Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 8Co/444/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233611 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5808200002.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/253/2012-90 zo dňa 23. apríla 2014, takto r o z h o d o l : rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol (v poradí I. výrok), žalobu v celom rozsahu zamietol (v poradí II. výrok), odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (v poradí III. výrok). V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej už len „zák. č. 514/2003 Z. z.“) náhrady majetkovej škody vo výške 125,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 444,40,- Eur, ktorá podľa tvrdenia navrhovateľa vznikla ako následok nesprávneho úradného postupu exekučného súdu Okresného súdu Žilina. Zároveň uviedol, že navrhovateľ upozornil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 241 dní. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko návrh považoval za právne neopodstatnený z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Er/142/2011 doručil prostredníctvom súdneho exekútora dňa 17.01.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 23.09.2010 sp. zn. SR 08259/10, ktorý bol právoplatný dňa 11.10.2010 a vykonateľný dňa 14.10.2010. Exekučný súd výzvou zo dňa 27.01.2011 vyzval Stály rozhodcovský súd, aby predložil fotokópiu zmluvy o úvere a kópiu doručenky, ktorou bolo rozhodnutie doručované povinnému. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 20Er/142/2011 zo dňa 31.05.2011 rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora zamietol. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že po vykonanom dokazovaní nemal preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný postup súdu v exekučnej veci, ktorá sa viedla na základe návrhu navrhovateľa ako oprávneného. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy), ani ako škody, ani ako ušlý zisk, ani vznik podmienok na náhradu nemajetkovej ujmy. Rovnako citujúc ustanovenia zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) okresný súd uviedol, že je povinnosťou exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, s výnimkou uvedenou v citovaných paragrafoch, ktorá sa týka daného prípadu. Navrhovateľ ďalej žiadal návrhom zo dňa 17.04.2011 o prerušenie konania z dôvodov podania ústavnej sťažnosti až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR. Okresný súd s poukazom na citované ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na prerušenia konania zamietol. Vzhľadom na uvedené, navrhovateľ teda nepreukázal splnenie ani jednej podmienky zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a), v spojení § 221 ods. 1 písm. f), b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/, c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, e/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že podal súdu návrh na zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Navrhovateľ tiež tvrdil, že nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania za situácie, keď bolo potrebné vykonať dokazovanie listinami založenými v exekučnom spise a za stavu keď sa odporca nevyjadril k návrhu a ak odporca nereagoval na výzvu súdu aby predložil písomné vyjadrenie, mal súd rozhodnúť podľa § 153b O. s. p. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov: Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Námietku, že okresný súd nemohol v prejednávanej veci postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Zo spisového materiálu mal preukázané, že okresný súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 23.04.2014. Navrhovateľ síce podaním zo dňa 17.04.2011 požiadal o prerušenie konania (z dôvodu, že sa podaním sťažnosti na Ústavný súd SR chce brániť proti rozhodnutiu o nevylúčení sudcov), s ktorou žiadosťou sa však prvostupňový súd riadne a náležite vysporiadal v rámci rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8NcC/212/2013 zo dňa 8.3.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že konajúci sudca JUDr. Drahomír Mrva nie je vylúčený. S odkazom na vyššie uvedené uznesenie Krajského súdu v Žiline potom neobstojí ani námietka navrhovateľa, že sudcu, ktorému bola predmetná vec pridelená na konanie a rozhodnutie, bolo potrebné z konania vylúčiť. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, za situácie, keď boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd na nariadenom pojednávaní dôkaz vykonal, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že sa na pojednávanie nedostavil) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa, je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci, s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Nakoľko sa okresný súd dôsledne vysporiadal i so žiadosťou navrhovateľa na prerušenie konania, okresný súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .