Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/18/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115209324 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115209324.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, proti žalovaným: 1. T. L., narodený X.X.XXXX, bytom X. XXX, 2. N. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o zaplatenie 21.031,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti výrokom II., III. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 8C/209/2015-93 zo dňa 27. januára 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. žalovaným 1., 2. uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 18.371,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaním zo sumy 18.720,22 eur od 1.4.2015 do 12.6.2015, počítaním zo sumy 18.220,22 eur od 13.6.2015 do 15.7.2015, počítaním zo sumy 18.170,22 eur od 16.7.2015 do 13.11.2015, počítaním zo sumy 18.150,22 eur od 14.11.2015 do 14.12.2015, počítaním zo sumy 18.100,22 eur od 15.12.2015 do 15.1.2016, počítaním zo sumy 18.070,22 eur od 16.1.2016 do 15.2.2016, počítaním zo sumy 18.050,22 eur od 16.2.2016 do 16.3.2016, počítaním zo sumy 18.030,22 eur od 17.3.2016 do 15.4.2016, počítaním zo sumy 18.000,22 eur od 16.4.2016 do zaplatenia s tým, že žalovaní sú povinní plniť uvedenú sumu v mesačných splátkach po 150,-eur až do úplného zaplatenia dlžnej sumy vrátane úrokov z omeškania, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1., 2. v rozsahu 62,90 %. 2. Rozsudok uvedený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 499 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe zmluvy o úvere spadá pod úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). Nakoľko zmluva o úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predloženej zmluve chýba náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádzajú síce rôzne sumy splátok 92,84 eur, prípadne 117,84 eur alebo 143,54 eur, ktoré však fakticky nezodpovedajú nesporným skutkovým tvrdeniam o dohodnutej výške splátok v sume 84,84 eur a sume 109,84 eur. Ďalej v zmluve a v prílohách úplne absentuje rozdelenie splátok na istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky. Súd prvej inštancie konštatoval, že takto určená splátka z predloženej úverovej zmluvy je nevypočítateľná a prakticky nezistiteľná, že predložená amortizačná tabuľka je dokonca v rozpore s uzatvorenou zmluvou, pričom z obsahu predloženej amortizačnej tabuľky nie je možné bežnému spotrebiteľovi vôbec určiť, ako bola splátka vypočítaná. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko bola nesprávne uvedená suma splátky, bola v dôsledku uvedeného uvedená nesprávne aj ročná percentuálna miera nákladov. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva nezohľadnila pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov platené poistenie, a teda tento údaj nemôže byť správny. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepostupoval pri poskytovaní úveru s odbornou starostlivosťou, nakoľko poskytol úver dlžníkom, pri ktorých pri minimálnej obozretnosti muselo byť jasné, že nebudú schopní tento úver splatiť. Z predloženej žiadosti o úver plynie skutočnosť, že žalovaní mali už splátku vo výške 228,09 eur a predpokladala sa ďalšia splátka vo výške 135,53 eur, pričom vtedajšie čisté príjmy žalovaných predstavovali sumu 738 eur, t. j. splátky mali byť v sume 363,62 eur proti príjmu 738 eur. Splátky mali predstavovať 49,27 % disponibilného príjmu žalovaných. Takto poskytnutý úver nemožno považovať za poskytnutý s odbornou starostlivosťou. Žalobca mal zohľadniť tú skutočnosť, že jeden zo žalovaných je invalidný dôchodca a druhý nezarába ani minimálnu mzdu, vzdelanie a najmä vek oboch žalovaných, ktorý pri nastavených podmienkach by úver reálne mali splatiť viac ako 70 roční. Keďže pri poskytnutí úveru nekonal žalobca s odbornou starostlivosťou, súd prvej inštancie vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov. Po skonštatovaní, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny po odpočítaní jednotlivých čiastkových úhrad, ktoré započítal na istinu, keďže úver vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 18.371,73 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v žalobnom návrhu a priznal žalobcovi úroky z omeškania od momentu mimoriadnej splatnosti. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Súd prvej inštancie čiastočne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným 1., 2. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62,90 %, keďže hrubý úspech žalobcu predstavoval 81,45 % a úspech žalovaných predstavoval 18,55 %, čo znamená, že čistý úspech žalobcu je 62,90 %. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že zo zmluvy o úvere údajne nie je možné zistiť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, resp. že absentuje rozdelenie splátok na istinu, úroky, prípadne ďalšie poplatky. V čl. I. a v čl. V. zmluvy o úvere je zreteľne uvedené, že vo fáze medziúveru (počas prvých dvoch rokov) boli žalovaní povinní uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci celkovo 118,54 eur, z čoho úroky za úver 84,84 eur a poplatok za poistenie 8 eur boli vyčíslené spolu vo výške 92,84 eur a vklady na účet stavebného sporenia boli vyčíslené sumou 25,70 eur, od tretieho roku trvania medziúveru boli žalovaní povinní uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci celkovo 143,54 eur, z čoho úroky za úver 109,84 eur a poplatok za poistenie 8 eur boli vyčíslené spolu vo výške 117,84 eur a vklady na účet stavebného sporenia boli vyčíslené sumou 25,70 eur. Vo fáze stavebného úveru by mesačná splátka predstavovala 143,54 eur, pričom časť z nej by bola použitá na úhradu poistného 8 eur a zvyšok 135,54 eur by bol rozdelený na úhradu istiny a na úhradu úrokov, a to v súlade s amortizačnou tabuľkou, ktorá tvorí prílohu zmluvy o úvere a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Počet splátok stavebného úveru je taktiež uvedený, a to 107. V čl. V. bod 5.2. a 5.3. zmluvy o úvere sa zreteľne uvádza, že počas prvých dvoch rokov majú dlžníci splácať celkovo sumu 118,54 eur, v ktorej sú zahrnuté úroky z medziúveru 84,84 eur, poplatok za poistenie 8 eur a vklady na účet stavebného sporenia 25,70 eur a od tretieho roka mali dlžníci úver splácať celkovo sumou 143,54 eur, v ktorej sú zahrnuté úroky za úver 109,84 eur, poplatok za poistenie 8 eur a vklady na účet stavebného sporenia 25,70 eur. Pokiaľ ide o námietky voči amortizačnej tabuľke upozorňuje, že tabuľka je pre fázu medziúveru vypracovaná tak, že uvádza sumárne údaje o postupnom splácaní úrokov z medziúveru za jednotlivé roky a medzi tabuľkou pre fázu medziúveru a tabuľkou pre fázu stavebného úveru sa nachádza text, v ktorom je opätovne presne vyčíslená mesačná splátka úrokov medziúveru na sumu 84,84 eur pre prvé dva roky a sumu 109,84 eur od tretieho roka trvania úveru. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že pri výpočte RPMN nebola zohľadnená výška poplatku za poistenie, pričom poplatok za poistenie je reflektovaný aj v rámci predpokladov, ktoré boli použité na výpočet RPMN. Žalobca sa nestotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca pri poskytovaní úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu predstavovala v čase uzatvárania zmluvy o úvere 198,09 eur a pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu 138,19 eur. Žalobca v čase posudzovania žiadosti počítal s minimálnymi nákladmi na plnoletú osobu vo výške 220 eur a na druhú plnoletú osobu vo výške 150 eur, t. j. zohľadnil sumy vyššie, než boli v tom čase oficiálne sumy životného minima stanovené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z. z.. Žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že pri posudzovaní žiadosti o úver mal k dispozícii údaje o príjmoch oboch žalovaných, a tiež že si preveril úverovú angažovanosť dlžníkov v príslušnom registri. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že by posudzoval schopnosť splácať bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo, že by neprihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Nebola tu teda naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala hrubé porušenie povinnosti v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a teda vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie. 6. Žalovaní odvolanie nepodali, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch II., III. v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 9. Už právoplatným výrokom I. preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil žalovaným 1., 2. povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu vo výške 18.371,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaním zo sumy 18.720,22 eur od 1.4.2015 do 12.6.2015, počítaním zo sumy 18.220,22 eur od 13.6.2015 do 15.7.2015, počítaním zo sumy 18.170,22 eur od 16.7.2015 do 13.11.2015, počítaním zo sumy 18.150,22 eur od 14.11.2015 do 14.12.2015, počítaním zo sumy 18.100,22 eur od 15.12.2015 do 15.1.2016, počítaním zo sumy 18.070,22 eur od 16.1.2016 do 15.2.2016, počítaním zo sumy 18.050,22 eur od 16.2.2016 do 16.3.2016, počítaním zo sumy 18.030,22 eur od 17.3.2016 do 15.4.2016, počítaním zo sumy 18.000,22 eur od 16.4.2016 do zaplatenia s tým, že žalovaní sú povinní plniť uvedenú sumu v mesačných splátkach po 150,-eur až do úplného zaplatenia dlžnej sumy vrátane úrokov z omeškania. Vzhľadom na to, že žalovaní proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodali, v tomto vyhovujúcom výroku I. rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal zamietajúci výrok II. a výrok III. o nároku na náhradu trov konania rozsudku súdu prvej inštancie. 10. Predmetom konania je po čiastočnom zastavení nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.939,69 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne posúdil žalobcov nárok. 11. Podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 21.031,42 eur s príslušenstvom. Uznesením č. k. 8C/209/2015-62 zo dňa 20.5.2016 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 720 eur zastavil a pripustil zmenu žaloby v znení: „Žalovaný v rade 1. a žalovaná v rade 2. sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 20 311,42 eur, úrok 5,09 % ročne zo sumy 19 527,13 eur od 1. 4. 2015 do 12. 6. 2015, zo sumy 19 027,13 eur od 13. 6. 2015 do 15. 7. 2015, zo sumy 18 977,13 eur od 16. 7. 2015 do 13. 11. 2015, zo sumy 18 957,13 eur od 14. 11. 2015 do 14. 12. 2015, zo sumy 18 907,13 eur od 15. 12. 2015 do 15. 1. 2016, zo sumy 18 877,13 eur od 16. 1. 2016 do 15. 2. 2016, zo sumy 18 857,13 eur od 16. 2. 2016 do 16. 3. 2016, zo sumy 18 837,13 eur od 17. 3. 2016 do 15. 4. 2016, zo sumy 18 807,13 eur od 16. 4. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 20 265,66 eur od 1. 4. 2015 do 12. 6. 2015, zo sumy 19 765,66 eur od 13. 6. 2015 do 15. 7. 2015, zo sumy 19 715,66 eur od 16. 7. 2015 do 13. 11. 2015, zo sumy 19 695,66 eur od 14. 11. 2015 do 14. 12. 2015, zo sumy 19 645,66 eur od 15. 12. 2015 do 15. 1. 2016, zo sumy 19 615,66 eur od 16. 1. 2016 do 15. 2. 2016, zo sumy 19 595,66 eur 16. 2. 2016 do 16. 3. 2016, zo sumy 19 575,66 eur od 17. 3. 2016 do 15. 4. 2016, zo sumy 19 545,66 eur od 16. 4. 2016 do zaplatenia“. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie žalobe v časti o zaplatenie sumy 18.371,73 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku (teda o zaplatenie sumy 1.939,69 eur s príslušenstvom) zamietol z dôvodu, že v zmluve chýba náležitosť a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, zmluva nezohľadnila pri výpočte RPMN platené poistenie, amortizačná tabuľka je neplatná a žalobca nepostupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou. Žalobca nesúhlasil so zamietavým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, nestotožnil sa s konštatovaním súdu, že v zmluve absentuje rozdelenie splátok na istinu, úroky, poplatky, tvrdil, že neexistuje žiaden rozpor amortizačnej tabuľky s textom zmluvy, popieral, že by pri výpočte RPMN nezohľadnil výšku poplatku za poistenie a že si zabezpečil zákonom požadované údaje pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať úver. 12. Ako prvé žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že v zmluve o úvere absentuje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky a v zmluve o úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, v dôsledku čoho súd prvej inštancie posúdil poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. 13. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 15. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaní uzavreli dňa 2.8.2013 Zmluvu o úvere č. 2854390 6 03 (ďalej aj „zmluva o úvere“), predmetom ktorej zmluvy o úvere bolo poskytnutie medziúveru vo výške 20.000 eur. Prílohy zmluvy o úvere, pevne s ňou spojené, boli Amortizačná tabuľka, Predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby. Listom zo dňa 22.10.2014 žalobca upozornil žalovaných, že dňa 10.11.2014 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Listom zo dňa 13.11.2014 žalobca oznámil žalovaným, že ku dňu 13.11.2014 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru. 16. Predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi žalobcom a žalovanými ako spotrebiteľský, keďže táto zmluva spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy označujúce jej subjekty, a to spotrebiteľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a dodávateľa (ktorý je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti), a to aj podľa právneho poriadku platného v čase jej uzavretia (§ 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie tiež správne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere (§ 497) a súčasne vychádzal zo zistenia, že ide o nárok na zaplatenie zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobcom žalovaným a v danom prípade sa tak na právny vzťah účastníkov tohto záväzkového vzťahu vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“). 17. Pre spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 9 ods. 1, 2 predpisuje ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 citovaného zákona o písomnú formu, ktorá sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výklad a aplikácia ustanovenia § 11 citovaného zákona musí byť v súlade so zmyslom a účelom citovaného zákona. Tým, že zákonné dodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy, postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva o úvere uzavretá medzi jej účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov neobsahuje alebo je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. 18. Žalobca v odvolaní namietal, že zmluva o úvere obsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úrok a poplatky priamo v základných náležitostiach zmluvy o úvere v spojení s amortizačnou tabuľkou, ktorá je pevne spojená so zmluvou úvere. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch odvolací súd uvádza, že zákon jednoznačne ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozdeliť splátku úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, a to za účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že počas prvých dvoch rokov je výška mesačnej splátky 92,84 eur (čl. I. zmluvy o úvere), z toho úroky z medziúveru predstavujú výšku 84,84 eur (časť fáza medziúveru amortizačnej tabuľky) a poplatok za poistenie predstavuje výšku 8 eur (čl. V., bod 5.2. zmluvy o úvere), od tretieho roku trvania medziúveru je výška mesačnej splátky 117,84 eur (čl. I. zmluvy o úvere), z toho úroky z medziúveru predstavujú výšku 109,84 eur (časť fáza medziúveru amortizačnej tabuľky) a poplatok za poistenie predstavuje výšku 8 eur (čl. V., bod 5.2. zmluvy o úvere), vo fáze stavebného úveru je výška mesačnej splátky 143,54 eur (čl. I. zmluvy o úvere), z toho istina a úroky úveru predstavujú výšku 135,54 eur, pričom presná časť z tejto sumy pripadajúca na istinu a na úroky je uvedená v časti fáza stavebného úveru amortizačnej tabuľky a poplatok za poistenie predstavuje výšku 8 eur (čl. V., bod 5.3. zmluvy o úvere). V rozpore s jednoznačným uvedením výšku splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o úvere súd prvej inštancie konštatoval, že v zmluve o úvere sú uvádzané rôzne sumy splátok, keď z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že výška splátky sa v rôznych obdobiach trvania úverového vzťahu mení. Tiež súd prvej inštancie v rozpore s amortizačnou tabuľkou uviedol, že v zmluve o úvere a v prílohách úplne absentuje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky, hoci z obsahu amortizačnej tabuľky je opäť zrejmé presné rozčlenenie každej jednotlivej splátky úveru s rozdelením na fázu medziúveru a fázu stavebného úveru. Pokiaľ súd prvej inštancie postihuje amortizačnú tabuľku neplatnosťou dôvodiac, že ju spotrebiteľ nepodpísal, je tento jeho záver nesprávny, keďže amortizačná tabuľka je pevne spojená so zmluvou o úvere spolu s ďalšími prílohami, je uvedená v zozname príloh v texte zmluvy o úvere, preto je nespochybniteľné, že tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, pri ktorej nie je potrebné, aby bola podpísaná účastníkmi zmluvy o úvere. Odvolací súd sa preto nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov v zmluve o úvere. 19. Odvolací súd tiež nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie v tom, že v zmluve je uvedená nesprávna výška ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, nakoľko pri jej výpočte neboli zohľadnené náklady na poistenie. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nepredstavuje iba údaj o úrokoch, ale údaj o celkových nákladoch úveru tak, aby sa spotrebiteľ vedel a mohol rozhodnúť pre konkrétny úver a porovnať ponuky viacerých poskytovateľov úveru. Náklady na úver predstavujú náklady, ktoré musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze a okrem výšky úrokovej sadzby v percentách obsahujú aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom. Odvolací súd má za to, že žalobca uviedol v úverovej zmluve údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov správne, v súlade so zákonom, keď uviedol výšku ročnej percentuálnej miere nákladov pri stavebnom úvere 6,26 % a pri medziúvere 7,19 % s tým, že bola vypočítaná za predpokladu, že celá výška úveru bude čerpaná jednorazovo a ďalšie predpoklady pre jej výpočet sú výška mesačnej splátky úroku z medziúveru, istiny a úroku zo stavebného úveru, výška úrokovej sadzby medziúveru, poplatok za spracovanie úveru, poplatok za návrh na vklad vlastníckeho práva, poplatok za prijatie poistenia, pomerná časť poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení. Napokon tieto predpoklady, ktoré žalobca ako veriteľ použil na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov medziúveru a stavebného úveru sú podrobne rozpísane v prílohe zmluvy o úvere pevne s ňou spojenou. Názor súdu prvej inštancie, že v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, považuje preto odvolací súd za nesprávny, ktorý navyše ani nie je náležite odôvodnený a súd prvej inštancie ani neuviedol, z akého dôkazu a akým spôsobom dospel k záver, že poistné nebolo zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Ani v tomto prípade sa odvolací súd sa preto nemôže stotožniť so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu uvedenia nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa v zmluve o úvere. 20. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že si splnil svoju povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, keď pri posudzovaní žiadosti žalovaných o úver mal k dispozícii údaje o príjmoch oboch žalovaných a preveril si ich úverovú angažovanosť v príslušnom registri. 21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 22. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. 23. Z obsahu spisu vyplýva, že do Žiadosti o úver zo dňa 31.5.2013 žalovaní uviedli rodinný stav žalovaného 1. ženatý, rodinný stav žalovanej 2. vydatá, čistý mesačný príjem 428,40 eur a 310 eur, t. j. spolu 738,40 eur, výšku doterajších záväzkov u žalobcu 228,09 eur, pričom k žiadosti pripojili potvrdenie o príjme žalovanej 2., dve výplatné pásky žalovanej 2., rozhodnutie o zvýšení invalidného dôchodku žalovaného 1.. Dňa 31.7.2013 si žalobca preveril úverovú angažovanosť žalovaných v príslušnom registri dlžníkov. Z týchto údajov následne vychádzal žalobca pri posudzovaní schopnosti žalovaných splácať spotrebiteľský úver, keď v čase uzatvárania zmluvy o úvere suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu predstavovala 198,09 eur a pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu 138,19 eur (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima), čo znamená, že i po odrátaní mesačnej výšky doterajších záväzkov žalovaných a nového záväzku z uzatváranej zmluvy o úvere zostala obom žalovaným z ich príjmu vyššia suma na uspokojovanie odôvodnených potrieb, ako je súčet sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu a pre ďalšiu spoločne posudzovanú osobu. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania tak podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva, že by žalobca ako veriteľ hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalovaných ako spotrebiteľov. Hrubým porušením povinnosti veriteľa overovať bonitu spotrebiteľa sa rozumie nečinnosť veriteľa spočívajúca v nezisťovaní údajov o príjmoch, výdavkoch, rodinnom stave alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Pri overovaní bonity žalovaných mal žalobca k dispozícii údaje o rodinnom stave žalovaných, o ich príjmoch, existujúcich záväzkoch a inej úverovej angažovanosti, pričom tieto údaje mal podložené aj potvrdeniami o príjme, výplatnými páskami, rozhodnutím o zvýšení invalidného dôchodku a výpisom z príslušného registra dlžníkov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie konštatuje, že žalobca preukázal listinnými dôkazmi, že pri posudzovaní žiadosti žalovaných o úver mal k dispozícii všetky relevantné údaje a nebola naplnená hypotéza právnej normy, ktorá by zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie pochybil, keď konštatoval hrubé porušenie povinnosti žalobcu overiť si schopnosť žalovaných splácať spotrebiteľský úver, v dôsledku čoho považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. 24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sa tak odvolací súd stotožnil s podstatou odvolacej argumentácie žalobcu. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a vád v skutkových zisteniach súd prvej inštancie vôbec neviedol žiadne dokazovanie ohľadne výšky zvyšku uplatnenej pohľadávky v sume 1.939,69 eur s príslušenstvo. Tu potom nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania a nie vykonávanie celého ťažiskového dokazovania až na odvolacom súde, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušil v napadnutom zamietajúcom výroku II., vrátane závislého výroku III. o nároku na náhradu trov, a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 25. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.939,69 eur s príslušenstvo, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po zohľadnení skutočnosti, že žalovaní vstupovali do tohto záväzkového vzťahu ako spotrebitelia. Je tiež potrebné dôsledne sa oboznámiť so skutkovými tvrdeniami žalobcu ohľadne uplatneného nároku v žalobe i vo vyjadreniach žalobcu, s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v priebehu prvoinštančného konania, ozrejmiť z čoho žalobcom uplatnený nárok v sume 1.939,69 eur s príslušenstvom pozostáva, t. j. bezpečne zistiť jednotlivé dielčie nároky (istina, úrok, úrok z omeškania), z ktorých pozostáva žalobcom uplatnená suma, či nie sú v rozpore s predpismi týkajúcimi sa na ochranu spotrebiteľa. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. 26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).