Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Žilina Spisová značka: 9Co/100/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109202052 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5109202052.1 Uznesenie Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. W. XX, Q., právne zastúpeného JUDr. Máriou Trylčovou, advokátkou so sídlom v E., J. L. XXX/XX proti odporcovi D. T., nar. XX. X. XXXX, bytom E. X, Q., právne zastúpenému JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom v Q., G. XX, v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie účastníkov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline, č.k. 4C/17/2009-197 zo dňa 5. 10. 2011 takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 3 333,- eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi na trovách právneho zastúpenia 1 124,97 eur a na účet Okresného súdu Žilina trovy štátu vo výške 54,18 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozhodnutia, s odvolaním sa na dokazovaním zistený skutkový stav, platnú právnu úpravu, konštatoval, že zavineným protiprávnym konaním odporcu došlo k zásahu do súkromného a rodinného života navrhovateľa, keď odporca dcéru navrhovateľa usmrtil pri dopravnej nehode dňa 15. 10. 2004. Smrťou dcéry navrhovateľ ako rodič stratil navždy možnosť napĺňať svoje ambície otca, starého otca, ktoré vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav boli v prípade navrhovateľa prioritné. Vzhľadom na následok privodený dopravnou nehodou u osoby navrhovateľa, samotná satisfakcia v podobe ospravedlnenia, sa javila nepostačujúca, a preto s poukazom na ust. § 13 ods. 2 priznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3 333,- eur. Pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z následkov spôsobených protiprávnym konaním odporcu, pričom zohľadnil i jeho finančnú kondíciu. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi účelne vynaložené trovy v konaní a postupom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. tieto uložil odporcovi zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. uložil odporcovi zaplatiť znalečné priznané uznesením Okresného súdu Žilina znalcovi Ing. L. I. vo výške 39,84 eur a svedočné priznané svedkovi G. H. vo výške 14,34 eur. Proti rozsudku okresného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie tak navrhovateľ, ako i odporca. Navrhovateľ v podanom odvolaní, smerujúcom proti výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku jeho žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania, poukazoval, že svoj nárok na zaplatenie nemajetkovej škody v peniazoch odôvodnil usmrtením svojej dcéry, za ktoré usmrtenie nesie právnu zodpovednosť podľa ust. § 427 ods. 1 OZ odporca. Priznanie uplatňovaného nároku požadoval z titulu a/ neoprávneného zásahu odporcu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa b/ neoprávneného zásahu odporcu do práva na ochranu osobnosti dcéry navrhovateľa. Suma uplatneného nároku na zaplatenie nemajetkovej škody vo výške 33 193,92 eur pozostávala zo súčtu dvoch súm nemajetkových škôd, ktorých dôvodnosť vyplýva z dvoch titulov, z ktorých jedným je nárok na zaplatenie nemajetkovej škody za neoprávnený zásah odporcu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa (práva na súkromie - právo na súkromný rodinný život), ktorého sa navrhovateľ domáhal vo svojom mene a na vlastný účet a druhým je nárok na zaplatenie nemajetkovej škody za neoprávnený zásah odporcu do práva na ochranu osobnosti dcéry navrhovateľa (práva na život), ktorého sa navrhovateľ z dôvodu usmrtenia svojej dcéry, t.j. zániku právnej subjektivity dcéry domáhal taktiež vo svojom mene a na vlastný účet. Zastal názor, že pokiaľ určenie sumy nemajetkovej škody je zverené súdu, uvedenie výšky sumy nemajetkovej škody navrhovateľom v návrhu slúži len k splneniu podmienok úplnosti návrhu, navrhovateľ nebol povinný vo svojom návrhu špecifikovať, akú sumu požaduje z dôvodu neoprávneného zásahu do práva na ochranu svojej osobnosti a do práva na ochranu osobnosti svojej dcéry, z celkovo uplatnenej sumy nemajetkovej škody vo výške 33 193,92 eur. V súvislosti s uplatnením nároku v zmysle ust. § 15 OZ dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 50C/100/2007 zo dňa 19. 9. 2007, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/332/2007 zo dňa 12. 2. 2008, ktorý je uvedený v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/77/2009 zo dňa 27. 10. 2010. Okresným súdom priznaná náhrada nemajetkovej škody vo výške 3 333,- eur sa javí z pohľadu navrhovateľa ako smutne „smiešna“, nakoľko nemajetková škoda v tomto druhu konaní nemá plniť reparačnú funkciu a má slúžiť na zmiernenie následkov a bolesti spôsobenej neoprávneným zásahom. Výška priznaného nároku sa javí v hrubom nepomere s intenzitou a následkami neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a nie je ani v súlade s požiadavkou spravodlivosti rozhodovania súdov. V tejto súvislosti uviedol, že súd sa pri určení výšky nemajetkovej škody spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti riadil vlastnou odôvodnenou úvahou, pričom návrh zo strany účastníka konania nie je pre súd záväzný a z tohto dôvodu nie je ani nevyhnutné určovať súdu túto, aj keď nezáväznú hranicu. Dovolil si však uviesť, že odporca svojím neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa spôsobil nemajetkovú škodu vo výške 8 000,- eur a okrem sumy 3 333,- eur priznanej okresným súdom patrí preto navrhovateľovi ešte suma nemajetkovej ujmy z toho istého titulu vo výške 4 667,- eur. V tejto súvislosti dal odvolaciemu súdu do pozornosti rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 13C/87/2006 zo dňa 16. 8. 2007, kedy súd na základe identického skutkového stavu, aký je daný v tomto konaní (usmrtenie chodca idúceho po pravej strane cesty, t.j. po krajnici cesty, nie po vozovke), priznal navrhovateľom zaplatenie nemajetkovej škody z titulu neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľov 6 638,78 eur, a to rovnako všetkým trom navrhovateľom. V tejto časti bol rozsudok okresného súdu potvrdený odvolacím súdom, čo vyplýva zo znenia odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/77/2009 zo dňa 27. 10. 2010. Ďalej vytýkal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, že okresný súd o nároku spočívajúcom v priznaní nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti usmrtenej dcéry navrhovateľa ani len neuvažoval a nárok dôvodne uplatnený navrhovateľom z tohto titulu vôbec neposudzoval. Ďalej okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že usmrtená dcéra navrhovateľa porušila ust. § 52 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, hoci zákonom je chodcom povolené použiť vhodnejšiu časť cesty, najmä ak na druhej strane cesty nie sú podmienky pre chôdzu a použitie druhej strany časti cesty zodpovedá nižšej pravdepodobnosti výskytu dopravnej nehody. Dcéra navrhovateľa na základe vyššie uvedeného použila vhodnejšiu stranu krajnice cesty a z toho dôvodu nemôže mať spoluúčasť na dopravnej nehode. Vytýkal, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal úvahou o tom, či usmrtená dcéra navrhovateľa by mala vôbec možnosť predísť vzniku dopravnej nehody, keď zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný viedol dopravný prostriedok rýchlosťou približujúcou sa rýchlosti 90 km/h, vybočenie z vozovky cesty na krajnicu bolo náhle a nepredvídateľné. Na základe uvedeného zastal názor, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom práve posúdenie spoluúčasti na dopravnej nehode ovplyvňuje výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Odporca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu poukazoval, že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou, ktorú v konaní vzniesol, a to o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 145 ods. 1, 2 OZ s tým, že zaplatenie primeraného zadosťučinenia v sume milión Sk, resp. 33 193,92 eur nie je bežnou vecou, ktorú by mohol vybavovať každý z manželov sám, ale je potrebný súhlas oboch manželov. Ďalej poukazoval, že právo oprávnenej osoby na peňažné zadosťučinenie zaniká smrťou oprávnenej osoby a na dedičov neprechádza. V tomto smere mal prvostupňový súd vec poriadne posúdiť tak, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, teda peňažné zadosťučinenie je svojou povahou úzko späté s postihnutou osobou, má osobný charakter. Cieľom peňažnej satisfakcie je primerane vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu, ktorá konkrétnej fyzickej osobe vznikla na jej osobnosti. Pokiaľ sa neposkytne počas života, nemôže po smrti splniť svoj účel. Poukazoval, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu záveru a vec nesprávne právne posúdil. Nedostatočne vyhodnotil priebeh dopravnej nehody, keď z trestného konania vyplýva, že obidvaja chodci mali na vzniku dopravnej nehody svoj podiel, pretože títo sa držali za ruky, išli po pravej strane vozovky vedľa seba, čím porušili ust. § 52 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb.. Ďalej vytýkal, že okresný súd nezohľadnil dostatočným spôsobom jeho finančné pomery, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že je nemajetný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, jeho manželka je nezamestnaná, má vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére. Pri rozhodovaní o trovách konania nesúhlasil s aplikáciou ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žiadal na vec aplikovať ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a zohľadniť pomer úspechu a neúspechu účastníkov v spore. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že smrťou dcéry navrhovateľa bolo zasiahnuté do jeho práva na ochranu súkromia a rodinného života. Navrhovateľ si uplatňuje svoje nároky v zmysle § 11 a § 13 OZ, tieto patria výlučne navrhovateľovi a nie sú súčasťou BSM, a teda ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a jeho manželky. Samostatné právo na ochranu súkromia a rodinného života prislúcha aj manželke navrhovateľa, táto si ho však v tomto konaní neuplatňuje. Aplikácia ust. § 145 ods. 1, 2 OZ v tomto prípade do úvahy neprichádza, nakoľko aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu vyplýva z ust. § 11 a nasl. OZ. Smrťou E. N. bolo zasiahnuté do práva do jej práva na život. Uplatniť právo na ochranu osobnosti prislúcha po jej smrti navrhovateľovi ako jej otcovi, toto právo smrťou osoby nezaniká, ani sa nededí, ale zákon presne stanovuje na koho toto právo prechádza. Aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu vyplýva z ust. § 15 OZ. Dopravnú nehodu spôsobil výlučne odporca. E. N. neurobila nič, čo by malo priamu alebo nepriamu príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, nemohla jej zabrániť. Pokiaľ odporca poukazoval na svoju nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu, uviedol, že každý bez ohľadu na výšku svojho majetku musí niesť zodpovednosť za následky svojho konania. Zákony SR nevychádzajú z princípu, že pokiaľ povinná osoba je menej majetná, jej zodpovednosť je nižšia ako zodpovednosť majetnejšej osoby za rovnaký čin. Odporca je mladý človek, pracuje a je schopný pracovať, založil si po dopravnej nehode a po odsúdení Okresným súdom Žilina rodinu, i napriek tomu, že už v tom čase vedel, že v budúcnosti bude musieť niesť aj finančnú záťaž spojenú s následkami činu, ktorý spôsobil. Pokiaľ sa týkalo rozhodnutia o náhrade trov prvostupňového konania, uviedol, že v danom prípade okresný súd postupoval správne, keď aplikoval ust. § 142 ods. 3 O.s.p.. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že je zmätočné. Navrhovateľ síce formálne podal odvolanie, ale nešpecifikoval odvolací dôvod. Tento musí byť konkrétny, nezameniteľný s iným odvolacím dôvodom. V celom obsahu odvolania nie je ani zmienka o nejakom procesnom pochybení okresného súdu, ktorým by bol navrhovateľ ukrátený na svojich procesných právach v konaní. Pokiaľ rozdeľuje uplatnený nárok na neoprávnený zásah odporcu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa a na neoprávnený zásah odporcu do práva na ochranu osobnosti dcéry navrhovateľa v snahe vykresliť uplatnený nárok na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,92 eur ako súčet dvoch súm nemajetkových škôd, ide o právny nezmysel. Z obsahu spisu nie je jednoznačné ani to, z akého právneho titulu sa navrhovateľ zaplatenia finančnej pohľadávky voči odporcovi domáha. V žalobe uplatnil si proti navrhovateľovi nárok na náhradu škody podľa ust. § 420 OZ, v priebehu konania a v ďalších podaniach poukazuje na ust. § 11 OZ, ako i na európsky Dohovor o ľudských právach čl. 2. Zotrval na námietke o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia iných súdov, tieto nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou, nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci. Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval účasť nebohej E. N. na dopravnej nehode, poukazoval na jej priebeh, na rozsudok Okresného súdu Žilina, v ktorom bola potvrdená spoluúčasť obidvoch chodcov na dopravnej nehode, ako aj porušenie ust. § 52 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb.. Taktiež poukazoval opätovne na svoje nepriaznivé sociálne, finančné, majetkové pomery. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vyvodil nesprávny právny záver a svoje rozhodnutie ani riadnym spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p. neodôvodnil (§ 221 ods. 1 písm. d/, f/ O.s.p.). Návrh na ochranu osobnosti uplatnený navrhovateľom podľa § 11 a nasl. OZ je v danej veci odôvodnený protiprávnym konaním odporcu, ktorý trestným činom, za ktorý bol i právoplatnými rozhodnutiami súdov potrestaný, spôsobil dcére navrhovateľa neodstrániteľnú, teda absolútnu ujmu - smrť. Už táto okolnosť sama o sebe odôvodňuje priznanie finančného zabezpečenia vo väčšom rozsahu. Ochrana osobnosti občana je v takomto prípade zabezpečená tak prostredníctvom ust. § 11, ako i § 15 OZ, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom a ak ich niet, jej rodičom. Uvedené právo navrhovateľovi zaručuje tak Ústava SR, ako aj medzinárodné Dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná. Uplatnená výška nemajetkovej ujmy pozostáva tak z ujmy spôsobenej nebohej E. N. v dôsledku jej úmrtia a u navrhovateľa aj z ujmy práva na ochranu súkromia, rodinného života pri úmrtí blízkeho rodinného príslušníka. Navrhovateľ už v podanej žalobe si svoj nárok uplatňoval tak v zmysle ust. § 11 OZ, ako i ust. § 15 OZ (pokiaľ i uviedol § 16 OZ, z citácie ust. jednoznačne vyplýva, že mal na mysli ust. § 15) a následne i vo vyjadrení navrhovateľa zo dňa 11. septembra 2009, doručenom okresnému súdu 14. 9. 2009. Okresný súd sa nárokom navrhovateľa, uplatneným podľa § 15 OZ, nezaoberal. Nárok navrhovateľa uplatnený z tohto titulu vôbec neposudzoval a pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy o ňom ani neuvažoval. V dôvodoch rozhodnutia nezaujal k takto uplatnenému nároku navrhovateľa žiaden postoj, a teda podľa názoru krajského súdu okresný súd nerozhodol o celom predmete prejednávanej veci a o oboch nárokoch navrhovateľa, ktoré si v konaní uplatnil. Pokiaľ si navrhovateľ v žalobe celkovo z titulu nemajetkovej ujmy uplatnil sumu 33 193,92 eur a uviedol dva právne dôvody, z ktorých predmetnú náhradu požaduje, bolo potrebné zo strany okresného súdu posúdiť odôvodnenosť každého právneho dôvodu, tak v zmysle ust. § 11, ako i ust. § 15 OZ v rámci uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 33 193,92 eur, osobitne. K námietke odporcu v podanom odvolaní o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa na uplatnenie predmetného nároku a poukazu na ust. § 145 ods. 1, 2 OZ, krajský súd považoval za potrebné uviesť, že v danom prípade si navrhovateľ nároky neuplatňoval ako manžel, ale ako rodič a v takomto prípade je daná aktívna legitimácia tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s nebohým, nakoľko právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, tak ako to má na mysli ust. § 11 OZ a aktívna legitimácia navrhovateľa ako rodiča vyplýva i z ust. § 15. Pokiaľ sa týkalo namietanej spoluúčasti poškodenej na vzniku dopravnej nehody, je síce pravdou, že Okresný súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9T/3/2005 zo dňa 16. 3. 2006 vo výrokovej časti pri opise skutku konštatoval u poškodených ako účastníkov cestnej premávky porušenie povinností podľa § 52 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb., na druhej strane pri rozhodovaní o treste (a tu je potrebné vychádzať z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/133/2006 zo dňa 5. septembra 2006) tento zohľadňoval stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, možnosti nápravy a pomery páchateľa. Krajský súd konštatoval, že okresný súd správne pri úvahe o uložení trestu zobral do úvahy práve skutočnosť, že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život bezúhonného občana, ako aj skutočnosť, že sa k spáchaniu činu priznal a tento oľutoval. Na druhej strane však zdôraznil význam chráneného záujmu, ktorý bol trestným činom dotknutý a ktorým je v danom prípade ochrana ľudského života, pričom význam chráneného záujmu spolu so spôsobeným následkom (smrťou v jednom a ťažkou ujmou na zdraví v druhom prípade) zvyšuje nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť. Obžalovaný, ako vyplýva so záverov znaleckého posudku, nielenže dostatočne nevenoval pozornosť riadeniu motorového vozidla, ale naviac prekročil v mieste nehody maximálnu povolenú rýchlosť (60 km/h), ktorá spolupôsobila pri vzniku nehody. Obžalovaný tak porušil viacero ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách (nedostatočné venovanie sa vedeniu vozidla, nedovolené vchádzanie na krajnicu, rýchlosť jazdy), čím porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu za takýchto podmienok je neprimerane mierne, pričom okresný súd pri jeho uložení precenil jeho význam a účel, a to v prospech obžalovaného a práve v tejto súvislosti krajský súd výrok o treste rozsudku okresného súdu zrušil a v neprospech obžalovaného vyhodnocoval najmä, že obžalovaný porušil viaceré povinnosti uložené mu podľa zákona č. 315/1996 Z.z., ako aj závažnosť spôsobeného následku. Krajský súd sa o spoluúčasti poškodenej na vzniku dopravnej nehody nezmienil a pri uložení trestu odporcovi o nej ani neuvažoval. V tomto smere je potrebné vychádzať z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline a nie z rozhodnutia okresného súdu, ktorý bol práve vo výroku o treste rozsudkom Krajského súdu v Žiline zrušený a úvahy o spoluúčasti poškodených neprevzal. Taktiež krajský súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade nie je možné zohľadňovať sociálne, majetkové pomery odporcu, nakoľko v zmysle ust. § 13 ods. 3 OZ sa prihliada predovšetkým na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. V tejto súvislosti je právne významné i správanie odporcu, jeho postoj v konaní, keď sa zodpovednosť za závažnosť vzniknutej ujmy spôsobenej svojím protiprávnym nedbanlivostným konaním snaží preniesť na poškodenú, a to i napriek zisteniam znalca v trestnom konaní a konštatovaniu viny odporcu v právoplatnom rozhodnutí krajského súdu v trestnom konaní. Pokiaľ poukazuje na svoje nepriaznivé majetkové a finančné pomery, tieto sú pre rozhodnutie v zmysle § 13 irelevantné, nakoľko pre posúdenie výšky náhrady podľa § 13 ods. 3 OZ je významná závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pokiaľ okresný súd nad rámec poukazovaného ustanovenia zohľadňoval i majetkové a finančné pomery odporcu, krajský súd zastal názor, že v tomto smere postupoval svojvoľne nad rámec zákona. V nadväznosti na uvedené krajský súd potom rozsudok okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom konania boli dva nároky navrhovateľa uplatnené v konaní. Okresný súd nevyčerpal celý predmet konania, a preto pokiaľ i sčasti návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti návrh zamietol, nebolo možné ustáliť, ktorému nároku navrhovateľa vyhovel a ktorý zamietol a z akých dôvodov. Naviac tým, že sa navrhovateľ odvolal proti zamietavajúcej časti, napadol zároveň i rozsudok okresného súdu, ktorým jeho návrhu vyhovel, nakoľko žiadal prisúdiť viac, ako mu prisúdil okresný súd. V ďalšom konaní okresný súd posúdi odôvodnenosť oboch nárokov uplatnených navrhovateľom tak v zmysle ust. § 11, ako i § 15 OZ a o výške náhrad rozhodne podľa § 13 OZ. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .