Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 6Co/636/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613201303 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613201303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátskou kancelárou Antovszká, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. R. XXX, toho času W., K R. U. XXX, Česká republika, v konaní o zaplatenie 889,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/51/2013-56 zo dňa 10. júna 2013, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/51/2013-56 zo dňa 10. júna 2013 vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Vo zvyšnej časti z o s t á v a rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 398,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 17.09.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23. 05. 2006 uzatvorená zmluva o bežnom účte. Na základe návrhu žalovaného zo dňa 23. 05. 2006 došlo medzi účastníkmi k uzavretiu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, a to prijatím návrhu zo strany žalobcu tak, že žalovanému poskytol možnosť čerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte formou poskytnutia debetného limitu vo výške 12.000,00 Sk (398,33 Eur). Poskytnutie kontokorentného úveru žalovaným a jeho výška boli preukázané oznámením žalobcu o poskytnutí povoleného prečerpania. Žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil výšku žalovanej sumy. Vzhľadom na charakter zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú (ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Keďže žalovanému bolo poskytnuté povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte iným spôsobom ako na kreditnú kartu, nevzťahuje sa na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z.). Keďže žalovaný peňažné prostriedky poskytnuté mu žalobcom formou povoleného prečerpania na účte žalobcovi nevrátil, uložil mu súd povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške dojednaného povoleného a poskytnutého prečerpania, t.j. 398,33 Eur (12.000,00 Sk). Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny 65,94 Eur súd žalobu zamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jej dôvodnosť. Napriek výzve súdu nedoplnil žalobu o skutkové tvrdenia obsahujúce špecifikáciu žalovanej sumy v tejto časti istiny, a to uvedením jej položiek tak, aby to preukazovalo dôvodnosť uplatneného nároku. Okresný súd žalobu žalobcu zamietol aj v časti uplatneného sankčného úroku v sume 425,15 Eur. Žalobca nepreukázal dojednanie účastníkov o povinnosti žalovaného platiť sankčný úrok. Navyše dňa 10. 09. 2008 žalobca od zmluvy odstúpil, čím došlo k zániku práv a povinností zmluvných strán zo zmluvy vyplývajúcich. Preto žalobcovi neprislúcha právo na plnenie úroku za obdobie po zániku zmluvného vzťahu, pričom žalobca si sankčný úrok uplatnil za obdobie od 17. 09. 2008 do podania žaloby. Keďže žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 464,27 Eur od 17. 09. 2008 do zaplatenia. Vzhľadom na dátum odstúpenia od zmluvy a obvyklú dĺžku poštovnej prepravy zásielok mal súd za to, že počiatok úrokov z omeškania bol žalobcom uplatnený dôvodne. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi len zo sumy 398,33 Eur a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O. s. p.") vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu toho-ktorého účastníka v konaní. Úspešnejší bol žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, avšak toto si neuplatnil a vznik trov na jeho strane súd ani nemal preukázaný. Z tohto dôvodu mu ani náhradu trov konania nepriznal. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, a to vo výroku o zamietnutí časti žaloby zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka, ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám známe alebo sú k zmluve pripojené. Aj v danom prípade bol vo všeobecných obchodných podmienkach určený debetný úrok, resp. sankčný poplatok, ktorý bolo možné účtovať v prípade nepovoleného prečerpania úveru a o ktorom odporca vedel. Nakoľko žalovaný porušil zmluvu tým, že na jeho účte bol dosiahnutý debet v nepovolenom rozsahu, vzniklo žalobcovi právo na sankčný úrok. Príslušný sankčný úrok z omeškania si žalobca uplatnil za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu. Pokiaľ súd v odôvodnení uviedol, že žalobca neoznačil a nepredložil dôkazy, ktoré by dôvodnosť jeho nároku v sume presahujúcej výšku dojednaného povoleného prečerpania preukázali z výpisu č. 2 a koniec koncov aj z výpisu č. 3, muselo byť prvostupňovému súdu zrejmé, aké položky a v akej výške boli vykonané nad rámce povoleného prečerpania. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že nárok vo výške 65,94 Eur bol uplatnený dôvodne. Z výpisu č. 2 zo dňa 30. 06. 2008 je evidentné, že žalovaný bol v nepovolenom debetnom zostatku, ktorý sa navyšoval v dôsledku rôznych poplatkov (napríklad poplatok za účtovnú položku 0,59 Eur, poplatok za transakciu 11,88 Eur, poplatok za balík služieb AXION 0,23 Eur, poplatok za balík služieb Výhoda 1,96 Eur atď.) Na záver poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo dostatočne odôvodnené. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. potvrdil, a to z nasledovných dôvodov: Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O. s. p.). V posudzovanej veci bolo žalovanému na základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v nadväznosti na poskytnutú službu „Povolené prečerpanie na osobnom účte" umožnené využívať finančné prostriedky na osobnom účte do výšky debetného limitu s tým, že výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie výpisu v zmysle zmluvy. Banka si vyhradila právo kedykoľvek prehodnotiť výšku debetného limitu v zmysle podmienok Všeobecných obchodných podmienok. Z dôvodu nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov a nedoplnenia zostatku na účte žalobca odstúpil od zmluvy a požiadal žalovaného o vrátenie debetného zostatku do 3 dní od doručenia oznámenia. Predmetom konania tak bolo následne vrátenie uvedenej sumy vrátane sankčného úroku, úroku z omeškania a trov konania. V odvolacom konaní bola spornou otázka, či v súvislosti s odstúpením od zmluvy mohol žalobca uplatňovať okrem vrátenia sumy debetu na osobnom účte a úrokov z omeškania aj tzv. sankčný úrok. V tejto súvislosti sa krajský súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že po zániku zmluvy zaniklo aj právo žalobcu požadovať od žalovaného sankčné poplatky. Odstúpením od zmluvy totiž došlo v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka k zrušeniu zmluvy od počiatku (tu krajský súd poukazuje na skutočnosť, že použitie uvedeného ustanovenia zákona nebolo žalobcom v podanom odvolaní namietnuté). Za takýchto okolností sa nemohol žalobca odvolávať na konkrétne ustanovenia zmluvy, ktoré mali odôvodniť ním uplatnený nárok, keďže táto zanikla v zmysle uvedeného ustanovenia zákona. Nároky zo zmluvy možno v uvedenom prípade uplatňovať len v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Ďalšou spornou otázkou bola dôvodnosť uplatňovania istiny 65,94 Eur. Aj v tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jej bližšej špecifikácie. Nepreukázal opodstatnenosť jej uplatňovania, či už pre absenciu skutkových, ako aj právnych dôvodov. Za nepostačujúce považoval odvolací súd len predloženie počítačových zostáv - výpisov, z ktorých si mal súd podľa tvrdení odvolateľa vytvoriť potrebný skutkový obraz. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia zásada. Prejednacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ju preukazujú, je zásadne vecou účastníkov konania. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Účastník má teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p.) a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. Žalobca si práve uvedené povinnosti v prejednávanej veci riadne nesplnil. Správne preto prvostupňový súd žalobu v časti o zaplatenie istiny 65,94 Eur zamietol. Kdeže odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.), ani poslednú odvolaciu námietku nedostatočného odôvodnenia nepovažoval za dôvodnú. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Vo zvyšnej časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 398,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 398,33 Eur od 17. 09. 2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. v prospech žalovaného, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Žiadne trovy mu však nevznikli, v konečnom dôsledku si ich ani neuplatnil, odvolací súd ich náhradu preto nepriznal. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.