Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/298/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014201202 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014201202.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: H. P., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom W., C. XX, zast. JUDr. Luciou Morgošovou, advokátkou, so sídlom v W., R. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X - I., č. XXX XXX XXXX X - II. a rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - III. všetky zo dňa 21. mája 2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 21. mája 2014 podľa § 37 ods. 3 Zákona o sociálnom zabezpečení, § 112 ods. 1 a 4 a § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. uvoľnila výplatu invalidného dôchodku navrhovateľovi od 24. marca 2011 v sume 125,70 € mesačne. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. zo dňa 21. mája 2014 podľa § 70 ods. 1, § 112 os. 1, § 274 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi od 24. marca 2011 invalidný dôchodok v sume 215,50 € mesačne. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - III. zo dňa 21. mája 2014 podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. rozhodla, že navrhovateľ má od 24. marca 2011 nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 v sume 215,50 € mesačne a súčasne, že od 24. marca 2011 navrhovateľovi zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003. Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, ktorým žiadal priznanie invalidného dôchodku od skoršieho dátumu, resp. o zvýšenie invalidného dôchodku. Súčasne namietal, že výplata invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku) mu vznikla oveľa skôr a nie až k 24. marcu 2011. Namietal, že počas obdobia od dňa zastavenia výplaty čiastočného invalidného dôchodku musel osobne niekoľkokrát navštíviť miestne príslušnú pobočku, kde sa aj domáhal priznania dávky sociálneho poistenia, o čom predložil žiadosť o dávku sociálneho poistenia s lekárskym nálezom zo dňa 13. apríla 2005. Domnieva sa, že chybou odporkyne nebola s ním spísaná žiadosť o priznanie dávky sociálneho poistenia a poukázal na to, že podľa § 263a ods. 1, 2 a 9 mala odporkyňa rozhodnúť o vzniku invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku) spolu s nárokom na jeho výplatu z vlastného podnetu. Ďalej namietal, že odôvodnenia rozhodnutí sú nedostatočné, pretože nie sú v rozhodnutí vyjadrené úvahy, ktorými sa správny orgán pri svojom rozhodovaní spravoval a nie je možné v dôsledku toho dostatočne zistiť, či došlo k správnej aplikácii príslušných právnych noriem. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 12. októbra 1996, ktorého výplata mu bola zastavená od 12. augusta 1998, pretože nesplnil podmienku podstatného poklesu zárobku, t. j. tzv. ekonomickú podmienku pre výplatu čiastočného invalidného dôchodku, ktorý od 1. januára 2004 je invalidným dôchodkom podľa zákona. Podľa zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia, pobočky Žilina zo dňa 31. októbra 2000, ktorá sa nachádza v dávkovom spise, bolo navrhovateľovi 9. augusta 2000 a 18. septembra 2000 zaslané tlačivo na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky doporučene na doručenku a tlačivo 400-ku nedoručil posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 24. marca 2014 požiadal o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1. januára 2004. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Žilina zo dňa 24. marca 2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok, je navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a je invalidný podľa ust. § 71 ods. 1 zákona od 1. januára 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa Prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly. Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Žilina dňa 22. septembra 2014 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, ústredie dňa 20. októbra 2014. Podľa posudku posudkových lekárov sociálneho poistenia odporkyne, pobočky a ústredia so sídlom v Žiline je navrhovateľ naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení a je invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pretože suma invalidného dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 bola 125,70 € mesačne a suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004 bola 215,50 € mesačne patri navrhovateľovi od 24. marca 2011 invalidný dôchodok vo vyššej sume, t. j. 215,50 € mesačne. Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa, poukázala odporkyňa na ust. § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.. V zmysle tejto právnej úpravy mal navrhovateľ možnosť požiadať o uvoľnenie výplaty invalidného dôchodku (za ktorý sa od 1. januára 2004 považuje čiastočne invalidný dôchodok) od 1. augusta 2006 neformálnou žiadosťou, nakoľko v danom prípade nejde o uplatnenie nového nároku na dôchodkovú dávku (teda nie so spísanou žiadosťou na pobočke na predpísanom tlačive). Vzhľadom na námietky navrhovateľa bolo elektronickou poštou vykonané zisťovanie na pobočke odporkyne, Žilina, či v evidencii pobočky evidujú záznamy o návštevách navrhovateľa, či bola s navrhovateľom spísaná žiadosť o dávku sociálneho poistenia s lekárskym nálezom zo dňa 13. apríla 2005, nakoľko sa v dávkovom spise nenachádza. Podľa oznámenia pobočky odporkyne v Žiline sa v pobočke odporkyne nenachádzajú žiadne záznamy, týkajúce sa dôchodkových záležitostí navrhovateľa. Až dňa 10. februára 2014 bolo v informačnom systéme odboru lekárskej posudkovej činnosti zaevidované oznámenie údajov k vyžiadaniu zisťovacej prehliadky k žiadosti o invalidný dôchodok. Navrhovateľ sa kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na júl 1998 nezúčastnil, na podnet posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia v roku 2000 nereagoval, preto následná kontrola zdravotného stavu nebola určená. Pretože zdravotný stav navrhovateľa nebol posúdený podľa ust. § 263 Zákona o sociálnom poistení, ktoré stratili účinnosť nálezom Ústavného súdu č. 460/2006 zo 7. júna 2006, postup podľa § 263a ods. 1, 2 a 9 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. sa na neho nevzťahuje. Navrhovateľovi bola uvoľnená výplata invalidného dôchodku (čiastočného invalidného dôchodku) a invalidný dôchodok podľa § 70 Zákona o sociálnom poistení mu bol priznaný, podľa § 112 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. tri roky spätne od uplatnenia nároku žiadosťou z 24. marca 2014, t. j. od 24. marca 2011. O nároku navrhovateľa bolo rozhodnuté podľa odporkyne v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení (zabezpečení), preto žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutia I. - III. zo dňa 21. mája 2014 ako vecne správne potvrdil. Na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa zotrvala na všetkých tvrdeniach uvedených v písomnom návrhu zo dňa 15. 8. 2014. Uviedla, že navrhovateľ sa na základe podaného opravného prostriedku domáha zrušenia vydaných rozhodnutí odporkyne pre ich nepreskúmateľnosť. Je presvedčený o tom, že vo veci nároku na jeho invalidný dôchodok došlo k pochybeniu na strane odporkyne, o čom bol presvedčený aj v podaní informácii priamo od kompetentných pracovníkov odporkyne ešte pred začatím dávkového konania, ako aj v rámci konania na posudkovej komisii vzhľadom k tomu, že v evidencii odporkyne bol stále vedený ako čiastočne invalidný a aj napriek tomu mu nebol invalidný dôchodok vyplácaný od roku 1998. Počas tohto obdobia boli príslušní kompetentní pracovníci odporkyne opakovane v styku so spisom navrhovateľa bez toho, aby sa zaoberali samotným dôvodom nevyplácania tejto dávky, a to aj napriek tomu, že minimálne v roku 2007 - 2010 chodili opakovane žiadosti od súdnych exekútoroch v tejto veci. Skutočnosť, že žiadosť o dávku sociálneho poistenia, ktorá bola predložená, nie je súčasťou dávkového spisu odporkyne, je len tvrdením odporkyne, ktoré nie je možné náležite preskúmať z dôvodu, že predložený spis nemá ani riadne očíslované jednotlivé listy, takže neexistuje ani záruka, že bol predložený úplný spis. Pokiaľ sa týka aplikácie ust. § 263a ods. 5, z ktorého vychádza odporkyňa, pokiaľ tvrdí, že nie je prípustná aplikácia § 263a ods. 1 a 2, v tom prípade nie je možné aplikovať na prejednávaný stav ani § 263a ods. 5, z ktorého vychádzala odporkyňa pri vydávaní rozhodnutia s označením III.. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 28. októbra 2009 sp. zn. 9So/64/2009, takže má za to, že celé rozhodnutie sa opiera o právnu normu, ktorú nebolo možné v danej veci aplikovať, pokiaľ vychádzajú z vyjadrenia odporkyne. K uvedenému stavu došlo z toho dôvodu, že odporkyňa rozhodnutím z roku 1998 zastavila výplatu dávky navrhovateľovi, a to z dôvodu poklesu na zárobku ako ekonomickej podmienky. Od tohto momentu v zmysle predchádzajúcej právnej úpravy bolo potrebné každých 12 mesiacov prehodnocovať zdravotný stav navrhovateľa s tým, že navrhovateľ nereagoval na pripomienky z roku 1998, 2000, ale odporkyňa nevydala rozhodnutie, na ktoré by upozorňovala navrhovateľa v tom smere, že by mu odňala status čiastočného invalida, tým pádom mala pokračovať v kontaktovaní navrhovateľa ohľadom určovania jednotlivých ďalších dátumov lekárskych prehliadok. Pokiaľ neučinila ani jedno, ani druhé, tak v tejto veci pochybila a v podstate ide o to, aby boli vydané také rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zákonom, kde bude jasne vymedzený skutkový stav a nielen citácia jednotlivých právnych noriem, aj to v niektorých častiach neúplná. Na základe toho sa navrhovateľ domáha svojich nárokov, žiada zrušenie rozhodnutí odporkyne a ich doplnenie v súlade so zákonom - § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval všetkých vyjadrení svojej právnej zástupkyne. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na to, že navrhovateľ bol čiastočne invalidný. Všetci poberatelia čiastočných invalidných dôchodkov, ktorí nespĺňali ekonomickú podmienku, čiže ktorí prekročili určitú sumu, všetkým sa pozastavovala výplata čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ktorý platil do 31. 12. 2003. To bola prvá podmienka - ekonomická, druhá podmienka bola zdravotná podmienka. Navrhovateľ sa dvakrát, v roku 1998, ani v roku 2000 nezúčastnil kontrolnej lekárskej prehliadky, z tohto dôvodu ho odporkyňa ďalej nevolala. Od 1. 1. 2004 prišiel do účinnosti zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe ktorého stačila od 1. augusta 2006 neformálna žiadosť o uvoľnenie výplaty dôchodku. Odporkyňa prešla všetky písomnosti vo veci navrhovateľa a zistila, že prvý záznam u odporkyne evidujú 10. februára 2014, kedy navrhovateľ s občianskym preukazom prišiel, nakoľko mu bol pozastavený čiastočný invalidný dôchodok nahlásiť ošetrujúceho lekára. Žiadosť bola spísaná 24. marca 2014 a nakoľko sa dávka dá vyplatiť maximálne tri roky spätne, od tohto dátumu bolo o dávke patriacej navrhovateľovi aj rozhodnuté a bola mu vyplatená. Z týchto dôvodov navrhla krajskému súdu napadnuté rozhodnutia potvrdiť ako vecne správne. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia odporkyne, i konanie, ktoré im predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. V konkrétnom prípade sa súd nezaoberal námietkou formy dávkového spisu (že nie je žurnalizovaný, resp. úplný), nakoľko túto okolnosť opakovane súd aj v iných konaniach odporkyni vytýkal, avšak k náprave nikdy doteraz nedošlo. Uvedený dôvod zrušenia by právnu stránku veci a nárok navrhovateľa v žiadnom prípade nevyriešil, preto sa ním súd nezaoberal. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 12. októbra 1996, ktorého výplata mu bola zastavená od 12. augusta 1998, pretože nesplnil podmienku podstatného poklesu zárobku, t. j. tzv. ekonomickú podmienku pre výplatu čiastočného invalidného dôchodku, ktorý od 1. januára 2004 je invalidným dôchodkom podľa Zákona o sociálnom poistení. Sama právna zástupkyňa navrhovateľa súdu na pojednávaní predložila k nahliadnutiu rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. 6. 1998, ktorým odporkyňa podľa § 37 a § 96 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zastavila navrhovateľovi výplatu čiastočného invalidného dôchodku od 17. 8. 1998. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že čiastočne invalidný dôchodok navrhovateľovi nepatrí, pretože nespĺňa podmienku podstatného poklesu zárobku ustanovenú v § 37 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Mesačný priemer hrubých zárobkov zistený za posledných 12 mesiacov, t. j. 7.319,- Sk nie je aspoň o tretinu nižší, než priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítal čiastočne invalidný dôchodok, ale neobmedzený podľa § 12 ods. 6 citovaného zákona, ktorý po úprave o prepočítací koeficient je 3.630,- Sk. Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne navrhovateľ opravný prostriedok nepodal. Zo spisového materiálu teda vyplýva, že navrhovateľ sa stal čiastočne invalidným od 12. októbra 1996, ktorý sa považuje podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení za invalidný dôchodok podľa tohto zákona s účinnosťou od 1. januára 2004. Kontrolných lekárskych prehliadok, na ktoré bol prevolávaný odporkyňou v roku 1998 a 2000, sa navrhovateľ nezúčastnil. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 22. 6. 1998 bola navrhovateľovi zastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku od 17. 8. 1998, pretože nespĺňal podmienku podstatného poklesu zárobku ustanovenú v § 37 ods. 6 Zákona o sociálnom zabezpečení. Napriek tomu, že bola navrhovateľovi zastavená výplata čiastočného invalidného dôchodku, čiastočným invalidným dôchodcom zostal naďalej. Ak poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku, považovaného podľa § 263 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení za invalidný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení, kedykoľvek po 1. januári 2004, resp. po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení vznikne nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 citovaného zákona vzhľadom na viac ako 50 % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a súčasne mu bude trvať nárok na čiastočný invalidný dôchodok, potom v zmysle § 263a ods. 5 citovaného zákona odporkyňa musí rozhodnúť aj o nároku na výplatu jedného z týchto dvoch dôchodkov a o zániku nároku na dôchodok, ktorý sa nevypláca, čo sa v danom prípade stalo a odporkyňa priznala preskúmavaným rozhodnutím z 21. mája 2014 č. XXX XXX XXXX X. - III. invalidný dôchodok. Ochrana poberateľov čiastočných invalidných dôchodkov priznaných podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 zakotvená v § 263a ods. 5 Zákona o sociálnom poistení spočíva v tom, že v prípade žiadosti o priznanie invalidného dôchodku podľa tohto zákona (teda žiadosti o vyšší dôchodok z titulu zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 50 %) od 1. januára 2004 alebo po preskúmaní trvania invalidity podľa § 263a ods. 1 a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení alebo uznania za invalidného podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, invalidita musí byť posúdená podľa § 71 Zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa v tomto zmysle postupovala. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. mája 2014 (č. XXX XXX XXXX X. - I. - III.) sú vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto napadnuté rozhodnutia ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.