Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Trnava 3Tos/21/2026 2125012406 03. 03. 2026 JUDr. Katarína Stanislavská ECLI:SK:KSTT:2026:2125012406.2
Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Juraja Dziaka (sudca spravodajca), v trestnej veci odsúdeného: A. B., t. č. vo VTOS v ÚZVJS Hrnčiarovce n/P, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21.01.2026 sp. zn. 12PP/29/2025 - 70, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 03.03.2026 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., z a m i e t a. odôvodnenie: Okresný súd Trnava (ďalej aj ,,súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zo dňa 21.01.2026, sp. zn. 12PP/29/2025 - 70 (ďalej aj ,,napadnuté uznesenie“), rozhodol tak, že (citácia): ,,podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 67 ods. 1 Trestného zákona sa návrh odsúdeného: A. B., nar. XX. XX. XXXX v C. D., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 3T/17/2018 zo dňa 06. 09. 2018, zamieta“. Súd prvého stupňa napadnuté uznesenie odôvodnil v rozsahu č. l. 70 až 73 spisu. Proti napadnutému uzneseniu zahlásil ihneď, po vyhlásení daného uznesenia, sťažnosť odsúdený (viď č. l. 68 spisu; ďalej aj ,,sťažnosť odsúdeného“), ktorú následne odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa (č. l. 76 spisu), v ktorom uviedol (ako z neho vyrozumel sťažnostný súd), že napadnuté uznesenie je podľa jeho názoru nesprávne [§ 189 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku], čo odôvodnil tým, že (zostručnené/zosumarizované) - po vrátení veci z predošlého sťažnostného konania nemala byť predsedníčkou a súčasťou senátu v tejto trestnej veci sudkyňa JUDr. Natália Slivenská, pre konflikt záujmov. - súd prvého stupňa neprípustne založil napadnuté uznesenie na trestnej minulosti odsúdeného, ktorú však on už nevie zmeniť, tiež na disciplinárnych trestoch odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody (ďalej aj ,,VTOS“), ktoré má však zahladené. Odsúdený je vo VTOS už 10 rokov, z čoho 91 mesiacov riadne pracuje (je zvárač), kedy po podmienečnom prepustení z VTOS by v práci pokračoval (čo zdokladoval súdu prvého stupňa), má tiež zabezpečené bývanie a chce dokázať, že sa zmenil. - už nebude páchať trestnú činnosť, zmenil sa (bez ohľadu na to, či bude prepustený z VTOS teraz podmienečne alebo až po konci celého trestu, do ktorého konca trestu mu ostáva 7 mesiacov). Vzhľadom na uvedené odsúdený navrhol (ako z posúdenia obsahu jeho sťažnosti v zmysle § 62 ods. 1 Trestného poriadku sťažnostný súd vyrozumel), aby Krajský súd v Trnave (ďalej aj ,,sťažnostný súd“) ako súd sťažnostný zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu, a aby sám rozhodol v danej veci tak, že odsúdeného podmienečne prepustení z VTOS.
Prokurátor sa ihneď, po vyhlásení napadnutého uznesenia, vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 68 spisu), k sťažnosti odsúdeného sa nevyjadril (č. l. 76). Posúdenie sťažnosti odsúdeného sťažnostným súdom. Podľa § 66 ods. 1 Trestného poriadku súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami. Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona, ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2. Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným postupoval podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pričom preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisového materiálu totiž sťažnostný súd zistil, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že v posudzovanom prípade (ešte) nie sú dané podmienky na postup súdu podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku v spojení s § 66 a nasl Trestného zákona v podobe podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, v tomto smere sťažnostný súd žiadne pochybenia súdu prvého stupňa nezistil, pričom súd prvého stupňa postupujúc podľa predošlého uznesenia sťažnostného súdu zo dňa 16.12.2025 sp. zn. 3Tos/232/2025 – 44 (ďalej aj ,,predošlé uznesenie sťažnostného súdu“; č. l. 44 až 46 spisu) rozhodol v tejto trestnej veci obsadený senátom (č. l. 53 spisu) a po doplnení dokazovania ohľadne predošlých (súbehových) odsúdení odsúdeného (cez zabezpečené kópie súdnych rozhodnutí, viď zápisnicu o termíne verejného zasadnutia konaného pred súdom prvého stupňa dňa 21.01.2026 na č. l. 67 až 68 spisu). Pokiaľ vo svojej sťažnosti odsúdený namietal, že túto trestnú vec v čase po predošlom uznesení sťažnostného súdu nemala prejednávať/o nej rozhodovať ani ako člen/predseda senátu sudkyňa súdu prvého stupňa JUDr. Natália Slivenská pre odsúdeným všeobecne/stroho uvádzaný (no nijak nezdôvodnený) konflikt záujmov, taká námietka nie je dôvodná, predmetná sudkyňa nebola zákonom predpokladaným spôsobom vylúčená z prejednania/rozhodovania o tejto trestnej veci (taký dôsledok nemá ani predošlé uznesenie sťažnostného súdu), žiadne skutočnosti dokladujúce nemožnosť danej sudkyne prejednať/ rozhodnúť (ako člen/predseda senátu súdu prvého stupňa) túto trestnú vec neboli dosiaľ nielen riadne zdokladované, ale v podstate ani riadne do času napadnutého uznesenia (no ani po ňom) tvrdené. Pre úplnosť sťažnostný súd uvádza, že obsah spisu nedáva vzniknúť žiadnej pochybnosti o tom, že napadnuté uznesenie je výsledkom postupu/rozhodovania nestranného/nezaujatého súdu obsadeného senátom. Iné sťažnostné námietky týkajúce sa priebehu konania na súde prvého stupňa aktuálne
odsúdený v podstate nemal, žiadne procesné pochybenia súdu prvého stupňa sťažnostný súd vlastným prieskumom nezistil (ako je už naznačené v riadkoch vyššie). Možno tak skonštatovať, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia procesne správne (za plného zachovania práv procesných strán na konaní participovať a podľa vlastného uváženia realizovať svoje procesné práva). Z vyššie citovaných ustanovení § 66, § 67 Trestného zákona vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody po splnení jednak formálnej podmienky a to zákonom stanovenej doby výkonu trestu, a jednak po splnení dvoch materiálnych podmienok, ktorými sú (i) plnenie povinností a správanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorými preukázal polepšenie (t. j. polepšenie sa), a (ii) skutočnosť, že sa od odsúdeného môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (t. j. prognóza vedenia riadneho života). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že v zmysle § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), k čomu sťažnostný súd dopĺňa tiež ods. 3, Trestného zákona, a § 67 ods. 1 Trestného zákona vykonal potrebnú (pomernú) časť z výmery uloženého trestu (resp. trestov). Danému záveru nie je teda čo vytknúť, sťažnostný súd týmto plne odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje (viď 7. odsek na strane 5 napadnutého uznesenia). Sťažnostný súd ďalej k splneniu tzv. prvej materiálnej podmienky (t. j. polepšenie odsúdeného) a tzv. druhej materiálnej podmienky (t. j. prognóza vedenia riadneho života odsúdeným na slobode) zakotvenej v § 66 ods. 1 Trestného zákona uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne. Po preskúmaní veci sa sťažnostný súd stotožnil so síce stručným, no výstižným a tým vec vyčerpávajúcim právnym záverom súdu prvého stupňa, že u odsúdeného nebola dosiaľ úplne splnená tak prvá ako ani druhá materiálna podmienka zakotvená v § 66 ods. 1 Trestného zákona a spočívajúca v (i) jeho polepšení sa počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a v (ii) prognóze vedenia riadneho života odsúdeným v budúcnosti/na slobode (k tomu všetkému viď posledný odsek na strane 5 napadnutého uznesenia až po koniec odôvodnenia napadnutého uznesenia na jeho strane 6). Sťažnostný súd si závery súdu prvého stupňa ohľadne nenaplnenia oboch tzv. materiálnych podmienok u odsúdeného, vyžadovaných v § 66 ods. 1 Trestného zákona na podmienečné prepustenie z VTOS, prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne týmto odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a to v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/2/2018 zo dňa 23.01.2018), pričom odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 336/2016; ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi verejnej moci pri rozhodovaní vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok, k čomu viď tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 447/2016). Sťažnostný súd pripomína (a zároveň poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky, viď napr. uznesenie ústavného súdu zo dňa 09.09.2025, sp. zn. II. ÚS 472/2025-10), že tak z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako i judikatúry ústavného súdu vyplýva, že (sťažnostný) súd nemá povinnosť odpovedať a reagovať na každú námietku sťažovateľa (tu odsúdeného), ale iba na také, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o veci (tu o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS), zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v sťažnostnom konaní. V nadväznosti na uvedené sťažnostný súd konštatuje, že výstižným/správnym spôsobom sa okresný súd vysporiadal so svojou povinnosťou náležite zistiť, posúdiť a napokon procesným stranám zrozumiteľne vysvetliť v napadnutom uznesení, k akým skutkovým záverom na základe akého vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí dospel v otázke ne/naplnenia zákonných podmienok pre kladné rozhodnutie o takej žiadosti odsúdeného v zmysle § 66, § 67 Trestného zákona, a ako vec právne posúdil (v tejto súvislosti
podľa názoru sťažnostného súdu súd prvého stupňa pokryl v podstate celú obhajobnú/sťažnostnú argumentáciou odsúdeného). V tejto súvislosti sťažnostný súd zdôrazňuje z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania vyplynuvšiu skutočnosť (neopomínajúc/neznižujúc význam zvyšných z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania plynúcich skutočností), že - odsúdený má v registri trestov aktuálne 16 záznamov (datované právoplatnosťou rozhodnutí súdov od roku 1992 po rok 2018) za rôznorodú aj úmyselnú trestnú činnosť (zahladenie niektorých odsúdení nebráni ich posúdeniu v aktuálnom konaní podľa § 66 a nasl. Trestného zákona, nakoľko sa posudzujú osobnostné charakteristiky odsúdeného aj, i keď nie len, pohľadom na jeho minulosť, kedy zahladenie odsúdenia neznamená, že sa danej trestnej činnosti nedopustil). Odsúdený bol teda dosiaľ, napriek nemalému počtu vykonaných trestov, opakovane z trestnoprávneho pohľadu recidívujúcim jedincom. Tieto skutočnosti odsúdený nevie zmeniť/zmazať rovnako, ako súd posudzujúci jeho aktuálnu žiadosť o podmienečné prepustenie z VTOS pred ňou nevie/nesmie zavrieť oči. - pred aktuálnym VTOS k jeho náprave neviedli ukladané tak podmienečné tresty odňatia slobody ako ani nepodmienečné tresty odňatia slobody, napriek tomu, že u neho prebehlo v troch prípadoch i podmienečné prepustenie z VTOS (viď záznamy č. 1., 7. a 13 odpisu registra trestov odsúdeného). Z toho v jednom prípade síce z pohľadu splnenia podmienok na osvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS v rozhodnom čase v minulosti sa osvedčil (a to v roku 2011; ide o záznam č. 7 odpisu registra trestov odsúdeného), no napriek tomu sa následne ďalej dopúšťal aj úmyselnej (tiež obzvlášť závažnej) trestnej činnosti, pričom v dvoch prípadoch (v roku 1995 ako i v roku 2017) sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z VTOS odsúdený ani len neosvedčil a musel vykonať zvyšok trestu (viď záznamy č. 1. a 13. odpisu registra trestov odsúdeného). Aj tieto informácie sú dôležitými pre posúdenie naplnenia tzv. materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona a učinenie prognózy možného ďalšieho správania sa odsúdeného v budúcom čase v prípade podmienečného prepustenia jeho osoby na slobodu. Jednoducho povedané, aj minulosť odsúdeného musí súd brať do úvahy, aj závažnosť ním páchanej trestnej činnosti. - odsúdený je obmedzený na osobnej slobode v súvislosti s tu prejednávanou trestnou činnosťou od septembra 2018, pričom správanie odsúdeného nebolo v priebehu doterajšieho VTOS vždy neproblematické, a to nielen v úvodnej (tzv. adaptačnej fáze VTOS), ale i neskôr, ako vyplynulo z dokazovania pred súdom prvého stupňa (a bolo výstižne zhrnuté v odôvodnení napadnutého uznesenia). Aj dané musel (sťažnostný) súd (komplexne, vo svetle všetkých ďalších z dokazovania vyplynuvších, vrátane pozitívnych skutočností) vyhodnotiť pre účely tohto (sťažnostného) konania, t. j. že VTOS počas svojho doterajšieho trvania, napriek jednoznačne zachyteným aj pozitívam o osobe odsúdeného nenapĺňal vždy sledovaný cieľ u odsúdeného v podobe postupného napĺňania svojho účelu u odsúdeného (ide o jeho vnútornú bezpodmienečnú premenu na jedinca, u ktorého budú prípadné sklony páchať trestnú činnosť úplne upozadené až udusené). Predošlé odsúdenia (samé o sebe) nemôžu byť dôvodom na zamietnutie žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS, no pohľadom na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré vychádza z pred súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania, sťažnostný súd konštatuje, že ani neboli. Súd prvého stupňa zhodnotil osobu odsúdeného (síce obsahovo stručne, no bezvýhradne) komplexne, v celom súhrne z dokazovania dostupných informácií, cez jeho trestnú minulosť a ukladané tresty, priebeh VTOS až po jeho aktuálne správanie sa a postoje vo VTOS. Už súdom prvého stupňa správne a dostatočne zistené skutočnosti neumožňujú ani sťažnostnému súdu (a to aj po zohľadnení sťažnostných námietok odsúdeného) učiniť odsúdeným želaný záver, že odsúdený v aktuálnom čase ,,už dozrel“ v otázke splnenia podmienok zakotvených v § 66 a nasl. Trestného zákona do možnosti aplikácie inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby. V zhode so závermi súdu prvého stupňa sťažnostný súd tak aktuálne nevidí naplnenie ani jednej z materiálnych podmienok zakotvených v § 66 ods. 1 Trestného zákona u odsúdeného. Ak doterajší výkon aktuálneho trestu odňatia slobody u odsúdeného ešte nedocielil (predčasné) naplnenie účelu trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS v aktuálnom čase by tak na plecia spoločnosti z pohľadu sťažnostného súdu kládlo neprimerané (a teda nedôvodne uložené) riziko znášania možnej recidívy trestnoprávne relevantného protiprávneho správania sa odsúdeného (kedy ani prípadne uložený probačný dohľad nie je nepretržitou kontrolou nad správaním sa odsúdeného); na danom závere nič nemení ani skutočnosť, že plánované trvanie VTOS u odsúdeného končí dňa 28.08.2026.
Je síce pravdou, že neexistuje „istota“, že odsúdený ne/bude viesť na slobode riadny život. Takúto istotu súdy rozhodujúce o žiadostiach o podmienečné prepustene prakticky nemajú a ani nemôžu nikdy mať. Súčasne ale v prejednávanej veci nebolo možné ustáliť, že by pre záver o vedení riadneho života odsúdeným v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody bolo možné mať pre súd dostatočný predpoklad. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie a naplnil prognózu vedenia riadneho života na slobode. Vykonanou časťou trestu odňatia slobody podľa názoru sťažnostného súdu nebol účel trestu dosiaľ dosiahnutý, i keď bezpochyby toho času je odsúdený na správnej ceste k naplneniu účelu trestu u jeho osoby. Podľa názoru sťažnostného súdu s ohľadom na vyššie uvedené ako i v napadnutom uznesení uvádzané okolnosti prejednávanej veci a osoby odsúdeného by v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného z VTOS ani hroziace nariadenie výkonu zvyšku trestu odňatia slobody riziko možnej recidívy neznižovalo do súdom akceptovateľnej miery (k tomu viď napr. bod 13. nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 85/2025-30 zo dňa 17.07.2025), a to ani za predpokladu, že odsúdený deklaruje (okrem iného) snahu viesť už len riadny život a živiť sa legálnou prácou. S ohľadom na uvedené, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený neuviedol také skutočnosti, a sťažnostný súd ani také nezistil, ktoré by boli spôsobilé z hľadiska zistenia podmienok pre taký postup súdu docieliť zrušenie/zmenu napadnutého uznesenia a podmienečné prepustenie odsúdeného z VTOS. Z pohľadu sťažnostného súdu, súd prvého stupňa nepristupoval k posúdeniu veci selektívne v neprospech odsúdeného. Popri pre odsúdeného jednoznačne pozitívnych skutočnostiach jednoducho musel súd v zmysle vyššie uvedeného brať náležitý zreteľ aj na informácie pre odsúdeného nie želané, čo neznamená, že tie pre odsúdeného priaznivé do úvahy nebral. Všetky pozitívne skutočnosti ohľadne osoby odsúdeného sa totiž vyskytli popri v napadnutom uznesení zhrnutých negatívach prejavov jeho správania sa vo VTOS. Pre (sťažnostný) súd preto vo svojom súhrne, nie je daný bezpečný záver/ predpoklad o aktuálnom naplnení jednej či druhej tzv. materiálnej podmienky v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona. Právo na spravodlivý proces negarantuje procesnej strane právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty procesných strán – prieskumom napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo v intenciách § 192 ods. 1 Trestného poriadku sťažnostný súd dospel k záveru, že také právo odsúdeného v konaní pred súdom prvého stupňa naplnené bolo, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so svojou povinnosťou riadne/dostatočne a zákonným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodniť (§ 176 ods. 2 Trestného poriadku). Záverom však sťažnostný súd dodáva, že ani napadnutým uznesením, ani týmto uznesením sťažnostného súdu, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z VTOS konajúce súdy nemajú za cieľ odradiť odsúdeného od cesty vlastnej nápravy, na konci ktorej je jednoznačne vedenie riadneho života aj v čase po VTOS (do konca ktorého ostáva odsúdenému cca 5 mesiacov, pre krátkosť času bez možnosti ďalšej žiadosti o jeho podmienečné prepustenie z VTOS s ohľadom na znenie § 415 ods. 1 Trestného poriadku). Rozhodne chvályhodný je počet získaných disciplinárnych odmien odsúdeným počas doterajšieho VTOS (v počte 17, č. l. 64, kedy aktuálne, aj z dôvodu zahladenia, nemá evidované disciplinárne potrestanie), tiež jeho pracovné nasadenie/morálka počas VTOS (s výnimkou zlyhania v podobe porušenia zásad slušného správania sa) a záujem hľadať si/mať legálne zamestnanie na slobode v čase po VTOS. Rozhodne pozitívnymi skutočnosťami sú ďalej (i) udržiavanie kontaktu s rodinou/známymi, (ii) vlastná sebareflexia odsúdeného (kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti) a napĺňanie cieľov stanovených programom zaobchádzania, (iii) aktuálne bezproblémové správanie sa vo VTOS (vrátane svedomitého plnenia si pracovných a iných úloh), (iv) absolvovanie skupinového poradenstva či vzdelávacieho programu v oblasti práva počas VTOS, ako i (v) napriek zo strany ÚZVJS zistenej menej priaznivej resocializačnej prognóze a strednému riziku recidívy odporúčanie zo strany ÚZVJS odsúdeného podmienečne prepustiť z VTOS za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka (ktoré je však ,,len“ odporúčaním, ktorého relevanciu v tom ktorom momente VTOS posudzuje až súd). Všetky u odsúdeného počas jeho VTOS zachytené pozitívne prejavy jeho správania sa nateraz dávajú vo svojom súhrne rozumný predpoklad, že ak v takých prejavoch odsúdený vytrvá i naďalej, tak po dni 28.08.2026, kedy sa u neho naplní vcelku aktuálny VTOS, bude účel trestu u odsúdeného naplnený.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak (a) nie je prípustná, (b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo (c) nie je dôvodná. Pretože sťažnostný súd nezistil aktuálne žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.