovať. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k ďalšiemu dlhodobému zhoršeniu jeho zdravotného stavu oproti stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľa krajský súd poznamenáva, že preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu je povinnosťou navrhovateľa, nie odporkyne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa podľa zákona posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov s prihliadnutím na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Požiadavka právneho zástupcu navrhovateľa, aby príslušné vyšetrenia navrhovateľa v zdravotníckych zariadeniach pokiaľ ide o vyšetrenie magnetickou rezonanciou, RTG vyšetrenia a iné mala sama zabezpečiť odporkyňa, nemá žiadnu oporu v zákone, rovnako tiež jeho výklad ust. § 71 ods. 4 písm. b) zákona. Je pravda, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporkyne je stručné, avšak krajský súd nemôže súhlasiť s názorom, že z toho dôvodu by malo byť nepreskúmateľné, keďže navrhovateľovi zrozumiteľným spôsobom dáva odpoveď na základnú otázku, že nárok na invalidný dôchodok je podmienený zdravotným hľadiskom, t. j. invaliditou, ktorú podmienku navrhovateľ v súčasnosti nespĺňa. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov nevzniklo, odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V Žiline, dňa 30. novembra 2015 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková