Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 24Sd/321/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013201159 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013201159.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: J. I., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX H. č. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Advokátska kancelária Q. X, B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.11.2013, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 8.11.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. d) O.s.p. s poukazom na ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 222,78 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom Q. č. X, XXX XX B. X, číslo bežného účtu: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v I. B. T., pobočka zahraničnej banky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.11.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla bez ďalšieho žiadosť navrhovateľa o prehodnotenie starobného dôchodku od 2.10.2010. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa uviedla, že v konaní o starobnom dôchodku potvrdení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 19.8.2005 navrhovateľ preukázal, že mu bol od 1.4.1997 priznaný príspevok za službu podľa § 119 - § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR Bratislava zo dňa 19.8.2005 na nárok na príspevok na službu a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1963 do 15.9.1965 a doba služobného pomeru od 1.7.1969 do 31.3.1997. Doba výkonu ZVS a doba služby od 2.10.1963 do 15.9.1965 a od 1.7.1969 do 31.3.1997 bola zaradená do I. kategórie funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. od 29.1.1999, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej odporkyňa citovala ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a uviedla, že podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má poistenec, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred 1.1.2004 a nepoberal tento dôchodok, nárok na starobný dôchodok, ak po vzniku nároku na starobný dôchodok je nepretržite zamestnaný do 31.12.2003. Pretože túto podmienku navrhovateľ nespĺňa, nakoľko v období od 29.1.1999, t. j. od vzniku nároku na starobný dôchodok nebol nepretržite zamestnaný do 31.12.2003, navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nevznikol. Pretože Sociálna poisťovňa nie je príslušná na rozhodovanie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol, že do policajného zboru nastúpil dňa 1.7.1969 a služobný pomer ukončil na vlastnú žiadosť dňa 31.3.1997. Celkom odslúžil 27 rokov a 9 mesiacov bez VZS v I. kategórii. Počas tejto doby riadne odvádzal finančné prostriedky do Sociálnej poisťovne, teda mu v 55.roku veku vznikol nárok na starobný dôchodok v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov zo zaradenia do doby výkonu služobného pomeru do I. a II. kategórie funkcií sa podľa ust. § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zachovávajú rovnako ako u tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, aj keď títo poistenci získali za dobu služby dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 110/2011 doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný príspevok, je obdobím dôchodkového poistenia. Od 29.10.2004 mu bol odporkyňou priznaný starobný dôchodok, nakoľko získal potrebný počet odpracovaných rokov v civilnom zamestnaní. Po odpracovaní 27 rokov a 9 mesiacov doby služby v I. kategórii mu vznikol nárok na zhodnotenie tejto doby a priznanie starobného dôchodku. Z toho dôvodu podáva odvolanie proti zamietnutiu jeho žiadosti zo dňa 2.10.2013. Vo vyjadrení zo dňa 13.12.2013 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Na pojednávaní konanom dňa 17.2.2014 navrhovateľ zotrval na svojom opravnom prostriedku a doplnil, že mu ide o to, aby mu Sociálna poisťovňa zhodnotila 29 rokov aj 9 mesiacov v I. kategórii, ktoré odrobil, nič viac, nič menej. Na to platil, aby z toho niečo na staré kolená mal. Patrí mu to, tak preto sa bude o to aj biť. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní okrem iného uviedol, že navrhovateľ v I. kategórii odpracoval 27 rokov, 9 mesiacov + dobu vojenskej základnej služby a v civilnom zamestnaní odpracoval 12 rokov a 6 mesiacov. Pokiaľ odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a neoznačila presne, či podľa písmena a) alebo b), vyvoláva to pochybnosti o správnosti rozhodnutia, pretože sú v tom dôležité rozdiely. Domnieva sa, že túto sféru reguluje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7So/138/2011, kde je uvedené, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby a za toto obdobie určite po splnení ďalších podmienok náleží príslušná výška starobného dôchodku. Nárok navrhovateľa je oprávnený, žiada preto napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a zaviazať odporkyňu o vydanie nového rozhodnutia v súlade s názorom a odôvodnením Krajského súdu v Žiline. Navrhovateľ v čase jeho veku 55 rokov, tzn. 29.1.1999 mohol ísť z titulu I. kategórie v tomto veku do starobného dôchodku, ale žiaľ sa k nemu nedostal, do 31.12.2003 bol nezamestnaný, ale evidovaný nepretržite asi 4 roky na úrade práce a sociálnych vecí a bral aj podporu, čiže táto doba by mala byť nejakým spôsobom zahrnutá a klasifikovaná aj do posudzovania tohto starobného dôchodku. Navrhovateľ fakticky do starobného dôchodku odišiel až 19.10.2004. Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne k veci zo dňa 13.12.2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 8.11.2013 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne nie je možné potvrdiť. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 2.10.2013, doručenou odporkyni dňa 4.10.2013, požiadal o nové prehodnotenie jeho starobného dôchodku, ktorý poberá zo Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava. Uviedol, že od 1.4.1997 mu bol z Ministerstva vnútra SR priznaný príspevok za službu, ktorý sa neskôr začal považovať za výsluhový dôchodok. Od 29.10.2004 mu bol odporkyňou priznaný starobný dôchodok, nakoľko získal potrebný počet odpracovaných rokov. Keďže od 1.5.2013 bol pre poberateľov výsluhových dôchodkov schválený nový výpočet starobného dôchodku zo Sociálnej poisťovne, žiadal, aby mu odporkyňa urobila nový výpočet jeho starobného dôchodku, a to od 2.10.2010 (t. j. 3 roky spätne). Podľa oznámenia Ministerstva vnútra SR, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č.: SPC-31.930-18/2005 zo dňa 19.8.2005 bol navrhovateľovi od 1.4.1997 priznaný príspevok za službu rozhodnutím č. SPC-31.930-1/6-97 zo dňa 17.12.1997 podľa § 119 - § 120 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR v znení neskorších predpisov. Pre nárok na príspevok za službu a jeho výšku, ktorý dňom 1.7.2002 bol podľa ust. § 124 ods. 3 písm. d) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a od zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, bola navrhovateľovi zhodnotená doba trvania služobného pomeru 41 rokov, z toho doba výkonu základnej vojenskej služby od 2.10.1963 do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií, doba služobného pomeru v Zbore národnej bezpečnosti (Policajnom zbore) od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií a zvýhodnený zápočet za obdobie od 1.1.1985 do 31.12.1992. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odboru sociálneho zabezpečenia Bratislava č. SPOÚ-OSZ-31.930-27/2013-VZ zo dňa 24.9.2013 na určenie sumy priznanej dávky (príspevku za službu) bola navrhovateľovi zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 29 rokov a 266 dní, od 2.10.1963 do 15.9.1965 v I. kategórii funkcií (ZVS) a od 1.7.1969 do 31.3.1997 v I. kategórii funkcií (PZ). Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nároku na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1.1.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1.1.2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Z obsahu spisov je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu službu policajta v rozsahu viac ako 25 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný príspevok za službu podľa § 119 ods. 1 a § 120 zákona č. 410/1991 Zb., pričom pri priznaní príspevku za službu sa na kategórie funkcií neprihliadalo. Dňom 1.7.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., ktoré je prechodným ustanovením, príspevky za službu, na ktoré vznikol nárok podľa § 119 až § 122 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto zákona sa zvyšujú v závislosti od dátumu ich priznania. Podľa § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení zákona č. 447/2002 Z.z. od 1.7.2002 sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (§ 129 až § 145) dňom 29.1.1999. Podľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Z obsahu pripojeného dávkového spisu krajský súd zistil, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.12.2005 odporkyňa, Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 65 a § 293a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z. priznala navrhovateľovi od 29.10.2004 starobný dôchodok, ktorý mu i v súčasnej dobe vypláca. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia navrhovateľ získal ku dňu 29.10.2004 4296 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Odporkyňa ďalej konštatovala, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. navrhovateľ dosiahol 29.10.2004, a keďže získal 11 rokov a 281 dní obdobia dôchodkového poistenia, splnil podmienky nároku na starobný dôchodok 29.10.2004. Z osobného listu dôchodkového poistenia, tvoriaceho prílohu rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 14.12.2005 vyplýva, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku odporkyňou do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa neboli započítané doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Zhodnotenia doby služby v trvaní 27 rokov a 9 mesiacov zaradenej do I. kategórie funkcií sa navrhovateľ domáha aj prostredníctvom podaného opravného prostriedku. Podľa § 119 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 6 zákona č. 410/1991 Zb. pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z.z. nárok na príspevok za službu patril najdlhšie do dosiahnutia 60 rokov veku, t. j. veku potrebného pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ ukončil výkon služby policajta v roku 1997 a určenie výšky príspevku za službu (§ 119 - § 120 zákona č. 410/1991 Zb.) je rozdielne od spôsobu stanovenia výšky výsluhového dôchodku (§ 39 zákona č. 328/2002 Z.z.). Z dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z., účinného od 1.7.2003, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa § 124 zákona č. 328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka sociálneho zabezpečenia existujúca či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z.z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia). V zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku stanovenú v tomto dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa tohto dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. Z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). Príspevok za službu ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Na účely stanovania výšky starobného dôchodku je potom potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku navrhovateľa krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.11.2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov, preto v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a), písmeno d) v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. krajský súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok od 2.10.2010 rozhodnúť znovu, pričom na účely stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia navrhovateľa bude potrebné započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu a až po takom stanovení výšky starobného dôchodku bude môcť odporkyňa starobný dôchodok navrhovateľa krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne však o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Navrhovateľ bol v predmetnom konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 17.2.2014, prijatom na tunajšom súde dňa 21.2.2014, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 367,08 € vyčíslených podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 11 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/6 výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti O.s.p.. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,85 €. Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za 1) prevzatie a príprava veci dňa 10.1.2014 v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 61,85 €, 2) účasť na pojednávaní na tunajšom súde dňa 17.2.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky vo výške 61,85 €, 3) režijný paušál za dva úkony právnej služby v súlade s ust. § 15 písm. a), § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 16,08 € (2 x 8,04 €), 4) náhrada za stratu času spolu vo výške 67 € v súlade s § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky (10 polhodín x 13,40 €), 5) cestovné vlakom z B. do Žiliny a späť spolu vo výške 16 € v súlade s § 16 ods. 4 a § 17 ods. 2 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 222,78 €. Krajský súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu navrhovateľa, že nejde priamo o dávkovú vec v zmysle ust. § 11 ods. 4 druhej vety vyhlášky, a preto ním uplatnenú základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 134 € neakceptoval. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 222,78 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu, advokáta so sídlom Q. X, XXX XX B. 3, číslo bežného účtu: SKXX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v I. B. T., pobočka zahraničnej banky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V Žiline, dňa 17. februára 2014 JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková