Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 46Sa/10/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200075 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200075.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: LC TRANS, s.r.o., so sídlom Komenského 43/4628, 921 01 Piešťany, IČO : 44 244 304, právne zastúpeného: JUDr. Branislav Jurga, advokát, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2017/2748, O-885/2016 zo dňa 26.01.2017 takto r o z h o d o l : I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalovaný rozhodnutím č. OPS/BEZ/2017/2748, O-885/2016 zo dňa 26.01.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) zamietol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava (ďalej aj ako „orgán verejnej správy nižšieho stupňa“) č. k. R 170/2016/SE, ROZ/2016/508, 2016/22461 zo dňa 03.11.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi v postavení účastníka administratívneho konania uložená podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ako „zákon č. 462/2007 Z. z.“) pokuta vo výške 10 000 eur za správny delikt, ktorého sa mal dopustiť tým, že nepredložil žiadne záznamové listy použité v kontrolovanom období október, november, december 2015 v záznamových zariadeniach namontovaných na motorových vozidlách ev. č. PN 641 BT, PN 720 CO, PN 919 CK, čím porušil čl. 33 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (ďalej len „Nariadenie č. 165/2014“). 2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že administratívne konanie vo veci uloženia pokuty bolo začaté dňa 4.10.2016 (v uvedený deň žalobca preukázateľne prevzal oznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 29.09.2016) v súlade s § 18 správneho poriadku na podnet orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktorý vykonal v dňoch od 01.03.2016 do 19.04.2016 (v tento deň boli prerokované výsledky vykonanej inšpekcie) u žalobcu inšpekciu práce zameranú na dodržiavanie predpisov v oblasti BOZP, v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, v oblasti nelegálneho zamestnávania a v oblasti sociálnej legislatívy. Z obsahu úradného záznamu spísaného dňa 2.5.2016 sp. č. 784/9929/16 je zrejmé, že žalobca v zastúpení konateľa Ing. Ladislava Kyšeľa sa ku skutočnostiam uvedeným v protokole nevyjadril v určenej lehote. Preto bol protokol uzavretý v znení, v akom ho žalobca dňa 19.4.2016 v rámci prerokovania protokolu prevzal. 3. V časti Protokolu č. : ITA-11-19-2.6/P-E24, 27 A22,25-16 zo dňa 19.4.2016, sp. č. : 784/8760/16 (ďalej len ako „Protokol“) venujúcej sa „Sociálnej legislatíve v doprave“ pod bodom B - „Zistené nedostatky“ bolo skonštatované, že zamestnávateľ (žalobca) nepredložil všetky záznamové listy použité v kontrolovanom období v záznamových zariadeniach namontovaných na motorových vozidlách ev. č. : PN 641 BT, PN 720 CO, PN 919 CK, resp. záznamové listy použité v kontrolovanom období (kontrolované obdobie bolo október - december 2015) vodičmi : Z. E., D. F., J. D., J. T., J. S., čím došlo k porušeniu čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014. 4. Z oznámenia o začatí konania zo dňa 29.09.2016 vyplýva, že žalobca ako účastník administratívneho konania bol v súlade s § 33 správneho poriadku poučený o svojich procesných právach vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania vrátane práva podať návrh na doplnenie dokazovania v lehote 7 dní od doručenia oznámenia o začatí konania. 5. Na základe oznámenia o začatí konania, žalobca zaslal orgánu verejnej správy nižšieho stupňa písomné vyjadrenie zo dňa 7.10.2016, v ktorom uviedol, že poukazuje na listinné dôkazy založené do spisu dňa 14.3.2016, ktoré preukazujú, že nemohol niektoré záznamové listy predložiť z dôvodu, že tieto mu neboli odovzdané vodičmi a to napriek tomu, že ich na odovzdanie záznamových listov písomne vyzýval. Z uvedeného dôvodu preto žiadal, aby mu nebola uložená pokuta. 6. Inšpektorát práce Trnava ako orgán príslušný podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 125/2006 Z. z.“) rozhodol podľa § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. v znení účinnom do 30.12.2016 v spojení s § 46 správneho poriadku a podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. a uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 eur, za to, že nepredložil žiadne záznamové listy použité v kontrolovanom období október, november, december 2015 v záznamových zariadeniach namontovaných na motorových vozidlách ev. č. PN 641 BT, PN 720 CO, PN 919 CK, čím porušil čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že účastník konania do skončenia výkonu inšpekcie nepredložil za kontrolované obdobie október až december 2015 záznamové listy - kotúče do tachografu, namontované vo vyššie špecifikovaných motorových vozidlách. K vyjadreniu účastníka konania (žalobcu), že požadované záznamové listy nemohol predložiť z dôvodu, že mu neboli odovzdané vodičmi s poukazom na čl. 33 ods. 2 Nariadenia uviedol, že za porušenie Nariadenia zodpovedajú dopravné podniky, ktorých vodiči si riadne neplnili svoje povinnosti. Rovnako poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorá znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Pokiaľ ide o rozhodovanie o výške pokuty, orgán verejnej správy nižšieho stupňa riadiac sa § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z. skonštatoval, že zohľadnil všetky okolnosti, mieru zavinenia a prihliadal tiež na dobu protiprávneho konania, na spôsob spáchania správneho deliktu, zohľadnil tiež skutočnosť, že účastník konania nepredložil žiadny záznamový list za celé kontrolované obdobie, tiež, že išlo o opakované porušenie predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave, ako aj na to, že od predchádzajúcej kontroly neboli vykonané účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov a nedostatky sa u účastníka prejavujú dlhodobo, ktorá skutočnosť vyplýva z protokolov z výsledku inšpekcie práce u účastníka konania zo dňa 19.04.2011, 23.05.2013 a 06.06.2014. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal účastník konania (žalobca) v zákonnej lehote odvolanie. Dôvodil tým, že rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa považuje za nezákonné, zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. je možné uloženie pokuty len v prípade, ak zamestnávateľ alebo dopravca kumulatívne poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom vo výroku napadnutého rozhodnutia sa neuvádza porušenie žiadnych zákonných povinností. Namietal, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 5 a § 46 správneho poriadku, pretože nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu ďalej, že inšpektor práce nemá právomoc kontrolného úradníka v zmysle poslednej vety čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 a ani nemá zákonnom danú právomoc na vykonávanie kontroly v dopravných podnikoch, pretože táto je podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z. zákonom zverená inšpektorátu práce. Namietal tiež nulitu výroku rozhodnutia, nakoľko z neho nevyplýva komu sa sankcia ukladá. Tvrdil, že znenie čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 neukladá dopravnému podniku povinnosť odovzdať na požiadanie záznamové listy, pretože v poslednej vete sa uvádza, že : „Záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje sa predložia alebo odovzdajú na požiadanie ktoréhokoľvek oprávneného kontrolného úradníka“, teda toto ustanovenie neukladá dopravnému podniku žiadnu povinnosť. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty namietal, že táto nie je zákonným spôsobom odôvodnená, nie je primeraná a môže mať pre účastníka konania likvidačný dopad. 8. Žalovaný orgán verejnej správy v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav je porušenie povinnosti uvedenej v prvostupňovom rozhodnutí posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Podľa jeho názoru účastník konania v odvolaní neuviedol skutočnosti, ani nepredložil dôkazy, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke spochybnili zistený správny delikt, výrok rozhodnutia je jasný a zrozumiteľný, je z neho zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania a na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia bolo rozhodnuté. Nesúhlasil s výkladom účastníka konania ohľadom znenia čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 a uviedol, že z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že dopravný podnik je povinný poskytnúť záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje kontrolnému úradníkovi, pričom účastník konania si túto povinnosť preukázateľne nesplnil. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty, túto považoval za primeranú a plniacu preventívnu funkciu. II. Žaloba a jej dôvody 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil námietkami, ktoré vo väčšine korešpondujú s odvolacími námietkami, prostredníctvom ktorých brojil proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trnava. Namietal, že prvostupňovým rozhodnutím orgán verejnej správy nižšieho stupňa uložil pokutu vo výške 10 000 eur neurčenej osobe a v rozpore s ustanovením § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., nakoľko v súlade s citovaným ustanovením je možné uložiť pokutu iba v prípade, ak zamestnávateľ alebo dopravca kumulatívne poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. V danom prípade však nebolo uvedené porušenie žiadnych zákonných ustanovení a preto pokuta nemohla byť uložená. Ustanovenie § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. si žalobca vykladá tak, že na uloženie pokuty sa vyžaduje porušenie iných povinností (množné číslo) ustanovených zákonom č. 462/2007 Z. z. a osobitnými predpismi, pričom nestačí, aby išlo len o porušenie povinností ustanovených osobitnými predpismi, nakoľko musí ísť zároveň o porušenie aj povinností ustanovených zákonom č. 462/2007 Z. z. 10. Podľa názoru žalobcu rozhodnutie bolo vydané v rozpore s § 46 správneho poriadku, pretože v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Tvrdil, že v konaní nebolo preukázané, že porušil svoju povinnosť predložiť záznamové listy, keďže túto povinnosť nemá. Namietal, že inšpektor práce nemá právomoc kontrolného úradníka v zmysle poslednej vety čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 a preto nie je kontrolným úradníkom. Podľa názoru žalobcu ani inšpektorát práce nie je kontrolný úradník v súlade s Nariadením č. 165/2014. V tejto súvislosti poukázal na čl. 38 ods. 1 Nariadenia, ktorý vyžaduje, aby príslušné zákonné právomoci mali priamo kontrolní úradníci a nie kontrolné úrady, ako to upravil slovenský zákonodarca. Namietal ďalej, že oprávnenia inšpektora sú ustanovené v § 34 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z., avšak oprávnenie vykonávať kontroly v dopravných podnikoch je zákonom dané inšpektorátu práce a to konkrétne ustanovením § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že oprávnenie inšpektorátu práce vykonávať kontroly v dopravných podnikoch nespadá pod ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. K uvedeným námietkam súčasne uviedol, že ich uplatnil aj v odvolaní, ale žalovaný k nim neuviedol žiadnu preskúmateľnú ani právnu argumentáciu a z uvedeného dôvodu považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 11. Žalobca ďalej tvrdil, že čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 neustanovuje žiadnu povinnosť dopravnému podniku odovzdať záznamové listy na požiadanie oprávneného orgánu a ani žiadnu lehotu, v ktorej sa predložia alebo odovzdajú záznamové listy a preto s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zastal názor, že v SR nie je možné sankcionovať dopravcu za nesplnenie niečoho, na čo mu osobitný predpis jasne nestanovuje povinnosť. Na podporu svojho názoru označil použité znenie „sa predložia alebo odovzdajú“ za všeobecné znenie, ktoré neukladá žiadnu povinnosť dopravnému podniku. 12. Podľa názoru žalobcu, žalovaný ani prvostupňový orgán neuviedol, aké dôkazy získal a ako ich vyhodnotil, napadnuté rozhodnutie neobsahuje úvahu, ktorou bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Tvrdil, že nie je zákonným spôsobom odôvodnená výška pokuty, ktorá môže mať pre účastníka konania likvidačný dopad a s poukazom na čl. 41 ods. 1 Nariadenia č. 165/2014 ju nepovažoval ani za primeranú. 13. Vo vzťahu k procesným pochybeniam namietal ďalej, že konanie o správnom delikte nebolo riadne a zákonne začaté a k formálnym náležitostiam napadnutého rozhodnutia uviedol, že toto nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku, pretože neobsahuje podpis oprávnenej osoby, ani uvedenie mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. III. Vyjadrenia žalovaného, replika žalobcu a duplika žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov a v záujme ochrany práv žalobcu, ktorému zákonne vymedzil, za aký správny delikt mu má byť sankcia uložená, poskytol mu dostatočný čas na prípravu obhajoby, dal mu možnosť vyjadriť sa k správnemu deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia a popísal zodpovedne skutkový stav vo vzťahu k porušeniu povinnosti, ktoré bolo predmetom uloženia pokuty. 15. Podľa názoru žalovaného porušenie povinnosti zo strany žalobcu je vo výroku rozhodnutia uvedené jasne a zrozumiteľne v súlade s § 47 správneho poriadku. Z výroku je zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia bolo rozhodnuté. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 neukladá dopravnému podniku povinnosť odovzdať záznamové listy a citujúc znenie tohto článku uviedol, že z neho jednoznačne vyplýva, že dopravný podnik je povinný poskytnúť záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje kontrolnému úradníkovi, ktorým je inšpektor práce. 16. Rovnako sa nestotožnil s výkladom žalobcu vo vzťahu k § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., v zmysle ktorého je potrebné na účely uloženia pokuty kumulatívne porušenie povinností ustanovených zákonom a osobitnými predpismi a dôvodil, že citované ustanovenie nevyžaduje kumulatívne porušenie predpisov, ale ak žalobca poruší povinnosti uvedené v osobitných predpisoch, tak sa mu ukladá pokuta podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. 17. Vo vzťahu k námietke, že v rozhodnutí absentuje skutočnosť, kto rozhodnutie podpísal uviedol, že toto rozhodnutie je podpísané osobou oprávnenou na zastupovanie generálneho riaditeľa. 18. K samotnej výške pokuty skonštatoval, že táto je primeraná, pričom bolo pri jej určení prihliadnuté na to, aby jej výška mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní právnych predpisov. 19. Žalobca v replike uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí. Zotrval na názore, že z rozhodnutia, ktorým bola uložená pokuta nevyplýva, komu sa pokuta ukladá. Rovnako zotrval na názore, že nie je adresátom čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014. Podľa jeho názoru, žalovaný svojimi tvrdeniami nepreukázal, že inšpektor práce bol vybavený oprávnením na kontrolu záznamov zo záznamových zariadení v dopravnom podniku. Naďalej sa pridržiaval výkladu § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. o nutnosti kumulatívneho porušenia nielen povinnosti ustanovenej osobitnými predpismi, ale aj povinnosti ustanovenej zákonom č. 462/2007 Z. z. a poukázal na to, že inak by právny predpis musel znieť takto : „ak poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom.“ K vysvetleniu podpísania napadnutého rozhodnutia v zastúpení uviedol, že táto okolnosť z rozhodnutia nevyplýva a nie je ani preukázaná. V ostatnom zotrval na svojich žalobných námietkach. 20. Replika žalobcu bola doručená žalovanému. Žalovaný v podaní, ktorým ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní zároveň uviedol, že zotrváva na svojich stanoviskách uvedených v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení. IV. Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava 21. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 a 3 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie (bod 1), právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia (bod 3). 23. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., Národný inšpektorát práce riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. 24. Podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. 25. Podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce. 26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z., tento zákon upravuje a) minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave, b) vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov, c) pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času v doprave. 27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce. 28. Podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z. inšpektorát práce vykonáva kontroly v dopravných podnikoch; predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú prvky uvedené v prílohe č. 1. 29. Podľa § 34 ods. 1 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z. účinného do 30.12.2016, Inšpektorát práce ukladá pokuty za správne delikty podľa § 37. 30. Podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 1 660 eur do 16 660 eur, ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. 31. Podľa § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti. 32. Podľa § 37 ods. 7 zákona č. 462/2007 Z. z., konanie o uloženie pokuty možno začať do šiestich mesiacov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly, najneskôr do troch rokov, odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. 33. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia č. 165/2014, týmto nariadením sa ustanovujú povinnosti a požiadavky v súvislosti s konštrukciou, inštaláciou, používaním, skúšaním a kontrolou tachografov používaných v cestnej doprave s cieľom overiť dodržiavanie nariadenia (ES) č. 561/2006, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES a smernice Rady 92/6/EHS. 34. Podľa čl. 4 ods. 5 písm. b) Nariadenia č. 165/2014, prístup k údajom uchovávaným v tachografe a tachografovej karte sa môže kedykoľvek udeliť : príslušnému dopravnému podniku, aby mohol plniť svoje zákonné povinnosti, najmä tie, ktoré sú uvedené v článkoch 32 a 33. 35. Podľa čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014, dopravné podniky uchovávajú záznamové listy a výtlačky, ak sú výtlačky urobené na účely dosiahnutia súladu s článkom 35, v chronologickom poradí a v čitateľnej podobe najmenej jeden rok po ich použití a poskytnú kópie dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú. Dopravné podniky tiež poskytnú kópie údajov stiahnutých z kariet vodiča dotknutým vodičom, ktorí o ne požiadajú, spolu s výtlačkami týchto kópií. Záznamové listy, výtlačky a stiahnuté údaje sa predložia alebo odovzdajú na požiadanie ktoréhokoľvek oprávneného kontrolného úradníka. 36. Podľa čl. 33 ods. 3 Nariadenia č. 165/2014, dopravné podniky zodpovedajú za porušenia tohto nariadenia, ktorých sa dopustili ich vodiči alebo vodiči, ktorých majú k dispozícii. Členské štáty však môžu takúto zodpovednosť podmieniť tým, že dopravný podnik nesmie porušiť prvý pododsek odseku 1 tohto článku a článok 10 ods. 1 a 2 nariadenia (ES) č. 561/2006. 37. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 39. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 40. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku v znení účinnom do 31.10.2017, v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. 41. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 19. februára 2018 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného viazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), pričom nezistil existenciu tzv. vád trestania uvedených v § 195 SSP, ktorá by správny súd oprávňovala preskúmať napadnuté rozhodnutie nad rozsah uplatnených žalobných bodov. Správny súd vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). 43. Hneď na úvod považuje správny súd za potrebné uviesť, že vstupom do Európskej únie sa od 1. mája 2004 stalo pre Slovenskú republiku priamo záväzné nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 z 20. decembra 1985 o zosúlaďovaní niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú.v. ES, L 370/1, 31.12.1985). Následne uvedené nariadenie bolo zrušené a nahradené Nariadením č. 165/2014, ktoré má podľa čl. 7 ods.2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a je priamo aplikovateľné, to znamená, že na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať zákon. Zákon č. 462/2007 Z. z., ktorý nahradil zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1.11.2007. Svojou povahou je zákon č. 462/2007 Z. z. jedným z pracovnoprávnych predpisov upravujúcim pracovný čas zamestnancov v doprave. 44. Správny súd mal v danej veci obsahom administratívneho spisu preukázané, že konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. bolo začaté na podnet Inšpektorátu práce Trnava dňom 4.10.2016, v ktorý deň bolo oznámenie o začatí konania o uložení pokuty preukázateľne doručené žalobcovi (§ 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku). Začatiu konania predchádzala inšpekcia práce vykonaná podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z., ktorá sa uskutočnila od 1.3.2016 (vyžiadaním dokladov) do 19.4.2016 (prerokovanie protokolu s konateľom žalobcu). Dátum prerokovania protokolu má vplyv aj na posúdenie, či bola v danom prípade dodržaná lehota na začatie konanie podľa § 37 ods. 6 zákona č. 462/2007 Z. z., nakoľko deň prerokovania protokolu zákon č. 462/2007 Z. z. označuje za skutočnosť, od ktorej začína plynúť šesťmesačná lehota, v rámci ktorej musí byť konanie začaté. Protokol bol prerokovaný dňa 19.4.2016 a konanie začaté na podnet správneho orgánu, bolo začaté prvým úkonom, ktorým bolo doručenie oznámenia o začatí konania žalobcovi dňa 4.10.20116, teda v zákonnom stanovenej lehote. V danom prípade bolo rovnako preukázané, že neuplynula objektívna lehota troch rokov od porušenia povinnosti predložiť záznamové listy. 45. Predmetom výkonu inšpekcie vo vzťahu k predmetu správneho súdneho konania bola aj sociálna legislatíva v doprave, ktorá bola zameraná okrem iného aj na dodržiavanie denných, týždenných časov a dvojtýždňového obmedzenia časov jazdy, dodržiavanie prestávok v práci, dodržiavanie denných a týždenných dôb odpočinku, poskytovanie náhrad za skrátenie týždenných dôb odpočinku a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie október - december 2015. Z Protokolu vyplýva, že pri výkone inšpekcie neboli za kontrolované obdobie predložené a to napriek tomu, že boli žiadané, záznamové listy použité vodičmi v motorových vozidlách ev. č. PN 641 BT, PN 720 CO a PN 919 CK. Táto skutočnosť bola v Protokole v časti B) Zistené nedostatky vyhodnotená ako porušenie čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014. Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 19.4.2016 s Ing. Ladislavom Kyšeľom, konateľom žalobcu, ktorý po prerokovaní protokolu požiadal o lehotu na vyjadrenie k zisteným nedostatkom a k ostatným skutočnostiam uvedeným v protokole, avšak v stanovenej lehote piatich dní od prevzatia protokolu sa k zisteniam nevyjadril a ani nepredložil žiadne dôkazy na objasnenie skutkového stavu. Konateľ žalobcu bol súčasne poučený, že v prípade, ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu znamená to, že k zisteným nedostatkom nemá žiadne námietky. 46. S poukazom na vznesené žalobné body sa správny súd v prvom rade venoval otázke právomoci inšpektora práce vykonať kontrolu v dopravnom podniku. Žalobca namietal nedostatok právomoci inšpektora práce odvolávajúc sa na znenie § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z., keď mal za to, že táto právomoc patrí inšpektorátu práce a nie inšpektorovi práce. Ako už bolo vyššie uvedené u žalobcu bola od 1.3.2016 do 19.4.2016 vykonaná inšpekcia práce podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení s § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z., pričom je preukázané obsahom Protokolu, že výkon inšpekcie bol zameraný na dodržiavanie predpisov z oblasti BOZP; predpisov z oblasti pracovno-právnych vzťahov; predpisov z oblasti nelegálneho zamestnávania a predpisov z oblasti sociálnej legislatívy v doprave (dodržiavanie denných, týždenných časov a dvojtýždňového obmedzenia časov jazdy; dodržiavanie prestávok v práci; dodržiavanie denných a týždenných dôb odpočinku atď). Právomoc inšpektora práce vykonať kontrolu v dopravnom podniku je podľa názoru správneho súdu nesporne daná a to s poukazom na predmet vykonanej inšpekcie práce, ktorá zodpovedala obsahu ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. Predmetom inšpekcie bol, okrem iného, aj o dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v oblasti pracovných podmienok (pracovný čas vrátane prestávok v práci je nesporne kategóriou, ktorá do pracovných podmienok spadá) zamestnancov v doprave. Zákon č. 462/2007 Z. z. je svojou povahou jedným z pracovnoprávnych predpisov, čo priamo vyplýva aj z ustanovenia § 1 ods. 2 tohto zákona. Preto je dôvodné v danom prípade uzavrieť, že u žalobcu išlo o inšpekciu práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vykonanú v dopravnom podniku podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 462/2007 Z. z., ktorú Inšpektorát práce vykonáva podľa § 7 ods. 12 zákona č. 125/2006 Z. z. prostredníctvom inšpektorov práce. Rovnako právomoc inšpektorov práce vykonávať kontrolu v dopravných podnikoch priamo vyplýva aj z § 34 ods. 2 písm. c) zákona č. 462/2007 Z. z., podľa ktorého inšpektor práce disponuje oprávnením pri výkone kontroly v dopravnom podniku v podobe napríklad zakázať používanie vozidla, ktoré nie je vybavené záznamovým zariadením alebo je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES. 47. Rovnako sa správny súd nestotožňuje s námietkou žalobcu, ktorou namieta, že inšpektor práce nemá právomoc kontrolného úradníka v zmysle poslednej vety čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014, keďže čl. 38 ods. 1 Nariadenia vyžaduje, aby príslušné zákonné právomoci mali priamo kontrolní úradníci a nie kontrolné úrady. Vychádzajúc z čl. 38 ods. 1 Nariadenia č. 165/2014, ktorý upravuje postavenie kontrolných úradníkov vyplýva, že čím majú kontrolní úradníci disponovať, konkrétne majú disponovať technických vybavením a zákonnými právomocami, aby mohli plniť úlohy, ktoré im citované nariadenie zveruje. Uvedené požiadavky sú zabezpečené zákonmi č. 125/2006 Z. z. a 462/2007 Z. z., ktorými je nepochybne daná právomoc inšpektora práce na plnenie úloh v zmysle Nariadenia č. 165/2014 daná. V súvislosti s uvedenými námietkami, ktorými žalobca spochybňuje pôsobnosť tak inšpektorov práce, ako aj samotného inšpektorátu práce správny súd uvádza, že tieto považuje za účelové a nijako logickým výkladom podložené. 48. S poukazom na body 46 a 47 tohto rozsudku preto správny súd uzavrel, že kontrola vykonaná v dopravnom podniku, výsledkom ktorej bol Protokol, bola vykonaná orgánom na to príslušným. 49. Z oznámenia o začatí konania o uložení pokuty vyplýva, že správne konanie bolo začaté z dôvodu zistenia porušenia povinnosti podľa čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014, ktoré zakladá skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., za ktorý Inšpektorát práce obligatórne ukladá pokutu od 1 660 eur do 16 600 eur. 50. Podľa ustanovenia § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. Inšpektorát práce ukladá pokutu zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku, ak poruší povinnosti, ktoré nie sú v § 37 ods. 1 až 4 taxatívne vymenované, ale sú za povinnosť v citovanom zákone označené a rovnako za porušenie povinnosti ustanovenej osobitným predpisom, ktorým je Nariadenie č. 165/2014. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom tohto ustanovenia predloženým žalobcom, že sa na účely uloženia pokuty jedná o kumulatívne porušenie tak povinnosti ustanovenej zákonom č. 462/2007 Z. z. a súčasne povinnosti ustanovenej osobitným predpisom. Správny súd práve naopak zastáva názor, že spojka „a“ v citovanom ustanovení nahrádza spojku „alebo“. Iný výklad by v danom prípade znemožnil uloženie pokuty za porušenie povinnosti uloženej v osobitnom predpise, ktorým podľa poznámky pod čiarou je Nariadenie č. 165/2014, ktoré priamo v čl. 41 ods. 1 zaväzuje členské štáty, aby stanovili pravidlá pre sankcie uplatniteľné v prípade porušenia tohto nariadenia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zákonodarca spojku „a“ namiesto „alebo“ využíva pri vymedzovaní skutkových podstát správnych deliktov, príkladom je ustanovenie § 48 ods. 1 písm. e) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, v zmysle ktorého dopravný správny orgán uloží pokutu od 100 eur do 15 000 eur tomu, kto zamestnáva vodičov v rozpore s týmto zákonom, osobitnými predpismi a medzinárodnými zmluvami, pričom prirodzene na naplnenie tejto skutkovej podstaty citovaného správneho deliktu sa nevyžaduje rozpor so zákonom súčasne s osobitnými predpismi a súčasne medzinárodnými zmluvami. Nahradenie spojky „a“ namiesto „alebo“ využíva zákonodarca na to, aby sa v texte zákona v jednom ustanovení neopakovali rovnaké slová. Pochopiteľne je potrebné vždy text zákona vykladať v jednotlivých súvislostiach za použitia jednotlivých metód výkladu. V posudzovanom prípade je preto ustanovenie § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. potrebné vykladať tak, že správneho deliktu sa dopustí zamestnávateľ alebo dopravný podnik, ktorý poruší iné povinnosti zákona ako tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 4 § 37) alebo povinnosti ustanovené v osobitnom predpise, ktorým je Nariadenie č. 165/2014. 51. Správny súd sa rovnako nestotožňuje s výkladom čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014, ktorý v správnej žalobe predostrel žalobca tvrdiac, že slovné spojenie „predložia alebo odovzdajú na požiadanie“ neznamená, že je dopravný podnik povinný záznamové listy na požiadanie predložiť. Vo vzťahu k uvedenému tvrdeniu správny súd upriamuje pozornosť žalobcu na čl. 4 ods. 5 písm. b) Nariadenia č. 165/2014, v ktorom sú povinnosti vyplývajúce dopravnému podniku z čl. 32 a 33 za povinnosti explicitne označené. Naviac, výklad citovaného článku zo strany žalobcu potiera samotný účel Nariadenia č. 165/2014, ktorým je okrem iného kontrola tachografov používaných v cestnej doprave, na základe ktorých je možné overiť organizáciu pracovnej doby konkrétneho vozidla. Vychádzajúc z uvedeného správny súd uvádza, že je bez akýchkoľvek pochybností, že čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 svojím obsahom ukladá dopravnému podniku povinnosť predložiť na požiadanie záznamové listy. Preto, pokiaľ žalobca záznamové listy nepredložil, ktorú skutočnosť žalobca ani nerozporoval, došlo z jeho strany k porušeniu povinnosti podľa čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014. V súvislosti s uvedenou námietkou správny súd súčasne uvádza, že v zmysle č. 33 ods. 3 citovaného nariadenia za nepredloženie záznamových listov konkrétnymi vodičmi zodpovedá priamo dopravný podnik. Táto zodpovednosť má objektívnu povahu, to znamená, že v danom prípade neprichádza do úvahy zbavenie sa zodpovednosti tým, že požadované záznamové listy neboli dopravnému podniku vodičmi predložené, ktorou argumentáciou sa žalobca snažil zbaviť svojej zodpovednosti. 52. Správny súd sa ďalej venoval výroku prvostupňového rozhodnutia, konkrétne či z neho vyplýva, komu bola pokuta uložená. Žalobca tvrdí, že vo výroku rozhodnutia nie je uvedený subjekt, ktorému Inšpektorát práce Trnava uložil pokutu. Náležitosti výroku rozhodnutia ustanovuje § 47 ods. 2 správneho poriadku tak, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. V rámci rozsiahlej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o priestupku alebo správnom delikte sú ustálené jeho náležitosti, pričom tieto sú zamerané predovšetkým na presné vymedzenie skutku a to z dôvodu vylúčenia prekážky litispedencie alebo dvojitého postihu za to isté konanie (k tomu pozri napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008 alebo sp. zn. 6Sžo/33/2014 zo dňa 29.04.2015). Napríklad Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžo/33/2014 zo dňa 29.04.2015 vo vzťahu k obsahovým náležitostiam výroku rozhodnutia o správnom delikte uviedol, že : „Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu.“ Správny súd vychádzajúc z výroku prvostupňového rozhodnutia zastáva názor, že z výroku je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že pokuta bola uložená žalobcovi, ako jedinému účastníkovi konania, pričom tento bol presne špecifikovaný obchodným menom, sídlom a IČO. Pokiaľ žalobca zastáva názor, že neuvedenie výslovne žalobcu v časti výroku „ukladá pokutu“ spôsobilo neurčitosť výroku ako celku, tak s uvedeným tvrdením sa správny súd nestotožňuje. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa označením zamestnávateľa (žalobcu), pri vymedzení ktorého ďalej použil skratku „ďalej len účastník konania“, zabezpečil dostatočnú určitosť výroku vo vzťahu k subjektu, ktorému bola pokuta uložená. Naviac žalobcu ako účastníka konania označil v skutkovej vete, z ktorej vyplýva, že správneho deliktu sa dopustil účastník konania - žalobca. Vo výroku je ďalej uvedené, na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, výška pokuty a je určite a nezameniteľne vymedzený skutok, ktorého sa žalobca dopustil. 53. V súvislosti s prvostupňovým rozhodnutím posudzoval správny súd v rozsahu žalobných bodov aj odôvodnenie výšky uloženej pokuty. Je nesporné, že rozhodnutie o výške pokuty je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy. Správnu úvahu môžeme charakterizovať ako myšlienkový proces, v rámci ktorého orgán verejnej správy zvažuje na účely rozhodnutia o výške pokuty závažnosť porušenia právnych predpisov protiprávnym konaním, jeho následky, dobu protiprávnosti, zohľadňujú sa priťažujúce okolnosti, medzi ktoré nepochybne patrí opakované porušenie povinností, rovnako tiež poľahčujúce okolnosti a to za účelom naplnenia tak represívnej, ako aj preventívnej funkcie sankcie. Žalovaný orgán verejnej správy v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že Inšpektorát práce Trnava svoje rozhodnutie ohľadne výšky uloženej pokuty zákonne a vecne odôvodnil, s ktorým konštatovaním sa správny súd stotožňuje. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa uviedol, že pri stanovení výšky pokuty zohľadnil všetky okolnosti, prihliadal na dobu protiprávneho konania, na spôsob spáchania správneho deliktu, zohľadnil skutočnosti, že žalobca nepredložil žiadny záznamový list za celé kontrolované obdobie, prihliadol tiež na to, že ide o opakované porušenie predpisov v oblasti sociálnej legislatívy v doprave, ako aj na to, že od predchádzajúcej kontroly neboli vykonané účinné opatrenia na odstránenie nedostatkov, ako aj na podstatnú okolnosť a to, že nedostatky sa u žalobcu prejavujú dlhodobo, čo vyplýva z protokolov z výsledku inšpekcie práce zo dňa 19.04.2011, 23.05.2013 a zo dňa 06.06.2014. Rovnako poukázal na zásadnú okolnosť a to, že nepredložením dokladov potrebných k výkonu kontroly v oblasti sociálnej legislatívy v doprave nebolo možné vykonať kontrolu dodržiavania právnych predpisov vodičmi pri výkone činnosti vodiča a prípadné porušenie predpisov vodičmi je spôsobilé vyvolať následok v podobe ohrozenia života a zdravia vodičov, ako aj iných účastníkov cestnej premávky. Pokuta bola uložená v súlade s § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z. vo výške 10 000 eur, pričom dolná hranica je zákonom stanovená na 1 660 eur a horná na 16 660 eur. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie výšky pokuty, ktorá bola stanovená nad polovicou zákonnom stanovenej sadzby, zodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým orgán verejnej správy ukladá sankcie za protiprávne konanie. Z citovaného odôvodnenia je čitateľné, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa pri určení jej výšky zohľadnil viaceré priťažujúce okolnosti, ktoré ho viedli k tomu, že žalobcovi uložil vyššiu pokutu. Obsahom administratívneho spisu je z priložených protokolov 19.04.2011, 23.5.2013 a 6.6.2014 preukázané, že zo strany žalobcu dochádza opakovane k porušeniu povinnosti predkladať záznamové listy. Správny súd takéto odôvodnenie výšky pokuty považuje za dostačujúce. 54. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca poukazoval na nedostatok formálnej náležitosti napadnutého rozhodnutia, ktorý mal spočívať v absencii uvedenia mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby (§ 47 ods. 5 správneho poriadku) správny súd uvádza, že má preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo podpísané v zastúpení, konkrétne JUDr. G. J. na základe poverenia zo dňa 13.09.2016 vydaného v zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom do 30.06.2017. Táto skutočnosť vyplýva z poverenia, ktoré žalovaný zaslal správnemu súdu a s ktorým obsahom bol na pojednávaní konanom dňa 19. februára 2018 právny zástupca žalobcu oboznámený. Z ustanovenia § 47 ods. 5 správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie musí okrem iných formálnych náležitostí obsahovať meno, priezvisko a funkciu oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou konať v mene Národného inšpektorátu práce je generálny riaditeľ, ktorý riadi Národný inšpektorát práce a zodpovedá za jeho činnosť (§ 5 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.). Preto pokiaľ napadnuté rozhodnutie obsahovalo označenie mena, priezviska a funkcie Ing. G. E., ktorý bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia generálnym riaditeľom Národného inšpektorátu práce, napadnuté rozhodnutie zodpovedá požiadavkám, ktoré vyžaduje § 47 ods. 5 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo podpísané na základe poverenia zo dňa 13.09.2016, pričom správny poriadok v § 47 ods. 5 nevyžaduje, aby v prípade zastúpenia oprávnenej osoby, v danom prípade Ing. G. E., rozhodnutie obsahovalo okrem označenia oprávnenej osoby, aj meno, priezvisko a funkciu osoby, ktorá oprávnenú osobu v čase jej neprítomnosti zastupuje. Inak povedané jej neuvedenie pri mene a priezvisku oprávnenej osoby nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia. 55. Žalobca v správnej žalobe namieta, že rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. K uvedenému žalobnému bodu správny súd uvádza, že žalobca v žalobe túto skutočnosť nepreukázal, pretože vôbec nekonkretizoval, ktoré skutočnosti ešte mali byť v danom prípade preukázané. Žalobca netvrdil, že orgán verejnej správy nižšieho stupňa mal na preukázanie porušenia povinnosti stanovenej mu v čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014 vykonať ďalšie dôkazy, ktoré by zistený skutkový stav doplnili. Žalobca na základe oznámenia o začatí konanie o uložení pokuty zaslal Inšpektorátu práce Trnava vyjadrenie, prílohou ktorého boli výzvy dotknutým vodičom na predloženie záznamových listov, v ktorom uviedol, že záznamové listy nemohol predložiť a to z dôvodu, že mu tieto nepredložili vodiči. Teda nepopieral skutočnosť, že záznamové listy nepredložil. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobný bol, ktorým sa namieta nezákonnosť napadnutého rozhodnutia musí byť aj podložený konkrétnymi skutočnosťami, nestačí len samotné tvrdenie. K samotnému zisteniu skutkového stavu veci správny súd konštatuje, že tento bol zistený dostatočne. V administratívnom konaní bolo preukázané, že žalobca si nesplnil povinnosť predložiť záznamové listy, ktorá povinnosť mu vyplýva priamo z čl. 33 ods. 2 Nariadenia č. 165/2014, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 37 ods. 3 písm. h) zákona č. 462/2007 Z. z., za ktorý mu bola uložená pokuta v zákonnej výške 10 000 eur. 56. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobné body vyhodnotil za nedôvodné. Podľa názoru správneho súdu konajúce orgány verejnej správy náležite zistili skutkový stav veci, napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, pričom žalovaný reagoval na podstatné odvolacie námietky žalobcu a napadnuté rozhodnutie taktiež obsahuje všetky náležitosti, ktoré správny poriadok pre rozhodnutia vyžaduje. Žalobca sa v rámci podanej správnej žaloby zameral na výklad ustanovení zákona č. 462/2007 Z. z., zákona č. 125/2006 Z. z. a rovnako Nariadenia č. 165/2014, s ktorým sa správny súd nestotožnil. Preto podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd súčasne preukázané, že žalovanému ani trovy konania nevznikli. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť . V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.