Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25CoP/48/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218677 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117218677.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Martina Valentová a JUDr. Daniel Ilavský, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. F. E., nar. X.X.XXXX a 2. Z. E., nar. X.XX.XXXX, obe zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Trnava, Jána Bottu 4, deti rodičov - matky: Ing. A. E., nar. XX.X.XXXX, adresa R., U. 3, zastúpená advokátkou: JUDr. Lenka Gajarská, so sídlom Trnava, Horné Bašty 8943/25 a otca: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa K. H. S. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Trnava, Hlavná 25, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 39P/3/2017-204 zo dňa 28.3.2019, t a k t o r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení: „Otec maloletého je oprávnený prihlásiť maloletého Z. E., nar. X.XX.XXXX na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole s materskou školou K. H. S..“ 2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, 2 a 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ust. § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj ust. § 28 ods. 1, 2, § 35 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 20 ods. 2 a 5 zák. č. 20 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a čl. 24 Charty základných práv Európskej únie a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. 3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že v rámci prebiehajúceho konania v ktorom sa obaja rodičia domáhajú zmeny z dosiaľ upravenej striedavej osobnej starostlivosti rodičov do výlučnej starostlivosti každého rodiča, podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby mu súd povolil prihlásiť maloletého Z. na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole s materskou školou K. H. S., nakoľko o tejto otázke sa rodičia maloletého nevedia dohodnúť. Otec dôvodil tým, že maloletý Z. navštevuje materskú školu v K. H. S. (v rámci Základnej školy s materskou školou), preto je prirodzené, že nastúpi aj do základnej školy v K. H. S.. Matka s tým však nesúhlasí a maloletého chce prihlásiť do základnej školy v mieste svojho bydliska. Pretože aktuálne prebiehajú zápisy do základných škôl, je urýchlená a bezodkladná úprava pomerov formou neodkladného opatrenia nevyhnutne potrebná. Podľa otca je v záujme maloletého navštevovať práve Základnú školu v K. H. S., pretože maloletý už v súčasnosti navštevuje materskú školu pri tejto základnej škole, kde absolvuje predprimárne vzdelávanie; v tejto materskej škole má svojich kamarátov, spolužiakov, pričom nástup do školy predstavuje pre maloleté dieťa zmenu a stres, preto práve prechod na túto základnú školu by bol pre maloletého ľahší a bezproblémovejší ako nástup na úplne inú školu v meste, kde bude úplne nový kolektív žiakov. Ďalším argumentom je podľa otca skutočnosť, že aj maloletý F. navštevuje rovnakú základnú školu. Je nevhodné, aby jeden syn chodil do základnej školy v K. H. S. a druhý do základnej školy v R., a to jednak z hľadiska narušenia súrodeneckých väzieb, tak aj z hľadiska praktickej realizácie starostlivosti o deti, pokiaľ ide o ich odvoz ráno do školy. Maloletý Z. má tiež trvalý pobyt v K. H. S., preto by mal navštevovať základnú školu v mieste svojho bydliska. Aj v rámci znaleckého dokazovania sa maloleté deti vyjadrili tak, že im súčasný stav vyhovuje a chcú v nastolenom režime pokračovať, čo platí ako pre samotnú striedavú osobnú starostlivosť, tak aj pre návštevu školy. Mal. F. sa vyjadril, že základnú školu v K. H. S. má rád a má tam kamarátov. Mal. Z., ktorý k F. vzhliada, sa s jeho názormi stotožňuje, nakoľko súrodenecká väzba medzi nimi je silná, a aj preto chce maloletý Z. chodiť na základnú školu v K. H. S.. 4. Prvoinštančný súd mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16P/104/2016-29 zo dňa 11.4.2017 a maloleté deti boli zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Matka žije v R. a otec v K. H. S., pričom deti si striedajú v týždňových intervaloch. Maloletý F. navštevuje Základnú školu v K. H. S. a maloletý Z. navštevuje materskú školu v K. H. S.. Vzťah rodičov je disharmonický a konfliktný, komunikácia medzi nimi je konfrontačná, čo sa prejavilo aj v tom, že sa nevedia dohodnúť, akú školu má maloletý Z. navštevovať. Matka, ktorá býva v R., nesúhlasí s tým, aby deti chodili do základnej školy v mieste bydliska otca - K. H. S., nakoľko odvoz detí do vzdialenej obce jej spôsobuje komplikácie a trvá na tom, aby obe maloleté deti navštevovali školu v R., s čím však otec nesúhlasí. 5. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd predbežne upraví otázku ďalšej prípravy na budúce povolanie maloletého Z. v tom smere, že otcovi povolí zapísať maloletého do Základnej školy v K. H. S.. Dôvodil, že maloletý Z. v novembri 2018 dovŕšil 6 rokov a vzhľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi, a nemožnosť (či nezáujem) dohodnúť sa na tom, ktorá škola (resp. škola v ktorej obci) je pre maloletého vhodnejšia, je na mieste reálna obava, že prihlásenie maloletého na základnú školu bude zmarené, keďže každý z rodičov preferuje základnú školu v inej obci a dohoda o tom, ktorú zo škôl má maloletý navštevovať nebude možná, nakoľko názory rodičov sa v tomto rozchádzajú. Vzhľadom na to je osvedčená existencia naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, keď by mohlo dôjsť k situácii, že maloletý by bez udeleného súhlasu nemohol v školskom roku 2019/2020 začať navštevovať povinnú školskú dochádzku (keďže nesúhlas jedného rodiča s rozhodnutím druhého rodiča by zmaril platné prihlásenie maloletého Z. do školského zariadenia), čo by nepochybne závažným spôsobom mohlo ohroziť alebo narušiť jeho riadnu výchovu a ďalší úspešný vývoj vrátane vzdelávania. Súd sa pri udelení súhlasu na zápis do školského zariadenia v K. H. S. stotožnil s argumentmi otca a zároveň sa oprel aj o zistenia vyplývajúce zo súdneho spisu ako celku. Maloletý Z. od narodenia žije v obci K. H. S., kde má aj trvalý pobyt, pričom v súčasnosti navštevuje predškolskú prípravu v materskej škole v K. H. S. (v rámci Základnej školy s materskou školou). Jedná sa teda o pre neho známe prostredie, preto je v jeho záujme, aby v ňom zotrval a plynule prešiel na primárne vzdelávanie. V tejto materskej škole má svojich kamarátov, spolužiakov, ktorí rovnako budú pokračovať v primárnom vzdelávaní na základnej škole v K. H. S.. Nástup do základnej školy predstavuje pre maloleté dieťa významnú zmenu a určitý stres. Aj vzhľadom na zistenia znalkyne týkajúce sa správania maloletého Z. vyplývajúce zo znaleckého posudku (hyperaktívne dieťa, nevydrží pri jednej činnosti, ťažšie zrozumiteľná reč) považoval súd za vhodnejšie pre maloletého zotrvať v známom kolektíve a v prostredí, ktoré už nepochybne dôverne pozná. Túto základnú školu navštevuje aj Z. starší brat F., s ktorým má silné súrodenecké väzby, preto aj vzhľadom na ich blízky vek je vhodné, aby títo navštevovali rovnaké školské zariadenie. Situácia, ak by každé dieťa navštevovalo základnú školu v inej obci, by nebola v záujme maloletých, tak z hľadiska narušenia väzieb medzi súrodencami ich rozdelením, ako aj z hľadiska starostlivosti rodičov o deti. Matka je pritom plne spôsobilá dochádzku maloletého Z. do školy v K. H. S. zabezpečiť, tak ako ju zabezpečovala doteraz, pričom do K. H. S. bude aj naďalej voziť staršieho syna F., ktorý v obci navštevuje základnú školu. Pretože otec osvedčil obavu, že by konaním matky mohlo dôjsť k problémom pri zápise maloletého Z. do základnej školy, súd v záujme stabilizácie pomerov a právnej istoty maloletého dieťa, sledujúc prioritne jeho záujem, návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel stotožňujúc sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 6. Proti tomuto uzneseniu prostredníctvom svojho právneho zastúpenia podala v celom jeho rozsahu odvolanie matka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 388 CSP zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení: „Súd nahrádza súhlas otca so zápisom mal. Z. E., nar. X.XX.XXXX do 1. ročníka Základnej školy s materskou školou, E. Z. XX, R..“ Dôvodila, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Poukázala na to, že hoci otec dôvodí tým, že matka nechce zapísať mal. Z. do ZŠ v K. H. S. z dôvodu, že každodenné dovážanie detí do K. H. S. matke komplikuje život a predstavuje pre ňu časovú aj finančnú záťaž, avšak matka sa už medzičasom o riešení každodenného dochádzania s deťmi do ZŠ K. H. S. osobne dohodla s kolíznou opatrovníčkou detí, a to tak, že ak bude mal. Z. napriek matkinmu nesúhlasu od šk. roku 2019/2020 navštevovať ZŠ K. H. S., budú obe deti cestovať sami autobusom spolu s učiteľmi a ďalšími deťmi, ktoré navštevujú rovnakú ZŠ, o čom otec už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedel. Matka totiž prestala používať svoje 20-ročné auto, keďže bolo nespoľahlivé a často sa kazilo. Otec síce s cestovaním detí autobusom nesúhlasí, ale sám nenavrhol, že ich bude do K. H. S. voziť, hoci je živnostník a pracovnú dobu si určuje sám podľa vlastného uváženia. To dokazuje, že otcovi nejde o záujmy mal. Z., ale o jeho vlastné pohodlie a to, že nebude musieť voziť dieťa v rannej špičke do základnej školy v R., čo mu evidentne nevyhovuje. Otec však vo svojom návrhu neuviedol, že matka je dlhodobo nespokojná s úrovňou vzdelávania na ZŠ K. H. S. a jej pedagógov, najmä čo sa týka predškolskej prípravy mal. Z., ktorá je nedostatočná a zjavne nepomáha Z. príprave do 1. ročníka základnej školy. Otec v podanom návrhu úmyselne zatajil, že matka je nespokojná najmä s prístupom školy k pretrvávajúcej šikane staršieho syna F., keď učiteľky dlhodobo ignorujú a tolerujú šikanózne správanie viacerých F. spolužiakov voči F., keď ho nazývajú rôznymi hanlivými výrazmi a nútia ho k splneniu ich príkazov typu „prines“ a „podaj.“ Dňa 20.12.2018 F. v rade na obed tieto deti búchali do brucha a chrbta a nadávali mu do postihnutých, učiteľky žiaden incident nespozorovali a až keď deti samy priznali, že sa odohral, škola incident začala riešiť. Výsledkom však bolo len ústne napomenutie vinníkov triednou učiteľkou a škola dokonca časť viny zvalila aj na staršieho F., ktorý mal podľa nich ako prvý udrieť šikanujúcich chlapcov, čo však nie je pravda. Škola uzavrela, že tvrdenia matky o pretrvávajúcej šikane proti F. sa nepotvrdili. Z uvedeného cítiť evidentnú snahu školy zamiesť celú vec pod koberec a tváriť sa, že žiadne neprijateľné správanie sa detí v škole neexistuje. Absurdné bolo odporúčanie dozorujúcej učiteľky F., aby si správanie spolužiakov nevšímal a nechal to tak. Faktom je, že F. je zo strany svojich spolužiakov šikanovaný prakticky od 1. triedy, pričom jej intenzita sa stupňuje. Dosť ho to trápi a na svoj úkor sa snaží medzi spolužiakov zapadnúť. Iba v prípade, že vyhrotené situácie už ani on sám nevie emočne zvládnuť, doma plače a zverí sa matke. Škola situáciu dlhodobo, napriek matkinej intervencii u triednej učiteľky nerieši a problém vytrvalo ignoruje. Aj z tohto dôvodu matka odmieta zapísať mal. Z. do 1. ročníka na ZŠ K. H. S., kde môže byť rovnako šikanovaný ako je F., už len z dôvodu, že je to jeho brat a zároveň zvažuje v čo najskoršom čase zariadiť aj prestup mal. F.. Otec vie, že sa spolužiaci k mal. F. správajú šikanózne, napriek tomu situáciu nielenže nerieši, ale ešte matke vyčíta, že sa o tieto záležitosti aktívne zaujíma a že od riaditeľky požaduje, aby škola takéto incidenty prešetrila a vinníkov potrestala. Preto je nepochopiteľné, ako môže otec trvať na tom, aby aj mal. Z. bol zapísaný na ZŠ K. H. S. a prečo sám nezváži, či aj prestup mal. F. do inej školy nie je v najlepšom záujme jeho detí. Jeho konanie je absolútne ignorantstvo k pomerom v ZŠ K. H. S., čo matka odmieta ďalej tolerovať. Učiteľky tiež opomínajú rodiča informovať o akýchkoľvek zraneniach detí, keď dňa 11.4.2018 po páde F. na ihrisku, keď mu spolužiak úmyselne podložil nohu, skončil s odreninou líca tesne pri ľavom oku a žiadna z učiteliek ho ani neošetrila, ani matku sama osebe o úraze neinformovala. Pokiaľ otec argumentuje súrodeneckými väzbami, tento jeho argument neobstojí, pretože v 1. stupni deti trávia predpoludnie vyučovaním vo svojej triede, kde si ich po skončení vyučovania preberie vychovávateľka, popoludní sa nachádzajú v samostatných triedach, kde sa venujú svojim domácim úlohám a až o 15.30 hod. sa spájajú do jednej spoločnej zbernej triedy. Ak by aj mal. Z. chodil do ZŠ K. H. S., nie je možné zaistiť, že sa počas dňa s F. vôbec stretne. Preto súd, pokiaľ ide o jeho záver, že rozdelením detí by malo dôjsť k narušeniu súrodeneckých väzieb, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ak otec aj súd uvádzajú, že ZŠ K. H. S. predstavuje pre mal. Z. známe prostredie, aj z dôvodu kamarátov, matka poukazuje na to, že nie je možné zistiť, koľkí z jeho spolužiakov vôbec nastúpia do ZŠ K. H. S.. Avšak záujem mal. Z. pokračovať v prvom stupni základnej školy s kamarátmi zo škôlky, nemôže prevládať nad jeho záujmom na zachovane osobnej bezpečnosti a telesnej integrity, ktorý ZŠ K. H. S. evidentne nedokáže svojim žiakom garantovať. Pokiaľ ide o dôvod miesta trvalého bydliska, mal. Z. má od rozvodu svojich rodičov trvalý pobyt v R., ktorá skutočnosť je súdu zo spisu známa. Jeho spádovou školou je preto akákoľvek základná škola v meste R., preto je otázne, či vôbec bude mal. Z. do ZŠ K. H. S. prijatý. Matka preferuje ZŠ s MŠ E. Z., XX R., ktorá sa nachádza najbližšie k miestu trvalého pobytu maloletého. Zápis detí do 1. ročníka na ZŠ E. Z. pre šk. rok 2019/2020 sa uskutoční dňa 4.4.2019 a 5.4.2019, pričom najneskoršie musí byť dieťa zapísané v základnej škole do 15.7.2019. Na ZŠ E. Z. sa vyučovanie uskutočňuje so zameraním na cudzie jazyky, informatiku, prírodovedné a športové vzdelávanie. Škola zabezpečuje výučbu cudzích jazykov od 1. ročníka, a to v moderných kvalitne vybavených jazykových triedach. Výučbu informatiky zabezpečujú až 4 počítačové učebne, pre výučbu fyziky, chémie, technických prác a výtvarnej výchovy má škola zabezpečené samostatné odborné učebne s potrebným vybavením. Škola ponúka bohatú mimoškolskú činnosť, žiaci majú možnosť zapojiť sa až do 50 krúžkov podľa vlastných preferencií a nadania. Pre športovú záujmovú činnosť škola disponuje 3 telocvičňami, vlastným tenisovým kurtom, futbalovým ihriskom s umelou trávou a vynovený športový atletický areál prístupný aj pre verejnosť. Zároveň je ZŠ známa ako športová škola zameraná na podporu pohybových aktivít detí, kedy od 5. ročníka ponúka žiakom možnosť študovať v športových triedach s prispôsobeným vyučovacím programom, ktoré sú zamerané na kolektívne športy, pričom od 1.-4. ročníka škola realizuje aj prípravku do týchto športových tried. Sám Z. je živé, pohyblivé a neposedné dieťa, ktoré má prebytok energie a je motoricky veľmi aktívny. Matka má preto záujem na tom, aby sa jeho aktivita mohla správne usmerňovať a zužitkovať v športových aktivitách, pričom podľa nej by práve futbal mohol byť pre Z. tým správnym športom na vybitie prebytočnej energie. ZŠ E. Z. sa zároveň nachádza v tesnej blízkosti domácnosti matky, pričom peši je to len 6 minút chôdze a navštevuje ju prevažná väčšina detí a Z. kamarátov z okolia. Výhodou je aj to, že Z. stará matka môže maloletého v dňoch, keď nebude mať krúžok, vyzdvihnúť zo školy skôr a pomôcť mu s domácimi úlohami. Ak by sa otec rozhodol odsunúť svoj sebecký záujem neriešiť ranné dochádzanie detí do základnej školy v R. a zamyslel sa nad možnosťami, ktoré deťom ZŠ E. Z. ponúka, možno by rodičia vedeli v otázke základnej školy pre mal. Z. a následne aj pre mal. F. nájsť spoločnú reč. Nakoľko zápis detí do 1. ročníka šk. r. 2019/2020 na ZŠ E. Z. je určený na 4.-5.4.2019, pričom matka nevie zabezpečiť požadovaný súhlas otca so zápisom a najneskoršie musí byť dieťa zapísané na plnenie školskej dochádzky do 15.7.2019, navrhovala matka aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nahradí súhlas otca so zápisom mal. Z. do 1. ročníka ZŠ s MŠ, E. Z. XX, R.. 7. K podanému odvolaniu matka pripojila potvrdenie o trvalom pobyte mal. Z. na adrese U. XXXX/X, R., spolu s matkou a mal. F.; oznámenie Mesta Trnava o vyhlásení zápisu detí do 1. ročníka a zápisnicu o prešetrení sťažnosti ZŠ s MŠ K. H. S. z 25.1.2019. 8. Podaním zo dňa 2.4.2019, matka doplnila, že od podania odvolania došlo dňa 8.4.2019 k ďalšiemu incidentu voči mal. F., keď ho jeho spolužiak počas školského klubu detí udrel s longbordom do oblasti nad ľavým okom, pričom mu spôsobil bolestivé zranenie. Škola matku o ničom neinformovala. Matka podala dňa 10.4.2019 riaditeľke školy sťažnosť. Podľa matky je evidentné, že škola toleruje neprijateľné správanie svojich žiakov, nevie zabezpečiť ich bezpečnosť, nedostatočne postihuje tých žiakov, ktorí sa takto správajú, preto matka navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie zmenil v zmysle jej návrhu v už podanom odvolaní a ak rozhodnutie súdu nezmení, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. K tomuto podaniu matka pripojila kópiu svojej sťažnosti zo dňa 10.4.2019 a lekársku správu zo dňa 9.4.2019. 9. Procesný opatrovník mal. Z. odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie vo veci samej a s ohľadom na závery znaleckého posudku, odporúča odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 10. Otec odvolací návrh nepodal, k odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie matky považuje v plnom rozsahu za nedôvodné a vzhľadom na zmenu skutkových okolností už aj za bezpredmetné. Matka v odvolaní v podstate potvrdzuje, že situácia, keď deti navštevujú školu v K. H. S. jej značne komplikuje život a predstavuje zvýšenú mieru starostlivosti o deti, ktoré musí počas týždňa, keď má deti v starostlivosti, každý deň voziť z R. do K. H. S., vzápätí sa vracať do R., kde pracuje a poobede absolvovať rovnaký postup, čo pre ňu predstavuje ako časovú, tak aj finančnú záťaž. To je podľa otca hlavný dôvod, pre ktorý sa domáha zápisu mal. Z. do školy v R.. V odvolaní matka potvrdzuje, že deti skutočne nemieni voziť do školy v K. H. S. a jej predstava je, že deti budú samy cestovať z R. do K. H. S. autobusom. Medzičasom už túto predstavu matka začala aj realizovať a mal. F. už skutočne posiela autobusom samého a mal. Z. tak plánuje posielať od septembra. Podľa otca by šesťročné dieťa nemalo cestovať samo, bez sprievodu rodiča, či inej dospelej osoby do inej obce. Ak by súd rozhodol, že deti majú navštevovať ZŠ v R., otec by s určitosťou deti do školy vozil až do doby, kým nebudú veľké a zodpovedné, aby mohli bezpečne cestovať samé. Podľa otca fakt, že matka nechá deti cestovať samé, je jasným dôkazom o miere jej záujmu o deti. Podľa otca je tiež zvláštna predstava matky, že otec by mal deti voziť z R. so K. autom aj v dobe, keď sú deti v osobnej starostlivosti matky. Ostatné argumenty, ktoré matka v odvolaní uvádza sú len podružné a sú len subjektívnym názorom matky, nie objektívnou a dokázanou skutočnosťou. Pri rozhodovaní o tom, kam bude maloleté dieťa chodiť do školy, je pritom hlavný záujem maloletého dieťaťa. Dôvodom pre zmenu školy nemôže byť diskomfort rodiča spôsobený tým, že škola nie je v mieste bydliska rodiča. V konaní pritom bolo preukázané, že aktuálna situácia detí, keď sú jednak v striedavej osobnej starostlivosti a súčasne navštevujú ZŠ v K. H. S., je plne v záujme maloletých, týmto nespôsobuje žiadnu ujmu, ale je im naopak na prospech. Napokon ponechanie tohto stavu je i želaním samotných detí, ktoré nemožno ignorovať. Medzičasom už súd rozhodol vo veci samej, keď rozsudkom zo dňa 2.4.2019 návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým deťom zamietol, pričom okrem iných skutočností posudzoval aj otázku návštevy školy v K. H. S.. Podstatné je, že mal. Z. už bol medzičasom prijatý na plnenie školskej dochádzky na základnej škole v K. H. S. a rozhodnutím riaditeľky ZŠ s MŠ K. H. S. č. 24/19 zo dňa 10.5.2019 bol prijatý do 1. ročníka tejto školy. Preto je už návrh matky bezpredmetný. Platí, že nie je možné dieťa zapísané do jednej základnej školy zapísať do inej základnej školy, teda ak by aj súd teoreticky odvolaniu matky vyhovel, takéto rozhodnutie by bolo nevykonateľné. Napokon za stavu, keď je mal. Z. už zapísaný do základnej školy, je sporná otázka fakticky už vyriešená a nejestvuje teda žiadna potreba bezodkladnej úpravy pomerov. O to menej je dôvodný odvolací petit matky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. V súvislosti s pochybnosťami matky o tom, či mal. Z. zapíšu do ZŠ v K. H. S. otec uviedol, že maloletý má aktuálne trvalý pobyt v K. H. S., rovnako ako mal. F.. Je pravdou, že mal. deti mali istú krátku dobu trvalý pobyt v R., v mieste bydliska matky, avšak táto zmena trvalého pobytu detí bola realizovaná jednostranne matkou bez vedomia a súhlasu otca. Deti pritom mali od narodenia trvalý pobyt v K. H. S. a tento pobyt bol určený súhlasným prejavom oboch rodičov. Preto ak otec opätovne prihlásil deti na trvalý pobyt v K. H. S., obnovil tým len pôvodný zákonný stav. Za situácie, kedy majú deti trvalý pobyt v K. H. S., nie sú ani splnené predpoklady na zápis mal. Z. do základnej školy v meste R.. Zápisy na základných školách sa pritom už uskutočnili, v súčasnosti už všetky základné školy naplnili stavy a vydali rozhodnutia o prijatí detí, teda aj z tohto dôvodu by ani prípadný súhlas súdu so zápisom mal. Z. do základnej školy v R. nesplnil účel zamýšľaný matkou a teda prijatie Z. do základnej školy v R.. Preto otec navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. K vyjadreniu otec pripojil rozhodnutie Základnej školy s materskou školou K. H. S.. 24/19 z 10.5.2019 o prijatí mal. Z. do 1. ročníka a potvrdenie o trvalom pobyte mal. Z. v obci K. H. S. z 19.3.2019. 11. Procesný opatrovník k vyjadreniu otca k odvolaniu matky uviedol, že sa naďalej pridržiava svojho vyjadrenia k podanému odvolaniu. 12. Matka k vyjadreniu otca vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že hoci otec považuje podané odvolanie matky za nedôvodné a bezpredmetné, opak je pravdou. Matka v odvolaní jasne vysvetlila, prečo nesúhlasí so zápisom mal. Z. do ZŠ v K. H. S., pričom jej nesúhlas nevychádza z toho, že musí deti každodenne dovážať do K. H. S., ako zavádzajúco tvrdí vo svojom vyjadrení otec. Otázku dochádzania oboch detí do ZŠ K. H. S. už mala matka v čase podania odvolania s kolíznou opatrovníčkou prediskutovanú a dohodla sa s ňou na vhodnom riešení- obe deti budú ráno chodiť autobusom, ktorý ich vyloží priamo pred školou, pričom popoludní ich vyzdvihne buď ona sama, alebo stará matka. Otec sa iba snaží matku v konaní pred súdom zdiskreditovať a spraviť z nej horšieho rodiča. Otec pritom nie je ochotný vynaložiť vlastný čas alebo úsilie na dovoz detí z R. do K. H. S., kedy ako živnostník nemá pevne stanovený pracovný čas, má k dispozícii vlastné auto a prakticky mu v tom nič nebráni. Naproti tomu je matka viazaná zamestnávateľom určenou pracovnou dobou a nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo. Navyše otec bez súhlasu matky pravidelne uvoľňuje mal. F. z popoludňajšej družiny a nechá ho ísť samého domov cez celú dedinu a následne aj naspäť do školy z dôvodu popoludňajších mimoškolských aktivít. Je nepochopiteľné, ako otec námietky matky ohľadne nedostatočnej vzdelávacej úrovne ZŠ K. H. S. a prístupu školy k rozmáhajúcej sa šikane bagatelizuje. Pokiaľ má otec pocit, že útoky spolužiakov na mal. F. sú len vymyslené a vlastne sa ani nestali, pričom matka svoje tvrdenia aj preukázala, sám svojím postojom dokazuje, že mu nejde o zdravý vývoj vlastných detí, ale len o jeho pohodlie a víťazstvo nad matkou. Faktom je, že mal. F. je dlhodobo šikanovaný zo strany svojich spolužiakov, pričom ZŠ K. H. S. a otec to odmietajú riešiť. Dôvodom pre nesúhlas matky so zápisom mal. Z. do ZŠ K. H. S. nie je diskomfort matky, ale záujem matky, aby mal. Z. navštevoval takú základnú školu, ktorá mu zabezpečí dostatočnú ochranu pred neprijateľným správaním iných žiakov v škole a zároveň aj jeho fyzickú bezpečnosť. ZŠ K. H. S. tieto základné a pre zdravý vývoj dieťaťa nevyhnutné parametre evidentne nespĺňa. Z hľadiska najlepšieho záujmu maloletých detí nie je na mieste doterajšiu šikanu ignorovať a vyčkávať až do momentu, kedy sa niektorému z detí stane vážnejšia ujma na zdraví. Riziko je pritom možné eliminovať zmenou školy tak, ako navrhuje matka. Pokiaľ otec tvrdí, že medzičasom bol mal. Z. prijatý do ZŠ K. H. S., preto nie je potrebné ďalej rozhodovať, matka s týmto nesúhlasí. Cieľom podaného návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo, aby bol mal. Z. prihlásený na plnenie povinnej školskej dochádzky na nejakej základnej škole, ale aby súd autoritatívne rozhodol, ktorá základná škola z tých, ktoré preferuje otec a matka, je pre mal. Z. zo všetkých hľadísk najvhodnejšia a najviac vyhovuje jeho najlepšiemu záujmu. V zmysle ust. § 31 ods. 1 a 2 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, je možné aj v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej školy, t. j. ak odvolací súd vyhovie návrhu matky, je možné vykonať prestup z jednej základnej školy do druhej. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási, pričom z tohto dôvodu môže riaditeľ prekročiť aj maximálnu kapacitu žiakov v jednotlivých triedach. Pokiaľ ide o trvalý pobyt mal. Z. a mal. F., matka po kúpe vlastného bytu na adrese U. X v R., sa nahlásila na trvalý pobyt do R., pričom bolo matke pracovníčkou MÚ v Trnave oznámené, že pokiaľ s ňou budú v byte bývať maloleté deti, musia byť spolu s matkou prihlásené na trvalý pobyt. Matka sa teda riadila len pokynom pracovníčky MÚ, nešlo o nezákonné a svojvoľné rozhodnutie matky. Mal. Z. má faktický trvalý pobyt u matky a skutočnosť, že jeho evidovaný trvalý pobyt vzhľadom na súdom nariadenú striedavú starostlivosť rodičov nezodpovedá skutočnému stavu, nemôže byť prekážkou jeho prijatia na základnú školu v R.. Matka preto H., aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že: „Súd nahrádza súhlas otca s prestupom mal. Z. E., nar. X.XX.XXXX z 1. ročníka Základnej školy s materskou školou K. H. S. do 1. ročníka Základnej školy s materskou školou, E. Z. XX, R.. 13. Ďalšie vyjadrenia účastníkov v odvolacom konaní podané neboli. 14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné, keďže napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP. 15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na odvolacie argumenty matky v podanom odvolaní, s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty otca predostreté v odvolacom konaní a vyjadrenie matky, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ mal za dôvodné neodkladným opatrením oprávniť otca, aby maloletého Z. prihlásil na plnenie povinnej školskej dochádzky v Základnej škole s materskou školou K. H. S.. 16. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 324 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3). 18. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. 19. Podľa § 326 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2). 20. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti, alebo ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa ods. 3 uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 21. V zmysle § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 23. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 24. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 25. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 26. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. 27. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 28. Civilný mimosporový poriadok obsahuje vo svojej Tretej časti iba Niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje Civilný mimosporový poriadok. 29. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V zmysle ustanovenia § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, potom ďalšími predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia sú osvedčenie dôvodnosti a trvania uplatneného nároku a preukázanie odôvodnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. účastníkov a bez nariadenia pojednávania, a to vzhľadom na charakter tohto procesného inštitútu. 30. Pritom platí, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty základných práv aj Dohovoru o právach dieťaťa, najlepší záujem dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda i pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, i keď to CSP už výslovne v § 324 a nasl. neuvádza. 31. Nariadením neodkladného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade podľa cit. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (vč. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie, resp. za určitých okolností i obnovenie podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Tomuto cieľu je na jednej strane podriadená len obmedzená viazanosť súdu v konaniach návrhmi ich účastníkov (čo sa prejavuje v tom, že súd nemusí a často dosť dobre ani nemôže akceptovať práve riešenie problému predostreté tým či oným účastníkom konania, ale je povinný sa v tomto smere riadiť výlučne záujmom dieťaťa), na druhej strane i postup pri dokazovaní v takýchto konaniach. Tu totiž súd na rozdiel od tzv. sporového konania (ktoré je ovládané zásadou zodpovednosti účastníkov za jeho výsledok a kde je tak v značnej miere na procesnej aktivite účastníkov, čo sa v konaní preukáže a s akým výsledkom následne konanie skončí) je povinný i bez návrhu vykonávať všetky dôkazy potrebné na riadne objasnenie skutkového stavu bez ohľadu na to, či ich účastníci navrhli alebo či v tomto smere ostali nečinnými. I v rámci konaní začateľných aj bez návrhu (do ktorej skupiny patrí vo všeobecnosti skupina konaní vo veciach starostlivosti súdov o maloleté deti a špecificky aj konkrétne konanie) však okrem toho treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním o neodkladných opatreniach. Hoci v konaní o neodkladnom opatrení postačuje na vydanie rozhodnutia (na rozdiel od konania vo veci samej) i len osvedčenie skutočností preň významných (kým v konaní o veci je naopak potrebným preukázanie spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti), táto výhoda však má aj svoju druhú stranu, ktorou je relatívne zvýšená miera zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že už krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka (tu 30 dní od doručenia návrhu podľa § 328 ods. 2 CSP), prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom, v ktorom sa lehoty zhora neuplatnia. 32. Z dosiaľ osvedčeného ako to vyplýva z obsahu spisu, prebiehalo na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 39P/3/2017 konanie o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom F. a Z., v ktorom sa matka maloletých detí domáhala zmeny doterajšej úpravy vo forme striedavej osobnej starostlivosti, na zverenie maloletých detí do svojej výlučnej osobnej starostlivosti. Otec podal v konaní protinávrh, na zverenie maloletých detí rovnako do svojej výlučnej starostlivosti, pričom neskôr uviedol, že na tomto návrhu netrvá, avšak naďalej trvá na pôvodnej striedavej osobnej starostlivosti. Vo veci samej už súd právoplatne rozhodol rozsudkom č. k. 39P/3/2017-226 zo dňa 2.4.2019, právoplatným dňa 14.5.2019, ktorým návrh matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zamietol. Ešte v priebehu konania, podal otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby mu súd povolil prihlásiť maloletého Z., na plnenie povinnej školskej dochádzky na Základnú školu s materskou školou v K. H. S.. Súd prvej inštancie tomuto návrhu otca vyhovel, majúc za osvedčené, že v danom prípade existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov v tomto smere, nakoľko rodičia sa na otázke, škola v ktorej obci je pre maloletého vhodnejšia, nevedia dohodnúť, pričom zapísanie maloletého práve na ZŠ v K. H. S. mal súd za vhodnejšie z dôvodu, že maloletý Z.ije v tejto obci od narodenia, navštevuje predškolskú prípravu v materskej škole, ktorá je súčasťou Základnej školy v K. H. S., teda ide pre neho o známe prostredie, kde má svojich kamarátov, s ktorými bude pokračovať vo vzdelávaní na základnej škole. Súd zohľadnil skutočnosť, že nástup dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky, predstavuje pre neho určitý stres, zohľadnil závery znalkyne zo znaleckého posudku týkajúce sa správania maloletého Z. (hyperaktívne dieťa), preto považoval za vhodnejšie, aby dieťa zotrvalo v známom kolektíve a prostredí. Podstatnou skutočnosťou tiež bolo, že aj starší brat F. navštevuje rovnakú základnú školu, preto aj vzhľadom na silné súrodenecké väzby, ktoré medzi nimi sú, mal súd za to, že je vhodné, aby navštevovali rovnaké zariadenie. Matka so zápisom maloletého Z. do 1. ročníka Základnej školy s materskou školou v K. H. S. nesúhlasila z dôvodu, že prestala používať svoje 20-ročné auto, ktoré bolo nespoľahlivé a kazilo sa, ďalej z dôvodu, že je nespokojná s úrovňou vzdelávania na tejto základnej škole, aj čo sa týka predškolskej prípravy mal. Z.. Dôvodila tým, že starší syn F. je v škole šikanovaný, čo však vedenie školy náležite nerieši, pričom skutočnosť, že obe deti budú chodiť do rovnakej základnej školy, nebude mať vplyv na ich súrodenecké väzby, pretože vzhľadom na rozvrh, sa v škole pravdepodobne ani nestretnú. Proti skutočnosti, že mal. Z. má v materskej škole kamarátov, dôvodila tým, že ťažko povedať, koľkí z nich budú pokračovať vo vzdelávaní na Základnej škole v K. H. S., pričom Základná škola E. Z. v R., kam chce matka maloletého Z. zapísať, má lepší vzdelávací program zameraný na cudzie jazyky, informatiku, prírodovedné a športové vzdelávanie, rovnako ponúka bohatú mimoškolskú činnosť, podporuje pohybové aktivity detí a nachádza sa v blízkosti domácnosti matky. Do tejto školy by chcela prihlásiť neskôr aj staršieho syna F.. Otec argumentoval tým, že medzičasom bol už maloletý Z. prijatý na plnenie povinnej školskej dochádzky na ZŠ s MŠ K. H. S., preto je odvolanie matky bezpredmetné. Na to matka reagovala tým, že zmenila svoj pôvodný odvolací návrh, aby súd nahradil súhlas otca so zápisom maloletého Z. do 1. ročníka ZŠ s MŠ E. Z. N. R., na odvolací návrh, aby súd nahradil súhlas otca s prestupom mal. Z. z 1. ročníka ZŠ s MŠ K. H. S. do 1. ročníka ZŠ s MŠ E. Z. XX, R.. 33. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade správne, pokiaľ návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. V zmysle ust. § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V tom čase jednoznačne bola daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého Z., pokiaľ ide o jeho zápis do 1. ročníka základnej školy, nakoľko vtedy aktuálne prebiehali zápisy detí do základných škôl, pričom medzi rodičmi v tejto otázke nebola zhoda, teda hrozilo, že bez súhlasu druhého rodiča, by si maloletý v šk. roku 2019/2020 nezačal riadne plniť povinnú školskú dochádzku. Odvolací súd sa pritom stotožnil aj so závermi súdu, ohľadom vhodnosti práve Základnej školy v K. H. S. pre maloletého Z., nakoľko sa jedná pre neho o známe prostredie, kde má kamarátov a ktorú školu navštevuje aj jeho starší brat. Aktuálne už aj bolo rozhodnuté o prijatí maloletého na plnenie povinnej školskej dochádzky práve na túto základnú školu, pričom už uplynula aj doba, dokedy najneskôr mali byť mal. deti zapísané do základných škôl. Vzhľadom na to, je odvolanie matky, ktorým sa domáhala zmeny napadnutého rozhodnutia tak, aby súd nahradil súhlas otca so zápisom maloletého do 1. ročníka ZŠ E. Z. N. R., už bezpredmetné. Pokiaľ ide o odvolací návrh matky, aby súd formou neodkladného opatrenia nahradil súhlas otca s prepisom maloletého zo ZŠ K. H. S. na ZŠ E. Z. v R., tak ohľadom takéhoto rozhodnutia nie je daná naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov, čo je základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko maloletý je už riadne zapísaný na plnenie povinnej školskej dochádzky a dôvody, ktoré matka uvádza na prepis maloletého na inú základnú školu, sú dôvodmi, o ktorých môže súd rozhodovať iba v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine, v konaní o veci samej, po náležitom vykonaní dokazovania. V súčasnosti výchova, vývoj a vzdelávanie maloletého Z. ohrozené nie sú. Dôvody uvádzané matkou neodôvodňujú bezodkladnú úpravu pomerov ňou navrhovaným spôsobom. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania vychádzal zo skutočností, ktoré opodstatňovali jeho závery. Dôvody uvádzané matkou o šikanovaní mal. F. sa nijako nedotýkajú maloletého Z.. Navyše maloletý F. navštevuje už 4. ročník tejto základnej školy, čiže ak by to bolo skutočne dôvodné, matka mohla už skôr konať vo veci prepisu maloletého F. na inú základnú školu. Tieto tvrdenia matky navyše zatiaľ neboli ani riadne preukázané. Tiež vyjadrenie matky, že predškolská príprava mal. Z. bola v MŠ v K. H. S. nedostatočná, sú len jej nepodloženým tvrdením. Otázku, ktoré vzdelávacie zariadenie je pre maloleté dieťa vhodnejšie, z hľadiska jeho vzdelávacieho programu, naozaj nie je možné riešiť v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, ale vyžaduje si vykonanie riadneho dokazovania. 34. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 35. Hoci sa v danom prípade jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, teda by mal rozhodnúť o nároku na náhradu a o výške trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. § 58 CMP, súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej, vzhľadom na skutočnosť, že medzitým bolo konanie vo veci samej právoplatne skončené rozsudkom č. k. 39P/3/2017-226 zo dňa 2.4.2019, rozhodol odvolací súd o náhrade trov tohto odvolacieho konania v súlade s ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal. 36. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).