Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/52/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200507 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2016200507.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobcu: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. XXX/XX, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 13, 917 00 Trnava, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, pošt.prieč.29, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo SK/0610/99/2015 zo dňa 20.04.2016, takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.5.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.SK/0610/99/2015 zo dňa 20.04.2016, ktorým tento ako druhostupňový správny orgán zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. EN/0227/02/2015 zo dňa 11.8.2015 a to vo výrokovej časti, keď časť výroku: „účastník konania na odbernom mieste č.XXXXXXXXXX, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.XXXXXXX-XXX-XX tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“ a nahradil ho znením že: „na odbernom mieste č.XXXXXXXXXX, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.. tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby“. Ostatná časť prvostupňového výroku správneho orgánu, vrátane uloženej sankcie vo výške 1.800,- Eur, bola nezmenená. 2. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie považuje za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne interpretuje jednotlivé ustanovenia zákona o energetike. Žalobca uvádza, že žalovaný vychádza z princípu objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom v zmysle citovaného ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, pričom v zmysle citovaného ustanovenia však nemožno stotožňovať so zodpovednosťou odberateľa za tzv. správny delikt ako to nesprávne interpretuje žalovaný, tak i správny orgán prvého stupňa. Podľa názoru žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaný tvrdí, že vraj povinnosť správneho orgánu uložiť účastníkovi pokutu vyplýva priamo z ust. § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona o energetike. Domnieva sa, že zo znenia tohto ustanovenia takáto povinnosť nevyplýva, keďže uloženie pokuty je právom a nie povinnosťou správneho orgánu. Podmienkou zodpovednosti za správny delikt je tzv. deliktuálna spôsobilosť, t. j. spôsobilosť osoby protiprávne konať a niesť za to následky. Pri fyzickej osobe ako je žalobca, ktorá je na viac spotrebiteľom sa deliktuálna spôsobilosť zakladá na vôľovej a intelektuálnej zložke v čase spáchania správneho deliktu. S poukazom na vyššie uvedené má žalobca za to, že k tomu, aby mohol byť zodpovedný za správny delikt, bolo potrebné preukázať to, že konal protiprávne a že takýmto protiprávnym konaním spôsobil následok predpokladaný zákonom (ohrozil alebo porušil záujem spoločnosti) a na viac, že takéto protiprávne konanie bolo zavinené. 3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.9.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne orgány sa zaoberali námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike pre ustálenie predmetného záveru je rozhodujúce, či boli splnené podmienky stanovené v danom ustanovení, ktorými sú odber plynu meraný určeným meradlom a porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Žalovaný má za to, že splnenie prvej z uvedených podmienok bolo nepochybne preukázané na základe výstupu z programu SAP a vyúčtovacích faktúr za spotrebu plynu na predmetnom odbernom mieste za jednotlivé obdobia od roku 2010 do roku 2014. Určeným meradlom bol v danom prípade plynomer č.XXXXXXX-XXX-XX od výrobcu MKM G6. Žalovaný má teda za preukázané, že žalobca v rozhodnom období odoberal plyn na odbernom mieste, na adrese F. A. 219/23 S., prostredníctvom vyššie uvedeného plynomeru. Žalovaný tiež dodáva, že skutočnosť, že na danom odbernom mieste odoberal plyn meraný uvedeným určeným meradlom, žalobca nijakým relevantným spôsobom nespochybnil. Splnenie druhej z uvedených podmienok bolo preukázané na základe výsledkov znaleckého posudku, z ktorého vyplýva jednoznačný záver znalca, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby a tým potvrdil, že overovacia/zabezpečovacia značka je mechanicky poškodená, pričom ani toto zistenie žalobca nespochybnil relevantným spôsobom. Skutočnosť, či uvedený zásah do meradla bol vykonaný žalobcom nie je pre posúdenie toho či došlo k neoprávnenému odberu plynu relevantná. Na podporu tejto argumentácie odôvodňuje žalovaný svoje rozhodnutie objektívnou zodpovednosťou žalobcu, ktorá vyplýva aj z rozhodnutia NS SR č.3Cdo 99/2012 zo dňa 12. marca 2015. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v danom prípade spočívalo v poškodení - odstránení jedného zaisťovacieho prvku plomby určeného meradla, čo bolo nepochybne preukázané znaleckým posudkom. Čo sa týka výšky uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že postupoval v zmysle ust. § 91 ods. 5 zákona o energetike, keď pri jej výške prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinnosti, pričom jej výšku vzhľadom na jej represívno-výchovnú funkciu považoval za primeranú. 4. Z prvostupňového rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave č. EN/0227/02/2015 zo dňa 11.08.2015 súd zistil, že tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1.800,- Eur za neoprávnený odber plynu, zadokumentovaný v protokole o výsledku kontroly zo dňa 20.5.2015, nakoľko bol u odberateľa plynu v domácnosti zistený odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák.č.251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže pri kontrole vykonanej dňa 20.5.2015 na Inšpektoráte SOI, so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj, bolo pri prešetrovaní podnetu č.702/2014 zistené, že účastník konania na odbernom mieste č.XXXXXXXXXX, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.4.2013 do 26.2.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.XXXXXXX- XXX-XX tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že neoprávnená manipulácia žalobcu s meradlom bola potvrdená znaleckým posudkom č.174/PL-2014 zo dňa 24.3.2014, v ktorom sa uvádza, že overovacia a zabezpečovacia značka plynomeru bola mechanicky poškodená. Z uvedeného záveru znalca je zrejmé, že bola naplnená skutková podstata ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, v zmysle ktorého neoprávneným odberom je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 5. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.8.2015 odvolanie, v ktorom uviedol v podstate rovnaké skutočnosti, ktoré sú predmetom žaloby. 6. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, že výrok:“ „účastník konania na odbernom mieste č.XXXXXXXXXX, adresa F. A. XXX/ XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 sám alebo za pomoci iných osôb vykonal neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.XXXXXXX-XXX- XX tým spôsobom, že poškodil - odstránil jeden zaisťovací prvok plomby“, nahradil znením: „na odbernom mieste č.XXXXXXXXXX, adresa F. A. XXX/XX, S., v presne nezistenom čase od 19.04.2013 do 26.02.2014 bol vykonaný neoprávnený zásah do overovacej a zabezpečovacej značky plynomeru č.XXXXXXX-XXX-XX tým spôsobom, že bol poškodený - odstránený jeden zaisťovací prvok plomby“. Ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie, zostala nezmenená. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán zdôraznil vo svojom rozhodnutí, že za podstatné potrebuje uviesť, že predmetné ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike upravuje objektívnu zodpovednosť, t.j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), nakoľko v rozpore so zákonom (dikcia neoprávnení) je už samotný odber plynu na meradle, ktoré bolo porušené, bez ohľadu na to kto predmetné porušenie spôsobil. Túto správnu úvahu podporuje aj ust. § 71 ods. 2 písm. d) zákona o energetike, v zmysle ktorého odberateľ plynu v domácnosti je povinný dodržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Zákonodarca tak ustanovil zodpovednosť za udržiavanie technického stavu plynového zariadenia odberateľovi plynu v domácnosti. Vzhľadom na uvedené sa účastník konania nezbavuje svojej zodpovednosti tvrdením, že daný plynomer bol umiestnený na verejnom priestranstve pod elektrickým stĺpom a preto k nemu mal prístup v podstate ktokoľvek. Za účelom dodržiavania povinností ktoré účastníkovi konania ako odberateľovi plynu v domácnosti priamo vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, bol teda povinný zabezpečiť, aby nedošlo k poškodeniu odberného plynového zariadenia, bez ohľadu na jeho umiestnenie. 7. Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí vyhlásil rozsudok a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave číslo SK/0610/99/2015 zo dňa 20.4.2016 ako aj rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj číslo EN/0227/02/2015 zo dňa 11.08.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 8. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť dňa 7.4.2017. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn.8Asan/29/2018 zo dňa 30. apríla 2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Sa/12/2016 zo dňa 3.3.2017 a vec vrátil Krajskému súdu na ďalšie konanie s odôvodnením, že prvostupňový súd spôsobil v predmetnej veci vážny procesný nedostatok, keď rozhodoval vo veci samosudca, hoci v danej veci mal rozhodovať senát, nakoľko ide o správne trestanie, kde je príslušný na rozhodovanie senát. 10. Zároveň Najvyšší súd SR vyslovil vo veci právny názor, že nemôže prisvedčiť tvrdeniu krajského súdu, že správne orgány postupovali nesprávne, keď sa nezaoberali skutočnosťou, či k neoprávnenému odberu plynu malo dôjsť úmyselným alebo neúmyselným konaním žalobcu, keď v prípade objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma. Senát najvyššieho súdu sa stotožnil so závermi správnych orgánov, že ak by zákonodarca nechcel sankcionovať aj ods. 1 ust. § 82 zákona o energetike, vymedzil by to v ust. § 91 ods. 1 pím. d) bod 5 dotknutého zákona. 11. Krajský súd vec prejednal podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania dňa 20.6.2019, pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. 12. Podľa § 71 ods. 2 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike je odberateľ plynu v domácnosti povinný udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je neoprávneným odberom plynu odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona o energetike Inšpekcia uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške od 100 eur do 30 000 eur za porušenie povinností podľa § 35 ods. 2 písm. b) až h), § 36 ods. 2 písm. a) až e), § 39, § 42, § 46, § 70 ods. 2 písm. b), d), e), § 71 ods. 2 písm. b), d), § 72, § 77 ods. 1,3, § 82, § 89 ods. 1 písm. e) a § 96 ods. 24 a 27 tohto zákona. 13. Krajský súd viazaný vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu SR skonštatoval, že Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí poukázal na viaceré rozhodnutia NS SR v obdobných veciach a to č. k. 6Asan/19/2017 zo dňa 21.3.2018, č. k. 10Asan/26/2017 z 19.6.2018, v ktorých už bol vyslovený právny názor, že z ust. § 91 ods. 1 písm. d) bod 5 zákona o energetike vyplýva, že inšpekcia uloží obligatórne pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe, v danom prípade inou osobou je žalobca, za porušenie povinností, ktoré vyplývajú z taxatívne uvedených ustanovení citovaného zákona, okrem iného aj vo vzťahu k ust. § 82 zákona. Z predmetného ustanovenia § 82 ods. 1 vyplývajú zasa definície neoprávneného odberu, z ktorých je možné vyvodiť, o aký odber musí ísť, aby bol neoprávnený. V ods. 1 písm. d) je ďalej uvedené, že neoprávneným odberom plynu je odber, ktorý musí spĺňať dve podmienky, prvou je odber meraný určeným meradlom a druhou je, že pôjde o meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že na sankcionovanie tohto neoprávneného odberu teda stačí splnenie týchto dvoch podmienok s tým, že zodpovednosť nesie aj iná osoba než držiteľ povolenia - žalobca, pričom zákon nevyžaduje priamo jeho zavinenie. Žalovaná teda správne vyhodnotila, že v danom prípade pôjde o objektívnu zodpovednosť, nie subjektívnu zodpovednosť, preto nie je podstatné, či došlo k porušeniu zabezpečenia určeného meradla úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, resp. kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie. Zodpovednosť nesie vždy odberateľ plynu. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. uznesenie NS SR z 12. marca 2015, sp. zn. 3Cdo 99/2012. 14. Krajský súd v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu poukazuje na to, že v zmysle objektívnej zodpovednosti nie je preto podstatné zavinenie, teda kto zavinil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. 15. Keďže obsahom námietok uvedených v žalobe bola len skutočnosť, že žalobca namietal, že k tomu, aby bol zodpovedný za správny delikt, bolo potrebné preukázať mu to, že v predmetnej veci konal protiprávne a že takýmto svojim protiprávnym konaním spôsobil následok predpokladaným zákonom a na viac, že takéto jeho konanie bolo zavinené. 16. K tejto námietke sa krajský súd vyjadril v intenciách právneho názoru Najvyššieho súdu SR a preto žalobu zamietol. 17. O trovách konania (vrátane trov kasačného konania) rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že u žalovaného ide o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy len výnimočné a takéto dôvody krajský súd v predmetnom konaní nezistil. 18. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 19. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( § 57 SSP ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.