Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 14Cob/37/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611205566 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5611205566.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v obchodnej právnej veci žalobcu: Lukáš Kočnar-PRO-FACTOR, s miestom podnikania Františkánska 4, 917 01 Trnava, IČO: 34 792 937, proti žalovaným v 1/ rade: THERMOSPOR spol. s r.o., so sídlom Boženy Nemcovej 1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 394 157, v 2/ rade: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. L. XXX/XX, XXX XX L. M., v konaní o zaplatenie 335,50 Eur s príslušenstvom, o časti prejednávanej veci podľa § 152 ods. 2 OSP, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/149/2011-42 zo dňa 05.10.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/149/2011-42 zo dňa 05.10.2011 potvrdzuje. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného v 2/ rade povinnosťou zaplatiť žalobcovi 335,50 Eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 15.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 20,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1, 4, § 269 ods. 2, § 303, § 306 ods. 1, § 308, § 311 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dospel k záveru, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky žalobcu z obchodno-záväzkového vzťahu voči žalovanému v 1/ rade titulom zmluvného plnenia a voči žalovanému v 2/ rade titulom ručiteľského záväzku. Z dôvodu povolenia reštrukturalizácie na dlžníka - žalovaného v 1/ rade okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP len o ručiteľskom záväzku žalovaného v 2/ rade. Žalobca dňa 10.05.2010 uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným v 1/ rade ako inzerantom Zmluvu o prevedení plošnej inzercie na plagátoch Liptovský Mikuláš č. 2/10.5.2010 (ďalej len „inzerent“ a „zmluva“). Časť obsahu zmluvy bola určená odkazom na všeobecné podmienky prevádzania plošnej inzercie. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal, že na základe písomných požiadaviek a podkladov inzerenta a následnej korektúry zhotoví plošnú inzerciu inzerenta na reklamné plagáty pre kultúrnu organizáciu a zaistí prostredníctvom nej po dohodnutú dobu „vylepenie“ (vyvesenie) týchto plagátov s inzerciou na reklamných miestach a žalovaný v 1/ rade sa zaviazal za to zaplatiť žalobcovi cenu 450,- Eur s 19 % DPH 85,50 Eur, teda spolu 535,50 Eur. Dňa 10.05.2010 prevzal žalobca - zhotoviteľ požiadavky žalovaného v 1/ rade - inzerenta na prevedenie plošnej inzercie (č.l. 3 rub spisu). Dňa 24.06.2010 prevzal žalovaný v 1/ rade - inzerant grafické spracovanie inzercie od žalobcu - zhotoviteľa (č.l. 3 spisu). Žalobca predložil okresnému súdu originál plagátu s inzerátom žalovaného v 1/ rade (č.l. 10 spisu). Predložením fotokópie potvrdenia o hmotnej zodpovednosti zo dňa 14.07.2010 žalobca preukázal (č.l. 29 spisu), že dňa 14.07.2010 Dom kultúry v Liptovskom Mikuláši, Hollého 4, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 639 246, od neho prevzal 2.600 ks plagátov, ktoré boli v distribúcii od 01.07.2010 do 01.07.2011, a že bude zabezpečená ich distribúcia po dobu 12 mesiacov (potvrdenie č.l. 30 spisu). Žalovaný v 2/ rade žiadnym spôsobom nerozporoval plnenie žalobcu. V zmluve o prevedení plošnej inzercie sa žalovaný v 1/ rade zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu bezhotovostne na základe faktúry zhotoviteľa - žalobcu v termíne uvedenom vo faktúre. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny za ním poskytnuté plnenie daňovým dokladom - faktúrou č. FZ100956 zo dňa 04.08.2010, splatnou 14.08.2010 v sume 535,50 Eur. Žalovaný v 1/ rade svoj záväzok zaplatiť cenu za plnenie žalobcu nesplnil. V čl. V. bod 5.5 všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie sa zmluvné strany dohodli, že ak inzerent (žalovaný v 1/ rade) bude meškať so zaplatením dohodnutej ceny za vyhotovenie a prevedenie inzercie, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi - žalobcovi dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,3 % z dlžnej čiastky za každý i započatý deň z takéhoto omeškania. Žalovaný v 1/ rade je právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným, voči ktorému bola povolená reštrukturalizácia a konanie proti žalovanému v 1/ rade je zo zákona prerušené. Žalovaný v 2/ rade (nesprávne uvedené žalovaný v 1/ rade na č.l. 46 spisu), je fyzická osoba, bývalý konateľ žalovaného v 1/ rade od 25.09.2000 do 03.01.2011 (správne má byť do 10.01.2011 čl. 46 spisu). Žalovaný v 2/ rade ako štatutár - konateľ žalovaného v 1/ rade podpísal za žalovaného v 1/ rade dňa 10.05.2010 zmluvu. Podnikateľa (žalovaného v 1/ rade) zaväzuje konanie osoby vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu, to bol žalovaný v 2/ rade. Čl. VIII. zmluvy upravuje, že „úhrada ceny, vrátane príslušenstva, podľa tejto zmluvy je zaistená ručiteľským záväzkom fyzickej osoby uvedenej v záhlaví tejto zmluvy, ako osoba jednajúca za inzerenta. Táto osoba podpisom tejto zmluvy súčasne prehlasuje, že ručiteľský záväzok, ktorým je zaistená úhrada ceny vrátane príslušenstva a úrokov podľa tejto zmluvy preberá (zhotoviteľa uspokojí). (Napríklad v prípade konkurzu, likvidácie a podobne).“ Žalovaný v 2/ rade, Ján Ličko - konateľ, je uvedený v záhlaví zmluvy, ako osoba konajúca za inzerenta (žalovaného v 1/ rade). Zmluva obsahuje písomné vyhlásenie žalovaného v 2/ rade, že veriteľa - žalobcu uspokojí, ak dlžník - žalovaný v 1/ rade nesplní svoj záväzok, čím sa stal žalovaný v 2/ rade ručiteľom dlžníka - žalovaného v 1/ rade. Ručenie podľa Obchodného zákonníka je vedľajší (akcesorický) záväzok voči záväzku veriteľa a dlžníka zo zmluvy, to znamená, že je podmienený hlavným záväzkom. Zákon dáva žalobcovi ako veriteľovi oprávnenie domáhať sa splnenia záväzku aj od ručiteľa, lebo dlžník - žalovaný v 1/ rade nesplnil svoj splatný záväzok a v súčasnej dobe ho ani plniť nemôže, z dôvodu povolenia reštrukturalizácie. Dlžník a ručiteľ nie sú v solidárnom postavení voči veriteľovi. Preto okresný súd žalobcovi vyhovel a uložil žalovanému v 2/ rade titulom ručenia zaplatiť pohľadávku 335,50 Eur spolu s príslušenstvom, s dohodnutým úrokom z omeškania 0,1 % denne od prvého dňa omeškania s plnením, t.j. od 15.08.2010 až do zaplatenia. Obrana žalovaného v 2/ rade nebola úspešná, lebo svojím podpisom na zmluve, ktorá obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa potvrdil, že súhlasí s obsahom zmluvy a čl. X. zmluvy obsahuje vyhlásenie, že zmluvné strany prečítali celý jej obsah. Vyhlásenie ručiteľa je v čl. VIII. zmluvy, ktorý text je na jednej strane kancelárskeho papiera. Na záväzok ručiteľa nemal vplyv prevod obchodných podielov, teda ani obchodného podielu žalovaného v 2/ rade, ktorý bol spoločníkom obchodnej spoločnosti - žalovaného v 1/ rade do 10.01.2011. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2/ rade, v ktorom žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, pretože okresný súd nesprávne posúdil vec, nedostatočne zistil skutkový stav veci, a aby rozhodol o povinnosti žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi 335,50 Eur v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci na účet žalobcu do úplného zaplatenia. Poukázal na to, že v januári 2001, keď predal firmu, ostal na úrade práce ako nezamestnaný, 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti, ktorú už nepoberá, nemá žiadny iný príjem. Okrem iných nákladov platí výživné na tri deti vo výške 150,- Eur, spláca hypotekárne úvery. Mesačné náklady žalovaného v 2/ rade predstavujú sumu do 2.000,- Eur, je v rozvodovom konaní, býva sám a manželka sa nepodieľa na spoločných nákladoch. Pre vek a zdravotné problémy má problém sa zamestnať. K doručenému odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa vyjadril žalobca v písomnom podaní zo dňa 16.12.2011 a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Poukázal na to, že dohodnutý výves plagátov bol zabezpečený a prebiehal v mesiacoch 08/2010-07/2011. Žalovaný v 2/ rade prevzal ručenie za úhradu ceny plnenia žalobcom v prospech žalovaného v 1/ rade, teda je povinný zaplatiť žalobcovi cenu dohodnutého plnenia. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 za, 0 proti, s verejným vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/37/2012-91 zo dňa 02.05.2012 v zákonnej lehote k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení i písomnosťou krajského súdu zo dňa 02.05.2012 na č.l. 92 spisu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Prejednaním veci podľa § 212 ods. 1 OSP len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalovaný v 2/ rade vymedzil v odvolaní a z nich tých relevantných dôvodov, ktoré boli predmetom obrany žalovaného v 2/ rade pred súdom prvého stupňa, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci v zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému v 2/ rade zaplatiť žalobcovi 335,50 Eur s príslušenstvom a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkazuje primárne na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ako novými skutočnosťami, neprodukovanými žalovaným v 2/ rade v prvostupňovom konaní, boli vyhodnotené skutočnosti uvedené až v písomnom odvolaní proti napadnutému rozsudku, a to v tej časti, v ktorej žalovaný v 2/ rade poukazoval na to, že v januári 2011 predal firmu, ostal na úrade práce, 6 mesiacov poberal podporu v nezamestnanosti, ktorú už nepoberá, nemá žiadny iný príjem, okrem iných nákladov platí výživné na tri deti vo výške 150, Eur, spláca hypotekárne úvery, mesačné náklady predstavujú sumu do 2.000,- Eur, je v rozvodovom konaní, býva sám, manželka sa nepodieľa na spoločných nákladoch, pre vek a zdravotné problémy má problém sa zamestnať a tak isto, že navrhuje splátky 50,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci na účet žalobcu do úplného zaplatenia. Odvolací súd poukazuje na splnenie procesnej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 23 spisu s doručenkami na č.l. 22 spisu), pričom nebol naplnený žiadny z dôvodov taxatívne uvedených v § 205a ods. 1 OSP, len za splnenia ktorých by bolo možné prihliadať v odvolacom konaní ako na relevantné odvolacie dôvody na nové skutočnosti (a dôkazy), ktoré neboli použité v konaní pred súdom prvého stupňa. Ide o premietnutie procesného systému neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch, krajský súd uvádza, že sa stotožnil tak so skutkovým, ako aj právnym vyhodnotením vykonaným zo strany okresného súdu, ktoré bolo dostatočným, zrejmým a jasným spôsobom vyjadrené tak vo výrokovej časti, ako aj v odôvodnení písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresného súdu, v súlade s úpravou v § 157 ods. 1, 2 OSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi o tom, že medzi účastníkmi konania, teda žalobcom a žalovaným v 1/ rade došlo k uzavretiu obchodno-právneho záväzkového vzťahu, na základe ktorého došlo k zmluvnému plnenia, pričom za úhradu plnenia prevzal ručenie žalovaný v 2/ rade titulom ručiteľského záväzku. Na žalovaného v 1/ rade bola povolená reštrukturalizácia, z ktorého dôvodu potom rozhodoval okresný súd podľa § 152 ods. 2 OSP len o ručiteľskom záväzku žalovaného v 2/ rade. Žalobca tvrdenia o existencii žalovaného záväzkového vzťahu preukázal predložením zmluvy zo dňa 10.05.2010, ktorú uzavrel ako zhotoviteľ so žalovaným v 1/ rade, ako inzerentom, predmetom ktorej bolo prevedenie plošnej inzercie na plagátoch Liptovský Mikuláš. Časť obsahu zmluvy bola určená odkazom na všeobecné podmienky prevádzania plošnej inzercie. Žalobca ako zhotoviteľ sa zaviazal, že na základe písomných požiadaviek a podkladov inzerenta a následnej korektúry zhotoví plošnú inzerciu inzerenta na reklamné plagáty pre kultúrnu organizáciu, zaistí dobu vylepenia týchto plagátov a žalovaný v 1/ rade sa zaviazal za to zaplatiť cenu 450,- Eur s 19 % DPH. Dňa 10.05.2010 prevzal žalobca - zhotoviteľ požiadavky žalovaného v 1/ rade inzerenta na prevedenie plošnej inzercie. Dňa 24.06.2010 prevzal žalovaný v 1/ rade grafické spracovanie inzercie od žalobcu - zhotoviteľa č.l. 3 spisu. Žalobca predložil okresnému súdu originál plagátu s inzerátom žalovaného v 1/ rade (č.l. 10 spisu). Predložením fotokópie potvrdenia o hmotnej zodpovednosti zo dňa 14.07.2010 žalobca preukázal (č.l. 29 spisu), že dňa 14.07.2010 v Dome kultúry v Liptovskom Mikuláši, Hollého 4, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 639 246, od neho prevzal 2.600 ks plagátov, ktoré budú v distribúcii od 01.07.2010 do 01.07.2011, a že zabezpečia ich distribúciu. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie ceny za ním poskytnuté plnenie faktúrou č. FZ100956 zo dňa 04.08.2010, so splatnosťou 14.08.2010 v sume 335,50 Eur. Pokiaľ bol priznaný žalobcovi i nárok na úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne, bolo tak učinené v súlade s čl. V. bod 5.5. všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie. Žalovaný v 2/ rade Ján Ličko, konateľ uvedený v záhlaví zmluvy, ako osoba, konajúca za inzerenta, prevzal ručenie, a to písomným vyhlásením, že veriteľa žalobcu uspokojí, ak dlžník žalovaný v 1/ rade nesplní svoj záväzok. Týmto sa stal žalovaný v 2/ rade ručiteľom dlžníka, žalovaného v 1/ rade. Ručenie podľa Obchodného zákonníka je vedľajší akcesorický záväzok voči záväzku veriteľa a dlžníka zo zmluvy, t.z., že je podmienený hlavným záväzkom. Zákon dáva žalobcovi ako veriteľovi oprávnenie domáhať sa splnenia záväzku aj od ručiteľa, lebo dlžník, žalovaný v 1/ rade nesplnil svoj splatný záväzok. Vyhlásenie ručiteľa je v čl. VIII. zmluvy, a na tento záväzok, tak ako správne konštatoval okresný súd, nemal vplyv prevod obchodného podielu žalovaného v 2/ rade, ktorý bol spoločníkom obchodnej spoločnosti žalovaného v 1/ rade do 10.01.2011. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečovaní záväzkov z obchodnoprávnych vzťahov sa spravujú Obchodným zákonníkom. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť, keďže viaceré ustanovenia, ktoré upravujú inštitút ručenia v Obchodnom zákonníku majú kogentnú povahu. Z týchto dôvodov bolo potom opodstatnené, že okresný súd zaviazal žalovaného v 2/ rade, ktorý prevzal ručenie za žalovaného v 1/rade k úhrade ceny uskutočnenej inzercie žalobcovi. Správnosť prijatého záveru dotvrdzuje i Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1M Obdo 11/2011, v zmysle ktorého „ Záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom akcesorickým, pričom vznik a trvanie tohto záväzku je právne podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom. Právna úprava ručenia v rámci Obchodného zákonníka má komplexný charakter. V prípade čiastočného zabezpečenia záväzku a dlžníkovho čiastočného plnenia, rozsah plnenia pre ručiteľa zostáva zachovaný až do okamihu, ktorým sa výška dlžníkom nesplateného záväzku nevyrovná výške záväzku zabezpečeného ručením.“ Z vyššie uvedených dôvodov, s prihliadnutím na celý priebeh prvostupňového konania odvolací súd konštatoval neopodstatnenosť podaného odvolania, z ktorého záveru vyplynula nevyhnutnosť potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 219 ods. 1, 2 OSP v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 335,50 Eur s príslušenstvom. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu, v danej veci spočívalo v dôkazoch, priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov. Žalovaný v 2/ rade napádal meritórny výrok rozsudku súdu prvého stupňa, tieto odvolacie dôvody však nekonkretizoval, len uviedol, že okresný súd nesprávne posúdil vec, nedostatočne zistil skutkový stav veci. Odvolací súd preto pri aplikácií § 212 ods. 1 OSP, podľa ktorého odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, tak pri neuvedení relevantných odvolacích dôvodov, ktoré by tvorili základ pre možnosť prieskumu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, nemohol len na základe nesúhlasu a všeobecných, nekonkrétnych námietok žalovaného v 2/rade preskúmavať napadnuté rozhodnutie v miere, ktorá by mala relevantný vplyv na jeho vecnú správnosť Výrok o trovách prvostupňového konania nebol odvolaním osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci, pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej, bol potvrdený ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP, tiež za situácie, že vo vecnej rovine rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania nebolo žalovaným v 2/ rade osobitne napadnuté. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý neuskutočnil návrh na náhradu trov odvolacieho konania, nevyčíslil ich a napokon vznik takýchto trov na jeho strane nebol ani v odvolacom konaní zistený. Preto mu náhrada odvolacích trov nebola priznaná. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.