KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Trnava18. 9. 2018plný textcitované 6×

Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/134/2017 z 18. 9. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trnava z 18. septembra 2018, sp. zn. 11Co/134/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2116204763.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/134/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204763
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116204763.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXX, o
zaplatenie 1.938,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 13. marca 2017, sp. zn. 27C/68/2016-57, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd konanie z a s t a v u j e.

II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.821,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,81 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 1.821,20 eur od 11.02.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.),
vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania
vo výške 78,46% (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.938,95 eur, úroku
102,13 eur, úrokov z omeškania 0,81 eur do predčasnej splatnosti úveru, zmluvného úroku 12,90%
ročne zo sumy 1.938,95 eur od 11.2.2014 do zaplatenia a úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy
1.938,95 eur a z nezaplatených úrokov 102,13 eur od 11.2.2014 do zaplatenia titulom nárokov z úverovej
zmluvy, uzavretej dňa 02.04.2013 so žalovanou, ktorou jej poskytol úver 2.000,00 eur so splatnosťou
do 16.03.2023. Žalovaná riadne a včas nesplácala dohodnuté splátky, preto ju vyzval listom zo dňa
16.01.2014 na predčasné splatenie celého úveru, ale márne.

3. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci rozhodol za použitia ust. § 1 ods. 1, 2, §
9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 2,3, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 497, § 502 ods. 1
Obchodného zákonníka, ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil
tým, že z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bol podaná dôvodne len čiastočne.
Nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru, musí
obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, avšak súd po jej preskúmaní zistil, že absentuje náležitosť v zmysle § 9 ods.
1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a zároveň žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou pri uzatvorení
zmluvy, úver teda treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Preto je žaloba dôvodná len v časti
nevrátenej istiny z poskytnutej sumy 2.000,- eur zníženej o zaplatené splátky 178,80 eur, t.j. vo výške
1.821,20 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,81 eur a od
splatnosti úveru z priznanej istiny v uplatnenej výške 5% ročne a vo zvyšku súd žalobu zamietol. O



nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v spore v súlade s ust. § 255
ods. 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v rozsahu zamietnutej časti a vrátane
závislého rozhodnutia o trovách konania a to s odôvodnením, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky II. a III. zmenil, vyhovel jeho
žalobe v plnom rozsahu a zároveň aby žalobcovi priznal aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania.

5. Skôr, ako došlo k prejednaniu žalobcovho odvolania odvolacím súdom, oznámil žalobca podaním zo
dňa 08.08.2018, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz. Odvolací súd preveril tvrdenie žalobcu
a zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25OdK/131/2018-15 zo dňa 27.07.2018 bol na
majetok dlžníka - V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXX vyhlásený konkurz podľa § 166 a nasl.
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej
len ZKR), zbavil dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom
sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia ( § 166a, b ZKR), zároveň
konkurz uznal za hlavné insolvenčné konanie a ustanovil JUDr. Marietu Katona so sídlom v Dunajskej
Strede za správcu podstaty. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.08.2018.

6. Podľa § 166a ods.1 písm. a/, ods. 2 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, len v konkurze alebo
splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v
ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Tieto pohľadávky sa v konkurze
uplatňujú vyhláškou.

7. Podľa § 167e ods.1, 3 ZKR <., ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví
konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo
sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre
vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného
odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze
(§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

8. Konkurz na žalovanú ako úpadcu bol vyhlásený v priebehu odvolacieho konania, t.j. po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ktoré však v zamietavej časti a v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania
nenadobudlo právoplatnosť. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 167e ods.1 ZKR, odvolací
súd konanie zastavil a to bez toho, aby zrušoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej pre
odvolanie nenadobudlo právoplatnosť. Podľa ust. § 167e ods.3 ZKR totiž v prípade, ak sa konkurz zruší
z dôvodu, že neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada, takže
pokiaľ by takáto situácia nastala, na uznesenie o zastavení konania by sa neprihliadalo a odvolací súd
prejedná odvolanie žalobcu v odvolacom konaní.

9. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, v
spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a ustanovením § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu náhradu
trov konania nepriznal.

10. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2116204763

  1. 13. 3. 2017Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 27C/68/2016 z 13. 3. 2017
  2. 18. 9. 2018Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/134/2017 z 18. 9. 2018 (toto rozhodnutie)