Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 22Sp/4/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200009 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200009.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. X/XX, L., právne zastúpená JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom J. B. XX, L., proti odporcovi: Okresný úrad Martin, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Pavla Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníka konania: Slovenský pozemkový fond Bratislava, regionálny odbor Martin, so sídlom Bottova 23, Martin, v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu číslo.: OÚ-MT-PLO-2014/004588-VI.-URB-P zo dňa 27.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Martin, pozemkový a lesný odbor číslo: OÚ-MT- PLO-2014/004588-VI.-URB-P zo dňa 27.11.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím číslo: OÚ-MT-PLO-2014/004588-VI.-URB-P zo dňa 27.11.2014 odporca rozhodol podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (ďalej zákon) v znení neskorších predpisov tak, že oprávnená osoba podľa § 2 ods. 2 písm. c), e) zákona Q. T. spĺňa podmienky zákona uvedené v § 3 ods. 1 písm. j) zákona. Oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu k pozemkom (podľa údajov PKN), ktoré nie je možné vrátiť v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) zákona: kat. úz. L. PK vložka 745, PK p. č. 1617, stav podľa C-KN p. č. 1601/8. V odôvodnení uviedol, že predmetom rozhodovacej činnosti správneho orgánu je vlastníctvo vzťahujúce sa k PK p. č. 1617. V tejto súvislosti OÚ Martin nariadil ústne pojednávanie. Zo zápisnice z ústneho pojednávania (terénnej ohliadky) zo dňa 28.10.2014 vyplynulo, že PK p. č. 1617 o výmere 677 m2 zapísaná v PK vložke 745 kat. úz. L. je v registri C-KN zapísaná ako p. č. 1601/8, ktorá je vo vlastníctve SR - Finančné riaditeľstvo SR (LV XXXX) a má charakter TTP. Správny orgán mal preukázaný reštitučný dôvod uvedený v § 3 ods. 1 písm. j) zákona - tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Čo sa týka vyplatenia náhrady - kúpnopredajnej ceny pôvodným vlastníkom za odpredaj pozemnoknižnej parcely, nakoľko sa doklady v archívoch príslušných štátnych inštitúcií nenašli, správny orgán vychádzal z tvrdenia navrhovateľa a mal za to, že v tomto prípade boli splnené podmienky § 3 ods. 1 písm. j) zákona. V ďalšom kroku správny orgán skúmal súvislosti s prevodom vlastníctva. Na základe kúpnej zmluvy č. V 902/2002 zo dňa 25.01.2002 ako aj vyhotoveného GP č. 10964665/1995, C-KN p. č. 1601/8 o výmere 1048 m2 Všeobecná zdravotná poisťovňa odpredala Daňovému riaditeľstvu SR. Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že predmetný prevod vlastníctva bol uskutočnený pred účinnosťou zákona, a teda sa naň nevzťahuje blokačný paragraf uvedený v § 4 ods. 2 zákona. Nakoľko predmetná parcela je vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je v zmysle zákona povinnou osobou na vydanie nehnuteľnosti, z uvedeného dôvodu správny orgán zastáva názor, že v tomto prípade boli splnené podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona a v zmysle týchto skutočností správny orgán rozhodol tak, že oprávnenej osobe priznal právo na náhradu za tieto pozemky. V zákonnej lehote voči tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka. Ako odvolací dôvod uviedla, že podľa výpisu z LV č. XXXX kat. úz. L. vlastníkom C-KN p. č. 1601/8 je Slovenská republika, pričom predmetný majetok spravuje Finančné riaditeľstvo SR. Navrhovateľka si myslí, že napadnutým rozhodnutím vydaným zo strany odporcu bola ukrátená na svojich práva a právom chránených záujmoch. Domnieva sa, že Slovenská republika je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona a vlastníctvo k predmetnému pozemku jej malo byť navrátené podľa § 3 ods. 1 písm. j) predmetného zákona. Poukázala na § 4 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. ako aj na ods. 2 tohto ustanovenia, podľa ktorého Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva financií SR. Poukázala na základný princíp právneho štátu, a to predovšetkým všeobecnú záväznosť práva pre všetkých. Princípu právnej istoty odporuje konanie odporcu v predmetnej veci. Poukázala na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhla, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila si náhradu trov. Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril dňa 25.02.2015. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení, ako to učinil v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že predmetná parcela v čase účinnosti zákona bola vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je v zmysle zákona povinnou osobou na vydanie nehnuteľností, a preto navrhovateľke nebolo možné navrátiť pôvodný pozemok pre zákonné prekážky uvedené v § 6 ods. 1 písm. a) zákona. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok uvedených v § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.04.2015. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, v zmysle § 250l a nasl. O.s.p. a to v medziach odvolacích námietok (§ 250h ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov: Zo správneho spisu vyplýva, že kúpnymi zmluvami zo dňa 14.09.1987 predali pôvodní vlastníci T., T. D. rod. B., Q. B., Q. T. rod. B., J. B., pozemok evidovaný v evidencii nehnuteľností ako p. č. 1618/1 do vlastníctva Československého štátu. Z geometrického plánu na rozdelenie pozemkov zo dňa 15.12.1995 č. 10964665-342/95 vyplýva, že pôvodná EN p. č. 1618/1 bola začlenená do novovytvorenej KN p. č. 1601/8, ktorá má výmeru 1048 m2 . Súčasne EN p. č. 1618/1 zanikla. Kúpnou zmluvou uzavretou podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) dňa 25.01.2002 Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom Mamatejova 17, Bratislava, IČO 17 333 954 ako výlučný vlastník pozemku p. č. 1601/8 o výmere 1048 m2 zastavaná plocha zapísaný na LV č. XXXX v kat. úz. L. predal túto nehnuteľnosť Slovenskej republike - Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Predávajúci predáva a kupujúci kupuje do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť uvedenú v čl. II podľa tejto zmluvy na účely plánovanej výstavby Daňového úradu Martin. Podľa čl. IV bod 2 zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 717 880,-Sk. Vklad vlastníckeho práva z tejto zmluvy bol do katastra nehnuteľností povolený pod V 902/2002 dňa 15.05.2002. Z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. L. zo dňa 08.01.2015 vyplýva, že vlastníkom C-KN p. č. 1601/8 je Slovenská republika v správe Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky na základe titulu nadobudnutia V902/2002 - kúpna zmluva. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1). Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom ku dňu 25.01.2002 zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa (ďalej len "všeobecná poisťovňa") ako verejnoprávna inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia. Podľa § 28 ods. 2 citovaného zákona všeobecná poisťovňa je právnická osoba. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov prevod správy majetku štátu sa uskutočňuje zmluvou o prevode správy. Zmluva o prevode správy musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie predmetu prevodu, účel jeho využitia, deň prevodu, a ak je prevod odplatný, dohodnutú odplatu a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom. Podľa § 9 ods. 4 prvá veta citovaného zákona prevod správy majetku štátu medzi štátnymi rozpočtovými organizáciami je vždy bezodplatný. Podľa § 21 Občianskeho zákonníka pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Krajský súd v Žiline konštatuje, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Základným argumentom navrhovateľky bolo, že Slovenská republika je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona, a preto nie je možné aplikovať § 6 ods. 1 písm. a) zákona a pozemok je možné vrátiť in natura. Súd sa s týmto právnym názorom nestotožnil. Odhliadnuc od nesprávneho názoru navrhovateľky, že povinnou osobou by bol štát (povinnou osobou je vždy právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti zákona má k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy alebo poľnohospodárske družstvo, teda nie štát), skutočne je preukázané, že v čase účinnosti zákona (a aj ku dňu vydania tohto rozsudku) vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je Slovenská republika v správe Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Tu je však potrebné poukázať na spôsob, akým Slovenská republika získala vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti. Je nesporné, že v roku 2002 danú nehnuteľnosť vlastnila Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je právnickou osobou, t.j. nehnuteľnosť nevlastnil štát. Táto právnická osoba túto nehnuteľnosť odpredala kúpnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka zo dňa 25.01.2002 Slovenskej republike - Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Na základe slobodne uzavretej kúpnej zmluvy ako právneho úkonu súkromnoprávnej povahy táto právnická osoba predala svoj majetok, s ktorým mohla disponovať bez akýchkoľvek obmedzení, tretej osobe, ktorou bol štát. Tento prevod (hoci do vlastníctva štátu) bol občianskoprávny úkon, preto v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka štát ako účastník občianskoprávneho vzťahu v tomto prípade je považovaný za právnickú osobu. Týmto spôsobom štát nadobudol vlastníctvo od právnickej osoby do svojho vlastníctva pred účinnosťou zákona. To, že sa jednalo o platný a účinný občianskoprávny právny úkon, je nepochybné z obsahu kúpnej zmluvy uzavretej 25.01.2002 medzi Všeobecnou zdravotnou poisťovňou ako výlučným vlastníkom pozemku p. č. 1601/8 a Slovenskou republikou - Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky (bola riadne dohodnutá kúpna cena, jednalo sa o prevod vlastníctva a nie o prevod správy, vklad vlastníckeho práva bol riadne zapísaný do katastra nehnuteľností) . Ak teda právnická osoba pred účinnosťou zákona č. 503/2003 Z.z. predala nehnuteľnosť do vlastníctva štátu (Finančné riaditeľstvo je len jej správca, vlastníkom je štát), išlo o klasický prevod medzi rovnocennými subjektmi a vtedy sa na štát hľadí ako na právnickú osobu. V žiadnom prípade nešlo o prevod správy podľa § 9 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu (ktorý môže byť len bezodplatný) a teda je potrebné konštatovať, že nebolo kontinuálne zachované vlastníctvo štátu k tejto nehnuteľnosti pred účinnosťou tohto zákona. Ak teda pred účinnosťou zákona štát opätovne nadobudol vlastníctvo od tretej osoby, štát v danom prípade má status právnickej osoby podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona, a správca (Finančné riaditeľstvo SR) nie je povinnou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zákona, čo je dôvod na priznanie náhrady za nehnuteľnosť, a nie na jej navrátenie in natura. Správny orgán by ako s povinnou osobou so správcom pozemku musel konať len vtedy, ak by pred účinnosťou zákona nedošlo k prevodu z majetku štátu do majetku iného subjektu, v danom prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Následný prevod do vlastníctva štátu už bol občianskoprávny úkon, kedy je štát potrebné považovať za právnickú osobu, a nie za povinnú osobu v zmysle § 4 ods. 1 zákona. Na uvedenom nič nemení fakt, že nehnuteľnosť má správcu - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Je to zákonný dôsledok zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom a správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Zákonným dôsledkom správy majetku štátu je potom aj zapísanie práv vyplývajúcich zo správy majetku štátu v katastri nehnuteľností v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Teda len tá skutočnosť, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve štátu a v správe správcu, v danom prípade nezakladá status správcu ako povinnej osoby. Z týchto dôvodov Krajský súd v Žiline vyhodnotil odvolaciu námietku navrhovateľky ako nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania, súd jej preto náhradu nepriznal. Poučenie: Pr Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. V Žiline, dňa 24. apríla 2015 JUDr. Jana Martinčeková samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková