Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/83/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5307201852 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5307201852.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov 1/ I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom T. nad T. XXXX, 2/ S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom T. L. C. D. XXXX/XX, 3/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. nad T. XXX, 4/ I. E., nar. X.X.XXXX, bytom T. nad T. D. XXXX, 5/ I. J., nar. X.X.XXXX, bytom T. nad T., X. C., 6/ S. D., nar. XX.X.XXXX, 7/ G. D., nar. X.X.XXXX, 8/ N. D., nar. XX.X.XXXX, a 9/ S. D., nar. XX.X.XXXX, navrhovatelia v rade 6/ až 9/ bytom T. nad T. XXXX, všetci navrhovatelia právne zastúpení advokátom JUDr. Antonom Kupšom, so sídlom V., C. XX proti odporcovi ENZA, s.r.o., so sídlom Májová 1098, Čadca, IČO: 363 759 18, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s.r.o., so sídlom Žilina, Dolný Val 11, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/26/2007-253 zo dňa 20.6.2013 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že nehnuteľnosti parcelné číslo 7353/34, 37, 38 patria do výlučného vlastníctva navrhovateľa 1/, nehnuteľnosti parcelné číslo 7353/39, 41 do podielového spoluvlastníctva (každému v 1) navrhovateľom 2/ a 3/ a nehnuteľnosti parcelné číslo 7353/4, 36 do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov v rade 5/ až 10/ (správne navrhovateľov v rade 4/ až 9/ - pozn. odvolacieho súdu) v podiele označenom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Všetky dotknuté nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území T. nad T. a boli vytvorené geometrickým plánom č. 6c-26/2007. Vychádzal z toho, že pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci pozemkov tieto nadobudli vo vydelenom stave a fakticky každý z nich takto pozemky aj užíval. V čase kolektivizácie boli pozemky prevzaté Poľnohospodárskym podielníckym družstvom Krásno nad Kysucou, išlo však len o vytvorenie „akéhosi družstevného obhospodarovania“, a nie o typické prevzatie nehnuteľnosti štátom. Okresný súd rozobral formy vlastníctva v bývalom Československu a konštatoval, že až do 1.1.1992 nebolo možné vydržať vlastnícke právo k veciam v socialistickom vlastníctve, ktorého určitou formou bolo práve Poľnohospodárske podielnické družstvo Krásno nad Kysucou. Zároveň však zopakoval, že tento subjekt nevlastnil sporné pozemky, a preto nemohli byť ani predmetom konkurzného konania Poľnohospodárskeho podielnického družstva Krásno nad Kysucou. To znamená, že ani B. Y. ich nemohol kúpiť v rámci konkurzu a ani osvedčiť ich vydržanie v roku 1997, lebo vydržaciu dobu družstva si nemohol započítať. Následný prevod v roku 2004 na odporcu okresný súd preto vyhodnotil ako neplatný v zmysle § 39 Obč. zák. (aj vo vzťahu k dotknutému inštitútu neplatnosti právnych úkonov vykonal širšie všeobecné vysvetlenie). Z daného titulu podľa okresného súdu, hoci odporca nadobudol nehnuteľnosti v dobrej viere, išlo o nadobudnutie od nevlastníka, a preto návrhu vyhovel. Súčasne uložil v spore neúspešnému odporcovi povinnosť zaplatiť titulom náhrady trov konania protistrane celkom sumu 15.986,60 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Zdôrazňoval, že on odkúpil nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka, pričom v riadne odvkladovanej kúpnej zmluve sa konštatuje, že tento predmetné nehnuteľnosti nadobudol (taktiež odvkladovanou) kúpnou zmluvou. Okresný súd sa však spôsobom nadobudnutia nehnuteľnosti odporcom dôsledne nezaoberal a neujasnil si ani spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom B. Y.. Celkovo odporca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a neurčité. Vôbec totiž nie je riadne označený geometrický plán, na základe ktorého mali vzniknúť novovytvorené pozemky. Rovnako nie je vôbec zrejmé, na základe čoho by mali byť jednotliví navrhovatelia aktívne legitimovaní. Okresný súd sa uspokojil len s tým, že na ohliadke ukázali, asi akým spôsobom boli nehnuteľnosti v prírode vydelené a že navrhovatelia ich mali nadobudnúť po ich právnych predchodcoch. Odporca považoval za nezákonný i výrok o trovách konania, keď pri stanovení výšky náhrady mal okresný súd vychádzať z neurčitku a súčasne namietal účelnosť vykonania viacerých úkonov právnej služby. Navrhovatelia žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedli, že už z návrhu na začatie konania je jednoznačné, že nehnuteľnosti nadobudli dedením po svojich právnych predchodcoch. Odvolanie protistrany považovali za výrazne všeobecné a účelové. Naopak, napadnutý rozsudok označili za dostatočne preskúmateľný. Navrhovatelia dodali, že okresný súd správne vychádzal zo všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a nie z neurčitku. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. Je plne dôvodnou námietka odporcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu, že okresný súd rozhodoval v podstate o troch samostatných vlastníckych nárokoch, ani vo vzťahu k jednému z nich nevysvetlil, na základe čoho ustálil ich dôvodnosť. To znamená nevymedzil pôvodný spoluvlastnícky vzťah (číslom vložky, parcelným číslom, konkrétnou osobou spoluvlastníctva, veľkosťou spoluvlastníckeho podielu), vykonanie reálnej deľby medzi pozemknižnými spoluvlastníkmi (konkrétneho obdobia, vrátane jednoznačných okolností osvedčujúcich jej vykonanie) a predovšetkým následné nadobudnutie vlastníckeho práva dedičmi (jednotlivými navrhovateľmi) konkrétnym označením dedičských rozhodnutí, poručiteľov, predmetu dedenia a nadobúdateľov dedičstva. Bez uvedených skutkových zistení je nadväzné konštatovanie o danosti vlastníckeho práva navrhovateľov - ich aktívna legitimácia - odvodené naozaj len približným/orientačným ukázaním pozemkov, resp. ich časti na ohliadke a vlastným vyjadrením navrhovateľov. Takéto preukázanie vlastníckeho nároku je však nedostatočné. Námietka nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku je dôvodnou i v užšom význame. Viaceré formulácie/vety neposkytujú jasnú a konkrétnu informáciu, resp. pripúšťajú rôznu interpretáciu z titulu „nedokončenia myšlienky“. Napríklad veta - „Následne nadobudnutie vlastníckeho práva v konkurznom konaní, keď Poľnohospodárske podielnické družstvo sa malo dostať do konkurzu a nehnuteľnosti, ktoré užívalo v konkurze, odkúpila súkromná osoba B. Y. kúpnou zmluvou V 708/2004, ktorý nadobudol tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z roku 1998 od Poľnohospodárskeho podielnického družstva Krásno nad Kysucou.“ (str. 6 druhý odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku). Zároveň rozhodujúce úvahy, východiská a závery okresného súdu sú uvedené fakticky v jednej vete, ktorá pre svoju komplikovanosť, neprimeranú dĺžku a tiež vnútornú rozpornosť sa stáva prakticky nezrozumiteľnou (veta na strane 7 začínajúca slovami „V súčasnej dobe ..“., ktorá má vyše 30 riadkov). Dotknuté nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vylučujú tak možnosť dôslednej obrany účastníka konania (v danej veci odporcu), ako aj náležitý prieskum prvostupňového rozhodnutia odvolacou inštanciou. Súdne rozhodnutie musí byť dostatočne jasné a zrozumiteľné a je neprípustné, aby účastníci konania, eventuálne súdy vyššieho stupňa museli doslova pátrať po konkrétnych východiskách a úvahách jednotlivých v rozhodnutí vyslovených záverov. Rovnako je neprípustné uvádzať len všeobecné konštatovania a z nich vyvodiť záver o (ne)dôvodnosti nároku; ako v súdenej veci na stranách 7 a 8 všeobecné úvahy o neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. a bez vymedzenia akýchkoľvek konkrétnych okolností následný záver okresného súdu o danosti vlastníckeho nároku navrhovateľov. Predmetným postupom okresný súd v konečnom dôsledku odňal účastníkom (tak odporcovi ako i navrhovateľom) možnosť konať pred súdom, z ktorého titulu musel byť napadnutý rozsudok zrušený. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude, pokiaľ bude vykonané dokazovanie považovať za dostatočné, vydať „nové“ rozhodnutie, ktoré bude spĺňať náležitosti jeho odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., vrátane odstránenia vyššie uvedených nedôsledností. Rozhodnutie okresného súdu vykazuje taktiež znaky zmätočnosti, keď v jeho záhlaví sú navrhovatelia označovaní poradovými číslami 1/ až 9/, ale vo výroku i odôvodnení okresný súd používa označenie navrhovateľov v rade 1/ až 3/ a v rade 5/ až 10/. Opodstatnenou je i odvolacia námietka o nenáležitom označení geometrického plánu, na základe ktorého majú byť vytvorené/odčlenené „nové“ pozemky. Nakoľko geometrický plán sám o sebe nie je listinou spôsobilou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, je zároveň nevyhnutné, aby tvoril neoddeliteľnú súčasť konkrétneho právneho úkonu alebo (súdneho) rozhodnutia. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.