Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 29Sp/40/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200834 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200834.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľky: F. A., nar. X. X. XXXX, bytom J. ul. XXXX/XX, XXX XX I., zast. Mgr. Richardom Karkóom, advokátom, so sídlom Q. Z. Q. XXXX/XX, XXX XX I., proti odporcovi: Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, so sídlom Kollárova 3, 031 01 Liptovský Mikuláš, za účasti účastníkov konania: v rade 1/ H. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., v rade 2/ V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX E. F., v rade 3/ Q. H., nar. X. X. XXXX, bytom B. - V., P., Z. XX, Česká republika, v rade 4/ D.. D. X., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX E. O., v rade 5/ F.. F. H., nar. X. X.. XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX E. F., v rade 6/ X.., nar. X. X. XXXX, bytom B. A., v rade 7/ F. H., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. č. XX, XXX XX U., v rade 8/ L. D., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX X., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš č. V 352/2008 zo dňa 2. 5. 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. V 352/2008 zo dňa 2. 5. 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke na účet právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania vo výške 511,34 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Ostatným účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol pri aplikácii § 22 ods. 2 Katastrálneho zákona a podľa zákona č. 71/1967 Zb. s poukazom aj na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že návrh na vklad darovacej zmluvy zo dňa 24. 1. 2008, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva - spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiach vedených na listoch vlastníctva č. XXX, č. XXX v kat. úz. L. L. a k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX a č. XXX v kat. úz. B., t. j. k spoločnej nehnuteľnosti Urbáru a komposesorátu pozemkového spoločenstvo Iľanovo zamietol. V odôvodnení poukázal na to, že dňa 31. 1. 2008 bol na Správu katastra Liptovský Mikuláš doručený návrh na vklad darovacej zmluvy uzavretej dňa 24. 1. 2008 medzi pani M. H. ako darkyňou a P.. T. F., F. H., F. A. a L. D. ako obdarovanými, pričom na základe darovacej zmluvy má nadobudnúť P.. T. F. spoluvlastnícky podiel 1500/62100 k pozemkom parc. č. 314/1, č. 315/2, č. 317/2 a podiel 1500/496800k pozemku parcela EK-N č. 330/2 všetky v kat. úz. L. L., pani F. H. podiel 1500/62100 k pozemkom parcely E-KN č. 317/1, č. 320/2, podiel 1500/248400 k pozemku, parcela E-KN č. 330/2, podiel 1500/62100 k pozemku, parcela E-KN č. 314/3 (všetka v kat. úz. L. L.), podiel 3/127 k pozemkom, parcely E-KN č. 27/501, č. 33 a č. 231, ako aj podiel 3/254 k pozemku, parcela E-KN všetky v kat. úz. B., pani F. A. podiel 1500/62100 k pozemku parcela E-KN č. 315/1, č. 316/1, podiel 1500/248400 k pozemku, parcela E-KN č. 330/2 (všetky v kat. úz. L. L.), podiel 3/127 k pozemkom, parcele E-KN č. 31/502 a č. 30, ako aj podiel 3/254 k pozemku, parcela E-KN č. 236 (všetky v kat. úz. B., pani L. D. podiel 1500/62100 k pozemkom, parcela E-KN č. 310 a č. 331/2, podiel 1500/496800 k pozemku, parcela E-KN č. 330/2 (všetky v kat. úz. L. L.). Odporca poukázal na to, že darkyňa M. H. v priebehu konania zomrela dňa XX. X. XXXX a ako dedičia zo zákona boli na Notárskom úrade JUDr. Miroslava Duriša zistení účastníci konania v rade 1/ - 5/. Správa katastra Liptovský Mikuláš na predmetný návrh na vklad rozhodnutím pod V 352/2008 zo dňa 21. 12. 2010 zamietla s tým, že v zmluve sa nakladá samostatne s jednou skupinou pozemkov a samostatne s druhou skupinou pozemkov, t. j. rozličné časti spoločnej nehnuteľnosti sa prevádzajú na rozličných vlastníkov. Uvedené konanie je v rozpore s obsahom a účelom zákona o pozemkových spoločenstvách, ale aj s celkových chápaním inštitútu podielového spoluvlastníctva v slovenskom právnom poriadku. Krajský súd v Žiline rozsudkom pod č. k. 29Sp/7/2011-73 zo dňa 31. 8. 2012 rozhodnutie správy katastra zrušil a vec vrátil správe katastra na ďalšie konanie, pričom Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil. Ďalej odporca rozhodol o prerušení konania rozhodnutím zo dňa 24. 1. 2014 a vyzval na odstránenie nedostatkov, a to: údaje návrhu na vklad a zmluvy je nutné zosúladiť s ust. § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách č. 97/2013 Z. z., označenie prevádzaných nehnuteľností musí byť v súlade s údajmi katastra nehnuteľností - aktuálne listy vlastníctva. Účastníci konania v stanovenej lehote nedostatky neodstránili. Odporca poukázal na ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého spoločnou nehnuteľnosťou sa na účely tohto zákona rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Ďalej odporca konštatoval, že podľa § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách je prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti zakázaný. Zákon s takýmto obmedzením spája neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Spoločná nehnuteľnosť je teda nedeliteľná a nie je ju možné deliť. To znamená, že je to jedna vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, aj keď pozostáva z viacerých pozemkov. Predmetom darovacej zmluvy je prevod časti pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť Urbáru a komposesorátu pozemkové spoločenstvo Iľanovo a spoločná nehnuteľnosť je evidovaná na viacerých listoch vlastníctva v kat. úz. D., X., L. L., I. X., E. P., B. a B.. Darkyňa je podielovou spoluvlastníčkou spoločnej nehnuteľnosti Urbáru a komposesorátu pozemkové spoločenstvo Iľanovo a jej spoluvlastnícke podiely k pozemkom tvoriacim spoločnú nehnuteľnosť sú evidované nielen na v zmluve uvedených listoch vlastníctva, ale tiež na iných LV, na ktorých je evidovaná predmetná spoločná nehnuteľnosť. Nie všetky pozemky vo vlastníctve darkyne tvoriace spoločnú nehnuteľnosť sú uvádzané v darovacej zmluve a sú predmetom prevodu, čo je v rozpore s platnou právnou úpravou. V konkrétnom prípade je darovacia zmluva zo dňa 24. 1. 2008 absolútne neplatná, nakoľko obchádza ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.. Z uvedených dôvodov bol preto návrh na vklad podľa ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietnutý. Proti predmetnému rozhodnutiu bolo zo strany navrhovateľky podané odvolanie, pričom podľa názoru navrhovateľky odporca rozhodol svojvoľne, šikanózne, v príkrom rozpore so zákonom a rozhodnutiami súdov v danej veci. Odporca rozhodol o absolútnej neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy s poukazom na § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z.. Navrhovateľka poukazuje na to, že návrhové, resp. vkladové konanie pod č. V 352/2008 je Okresným úradom Liptovský Mikuláš vedené na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol účastníkmi konania podaný dňa 31. 1. 2008. Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách nadobudol účinnosť až dňa 1. 5. 2013. Súčasťou princípu právnej istoty je aj zákaz retroaktívneho pôsobenia právnych noriem, resp. ich ustanovení. V prípade ich spätného pôsobenia by dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by jeho minulé konanie vyhlásila za protiprávne. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správny orgán svojim rozhodnutím porušil všeobecný zákaz retroaktivity - spätného pôsobenia právnych predpisov. S poukazom na nevyhnutnosť rešpektovania tejto zásady v posudzovanom prípade nemožno uvažovať o aplikácii ust. zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, ale splnenie podmienok na prevod vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 24. 1. 2008 (v znení jej zmien a dodatkov) je potrebné posudzovať podľa zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách platného pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 97/2013 Z. z.. Navrhovateľka poukázala aj na predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Žiline, ktorým bolo rozhodnutie Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor predtým správy katastra zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie s tým, že tento rozsudok bol potvrdený aj Najvyšší súdom SR pod sp. zn. 10Sžr/169/2012 zo dňa 16. 10. 2013. Najvyšší súd SR poukázal na nezákonnosť argumentácie správneho orgánu a , že jeho rozhodnutie vychádzalo z ústavne nekonformného právneho názoru, nakoľko neprípustným spôsobom zasahuje do práva účastníčky konania obmedzením jedného z atribútov jej vlastníckeho práva - nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Keďže bolo rozhodnutie NS SR bolo vydané po účinnosti zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj otázkou, či možno ustanovenia tohto zákona aplikovať na danú darovaciu zmluvu, pričom dospel k záveru, že vzhľadom na spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách sa na danú zmluvu vzťahujú ustanovenia zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Napriek uvedeným súdnym rozhodnutiam s jasne formulovanými závermi odporca opätovne rozhodol vo veci nezákonne. Poukázala na to, že úlohou správneho orgánu nie je s právnym názorom súdu polemizovať, ani ho spochybňovať, či znevažovať, ale je jeho povinnosťou ho rešpektovať, najmä ak bol jasne a zrozumiteľne vyslovený, pričom nie je nevyhnutné, aby sa s právnym názorom súdu stotožnil - rozsudok Najvyššieho súdu SR 5SŽ/7/2013 zo dňa 27. 6. 2013. Nesúlad označenia prevádzaných nehnuteľností s údajmi katastra nehnuteľností - s týmto dôvodom prerušenia konania sa navrhovateľka nestotožnila. Tiež poukázala na § 79i zákona č. 162/1995 Z. z., keď podkladom návrhu na vklad bola uzatvorená zmluva zo dňa 24. 1. 2008, na konanie o návrhu na vklad sa použijú ustanovenia Katastrálneho zákona v znení účinnom do 31. 8. 2009. Účastníci konania v návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 24. 1. 2008 vrátane jeho dodatku špecifikovali prevádzané nehnuteľnosti v súlade s ust. § 30 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon v znení zákona č. 348/2008 Z. z., t. j. v znení platnom a účinnom ku dňu podania návrhu na vklad a v súlade s údajmi uvedenými v katastrálnom operáte ku dňu podania návrhu na vklad. Poukázala tiež na to, že je zarážajúce, že správny orgán v danej veci už viac ako šesť rokov presadzuje svojvôľu a nerešpektuje ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, čím závažným spôsobom poškodzuje práva všetkých účastníkov predmetného vkladového konania. Na základe uvedených skutočností žiadala súd, aby bola vec, resp. rozhodnutie odporcu zrušené a vec vrátená odporcovi na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. K opravnému prostriedku sa vyjadril písomne odporca, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že rozhodnutie je správne. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu, v rozsahu danom dôvodmi uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľky mal súd za to, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. za použitia § 250j ods. 2 pís. a) O.s.p. z dôvodu nesprávneho posúdenia veci a to z nasledovných dôvodov. Podľa § 79i zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) konanie o návrhu na vklad na základe zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté do 31. 8. 2009 sa vzťahujú ustanovenia zákona v znení účinnom do 31. 8. 2009. Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene a práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len právo k nehnuteľnosti). Podľa ust. § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 16 ods. 2 veta prvá Katastrálneho zákona okresný úrad vykonáva štátnu správu na úseku katastra v územnom obvode okresu. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä: a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. Podľa § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona okresný úrad je návrhom účastníka konania viazaná. Podľa § 30 ods. 6 Katastrálneho zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ust. § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, okresný úrad môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 8 Katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresnom úrade, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd. Podľa § 1 zákona č. 181/1995 Z. z. tento zákon upravuje vznik, právne postavenie, hospodárenie a zánik pozemkových spoločenstiev, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. podielové spoluvlastníctvo v spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov (§ 141 Občianskeho zákonníka). Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti upravia ich vlastníci tak, aby nevznikali vlastnícke podiely v spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2 000 m2. Podľa § 7 zákona č. 181/1995 Z. z. členovia spoločenstva môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel v spoločnej nehnuteľnosti a sním súvisiace práva a povinnosti len za podmienok ustanovených v tomto zákone a vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise (§ 140 Občianskeho zákonníka). Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 181/1995 Z. z. nadobúdateľ vlastníctva podielu v spoločnej nehnuteľnosti sa prevodom alebo prechodom vlastníctva stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdaného podielu. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. dohoda o prevode vlastníctva podielu v spoločnej nehnuteľnosti musí mať písomnú formu a nadobúda účinnosť dňom vkladu do katastra nehnuteľností. Zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov boli s účinnosťou od 1. 10. 2013 okrem iných zrušené aj správy katastra (§ 8 písm. e) zákona č. 180/2013 Z. z.), pričom v zmysle § 9 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi na okresné úrady. Pôvodný odporca ( správa katastra ) teda zanikol a stratil tým spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, účastníkom konania na strane odporcu je Okresný úrad Liptovský Mikuláš z titulu zákonných zmien. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. účinného od 1. 5. 2013 spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva. Podľa ust. § 9 ods. 8 Zákona o pozemkových spoločenstvách je prevod vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti zakázaný. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že na základe darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 24. 1. 2008 vrátane jej Dodatku č. 1 k nej, ktorý bol uzatvorený dňa 25. 2. 2008, darkyňa M. H., rod. F. darovala obdarovaným P.. T. F., F. H., F. A. a L. D. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným Správou katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXX., č. XXX v kat. úz. L. L. a tak isto spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na LV č. XXX a č. XXX kat. úz. B. so špecifikáciou spoluvlastníckych podielov na jednotlivých nehnuteľnostiach a tiež výmerou v predmete zmluvy pod čl. 1 a 2 darovacej zmluvy vrátane jej Dodatku č. 1. Nie je sporné, že návrh na vklad darovacej zmluvy bol Správe katastra Liptovský Mikuláš doručený dňa 31. 1. 2008. V priebehu vkladového konania darkyňa M. H., rod. F. zomrela, a to dňa XX. X.. XXXX. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v týchto veciach (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/132/2010 zo dňa 27. 4. 2011) je zrejmé, že smrť darcu nemôže byť sama o sebe dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Úmrtie účastníka zmluvy nič nemení na viazanosti účastníkov ich vôle smerujúcich k vzniku vecno - právnych účinkov zmluvy, a týmito prejavmi sú viazaní aj dedičia, ktorí vstupujú do práva záväzkov zomrelého účastníka občianskoprávneho vzťahu vzniknutých na podklade zhodných prejavov vôle účastníka ešte pred vznikom vecno - právnych účinkov zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci. Bolo zistené z právoplatných dedičských rozhodnutí pod sp. zn. 6D/221/2010 a tiež 6D/532/2014, že predmetom týchto rozhodnutí neboli nehnuteľnosti ( spoluvlastnícke podiely ), ktoré sú predmetom vyššie špecifikovanej darovacej zmluvy, t. j. neboli predmetom dedenia. Z tohto dôvodu pokračoval jednak správny orgán a aj súd s tzv. potencionálnymi dedičmi po zomrelej darkyni M. H., a to s H. Q., V. H., Q. H., D.. D. X. a F.. F. H. pokračoval ako s účastníkmi konania na strane darkyne. Je nutné konštatovať, že správny orgán pochybil, keď na danú vec neaplikoval ustanovenia Katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. platného a účinného do 31.8.2009 vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy s poukazom na § 79i zákona č. 162/1995 Z.z. Z darovacej zmluvy vyplynulo, že predmetom prevodu darovacej zmluvy boli tam špecifikované spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam (vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti tzv. urbárske podiely), pričom v danom prípade odporca rozhodol s poukazom na § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z, že predmetná darovacia zmluva je absolútne neplatná pre rozpor práve s týmto ustanovením. V predmetnej veci súd musí poukázať na predchádzajúce konania, ktoré prebiehali v predmetnej veci. Rozsudkom pod sp. zn. 29Sp/7/2011 zo dňa 31. 8. 2012 krajský súd zrušil rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš pod č. V 352/2008 zo dňa 21. 12. 2010 pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) a c) a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Proti predmetnému rozsudku bolo zo strany odporcu podané odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR pod sp. zn. 10Sžr/169/2012 zo dňa 16. 10. 2013 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline potvrdil. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že odporca rozhodol nesprávne, keď v danom prípade zamietol návrh na vklad predmetnej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľností. Mal za to, že zákon o pozemkových spoločenstvách hovorí o tom, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Avšak nijako nezakazuje možnosť prevádzať vlastnícke podiely spoločne nehnuteľnosti, je však potrebné v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z., aby pri prevode nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m2. Prevod vlastníckych podielov v spoločnej nehnuteľnosti výslovne vyplýva aj z § 7 a § 8 ods. 1 zákona, pri ktorom je potrebné zachovať limitáciu stanovenú zákonom, t. j. 2000 m2, pričom nie je možné, aby sa išlo pod túto hranicu. Pri prevode podielu, alebo jeho časti dochádza síce k prevodu častí jednotlivých parciel, ale tie pre účely aplikácie § 4 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách je potrebné zrátať, pretože v uvedenom ust. sa jednoznačne hovorí o zákaze vzniku vlastníckych podielov (jednotlivých spoluvlastníkov) v spoločnej nehnuteľnosti menších než 2000 m2, t. j. podľa názoru súdu v prípade, keď by išlo o prevod medzi členmi pozemkového spoločenstva, tzn. medzi členom pozemkového spoločenstva ako darkyňou a nečlenmi spoločenstva (nadobúdateľmi), v danom prípade by k drobeniu mohlo dôjsť na oboch stranách, tzn. členovi by mohol zostať podiel v súhrne menší ako 2000 m2, čo je s poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z. z. neprípustné, a tak isto by k drobeniu mohlo dôjsť aj na strane nadobúdateľov, keď by zamýšľaným prevodom mal vzniknúť podiel v súhrne menší ako 2000 m2. Z darovacej zmluvy vyplýva, že na strane obdarovaných takýto podiel v súhrne menší ako 2000 m2 ani nevyplýva. Nie je však zrejmé z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, či darkyňa M. (teraz právni nástupcovia) súčasne prevádzala celý svoj vlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, resp. spoločnej nehnuteľnosti, či jej teda ešte niečo vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach po prevode - po darovaní v pozemkovom spoločenstve malo zostať alebo nie. Je teda potrebné skúmať, či došlo k drobeniu na strane darkyne. Na druhej strane, pokiaľ by obdarované boli členkami pozemkového spoločenstva ich podiel u obdarovaných - nadobúdateľov by teda mohol už len vzrásť. V prípade, ak správa katastra zistí, že ide o prevod medzi členmi pozemkového spoločenstva v danom prípade môže drobenie vzniknúť len na strane darkyne, t. j. ak zostáva vlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý bude v súhrne mení ako 2000 m2, potom by Správa katastra Liptovský Mikuláš musela návrh na vklad darovacej zmluvy zamietnuť a rovnako aj v prípade, pokiaľ by išlo o prevod medzi členom a nečlenom, resp. nečlenmi pozemkového spoločenstva a rovnako mal zostať podiel v súhrne menší ako 2000 m2 na strane darkyne, ak táto neprevádzala celý vlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti, na druhej strane na strane obdarovaných je preukázané, že tento podiel spoločnej nehnuteľnosti v súhrne (po sčítaní) je väčší ako 2 000 m2. Najvyšší súd predmetný rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil s tým, že poukázal na to, že zákon o pozemkových spoločenstvách bol zrušený s účinnosťou od 1. mája 2013, resp. 1. októbra 2013, teda zákon č. 181/1995 Z. z., ale vzhľadom na jeho spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia sa na danú zmluvu vzťahujú ustanovenia zákona č. 181/1995 Z. z.. Odporca aj v tejto časti pochybil, keď nerešpektoval záväzný právny názor krajského súdu v spojení s právnym názorom Najvyššieho súdu SR s poukazom na § 250r O.s.p.. V danom prípade odporca nemohol vyvodiť absolútnu neplatnosť predmetnej darovacej z ustanovenia § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách účinného od 1. 5. 2013 s poukazom na to, že predmetná darovacia zmluva bola uzavretá dňa 24. 1. 2008 vrátane Dodatku č. 1, resp. aj návrh na vklad predmetného vlastníckeho práva z predmetnej darovacej zmluvy bol podaný na Správu katastra Liptovský Mikuláš dňa 31. 1. 2008. Aj v právnom poriadku Slovenskej republiky s poukazom aj na rozhodnutie a nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. PL.ÚS 36/95 platí všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení. 1.. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich ustanovení možno odvodiť z čl. 1 Ústavy SR, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení. 2. V ústavnom poriadku Slovenskej republiky platí zásada, podľa ktorej ten, kto konal, resp. postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho noriem), nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého je ustanovenia. Pokiaľ došlo k zmene v právnej úprave, musia byť subjektívne práva a povinnosti vznikajúce z právnych vzťahov posudzované podľa práva účinného v čase ich vzniku. Príslušné subjekty musia používať rovnaký rozsah týchto práv a povinností, avšak daný rozsah sa musí s určitými výnimkami meniť na základe účinnosti nových zákonov. Keďže zákon č. 97/2013 Z. z. neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia podľa názoru súdu nebolo možné na daný prípad aplikovať ust. § 9 ods. 8 zákona č. 97/2013 Z. z. o zákaze prevodu vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. Uvedené právne ustanovenie je možné aplikovať na zmluvy o prevode uzatvárané po 1.5.2013. Súd poukazuje na to, že odporca teda nerešpektoval vyslovený právny názor v predchádzajúcom právoplatnom rozsudku s poukazom na ust. § 250r O.s.p. Odporca v odôvodnení rozhodnutia konštatuje, že predmetom darovacej zmluvy je prevod časti pozemkov tvoriacich spoločnú nehnuteľnosť Urbáru a komposesorátu pozemkové spoločenstvo Iľanovo. Nie je zrejmé, koľko - aká výmera podielov na spoločnej nehnuteľnosti po uzatvorení darovacej zmluvy darkyni zostala, pričom uvedené bolo povinnosťou odporcu zisťovať na základe predchádzajúceho rozsudku súdu a pri zachovaní limitácie s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zákona č. 181/1995 Z.z., tak ako to bolo vysvetlené a zdôvodnené v tomto rozsudku, povinnosťou odporcu bolo, pokiaľ odporca nezistí iné nedostatky návrhu na vklad, rozhodnúť o povolení vkladu predmetnej darovacej zmluvy do katastra nehnuteľnosti. S poukazom na § 250q ods. 2 O.s.p. bolo potrebné rozhodnutie odporcu zrušiť pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.). Súd zároveň poukazuje aj na to, že odporca nepostupoval a nerešpektoval právny názor vyslovený v predchádzajúcich súdnych rozhodnutiach. Navrhovateľka bola úspešná účastníka konania, preto pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zaslanom dňa 15.12.2014, t.j. v zákonnej lehote, v celkovej výške 511,34 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (20.02.2014) vo výške 134 Eur, 2. odvolanie (19.05.2014) vo výške 134 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 12.12.2014 vo výške 134 Eur; ďalej z režijného paušálu 3 x 8,04 Eur a 20 % DPH v sume 85,22 Eur. Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľky a priznal navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie. A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ"). Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur. V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia v katastrálnej veci, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 20.02.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur, 2. opravný prostriedok zo dňa 19.05.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur, 3. účasť na konaní pred súdom dňa 12.12.2014 v súlade § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 134 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 402 Eur. B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2014 (3 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 24,12 Eur. C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 85,22 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty vydaného dňa 17.01.2005 pre identifikačné číslo SK1043796699, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane od 01.02.2005. Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 511,34 Eur (402 + 24,12 + 85,22) považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva. Ostatným účastníkom konania, ktorí nevzniesli procesný návrh na priznanie trov konania, súd ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia dvojmo prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.