Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/134/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200009 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2015200009.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, 917 55 Trnava, IČO: 00 610 381, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo konania: ZS 204/00004/2014/R zo dňa 6.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2015 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol rozklad poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Fakultnej nemocnice Trnava (ďalej len žalobca) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ZS 204/00004/2014 zo dňa 18.2.2014 o uložení pokuty vo výške 3 000 eur potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca ako účastník konania porušil § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.), tým, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti p. I. R. (ďalej len pacientka) a jej novorodenému dieťaťu I. R. (ďalej len novorodenec) neposkytol dňa XX.XX.XXXX po pôrode novorodenca zdravotnú starostlivosť správne, keď nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, ktoré bolo v nesúlade s hodnotou prvej acidobázickej rovnováhy (ABR), nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku 1,5 hodiny svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokuta je splatná v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. 2.V žalobných dôvodoch namietal, že napadnuté rozhodnutia nie sú správne a považuje ich za nezákonné. Pokiaľ ide o procesnoprávnu stránku veci, nepovažoval za správne tvrdenie žalovaného, že tento zhodnotil, že pre objektívne a správne zistenie postačia vypracované odborné stanoviská odborných konzultantov, ktoré žalovaný považoval za dostatočné pre presné zistenie skutkového stavu veci a teda nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka, resp. odborníkov. V tejto súvislosti namietal, že správne orgány vychádzali z posúdenia odborníkov, s ktorými žalobca nikdy nekomunikoval, nemal právo klásť im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzali z písomných vyjadrení, ktoré predložili lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s úradom a nie so samotným účastníkom, resp. jeho zodpovednými zamestnancami, konkrétnymi lekármi, ktorí realizovali liečebný proces. Poukázal na to, že povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia, a teda je potrebné úplne a presne zistiť stav veci, pričom dôkazy musia mať taký charakter, aby nebolo možné pochybovať o ich hodnovernosti a o objektívnom posúdení skutočného stavu veci. Uviedol, že dôkazom v konaní o posúdenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti sú predovšetkým odborné nálezy, odborné posudky, znalecké posudky a stanoviská. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 1Szd/2/2013 zo dňa 18.3.2014 ako aj rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Szd/3/2013 zo dňa 13.5.2014), v ktorých Najvyšší súd SR zdôraznil, že skutkový stav je nenahraditeľným a neopomenuteľným prvkom v štádiu procesu aplikácie práva. Význam zisťovania skutkového stavu pre správne konania prostredníctvom rôznych dôkazných prostriedkov, vrátane znaleckého posudku, je najmä zdôraznený prostredníctvom základnej zásady zakotvenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Práve podľa § 32 ods. 1 veta prvá Správneho poriadku v spojení s § 77 ods. 1 zák.č. 581/2004 Z.z. v platnom znení ustanovuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Mal za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na zdravotný stav pacientky a novorodenca a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a v súlade so zdravotným stavom pacientky a novorodenca, o čom sa žalobca podrobne vyjadril v rozklade zo dňa 7.3.2014. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu sa zakladá na nesprávnom skutkovom základe, z ktorého boli vyvodené nesprávne závery. Tvrdil, že zo strany žalobcu nedošlo k pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom v tejto súvislosti poukázal najmä na rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúcimi zo stanovísk odborníkov, a preto jediným možným vhodným postupom žalovaného bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku, resp. aspoň zabezpečiť doplňujúce stanoviská odborníkov. Znamená to, že správne orgány v predmetnej veci nevykonali za účelom odstránenia rozporov náležité dokazovanie, ktorým mohli byť tieto rozpory v stanoviskách odborníkov odstránené. Tiež uviedol, že správny orgán je povinný v rámci správnej úvahy uviesť prečo považuje zistený skutkový stav za dostatočný. Nemôže však cyklicky s odkazom na spochybnený podklad (dôkaz) odôvodniť jeho správnosť, a to iba odkazom na tento dôkaz a jeho správnosť. Mal za to, že došlo k relevantnému spochybneniu záverov prizvaných osôb, a preto bolo povinnosťou žalovaného sa s uvedeným riadne vysporiadať. Ďalej namietal, že samotné nerealizovanie umelej pľúcnej ventilácie, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku novorodenca 1,5 hodiny svedčila pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná, čo žalovaným bolo hodnotené ako poskytnutie zdravotnej starostlivosti non lege artis. V tejto súvislosti však uviedol, že podľa jediného relevantného odborného posúdenia vo veci samotná intubácia nie je jedinou možnosťou liečby, je len vhodnejšia, čo ale neznamená, že je nesprávna, a to najmä vzhľadom k výsledku liečby. Zo záveru protokolu vyplýva, že umelá pľúcna ventilácia nemohla zvrátiť následky traumatizácie novorodenca počas pôrodu do takej miery, aby nevzniklo krvácanie do pečene. Uviedol, že primárka novorodeneckého oddelenia volila správny postup, keď vzhľadom k spontánnej ventilácii pri rozvoji respiračného distresu ako prvú voľbu respiračnej insuficiencie zvolila neinvazívnu podpornú ventiláciu, na ktorej sa potreba oxygenoterapie upravuje do troch hodín. Znamená to, že neinvazívnou podpornou ventiláciou, ktorá v porovnaní s intubáciou a riadenou ventiláciou predstavuje len menej vhodný postup, čo však neznamená, že metódy, ktoré sú (prizvanými odborníkmi) považované za „menej vhodné“ by mali pre pacienta automaticky predstavovať riziko ohrozenia života a zdravia a malo by pri ich využívaní zo strany poskytovateľov zdravotnej starostlivosti dochádzať k porušeniu § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. . V danom prípade nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti žalobcom nebolo dostatočne preukázané bez dôvodných pochybností. 3.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.2.2015 nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými v žalobe. Poukázal na to, že porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. spočívalo zo strany žalobcu v tom, že tento pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti novorodencovi počas jeho hospitalizácie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, po pôrode nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, napriek tomu, že hodnota ABR svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu. K zisteniu tohto porušenia, za ktoré sa v správnom konaní vedenom pod č.k. ZS 204/00004/2014 uložila sankcia dospel prvostupňový správny orgán cestou zákonne vykonaného dohľadu, pri ktorom ako dohliadajúci orgán postupoval v zmysle ustanovení § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z., pričom rešpektoval a dodržal všetky práva a povinnosti, ktoré dohliadajúcemu orgánu ako aj žalobcovi ako dohliadanému subjektu stanovuje § 43 a nasl. zák.č. 581/2004 Z.z. . V záujme náležitého posúdenia veci si žalovaný prizval do procesu výkonu dohľadu v zmysle § 43 ods. 4 zák.č. 581/2004 Z.z. vysokoerudovaného odborníka doc. MUDr. N. D., CSc., mim. prof., odborníka z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo a MUDr. C. Y., PhD., odborníka z medicínskeho odboru neonatológia. V spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru gynekológia a pôrodníctvo výkonom dohľadu zistil, že pacientke bola gynekologicko-pôrodníckej klinike žalobcu v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa dňa XX.XX.XXXX poskytnutá správna zdravotná starostlivosť. Taktiež došlo k zisteniu, a to v spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru neonatológia, že správna zdravotná starostlivosť nebola zo strany žalobcu poskytnutá novorodencovi, a to počas jeho hospitalizácie na novorodeneckom oddelení od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Ďalej uviedol, že počas výkonu dohľadu si prvostupňový správny orgán zaobstaral kompletnú zdravotnú dokumentáciu pacientky a novorodenca z hospitalizácie u žalobcu, pričom v záujme objektívneho posúdenia všetkých skutočností prípadu tiež zdravotnú dokumentáciu pacientkinho obvodného gynekológa a zdravotnú dokumentáciu z následnej hospitalizácie novorodenca na oddelení patologických novorodencov Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v H.. Nakoľko prvostupňový správny orgán mal skutkový stav pred vydaním rozhodnutia za dostatočne a nespochybniteľne preukázaný a podklady pre vydanie rozhodnutia za dostatočné a úplné, nepovažoval za dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie, čo aj náležitým spôsobom zdôvodnil. V tejto súvislosti uviedol, že medicínske skutočnosti, ktoré namieta žalobca v žalobe sú totožné s medicínskymi námietkami, ktoré žalobca namietal už počas výkonu dohľadu ako aj v správnom konaní. Ďalej uviedol, že z predloženej zdravotnej dokumentácie je zo strany neonatológa v diagnózach uvedený traumatický pôrod, stav dieťaťa podľa Apgarovej skóre je zhodnotený hodnotami 8/9 v prvej a piatej minúte, tiež je uvedené, že novorodenec nebol resuscitovaný, mal kritické hodnoty krvných plynov, čo bolo indikáciou na intubáciu a umelú pľúcnu ventiláciu, ďalej mal dychovú tieseň (RDS), ďalej pneumopatiu s asfyxiou a traumatickým pôrodom. Zdôraznil, že intubácia a umelá pľúcna ventilácia rýchlejšie upravuje hodnoty krvných plynov a pri správnom nastavení parametrov ventilácie v podstate behom niekoľkých minút znižuje pCO2, čím pomáha eliminácii CO2 a veľmi rýchlo upravuje Ph. Samotné zdanie, že sa u novorodenca pod neinvazívnou podpornou ventiláciou parametre krvných plynov postupne pomaly stabilizovali, v prípade kombinácie viacerých diagnóz, asfyxie - o ktorej svedčí hodnota ABR vo veku 1,5 hodiny, traumatického pôrodu a následného rozvoja RDS, ktoré u novorodenca boli, bola pre tohto novorodenca s hypotenziou vhodnejšia intubácia a riadená ventilácia, než čakanie na pomalú úpravu parametrov. Taktiež mal za to, že prvostupňový správny orgán si konaní o uložení pokuty zaobstaral všetky potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci a taktiež pokiaľ ide o dokazovanie vykonané pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, považoval ho za dostatočné, realizované v súlade s § 34 Správneho poriadku. V tejto súvislosti poukázal na to, že správny orgán nemá povinnosť vyhovieť všetkým dôkazným prostriedkom, navrhnutým účastníkom konania, pretože rozhodovanie o rozsahu dokazovania spadá do jeho výlučnej právomoci. Mal za to, že v danom prípade bol skutkový stav náležite objasnený z dovtedy obstaraných zákonných podkladov pre vydanie rozhodnutia, pričom žalobca neuviedol vo svojich vyjadreniach počas správneho konania žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa žalovaný nezaoberal už počas výkonu dohľadu a nepredložil žiadne iné dôkazy. Pokiaľ ide o žalobcom predložené rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 1Szd/2/2013 zo dňa 18.3.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 1Szd/3/2013 zo dňa 13.5.2014 (oba vydané senátom JUDr. Ing. I. K., PhD.) žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že ak existoval rozpor medzi odborným názorom prizvaného odborníka žalovaného na jednej strane a názorom primárky novorodeneckého oddelenia žalobcu na strane druhej, že by tento rozpor mal odstrániť tak, že by doplnil dokazovanie, napr. o znalecký posudok. V tejto súvislosti uviedol, že úlohou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je na základe predloženej zdravotnej dokumentácie objektívne a nezávisle preskúmať správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti a v prípade, že zistí porušenie § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z., je jeho právom uložiť v následnom správnom konaní pokutu. Zdôraznil, že uvedené dva rozsudky sa týkajú len dvoch konkrétnych súdom preskúmavaných prípadov, pričom samotný žalobca neuviedol skutočnosť, že v obdobných preskúmavaných veciach vo vzťahu k totožnému žalobcovi, pri posudzovaní rovnakých právnych otázok, rozhodol iný senát NS SR inak (rozsudok NS SR č.k. 10Szd/1/2013 zo dňa 25.9.2013, rozsudok NS SR č.k. 10Szd/2/2013 zo dňa 11.9.2013 a rozsudok NS SR č.k. 10Szd/4/2013 zo dňa 6.11.2013), pričom rovnaké právne otázky, aké sú predmetom tejto žaloby riešil vo vzťahu k žalobcovi aj Krajský súd v Trnave. Za tohto stavu žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 4.V predmetnej veci Krajský súd v Trnave už jedenkrát rozsudkom č.k. 14S/3/2015 zo dňa 3.11. 2016 zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, keď mal za to, že kasačný súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ považoval za potrebné rozdielne stanoviská prizvaných odborníkov z dvoch rôznych odborov posúdiť prizvaním ďalšieho odborníka, resp. ustanovením znalca z príslušného odboru, ktorý by posúdil, či zdravotná starostlivosť bola zo strany žalobcu tak pacientke ako aj novorodencovi poskytnutá správne. 5.Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 9Sžsk 25/2017 zo dňa 26.9.20108 vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Trnave zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku Najvyššieho súdu SR vyplýva, že konštatovanie prvostupňového súdu, že zistenie skutkového stavu veci bolo nepostačujúce na posúdenie veci nepovažoval za správne. Poukázal na to, že žalovaný za účelom zistenia skutkového stavu do konanie prizval dvoch odborníkov - konzultantov žalovaného, a to MUDr. C. Y., PhD. ako odborníka v odbore neonatológia, ktorý bol požiadaný o vypracovanie odborného stanoviska k správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti novorodencovi - mal. I. R. a doc. MUDr. N. D., CSc., z odboru gynekológia a pôrodníctvo, ktorý bol požiadaný o vypracovanie odborného stanoviska k správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientke - matke p. I. R.. V odbornom stanovisku konzultanta MUDr. C. Y., PhD. bolo konštatované, že starostlivosť o novorodenca v podmienkach žalobcu by bola lege artis, ak by bola k dispozícii hodnota pupočníkovej ABR a ak by bol pacient pri kombinácii viacerých ohrozujúcich faktorov intubovaný na riadnej ventilácii, minimálne v období bezprostrednej popôrodnej orgánovej adaptácie. Na druhej strane zo záveru doc. MUDr. N. D., CSc., mimoriadneho profesorova vpypýva, že zdravotná starostlivosť a úkony s tým spojené v súvislosti so starostlivosťou o pacientku ako aj jej dcéru v NZZ gynekologická ambulancia Dr. B. a gynekologicko- pôrodnícke oddelenie a neonatologické oddelenie FN v U. boli realizované správne, čo znamená, že zdravotná starostlivosť v uvedených zdravotníckych zariadeniach bola poskytnutá správne, t.j. „lege artis“. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR ako kasačný súd konštatoval, že okolnosť, že doc. MUDr. N. D., CSc., mimoriadny profesor sa vo svojom odbornom stanovisku vyjadril aj k správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti novorodencovi, čo však nepatrí k jeho odbornosti, nezakladá nedostatočne zistený skutočný stav, nech už bol jeho záver akýkoľvek. Na záver vo svojom rozhodnutí kasačný súd zdôraznil, že vzhľadom na rôznu odbornosť oboch konzultantov žalovaného nie je možné ich posudky zamieňať a taktiež porovnávať ani ich rozdielny záver nezakladá zmätočnosť záveru žalovaného, pretože každý z týchto konzultantov posudzoval správnosť poskytnutej zdravotníckej starostlivosti z pohľadu svojho odboru. Povinnosti oboch konzultantov boli totiž zo svojej podstaty rôzne a pokiaľ jeden z nich prekročil hranice svojej odbornosti, resp. tiež poverenia žalovaného na výkon dohľadu a žiadosti o vypracovanie odborného stanoviska, postupoval žalovaný vecne správne, ak na takýto exces neprihliadol. Za tohto stavu preto odborné stanovisko lekára v inej než jeho odbornosti nie je spôsobilé prispieť k zisteniu skutočného stavu. 6.Krajský súd v Trnave opätovne preskúmal rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe postupom podľa § 27 SSP v spojení s ust. § 178 ods. 1 SSP, vo veci nariadil pojednávanie v súlade s ust. § 107 ods. 1 SSP, pričom zistil, že žaloba bola podaná nedôvodne. 7.Na pojednávaní konanom dňa 6.3.2019 právny zástupca žalobcu žiadal rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR považoval za zmätočné a nedostatočne odôvodnené a s argumentáciou uvedenou v ňom sa nestotožnil. Zdôraznil, že NS SR sa nevyjadril k tomu, prečo nebolo potrebné v predmetnej veci pribrať do konania znalca, ktorý by rozpory, na ktoré poukázal prvostupňový súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí odstránil. Ďalej uviedol, že napáda aj obsah protokolu, tento považuje za nezákonný, pričom mal za to, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie na objasnenie veci. Namietal, že žalovaný všetky podklady čerpal z výkonu dohľadu a nerozlišoval rozdielnosť konania o výkone dohľadu, v ktorom sa neaplikuje správny poriadok a správne konanie o uložení pokuty. Poukázal tiež na to, že žalovaný odborných konzultantov prizval pri výkone dohľadu a nie pri konaní, ktorým žalobcovi bola uložená sankcia. 8.V konaní vypočutá poverená zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na dôvody uvádzané vo vyjadrení žalovaného zo dňa 19.2.2015. Mala za to, že jediným problémom, na ktorý poukázal kasačný súd bolo vyhodnotenie odborných stanovísk prizvaných konzultantov, pričom v tomto smere poukázala na argumentáciu kasačného súdu uvedenú v jeho rozhodnutí č.k. 9Sžsk 25/2017. Zdôraznila, že kasačný súd uznal dôvody, ktoré žalovaná uviedla v kasačnej sťažnosti, pričom taktiež bolo v rozhodnutí kasačného súdu jednoznačne zhodnotené, že dokazovanie, ktoré bolo vykonané žalovaným bolo dostatočné. Poukázala tiež na to, že nebola spochybnená skutočnosť, že žalovaný vychádzal z podkladov zistených pri výkone dohľadu, pričom v správnom konaní, ktoré nasleduje po tomto výkone dohľadu sa skúma, či zistené skutočnosti sú dostatočné na to, aby bola žalobcovi uložená sankcia alebo nie, keď tieto skutočnosti vyplývajú aj z ust. § 50 ods. 2 zák.č. 581/2004 Z.z. . 9.Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že na základe podnetu pacientky, ktorá žiadala o prešetrenie správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s pôrodom jej dieťaťa dňa XX.XX.XXXX na gynekologicko-pôrodníckej klinike účastníka konania (žalobcu) a správnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti jej dieťaťu následne po pôrode na novorodeneckom oddelení FN v U. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Bolo zistené, že žalobca porušil § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke a jej novorodenému dieťaťu, pričom porušenie spočívalo v nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti novorodencovi počas jeho hospitalizácie na novorodeneckom oddelení od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Nesprávne poskytnutá zdravotná starostlivosť spočívala v tom, že žalobca po pôrode novorodenca dňa XX.XX.XXXX nesprávne vyhodnotil Apgarovej skóre, ktoré bolo v nesúlade s hodnotou prvej acidobázickej rovnováhy (ABR), nerealizoval prvý pupočníkový odber ABR a nerealizoval umelú pľúcnu ventiláciu, hoci hodnota ABR o 04,30 hod. vo veku 1,5 hodiny svedčila u novorodenca pre závažnú asfyxiu, pri ktorej mala byť umelá pľúcna ventilácia indikovaná. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (zákon č. 71/1967Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu (§ 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. 10.V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem. Správny súd mal za to, že vo veci bol úplne zistený skutkový stav veci, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku. V rámci správneho konania žalovaný zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho rozhodnutia a za týmto účelom si sám obstaral všetky podklady a vykonal všetky zákonom povolené šetrenia, ktoré boli nevyhnuté na objasnenie veci a ktoré boli následne podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov v správnom konaní boli stanoviská konzultantov zabezpečené v rámci výkonu dohľadu, tak bol žalobca oprávnený ako účastník konania včas sa s týmito podkladmi rozhodnutia oboznámiť, čo sa realizovalo aj v predmetnej veci. O iný prípad by išlo vtedy, pokiaľ by z obsahu listín, ktoré zabezpečil žalovaný pri rozhodovaní preskúmavanej veci, žalovaný nevychádzal, to znamená, keby zistenia, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobca porušil ust. § 4 ods. 3 zák.č. 576/2004 Z.z. vychádzali z iných vykonaných dôkazov, z iných znaleckých posudkov alebo vyjadrení odborných konzultantov, ktoré boli vykonávané práve v správnom konaní. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí však vyplýva, že záver o tom, že žalobca porušil zákon a neposkytol pacientke ako aj novorodencovi riadne zdravotnú starostlivosť vyplýva práve z dokladov, ktoré výlučne zabezpečil správny orgán v rámci vykonávania dohľadu a teda nie z dôkazov, ktoré vykonal a boli vykonané v rámci správneho konania po začatí správneho konania v konaní o uložení sankcie podľa zák.č. 581/2004 Z.z. . Za legitímny podklad pre rozhodnutie správnych orgánov je potrebné považovať aj protokol o výkone dohľadu, ktorý je rozhodujúci v konaní o uložení sankcie. Pokiaľ žalobca požadoval, aby bol do konania pribratý znalec z príslušného odboru, ktorý by posúdil, či zdravotná starostlivosť (vzhľadom na rozdielne stanoviská odborných konzultantov) bola zo strany žalobcu tak pacientke aj novorodencovi poskytnutá správne, správny súd uvádza, že prizvanie ďalšieho konzultanta, resp. znalca by prichádzalo do úvahy vtedy, pokiaľ by proti sebe stále dve rozdielne odborné stanoviská prizvaných osôb z toho isteného špecializovaného medicínskeho odboru, čo však nemožno konštatovať v danom prípade. V tejto súvislosti súd uvádza, že z judikatúry SR vyplýva správnosť obstarávania si odborného stanoviska prizvanej osoby - odborného konzultanta ako dôkazného prostriedku v správnom konaní, nakoľko samotný zák.č. 581/2004 Z.z. počíta s odbornými vyjadreniami prizvaných osôb ako dôkaznými prostriedkami v správnom konaní, a ak by aj správny orgán prizval do konania znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, tento by vychádzal z tých istých skutočností, ktoré boli známe aj prizvaným osobám - odborným konzultantom, ktoré boli podkladom pre vypracovanie ich odborných záverov vo veci samej. Žiadny právny predpis neustanovuje, že by znalecký posudok mal vyššiu odbornú hodnotu alebo vyššiu dôkaznú silu ako odborné stanoviská odborníkov v danom medicínskom odbore. Sám zákonodarca určil úradu právo ale aj povinnosť vykonávať dohľad v spolupráci s prizvanými osobami, pričom neukladá žalovanému povinnosť preukazovať zistené skutočnosti znaleckým dokazovaním, ani s takýmto spôsobom dokazovania nepočíta. Oslovení odborní konzultanti pracujú samostatne a nezávisle, vzájomne nie sú oboznamovaní so skutočnosťou, že v prešetrovanej veci bol oslovený aj iný konzultant z iného medicínskeho odboru a po vypracovaní odborných stanovísk nie sú tieto zasielané ostatným odborným konzultantom v danej prešetrovanej veci. Odborné stanoviská odborníkov - prizvaných konzultantov, získané v priebehu výkonu dohľadu aj v priebehu správneho konania boli podkladom napadnutého rozhodnutia, pričom v danom prípade by znalecké dokazovanie neprinieslo nové poznatky. Znalec by pri hodnotení správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti pacientke ako aj novorodencovi vychádzal z rovnakých podkladov - zdravotnej dokumentácie a vyjadrení žalobcu. V neposlednom rade súd tiež uvádza, že podaním správnej žaloby je tento iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom, najmä z hľadiska vykonaného dokazovania, na základe ktorého sa dospelo k takýmto záverom. Súd neskúma a ani nemôže skúmať tieto závery z hľadiska odborného, nakoľko nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, ale len z hľadiska právneho. S ohľadom na žalobcom tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že právo účastníka konania predkladať dôkazy a podieľať sa na objasňovaní skutkového stavu nemožno interpretovať tak, že správny orgán je povinný vyhovieť každému návrhu na vykonanie dôkazov. Vykonanie dôkazov patrí v súlade s ust. § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu, a pokiaľ správny orgán návrhu na vykonanie dôkazu nevyhovie, je jeho povinnosťou tento postup zdôvodniť, čo nastalo aj v danom prípade. V tomto smere je potrebné poukázať aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku č.k. 9Sžsk 25/2017 zo dňa 26.9.2018, ktorým je prvostupňový súd viazaný, a v ktorom bolo jednoznačne konštatované, že skutočný stav veci bol zo strany žalovaného zistený dostatočne. 11.Správny súd s poukazom na vyššie uvedené ksutočnsoti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 12.O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok ( § 133 ods. 2 SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.