Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 25Sd/295/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200948 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200948.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci navrhovateľa: doc. Ing. Q. V., CSc., nar. X. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom R. V., C. XXX/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2013 podľa § 142 ods. 4 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 306/1991 Zb. a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 1. 9. 2001. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom však neuviedol konkrétne námietky. Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na svojom opravnom prostriedku. Uviedol, že žiadne námietky nepodal, ale má nedôveru voči pracovníkom odporkyne, nakoľko už pri spisovaní žiadosti boli neochotní, nedali mu rovnopis zápisnice o spísaní žiadosti o starobný dôchodok. Neskôr dostal vyjadrenie od odporkyne, ktoré neskôr zrušili vydaním napadnutého rozhodnutia. Obrátil sa na právnika, ten mu poradil, aby podal opravný prostriedok, preto je tu. Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 24. októbra 2013 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. septembra 2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím odporkyne zo dňa 21. októbra 2013 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Žiadosťou spísanou dňa 16. júla 2013 si navrhovateľ uplatnil nárok na starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 1. septembra 2001. Podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. 65304006640600-VÚSZ/DO 2 zo dňa 16. augusta 1995 bol navrhovateľovi podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov priznaný výsluhový príspevok od 1. júla 1995 do 6. júla 1997. Pre nárok na výsluhový príspevok bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu služby od 5. septembra 1955 do 31. augusta 1973 a od 26. júla 1989 do 30. júna 1995 v I. kategórii funkcií a od 1. septembra 1973 do 25. júla 1989 v II. kategórii funkcií. Pretože navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania v služobnom pomere a vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení od 7. júla 1992, t. j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z.. Podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení v čase, kedy sa na vzniknuté nároky vzťahovala piata časť Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov a ani žiaden iný právny predpis nestanovil zánik nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia podľa piatej časti Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli doteraz uplatnené. Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nezaniká uplynutím času. Podľa § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z povolania rozhoduje Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa je príslušná na rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť odporkyne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi tento nárok nevznikol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to ani s prihliadnutím na ustanovenie § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa nie je príslušná na rozhodnutie o starobnom dôchodku navrhovateľa, jeho žiadosť zamietla, a to v priebehu konania zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. októbra 2013, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zmenené. Ak poistencovi vznikol nárok na starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov, t. j. pred 1. májom 1998 podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/103/2011 z 26. septembra 2012 v súlade s § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z., aplikácia § 132, § 133 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov nie je dotknutá, ak zamestnanie vykonávané po vzniku nároku na starobný dôchodok netrvalo do 31. decembra 2003, a to z dôvodu, že nie je možné aplikovať § 261 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Príslušnosť úradov rozhodnúť o starobnom dôchodku týchto poistencov upravená v § 142 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov nie je dotknutá ani právnou úpravou uvedenou v § 103 zákona č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z. a § 143a zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z.. Preto žiadosť o starobný dôchodok poistencov, ktorí splnili podmienky nároku na starobný dôchodok a zamestnanie po vzniku nároku na tento dôchodok nevykonávali nepretržite do 31. decembra 2003, odporkyňa postúpi na rozhodnutie príslušnému úradu. Odporkyňa zosúladila svoju aplikačnú prax s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR. Starobný dôchodok, ktorý bol navrhovateľovi priznaný a je mu naďalej vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa Zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 21 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR, a to napr. v rozsudku č. 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008, č. 9So/190/2011, ako aj v rozsudku č. 9So/43/2011. V citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa opakovane uvádza: Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výplatu podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., resp. možnosť vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok podľa § 26a zákona č. 100/1988 Zb.. Žiadosť o zohľadnenie ďalšej doby zamestnania, ktorá nebola zohľadnená pri priznaní starobného dôchodku, je možné posúdiť len podľa § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, t. j. podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. V spomínaných rozhodnutiach Najvyšší súd SR ukladá odporkyni v ďalšom konaní o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok rozhodnúť znova, pričom žiadosť v časti zhodnotenia doby zamestnania získanej po priznaní starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení má postúpiť na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s ust. § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. V konkrétnom prípade zostáva spornou otázka, či žiadosť v časti zhodnotenia doby zamestnania od priznania starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení má postúpiť samotná odporkyňa orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení alebo sám navrhovateľ sa obrátiť s touto žiadosťou - v časti zhodnotenia doby zamestnania - na Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. V záujme sprehľadnenia tohto postupu vyjadreného v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ako aj v záujme preskúmateľnosti rozhodnutí odporkyne o starobný dôchodok v obdobných prípadoch, by mala odporkyňa, podľa názoru krajského súdu, v rozhodnutiach o priznaní starobného dôchodku pridať do výrokovej časti týchto rozhodnutí ďalší výrok (okrem výroku, že zamieta žiadosť o starobný dôchodok), ktorým žiadosť v časti zhodnotenia doby zamestnania od priznania starobného dôchodku podľa Zákona o sociálnom zabezpečení postupuje na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.. Napriek tomu, že krajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne ako zákonné a vydané v súlade s poslednými právnymi názormi Najvyššieho súdu SR potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p., bude potrebné, aby v kontinuite s týmito právnymi názormi postúpila odporkyňa žiadosť navrhovateľa na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) Zákona o sociálnom zabezpečení, t. j. Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia. Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.