Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 5CoE/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5606204272 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5606204272.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému: P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom P. Q. XXX/X, D. P., v konaní pre vymoženie pohľadávky 498,57 € (15.020,-Sk) s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu N. XX, W., pôvodne vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, so sídlom Exekútorského úradu H. XX, T. O., pod sp. zn. Ex 396/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8Er/528/2006-45 zo dňa 20.4.2011, takto r o z h o d o l : Krajský súd uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil zaplatiť pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi trovy exekúcie 94,65 €, výška ktorých bola určená v uznesení Okresného súdu Liptovský Mikuláš 8Er/528/2006-25 zo dňa 24.1.2011, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie nepriznal. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 853/2006, NZ 14462/2006 zo dňa 16.4.2006 spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, urobené v mene povinného advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý pred notárom konal na základe splnomocnenia, ktoré mu udelil povinný v zmluve o úvere č. 5580096 zo dňa 6.4.2005. Predmetným splnomocnením mal dlžník (povinný v exekúcii) splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z uvedeného úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom. Na základe tohto splnomocnenia mal povinný uznať prostredníctvom zástupcu dlh v celkovej výške 18.753,-Sk, z čoho úver a poplatok predstavuje sumu 15.020,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25% denne od 9.12.2005 do zaplatenia. Advokát zároveň v mene povinného vyhlásil, že uznaný dlh uhradí do 17.5.2006 k rukám oprávneného a súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Okresný súd s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku a § 22 ods. 1, 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že v danom prípade povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Každý právny úkon, aj uzatvorenie dohody o plnomocenstve, sa musí urobiť slobodne. V danom prípade bola zmluvná voľnosť povinného pri voľbe splnomocneného zástupcu zjavne obmedzená. Zástupcu povinného prakticky určil oprávnený, keď v predtlačenej forme zmluvy o úvere uviedol ako jediného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Povinný tak nemohol slobodne uzatvoriť dohodu o plnomocenstve s osobou ním zvolenou, ale musel sa podriadiť vôli oprávneného. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného, ako aj slobodná voľba pri výbere svojho splnomocnenca. Podľa okresného súdu advokát nemôže objektívne hájiť záujmy povinného, ak ho za zástupcu určil priamo v zmluve oprávnený bez akejkoľvek možnosti povinného namietať osobu zástupcu. Absencia čo i len jednej náležitosti právneho úkonu podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť toho ktorého úkonu. Takýto právny úkon potom nemôže mať za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, keďže absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Na základe uvedeného mal okresný súd za to, že dohoda o plnomocenstve nebola platne uzavretá. Nakoľko z neplatne dojednanej dohody o plnomocenstve nevyplynuli žiadne právne účinky právneho úkonu v mene povinného, ani notárska zápisnica, v ktorej s jej vykonateľnosťou súhlasil zástupca, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Ďalším dôvodom neplatnosti dohody o plnomocenstve je skutočnosť, že oprávnenie na zastupovanie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere zástupcovi, je príliš všeobecné a široko vymedzené. Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že povinný splnomocnil oprávneným určeného zástupcu, aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase uznania nebolo možné predpokladať. Povinný udeľoval plnú moc v ten istý okamih, ako došlo k podpisu zmluvy o úvere. V tom čase tak ešte reálne nemohol existovať žiaden dlh a povinný sa platne nemohol vzdať práva alebo neuznať prípadný dlh, ktorý by mohol teoreticky vzniknúť v budúcnosti. Zástupca povinného naviac sám určil lehotu na plnenie, pričom z plnej moci nevyplýva takéto oprávnenie. Týmto konaním zaviazal oprávnený povinného bez jeho vedomia k povinnosti a k lehote, o ktorej nemal povinný vedomosť. Súhlas povinnej s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila a bola uzrozumená o právnych následkoch neplnenia si svojich povinností. V danom prípade nielenže nedošlo k platnému uzavretiu dohody o plnomocenstve, ale zároveň bez vedomia povinného došlo k určeniu lehoty na plnenie dlhu a k súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Prejav vôle spočívajúci v súhlase s vykonateľnosťou nesmie byť postihnutý žiadnymi právnymi vadami. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie a jej súčasné zastavenie. V dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere, určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto okresný súd konštatoval, že oprávnený v plnej miere zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere a spísania notárskej zápisnice nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho je predmetná exekúcia neprípustná. Okresný súd preto súlade s citovaným ustanovením uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie. V predmetnej veci okresný súd v rozhodnutí, ktorým vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora vo výške 94,65 € a na základe uvedeného uložil oprávnenému, aby zaplatil tieto trovy pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi. Vo vzťahu k trovám exekúcie novo povereného exekútora, okresný súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal. Súdnemu exekútorovi nebol doručený exekútorsky spis ani poverenie, na základe ktorého by mohol pokračovať vo vykonávaní exekúcie. Dôvodom takéhoto postupu bola potreba preskúmania zákonnosti vedenia exekúcie zo strany súdu. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému nemohli v tomto konaní vzniknúť žiadne trovy, preto mu ich okresný súd nepriznal. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým uznesením a domnieva sa, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona obsiahnutá v ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na podporu vyššie uvedeného uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Liptovský Mikuláš pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a už vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Oprávnený poukázal na to, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2005 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Podľa názoru oprávneného udelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné právne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne vyzýval povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený bol toho názoru, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo znenia ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený mal za to, že preskúmavanie exekučného titulu exekučným súdom ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený na záver konštatoval, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ostáva preto otázkou, čo viedlo konajúci súd k tomu, že o vyhlásení exekúcie za neprípustnú rozhodol nie už pri udeľovaní poverenia, ale až po takej dlhej dobe, čo v prípade neúspechu tohto odvolania oprávneného spôsobí, že jeho pohľadávka sa už stane nevymožiteľnou. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v zmysle § 221 O.s.p. zrušil v celom rozsahu. Povinný a súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili. Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudkyňa okresného súdu postupovala v súlade s ust. § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p. a nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť v celom rozsahu, predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. S dôvodmi uvedeným v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník vyhodnotil notársku zápisnicu ako nespôsobilý exekučný titul, sa v plnom rozsahu stotožňovala. Pokiaľ oprávnený namietal, že notárska zápisnica bola už predmetom skúmania zo strany súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, mala za to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou pre následné čiastočné resp. úplné zastavenie exekúcie. Taktiež v celom rozsahu sa stotožňovala s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti trov exekúcie. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu ustanovenom § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu v súlade s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého uznesenia, spisového materiálu a vyhodnotením tvrdení oprávneného v odvolacom konaní, dospel k záveru, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a preto sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi rozhodnutia okresného súdu. Z ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Aby notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňala podmienky materiálnej vykonateľnosti, musí okrem označenia účastníkov, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia, obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Odvolací súd považuje za správny záver okresného súdu, podľa ktorého súhlas povinnej osoby s exekúciou, vyslovený v notárskej zápisnici musí byť daný spôsobom, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o tom, že povinná osoba sa s obsahom notárskej zápisnice oboznámila a bola uzrozumená s právnymi následkami neplnenia si svojich povinností. Absencia riadneho súhlasu povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice spôsobuje jej materiálnu nevykonateľnosť, čo má za následok neprípustnosť exekúcie a jej súčasné zastavenie. Nakoľko v tomto prípade urobil vyhlásenie o uznaní záväzku z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nie priamo dlžník, ale osoba konajúca v jeho mene na základe splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere č. 5580096 zo dňa 6.4.2005 uzavretej medzi oprávneným a povinným, okresný súd sa správne zaoberal skutočnosťou, či takto udelené splnomocnenie je vôbec platné. Z tohto splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, že dlžník (povinný) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného, tak aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e/ O.s.p., resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý majetok dlžníka, do výšky vzniknutej pohľadávky, resp. jej zostatku, a jej príslušenstva. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, zhodne s okresným súdom, že z uvedeného splnomocnenia je zrejmé, že zmluvná voľnosť u povinného pri voľbe zástupcu na základe splnomocnenia bola obmedzená vzhľadom k tomu, že v splnomocnení, zakomponovanom do už vopred pripravenej zmluvy o úvere, bolo predtlačené meno konkrétneho zástupcu - advokáta Mgr. Tomáša Kušníra a preto nebola preukázaná slobodná vôľa povinného pri zvolení si zástupcu. Na základe uvedeného je zrejmá existencia rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného, ktorý spočíva v tom, že zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol vopred určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Tým je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, t. j., že splnomocnenec bude hájiť záujem splnomocniteľa, ako aj slobodná voľba povinného pri výbere splnomocnenca. Vzhľadom k tomu, takéto splnomocnenie nemôže byť platné a teda ani účinné, notárska zápisnica spísaná na základe takejto dohody o plnomocenstve nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, ako správne konštatoval okresný súd. Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že okresný súd skúmal predmetnú notársku zápisnicu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd konštatuje, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie a teda má za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Z ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a v prípade zistenia, že nie sú, musí nezákonne vedenú exekúciu aj bez návrhu zastaviť. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd neprekročil rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, tak ako to namietal oprávnený v podanom odvolaní. Poukaz oprávneného v odvolaní na to, že plnomocenstvo preskúmal aj notár pri spísaní notárskej zápisnice, nijako neobmedzuje exekučný súd v rozsahu jeho prieskumu. Odvolací súd sa z týchto dôvodov stotožnil so záverom okresného súdu, že predmetná notárska zápisnica z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti nie je spôsobilým exekučným titulom a preto bolo namieste vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a jej súčasné zastavenie. Rovnako za správne považoval odvolací súd aj rozhodnutie okresného súdu o povinnosti oprávneného uhradiť pôvodnému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ako aj nepriznanie náhrady trov exekúcie novo poverenému súdnemu exekútorovi. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené závery konštatuje, že odvolanie oprávneného nebolo dôvodné a rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní nebol oprávnený úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.