Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/464/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111021817 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111021817.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ Ing. K. P., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. Z. F., X. F. XXX/XX ako právni nástupcovia po M. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, zastúpení: Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Žilina, V. Tvrdého 17 proti odporcom: v rade 1/ PharmDr. D. G., nar. XX.XX.XXXX, v rade 2/ RNDr. L. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom A. Z. F., X. F. XXX, zastúpení JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou so sídlom I., Z. X. č. XXX /XX o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcov v rade 1/ , 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/131/2010-108 zo dňa 12.8.2011, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v 1 nehnuteľnosti uvedenej na LV XXXX, k. ú. A. Z. F. ako rodinný dom č. súp. XXX, na parcele KNC 291/2, ako aj vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorým návrh vo zvyšku zamietol, odvolaním nenapadnutom, ostáva rozsudok prvostupňového súdu n e d o t k n u t ý . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline určil, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, k. ú. A. Z. F. ako rodinný dom č. súp. XXX, na parcele KNC 291/2. V ďalšej časti návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že odporkyne sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každá v 1/4 zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu nepriznal. Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 130, § 132 a § 134 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že navrhovateľka vydržala podiel predmetnej nehnuteľnosti a je teda podielovou spoluvlastníčkou 1 rodinného domu č. súp. XXX na parcele KNC 291/2 v k. ú. A. Z. F.. Nadobúdací titul súd odvodil od dedičského rozhodnutia po nebohom V. R., vydaného štátnym notárstvom v Čadci, č. 2D/1184/85-39 zo dňa 27.6.1986. Na základe tohto rozhodnutia navrhovateľka nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1. Návrh vo zvyšnej časti súd zamietol pre nesplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p., keď navrhovateľka nemá záujem na určení vlastníckeho práva odporkýň 1/,2/ k nehnuteľnosti, keď ostatní spoluvlastníci nie sú účastníkmi konania. Pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, tak tu je právny vzťah len medzi účastníkmi konania, nakoľko zápisom v prospech odporkýň došlo k zmene zápisu spoluvlastníckeho podielu v neprospech navrhovateľky a je postačujúce, že účastníkmi konania sú odporkyne v rade 1/, 2/ a nie je potrebné, aby účastníkmi boli aj ďalší spoluvlastníci. Výrok o trovách konania zdôvodnil súd ust. § 142 ods. 2 O.s.p., s poukazom na to, že účastníci mali vo veci čiastočný úspech, resp. neúspech. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom zástupcu, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie odporcovia v rade 1/, 2/ (podľa obsahu odvolania, proti výroku, ktorým súd čiastočne žalobe vyhovel). Rozhodnutiu prvostupňového súdu vytýkali nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby, nakoľko táto nesmerovala proti všetkým osobám, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Aj pri prvom výroku rozsudku, ktorým súd určil, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou veci v 1 mal z tohto dôvodu žalobu zamietnuť. Napadnutý výrok rozsudku ani v prípade právoplatnosti by nebol spôsobilou verejnou listinou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností záznamom. Samotný výrok totiž určuje spoluvlastnícky podiel navrhovateľky k spornej nehnuteľnosti, ale neprelamuje právoplatné verejné listiny na základe, ktorých je zapísané vlastnícke právo ďalších 12 spoluvlastníkov, vrátane odporcov. Okrem tohto dôvodili aj vecnou nesprávnosťou rozhodnutia, keď súd prvého stupňa na jednej strane tvrdí, že zmluva spísaná do notárskeho protokolu dňa 13.4.1962 a registrovaná pod číslom PR 386/62 zo dňa 5.12.1963 je neplatná a preto nemohla byť titulom pre vydržanie, na strane druhej, ale nenamieta prevzatie dedičského podielu žalobkyňou vo výške 1 po svojom manželovi, keď táto verejná listina vychádza z podielu kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.1962. Zdôraznil, že navrhovateľka nikdy pokojne a v dobrej viere neužívala podiel v 1 celej spornej nehnuteľnosti ako to úplne nesprávne tvrdí súd v napadnutom rozsudku bez opory v dokazovaní. Samotná navrhovateľka ani netvrdila, že užívala v dobrej viere spoluvlastnícky podiel 1 celej nehnuteľnosti. Z toho potom plynie záver, že navrhovateľka od roku 1985 nemohla získať vlastnícke právo titulom vydržania v podiele 1 celej nehnuteľnosti, pretože takýto podiel nehnuteľnosti nikdy neužívala ani inak nedržala. Súd úplne opomenul, že dôkazne bremeno k preukázaniu oprávnenej držby je na žalobkyni, ktorá takýto dôkaz ani v konaní neoznačila. Úvahy súdu o neplatnosti zmluvy z 13.4.1962 sú nesprávne. Ak sa súdu javil obsah zmluvy nejasný, mal možnosť skutočnú vôľu účastníkov zmluvného vzťahu zistiť z ich výsluchov. Súd pritom ignoroval výpoveď svedka X. O., ktorý ako predávajúci úplne presvedčivo na pojednávaní súdu vysvetlil, aký bol jeho prejav vôle zachytený v písomnej zmluve z 13.4.1962. Z týchto dôvodov odvolatelia žiadali, aby napadnutý rozsudok odvolací súd zmenil tak, že žalobu aj vo výroku, ktorým navrhovateľke vyhovel zamietol, prípadne rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. K odvolaniu sa písomne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrili právni nástupcovia po pôvodnej navrhovateľke, ktorá po vydaní rozsudku dňa X.XX.XXXX zomrela. Podľa ich právneho zástupcu prvostupňový súd správne vo veci rozhodol, keď konštatoval, že pôvodná navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo vydržaním najneskôr 27.6.1996 pokiaľ sa nestala vlastníčkou priamo na základe rozhodnutia štátneho notárstva z roku 1986. Nesporne bolo v konaní preukázané, že záznamom správa katastra pôvodný spoluvlastnícky podiel predchodkyne navrhovateľov ich matky v 1 zmenila na 1/8, na základe dedičského rozhodnutia D 780/98 po nebohej U. G.. Týmto došlo k ukráteniu spoluvlastníckeho podielu predchodkyne navrhovateľov. S dôvodmi odvolania odporcov sa nestotožňujú tak, ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, pôvodný spoluvlastnícky podiel v 1 bol znížený na 1/8 práve v dôsledku dedičského rozhodnutia v prospech odporcov v rade 1/,2/. Nebolo preto potrebné v konaní jednať aj s ďalšími spoluvlastníkmi. Z týchto dôvodov žiadali, aby rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti bol potvrdený, avšak s pozmeneným petitom tak, že M. R. bola v čase smrti podielovou spoluvlastníčkou v 1 k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania, podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu, podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, ktorý odvolaním napadnutý nebol (ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol) ostal rozsudok prvostupňového súdu nedotknutý. Z podaného návrhu, spisového materiálu a preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, mal i odvolací súd preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov 1/,2/ M. R. podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, kde žiadala určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX k. ú. A. Z. F. a to rodinný dom č. súp. XXX na KNC parcele 291/2 v 1 a odporkyne v rade 1/, 2/ sú každá spoluvlastníčky k tejto nehnuteľnosti v 1/4. Už z uvedeného je zrejmé, že ďalšie osoby (a vyplýva to aj z predloženého listu vlastníctva) sú spoluvlastníkmi zvyšných podielov nehnuteľností. Navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie štátneho notárstva v Čadci zo dňa 27.6.1986, na základe ktorého sa ako dedička po svojom nebohom manželovi stala spoluvlastníčkou rodinného domu v rozsahu 1. Jej nebohý manžel nadobudol spoluvlastnícky podiel ešte v roku 1962 na základe kúpnej zmluvy a počas celého ďalšieho života spolu s ňou časť rodinného domu v príslušnom podiele užívali, rovnako ako navrhovateľka po roku 1986 až do roku 2008, keď zistila, že v liste vlastníctva na Správe katastra v Kysuckom Novom Meste má zapísaný podiel v rozsahu 1/8 a to na základe toho, že odporkyniam bol zapísaný podiel po nebohej U. G., keď týmto zapísali podiel v rozsahu 10/16 rodinného domu, hoci ich právna predchodkyňa vlastnila len 1 polovicu domu, teda 8/16. Z uvedeného vyplýva, že pôvodná navrhovateľka sa domáha svojho práva určovacou žalobou v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.. Jednalo by sa z hľadiska hmotného práva o deklaratórne rozhodnutie, výrok ktorého svojou právnou mocou je záväzný pre účastníkov konania. Ako je zrejmé, z listu vlastníctva spoluvlastníkov rodinného domu, ku ktorému sa domáhala navrhovateľka určenia spoluvlastníckeho práva je viac, ako označené odporkyne v rade 1/, 2/. Keďže aj ďalšie osoby sú spoluvlastníkmi, rozhodovalo by sa aj o ich právach, alebo povinnostiach. Okruh účastníkov v prejednávanej veci je teda daný hmotným právom. Právny vzťah vlastníctva, o ktorého určenie ide, je teda svojimi subjektami vymedzený osobou, ktorá svoje vlastnícke právo tvrdí a osobami, v ktorých prospech svedčí zápis v katastri nehnuteľnosti. Výrok právoplatného rozsudku ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný len pre účastníkov konania (§ 159 O.s.p.). Vychádzajúc z týchto skutočností, postup prvostupňového súdu nebol správny. V prvom rade je potrebné skúmať, či je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníctva a či účastníkmi konania sú všetky osoby, ktoré sú ako spoluvlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností. Z týchto dôvodov potom odvolanie je dôvodné. Navrhovateľka žiadala jednak určiť výšku svojho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ale žiadala tiež určiť výšku spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti u odporcov v rade 1/,2/. Prvostupňový súd vyhovel prvej časti návrhu a určil, že právna predchodkyňa navrhovateľov 1/ ,2/ je spoluvlastníčkou v 1 k veci ako celku. Nezmenil však zároveň výšku spoluvlastníckych podielov u ostatných spoluvlastníkov a tak ako to tvrdia odvolatelia by potom rozhodnutie nemohlo byť zapísané, pretože jednotlivé spoluvlastnícke podiely spoluvlastníkov by presahovali viac ako celok (1/1). Ak by logicky malo dôjsť k zmene vo výške podielov ostatných spoluvlastníkov veci, títo by mali byť účastníkmi konania, pretože sa jedná o ich právach, resp. povinnostiach (na základe takéhoto rozhodnutia správa katastra nehnuteľností nemôže „vybrať" niektorého spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov a znížiť im ich podiel, aby dosiahla celok predstavujúci 1/1). Nesprávne potom súd vychádzal zo záverov, že pre druhý výrok, ktorý zamietol nemá na ňom navrhovateľka naliehavý právny záujem, práve naopak, súd by musel určiť rozsah spoluvlastníckych podielov ostatných spoluvlastníkov veci. Tu však v konaní neboli ako účastníci označení ostatní spoluvlastníci. Proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo a navrhovateľka, resp. jej právni nástupcovia sa vo veci neodvolali. Súd preto tento výrok nepreskúmaval. Z uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu než výrok napadnutý odvolaním zrušiť a v tomto rozsahu mu vec vrátiť na nové konanie. V novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne i trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 2 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.