Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 10Co/543/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212776 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111212776.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov: 1/ RYBA Košice, spol. s.r.o., so sídlom Južná trieda 54, 043 75 Košice, IČO: 17 147 522, v zastúpení právne - JUDr. Andrea Tkáčová, advokátka so sídlom C. X, T., 2/ I. N. nar. X.X.XXXX, bytom T., D. C., I. XXXX/XX, proti odporcovi - Ryba Žilina, spol. s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 5, Žilina, IČO: 31 563 490, v zastúpení právne - Mgr. Katarína Baďurová, advokátka so sídlom J. XX, XXX XX J., o určenie autorstva, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011-59 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/103/2011-143 zo dňa 17.10.2012 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/103/2011-59 zo dňa 23.1.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/103/2011-143 zo dňa 17.10.2012 m e n í tak, že návrh navrhovateľa v 1/ rade a v 2/ rade z a m i e t a . Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í nahradiť odporcovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia 128,82 eur na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Kataríny Baďurovej, advokátky so sídlom v J. J. XX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že Ryba Košice, spol. s r.o. Južná trieda 54, 043 75 Košice, IČO: 17 147 522 a I. N. nar. X.X.XXXX, bytom T., D. C., I. XXXX/XX sú spoluautormi reprodukcie „Piknik“ zapísanej na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako ochranná známka pod číslom 1945/02. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi v 1/ rade k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Andrey Tkáčovej náhradu trov konania vo výške 672,07 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním zistil, že podľa zápisu Úradu priemyselného vlastníctva SR č. 194502 bola dňa 15.2.2001 navrhovateľovi v rade 1/ ako majiteľovi zapísaná ochranná známka - reprodukcia „Piknik“ uvedená v kolónke č. 540 v konkrétnej grafickej podobe, s tým, že podľa kolónky č. 550 je to druh známky: kombinovaná (ďalej tiež „predmetná reprodukcia“) k vymedzenému zoznamu zatriedených tovarov a/ alebo služieb. Podľa znaleckého posudku Ing. Jána Ďuricu č. 1/2011 zo dňa 5.1.2011, kombinované označenie „Piknik“ používané spoločnosťou Ryba Žilina, spol. s.r.o. na označovanie ňou vyrábaných výrobkov (kukuricového šalátu, hydinového šalátu, holandského šalátu, vlašského šalátu, zemiakového šalátu a feferónového šalátu), je ako celok zameniteľné s kombinovaným označením „Piknik“ podľa slovenskej ochrannej známky č. 194502 vo vzťahu k tovarom v triede 19 - ryby a morské živočíchy, rybie plátky, sardinky, výrobky z rýb a morských živočíchov, konzervované ryby a morské živočíchy, rybacie šaláty, ovocné šaláty a zeleninové šaláty, mäsové výrobky, hydinové výrobky a výrobky zo zveriny konzervované, sušené a tepelne spracované ovocie a zelenina, rôsoly, džemy, marmelády, ovocné zaváraniny, ovocné pretlaky, jedlé oleje a tuky, ovocné a zeleninové šaláty. Prílohou č. 3 znaleckého posudku oboznámenou sporovým stranám na pojednávaní ( súd odkazuje na čl. 11 spisu) bolo označenie reprodukcie „Piknik“ na tovaroch ponúkaných a zároveň označených logom Ryba Žilina, s.r.o. , teda odporcu ako ich výrobcu. Napokon z vykonaného ďalšieho dokazovania ( z obrazovej dokumentácie na čl. 51 spisu v spojení s jej prejednaním na pojednávaní prostredníctvom oboznámenia novín z dennej tlače, ktoré boli do obrazovej dokumentácie zaznamenané ) pre súd vyplynulo, že odporca spojil označenie svojej obchodnej spoločnosti s predmetnou reprodukciou na reklamnej tabuli dňa 23.3.2010. Zo súčinnosti s OS Banská Bystrica ( odkaz súdu na čl. 37 a nasl. spisu ) okresný súd zistil, že žalobou pôvodne doručenou OS v Žiline dňa 2.10.2009 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal odstránenia z obchodnej siete výrobkov s reprodukciou „Piknik“ na celom území Slovenskej republiky, ktoré má ochrannou známkou č. 194502 chránené navrhovateľ na Úrade priemyselného vlastníctva SR a zároveň uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa označovania výrobkov reprodukciou „Piknik“ a uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 3.320 eur. Podaním z 31.8.2011, doručeným OS Banská Bystrica 7.9.2011 sa navrhovateľ domáhal zmeny žaloby, podľa ktorej odporca by bol povinný zaplatiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 3.320 eur, zaplatenia sumy, ktorá je zistená znaleckým posudkom s 9% úrokom z omeškania od 30.9.2009 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia sumy zistenej znaleckým posudkom s 9% úrokom z omeškania od 30.9.2009 do zaplatenia titulom náhrady škody. Podľa zhodného prehlásenia účastníkov, ale aj zo súčinnosti súdov označené konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica ku dňu rozhodnutia okresného súdu ukončené nebolo. Okresný súd pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej „Autorský zákon“), konkrétne aplikoval § 1, § 5 ods. 22, § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 1 písm. f/, ods. 3 písm. a/, § 8, § 10, § 16, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, 2, § 50 ods. 1,3,4 a 6, § 56 ods. 1 písm. a/, § 57 ods. 1, ďalej § 2 a § 8, ods. 1 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov. Konkrétne znenie aplikovaných ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. a zákona č. 506/2009 Z.z. uvádza súd prvého stupňa na strane 4 až 7 písomného odôvodnenia rozsudku. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania určil súd navrhovateľa v 1/ rade ako zamestnávateľa W. E. a navrhovateľa v 2/ rade I. N. ako spoluautorov reprodukcie „Piknik“ zapísaný na Úrade priemyselného vlastníctva SR ako ochranná známka pod č. 194502, keď uznal skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby vo vzťahu k dielu ako výsledku tvorivej činnosti autora, aj bez ohľadu na ďalšie právne vzťahy medzi účastníkmi a zároveň konštatoval aj naliehavý právny záujem navrhovateľov 1/, 2/ na určovacej žalobe potom, keď toto dielo preukázateľne podľa názoru súdu bolo v minulosti neoprávnene použité odporcom. Uznal aktívnu legitimáciu navrhovateľa v 1/ rade ako zamestnávateľa W. E. ( menovaná v postavení spoluautorky) s poukazom na § 57 ods. 1 v spojení s § 56 Autorského zákona, ktorý práve touto formou určovacej žaloby môže vykonávať majetkové práva podľa § 50, aj keď východiskovo autorom diela je fyzická osoba. Napokon patrí aktívna vecná legitimácia aj navrhovateľovi v 2/ rade titulom spoluautorstva. Odporca je pasívne legitimovaný subjekt, ktorý už v minulosti autorské právo navrhovateľov 1/, 2/ porušil, uvádzal reprodukciu „Piknik“ na svojich výrobkoch (preukazuje túto skutočnosť vykonané dokazovanie). Odporca nespochybňoval povahu predmetnej reprodukcie ako autorského diela ani to, že navrhovateľ 1/ je autorom alebo spoluautorom diela. Za nedôvodné hodnotil súd námietku odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa 1/ ako zamestnávateľa a následnú námietku o nedostatku naliehavého právneho záujmu navrhovateľa v rade 1/ na podanej určovacej žalobe, keď odporca uznal autorské právo navrhovateľa 1/, ktorý predmetnú reprodukciu používa. Za podstatný právny dopad rozhodnutia okresný súd kvalifikoval okolnosť, že rozsudok by mohol byť exekučným titulom na ukladanie sankcií odporcovi, ak by sa naďalej do budúcna správal v rozpore s výrokom rozsudku. Záujem navrhovateľov 1/, 2/ špecificky v sankčnej podobe zodpovedá ich majetkovým právam podľa § 18 Autorského zákona, keď použitie tohto diela sa uskutočňuje v podnikateľskej činnosti navrhovateľa 1/. Napokon podľa názoru súdu právo zakotvené v § 56 ods. 1 písm. a/ Autorského zákona, domáhať sa určenia svojho autorstva nemarí možnosť šírenia aj protichodných údajov o autorstve k dielam, u ktorých by to malo zmysel a to z vedeckých, resp. kultúrno-historických dôvodov. O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď vychádzal z princípu úspechu/neúspechu účastníkov konania v spore a neúspešnú procesnú stranu zaviazal navrhovateľovi 1/ nahradiť titulom trov právneho zastúpenia trovy konania, navrhovateľovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci tejto zmeny žiadal návrh navrhovateľov 1/, 2/ zamietnuť. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Podľa odvolateľa okresný súd nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na požadovanom určení. On namieta konštatáciu súdu, že v minulosti neoprávnene použil dielo navrhovateľov. Z jeho strany v minulosti nikdy nedošlo k neoprávnenému použitiu diela, keďže toto dielo používal so súhlasom navrhovateľa 1/ rade. Konanie, na ktoré okresný súd poukazuje, vedené na OS v Banskej Bystrici pod č. 16CbPv 9/2009 na návrh navrhovateľa na plnenie podaný ešte 2.10.2009, nerieši ako spornú otázku v prebiehajúcom konaní otázku autorstva, keďže odporca autorstvo k predmetnému dielu ani inak nenapadol. Odvolateľ pri hodnotení existencie/neexistencie naliehavosti právneho záujmu na určovacej žalobe z pohľadu § 80 písm. c/ O.s.p. poukazuje aj na závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR napr. v rozsudku 2Cdo 42/94 z 27.6.1994, 5Obo 18/2010 zo dňa 31.5.2010, 5Cdo 136/2007 zo dňa 30.4.2008, 4Cdo 148/2008 zo dňa 29.10.2009, 1Obo 211/2006 zo dňa 4.3.2008. Podľa názoru odvolateľa okresný súd posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v rozpore s ustálenou judikatúrou tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Odvolateľ zdôraznil, že ani navrhovateľ 1/ ani navrhovateľ 2/ sa nenachádzajú v stave právnej neistoty, ich právo nie je žiadnym spôsobom ohrozené. On (odvolateľ) nikdy nespochybnil právo navrhovateľov 1/, 2/ k predmetu diela a to ani v prebiehajúcom konaní o žalobe na plnenie vedenom na OS v Banskej Bystrici. Napokon rozhodnutie súdu nevytvorí žiadny pevný právny základ pre účastníkov a nepredíde sa žalobe na plnenie. Neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje), keďže žiadna neexistuje a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Aj bez požadovaného určenia sa navrhovateľ môže domáhať nárokov z porušenia autorského práva k predmetnému dielu, čo aj urobil žalobou podanou na OS v Banskej Bystrici. Okresný súd nesprávne posúdil aj spôsobilosť navrhovateľa 1/ byť určený za autora autorského diela. Výrok prvostupňového súdu, ktorým určil za spoluautora diela právnickú osobu „Ryba Košice spol. s.r.o.“ odporca považuje za nezákonný a priamo v rozpore s § 6 ods. 1 Autorského zákona ako aj s ustanovením § 17 ods. 2 a § 18 ods. 5 označeného právneho predpisu. Navrhovateľ 1/, ktorý vykonáva majetkové práva autora zo zamestnaneckého diela je oprávnený domáhať sa nárokov podľa § 56 ods. 1, avšak len v súvislosti s porušovaním majetkových práv k dielu. Odvolateľ poukazuje aj na § 17 ods. 2 a § 18 ods. 5 Autorského zákona, ďalej na znenie ustanovenia § 22 citovaného právneho predpisu, z ktorého vyplýva, že v prípade zamestnaneckého diela autorom stále ostáva príslušný zamestnanec. Žaloba podľa odvolateľa mala byť zamietnutá z dôvodu nedostatku právneho záujmu na požadovanom určení tak, ako takmer v zhodnej skutkovej a právnej situácii rozhodol zamietnutím návrhu Okresný súd Žilina v obdobnej právnej veci medzi tými účastníkmi. V tejto súvislosti poukazoval odvolateľ na rozsudok OS Žilina č.k. 4C/107/2011 zo dňa 14.12.2011, v označenom konaní súd konštatoval neexistenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení. Konštatoval zároveň, že právnická osoba nemôže byť autorom diela v zmysle Autorského zákona. Navrhovateľ v 1/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdenie rozsudku, plne sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, uplatnil si zároveň i trovy odvolacieho konania. Tvrdenia odvolateľa, že nikdy nedošlo k neoprávnenému použitiu predmetného diela hodnotil navrhovateľ 1/ za účelové, zavádzajúce, nepreukázané, resp. nepreukázateľné. Odporca neoprávnene začal vyrábať a predávať výrobky s označením „Piknik“, ktorý má navrhovateľ chránený na ÚPV SR. Odporca neoprávnene označuje svoje výrobky ochrannou známkou „Piknik“, pritom navrhovateľ nikdy neudelil písomný súhlas odporcovi na použitie jeho diela. Odporca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že navrhovateľ mu udelil súhlas na použitie reprodukcie „Piknik“ na svojich tovaroch. V zmysle Autorského zákona musí byť súhlas majiteľa ochrannej známky obsiahnutý v licenčnej zmluve v písomnej podobe, táto licenčná zmluva sa registruje na ÚPV SR. Odporca neuniesol dôkazné bremeno t.j. nepreukázal relevantným spôsobom v prvostupňovom konaní, že používal označenie „Piknik“ so súhlasom majiteľa - autora. Odporca nepoprel, že používal označenie „Piknik“ na svojich výrobkoch t.j. neoprávnene zasiahol do práva autora (§ 56 ods. 1 písm. a/ Autorského zákona), preto navrhovateľ dostatočne osvedčil, že odporca používal toto označenie na svojich výrobkoch. Navrhovateľ poukazuje na preventívny význam určovacej žaloby, v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdo 1338/96. Navrhovateľ v 2/ rade písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu i z dôvodov daných v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľa v rade l a v rade 2/ zamietol. Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporcu za dôvodné. Preskúmaním spisu krajský súd je toho názoru, že súd prvého stupňa síce skutkový stav v prejednávanej veci zistil riadne, na daný právny vzťah aplikoval aj súvisiace právne predpisy, avšak právnu normu ( právne normy ) ktorú ( ktoré ) na daný prípad aplikoval, nesprávne vyložil. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä „o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Otázku naliehavosti právneho záujmu z pohľadu § 80 písm. c/ O.s.p. na podanej určovacej žalobe riešili všeobecné súdy ( a aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ) vo viacerých rozhodnutiach. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. sa viaže na konkrétne určovacie vety (toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (viď z rozhodnutia NS SR 3Cdo 112/2004). V súdenej veci je jednoznačné, že navrhovatelia 1/, 2/ naliehavý právny záujem o určenie autorského práva vyvodzujú z prioritnej okolnosti, z nimi tvrdeného rozporného konania odporcu porušujúceho ich práva ako autorov, pritom konkrétne konanie odporcu vidia, že bez súhlasu navrhovateľov 1/, 2/ resp. v rozpore s ich právom autorov odporca používa na svojich výrobkoch reprodukciu „Piknik“. Je jednoznačné, že navrhovatelia 1/, 2/ určenie autorstva (spoluautorstva) vyvodzujú z práva autora (spoluautorov) z ustanovenia § 17, ako aj z ustanovenia § 18 ods. 1 Autorského zákona. Avšak i v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že by odporca svojim konaním použil, nakladal s predmetom diela (ako to navrhovatelia 1/, 2/ tvrdia), určenie autorstva (spoluautorstva) by neznamenalo úplné vyriešenie spornosti tvrdených práv navrhovateľov 1/, 2/ neistoty v ich právnom vzťahu a pozitívne určenie autorského práva navrhovateľov 1/, 2/ by neznamenalo úplné vyriešenie obsahu spornosti tvrdeného právneho vzťahu. Napokon pozitívne určenie autorstva (spoluautorstva) je otázkou prejudiciálnou vo vzťahu k základnej otázke, ktorou je zamedzenie zásahu zo strany odporcu do tvrdeného práva autorstva (spoluautorstva) navrhovateľov 1/, 2/. Navyše v priebehu vedeného konania je preukázané nesporné právo autorské, ktoré je zaregistrované formou ochrannej známky, odporca v konaní nespochybňuje autorské právo k reprodukcii „Piknik“, krajský súd zdôrazňuje, že ochranná známka ako majiteľovi navrhovateľovi 1/ pod názvom reprodukcia „Piknik“ je zapísaná na Úrade priemyselného vlastníctva SR č. 194502 dňa 15.1.2001 v konkrétnej grafickej podobe, túto okolnosť konštatuje na základe skutkových zistení i súd prvého stupňa na strane 3 písomného odôvodnenia rozhodnutia. Navyše podľa kolónky č. 550 ide o druh známky: kombinovaná k vymedzenému zoznamu zatriedených tovarov a/alebo služieb. Ide o skutočnosť nepochybnú. Otázka, či odporca uvedené označenie používal/nepoužíval na svojich výrobkoch môže byť riešená iným typom žaloby s charakterom na tzv. prípadné peňažné plnenie, prípadne s charakterom na odstránenie rušivého protiprávneho konania a iné..., Bezpochyby navrhovateľmi 1/, 2/ vymedzený určovací petit v návrhu na začatie konania neslúži potrebám praktického života, neodstraňuje spornosť v základných otázkach (majetkových, finančných nárokoch) navyše právo k predmetu autorského diela je riadne zaregistrované a odporcom nespochybnené. Za tejto situácie potom je opodstatnený i odvolací argument odporcu, s ktorým sa krajský súd stotožňuje, že navrhovatelia 1/, 2/ z pohľadu ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nemajú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. V súdenej veci je osobitne významné aj právne vymedzenie autora, keď v § 6 Autorského zákona za autora právny predpis označuje „iba fyzickú osobu“, ktorá dielo vytvorila, pritom autorom súborného diela ako celku je fyzická osoba, ktorá vybrala alebo usporiadala jeho obsah. § 16 Autorského zákona zakotvuje právo autorské ako výhradné osobnostné práva (ďalej len „osobnostné práva“) a výhradné majetkové práva (ďalej len „majetkové práva“). Pritom zamestnávateľ vykonáva k zamestnaneckému dielu iba „majetkové práva autora“ v ustanovení § 50 ods. 1,3,4 a 6 Autorského zákona, ale ani v ďalších ustanoveniach nepriznáva zamestnávateľovi osobnostné práva autora (fyzickej osoby), ktoré autor má podľa § 17 ods. 1 Autorského zákona. Z tohto dôvodu navrhovateľovi 1/ neprislúcha právo podľa § 56 ods. 1 písm. a/ Autorského zákona (ako zamestnávateľa zamestnaneckého diela) domáhať sa určenia svojho autorstva, keďže domáhať sa určenia autorstva ( ako osobnostné právo ) patrí iba autorovi - fyzickej osobe, ktorá dielo vlastnou tvorivou duševnou činnosťou vytvorila. Krajský súd dodáva, že osobnostné práva autora - zamestnanca zamestnaneckého diela, zostávajú nedotknuté ( § 50 ods. 3 autorského zákona ). Už zo samotného gramatického výkladu „ osobnostné práva „ je zrejmé, že ide o práva neprevoditeľné. Inak povedané, autorom diela vždy zostáva fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila a len autor diela sa môže domáhať, aby súd rozhodol v spore o jeho autorstvo k určitému dielu. Vzhľadom na tento záver krajský súd uzavrel, že navrhovateľ 1/ nie je ani aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie autorského (spoluautorského) práva. Krajský súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, odlišným výkladom aplikovaných právnych noriem konštatoval vecný záver o neopodstatnenosti podaného návrhu navrhovateľov 1/, 2/ a na tomto základe ich návrh ako nedôvodný zamietol. Krajský súd rozhodoval o trovách konania (prvostupňové i druhostupňové) vychádzajúc z § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p., a navrhovateľov 1/, 2/ neúspešných účastníkov konania zaviazal k povinnosti nahradiť odporcovi (úspešnej procesnej strane) trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur (za podané odvolanie) a titulom trov právneho zastúpenia v sume 128,82 eur (za úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia, podanie odvolania krajský súd priznal odmenu v súlade s účinnými ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmene advokátov za poskytované právne služby). V súdenej veci odporca vynaložil trovy účelne v súvislosti s obranou svojho práva a tie si uplatnil v správnej výške. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .