Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 45Sa/1/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200003 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Kadlicová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: Bc. Y. X., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom H. L. XXX, XXX XX H. L., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2016, takto r o z h o d o l : I. Súd rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2016 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2016 z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej náhrada trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2016, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2016 vo veci priznania invalidného dôchodku a toto rozhodnutie potvrdil. 2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „sociálna poisťovňa“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2016 priznala žalobcovi podľa ustanovení § 70 ods. 2 a § 82 ZSP na základe jeho žiadosti invalidný dôchodok v sume 268,90 Eur mesačne, vychádzajúc z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Galanta zo dňa 09.11.2015. Z uvedeného posudku vyplýva, že žalobca je podľa § 71 ods. 1 na účely § 70 ods. 2 ZSP od 01.06.2012 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 3. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ktorým napádal nesprávne určenie invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 ZSP, pre účely ktorého sociálna poisťovňa žalobcu posúdila ako nezaopatrené dieťa napriek tomu, že žalobca mal mať postavenie poistenca, pretože dňa 30.12.2015 podľa § 142 ods. 3 písm. c) ZSP dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie pred vznikom invalidity, od 01.01.2008 do 31.12.2008. Žalobca namietal, že mu mala sociálna poisťovňa určiť sumu invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 a § 82 ZSP. 4. Žalovaná v konaní o odvolaní žalobcu vychádzala zo zákonných ustanovení § 70 ods. 1 a 2 ZSP, § 71 ods. 1 až ods. 9 ZSP, § 72 ods. 1 písm. g) a § 72 ods. 2 ZSP, ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcom k odvolaniu - list Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 24.09.2015, doklad o zaplatení poistného č. 60 007 366 zo dňa 30.12.2015, lekárska správa zo dňa 09.11.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010. 5. Žalovaná prvostupňové rozhodnutie ústredia sociálnej poisťovne vyhodnotila ako zákonné, pričom dôvodila podstatnou skutočnosťou, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a invalidita u žalobcu vznikla v čase, kedy bol žalobca nezaopatreným dieťaťom. 6. V súvislosti so zdravotným postihnutím žalobcu žalovaná zosumarizovala zistenia posudkového lekára vyplývajúce z posudku zo dňa 09.11.2015, z ktorých správny súd uvádza nasledovné podstatné skutočnosti; žalobca je v starostlivosti viacerých odborných lekárov, v roku 2011 bola u žalobcu objavená slabosť, tuhnutie a neobratnosť ľavej dolnej končatiny, pričom horšie chodil. Začiatkom roku 2012 sa u žalobcu objavili aj ťažkosti s ľavou rukou. MR vyšetrenie chrbtice preukázalo malformáciu (vývojovú chybu ciev) v oblasti tretieho až šiesteho hrudného stavca, potvrdenú aj CT angio vyšetrením v júni 2012. Po operačnom zákroku, čiastočného uzáveru miechovej výdute, vykonanom dňa 10.07.2012, sa žalobcovi zhoršila chôdza a ostal na vozíku. Kontrolné vyšetrenie MR ciev preukázalo len čiastočný uzáver postihnutých ciev. Ďalšia operácia žalobcovi nebola doporučená. Žalobca absolvoval rehabilitačný pobyt v LZ Kováčová s komplexnou rehabilitačnou liečbou, po ktorej došlo k miernemu zlepšeniu hybnosti dolných končatín, bola prítomná paraparéza stredne ťažká, pridružili sa aj problémy so zvieračmi (retenciou moču) a bolo potrebné docievkovávanie. V novembri 2014 sa žalobca podrobil vo Francúzsku zákroku, pri ktorom mu bol prevedený čiastočný uzáver miechovej malformácie, v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu, sa tento pripravoval na ďalší zákrok vo Francúzsku. Bola popísaná chôdza žalobcu, pomocou dvoch francúzskych barlí, spasticko paraparetická, neistá. Po posúdení nálezov posudkový lekár zmenil stanovisko a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu stanovil na 75% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 01.06.2012. 7. Vo vzťahu k posúdeniu statusu žalobcu pre účely určenia výšky invalidného dôchodku žalovaná dôvodila, že posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 od. 1 ZSP neprichádzalo do úvahy, nakoľko ku dňu vzniku invalidity žalobca nebol poistencom. Ďalej uviedla, že suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 8. V súvislosti s právnymi závermi vyplývajúcimi z obsahu žalobcom poukazovaného rozsudku Najvyššieho súdu žalovaná uviedla, že z uvádzaného právneho názoru Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP vznikne nezaopatrenému dieťaťu len vtedy, ak je súčasne aj poistencom. 9. Podľa žalovanej žalobca v čase zisťovacej lekárskej prehliadky nebol poistencom, nakoľko nezískal žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia, preto posudkový lekár sociálneho poistenia nemohol posudzovať zdravotný stav žalobcu aj na účely § 70 ods. 1 ZSP. 10. Skutočnosť spätného zaplatenia poistného žalobcom podľa § 142 ods. 3 ZSP za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008 žalovaná vyhodnotila ako nepodstatnú pre vznik statusu poistenca u žalobcu, pretože predmetné poistné bolo zaplatené až dňa 04.01.2016, t. j. po zisťovacej lekárskej prehliadke vykonanej dňa 09.11.2015, pričom v tom čase žalobca nemal status poistenca. Z uvedeného dôvodu žalobca dôsledkom dodatočného zaplatenia poistenia nezískal status poistenca. Žalovaná zdôraznila, že nárok na invalidný dôchodok môže vzniknúť iba osobe, ktorá je poistencom už v čase zisťovacej lekárskej prehliadky. Dodatočné doplatenie poistného fyzickou osobou podľa § 142 ods. 3 ZSP, ktorá nebola v čase zisťovacej lekárskej prehliadky poistencom, nezakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. 11. K žalobcom namietanému písomnému poučeniu žalobcu sociálnou poisťovňou listom zo dňa 24.09.2015, že môže pre účely získania invalidného poistenia podľa § 70 ods. 1 ZSP dodatočne zaplatiť poistné, žalobkyňa uviedla, že týmto listom Sociálna poisťovňa, ústredie oznámila žalobcovi možnosť dodatočného zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) ZSP za obdobie po 31.12.2003 s tým, že prípadné zaplatenie poistného sa započíta na dôchodkové účely a zároveň v predmetnom liste uviedla, že podrobnejšie informácie budú žalobcovi poskytnuté na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. 12. Zároveň žalovaná konštatovala, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP žalobcovi nevznikne ani odo dňa dodatočného zaplatenia poistného, nakoľko nejde o zaplatenie dlžného poistného podľa § 78 ods. 1 ZSP. Žalobcom dodatočne zaplatené poistné bude žalobcovi zohľadnené na dôchodkové účely, t. j. pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. na predčasný starobný dôchodok a určovaní jeho sumy. 13. Rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2016 bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 11.11.2016. II. Žaloba a jej dôvody 14. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 07.11.2016 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorá bola Krajskému súdu v Trnave doručená dňa 10.01.2017. Žalobou sa domáhal, aby správny súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.11.2016 ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.06.2016 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 15. Podanie správnej žaloby vymedzil dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), t. j. nesprávnym právnym posúdením veci žalovanou, nesprávne zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutých rozhodnutí, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu a podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 16. Nesprávne právne posúdenie veci podľa žalobcu spočíva v nesprávnej aplikácii zákona pri určení jeho nároku na invalidný dôchodok. Tento mala žalovaná posúdiť podľa § 70 ods. 1 ZSP ako nárok poistenca, a nie podľa § 70 ods. 2 ZSP ako nárok nezaopatreného dieťaťa. V súvislosti s uvedeným porušením zákona žalobca poukázal na povinnosť žalovanej vyplývajúcu z ustanovenia § 209 ods. 1 ZSP spoľahlivo zistiť skutočný stav veci do dňa vydania rozhodnutia, ako i na skutočnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového orgánu sociálnej poisťovne (13.06.2016) žalobca už mal dodatočne zaplatené poistné za obdobie roka 2008, teda za obdobie pred vznikom invalidity v roku 2012, a preto mal mať status poistenca. Poukázal na to, že i žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí konštatovala, že žalobca v období od 01.01.2008 do 31.12.2008 bol poistencom, keď sama uviedla, že uvedené obdobie bude zohľadnené pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok, resp. na predčasný starobný dôchodok a určovaní jeho sumy. Žalobca však má za to, že sociálna poisťovňa mala zohľadniť dodatočné zaplatenie poistného aj pri posúdení jeho nároku na invalidný dôchodok a pri určení jeho sumy. 17. Žalobca namietal, že pre správne posúdenie statusu poistenca alebo nezaopatreného dieťaťa nemôže byť rozhodný deň zisťovacej lekárskej prehliadky. Uviedol, že činnosť posudkových lekárov sa riadi podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ich činnosť spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. S poukazom na uvedené znenie zákona žalobca uviedol, že úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia nie je určiť, či má účastník konania status poistenca alebo nezaopatreného dieťaťa. 18. Nesprávne zistenie skutkového stavu žalobca vzhliadol v porušení § 209 ods. 1 ZSP, pretože napadnuté rozhodnutie žalovanej nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Podľa žalobcu žalovaná vzala za základ napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že žalovaný je nezaopatreným dieťaťom, čo je však v rozpore s administratívnymi spismi. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že z obsahu administratívneho spisu jasne vyplýva, že dňa 30.12.2015 dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie za obdobie kalendárneho roka 2008, pred vznikom jeho invalidity. Z uvedeného skutkového stavu podľa žalobcu vyplýva, že je poistencom podľa § 70 ods. 1 ZSP. 19. Podstatné porušenie ustanovení o správnom konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie vo veci samej, žalobca dôvodí poukazom na nezákonný, zmätočný a chaotický postup Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, čo potvrdil aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 23 Sd/45/2015 zo dňa 23.03.2016. 20. Vo vzťahu k žalobcom dodatočne zaplatenej sume 3 456,60 Eur poistného za obdobie kalendárneho roka 2008 žalobca uviedol, že túto žiadal od Sociálnej poisťovne vrátiť, avšak Sociálna poisťovňa v odpovedi uviedla, že zaplatená suma bude zohľadnená pri posudzovaní nároku žalobcu na starobný dôchodok a pri určovaní jeho sumy. S uvedenou odpoveďou žalovanej žalobca vyjadril nesúhlas a nespokojnosť, pretože z dôvodu jeho ťažkého zdravotného stavu potrebuje finančné prostriedky ihneď na zaplatenie nevyhnutých operácií, liečení a rehabilitácií, a nie až o päťdesiat rokov, keď bude mať nárok na starobný dôchodok. Dodal, že z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu nemôže pracovať a peniaze použité na dodatočné zaplatenie poistného si požičal od príbuzných. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu 21. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 22. Zopakovala dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia a zdôraznila, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP môže vzniknúť iba osobe, ktorá je už v čase zisťovacej lekárskej prehliadky poistencom, čo žalobca nebol. Podľa žalovanej dodatočné doplatenie poistného fyzickou osobou podľa § 142 ods. 3 ZSP, ktorá v čase zisťovacej lekárskej prehliadky nebola poistencom, nezakladá nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. S poukazom na uvedené dôvody žalovaná opätovne konštatovala, že dodatočne zaplatené poistné žalobcovi nemožno zhodnotiť pre nárok na invalidný dôchodok, nakoľko v čase zisťovacej lekárskej prehliadky dňa 09.11.2015 poistné nebolo zaplatené, čím žalobca nemal status poistenca potrebný na posúdenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. Nariadenie pojednávanie vo veci žalovaná nežiadala. 23. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojom žalobnom návrhu s konštatovaním, že žalovaná vo vyjadrení neuvádza žiadne nové dôvody a žiadal o prejednanie veci na pojednávaní. IV. Relevantná právna úprava a konanie na správnom súde 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 27. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 28. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 30. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 31. Podľa článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 32. Podľa § 70 ods. 1 ZSP poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 33. Podľa § 70 ods. 2 ZSP fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 34. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 35. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 36. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 37. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 38. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku do 20 rokov je menej ako jeden rok. 39. Podľa § 72 ods. 2 ZSP počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 40. Podľa § 72 ods. 3 ZSP poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. 41. Podľa § 142 ods. 3 písm. b) až d) ZSP poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d) c) bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 42. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 43. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 44. Krajský súd v Trnave ako vecne a miestne príslušný správny súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci podanej správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 10, § 13 ods. 3 SSP), za splnenia zákonných podmienok prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 25.01.2018 v neprítomnosti ospravedlnenej žalovanej (§ 107 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 114 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 45. Na pojednávaní žalobca uviedol, že zotrváva na svojom návrhu a požaduje, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia oboch stupňov zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 46. V prejednávanej veci je medzi stranami sporná právna otázka následkov dodatočného zaplatenia poistného po vykonaní zisťovacej lekárskej prehliadky za obdobie predchádzajúce zisteniu invalidity (podľa § 142 ods. 3 ZSP), resp. otázka vplyvu uvedeného dodatočného zaplatenia poistného na status fyzickej osoby pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa ustanovení § 70 ods. 1 a ods. 2 ZSP. 47. Jedným z práv občanov obsiahnutých v katalógu sociálnych práv garantovaných Ústavou SR je i právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu (čl. 39 Ústavy SR), ktorého vyjadrením je i úprava podmienok na priznanie invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení. 48. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil podstatné skutočnosti potrebné pre posúdenie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovanej ako i pre posúdenie postupu predchádzajúceho ich vydaniu a zistil, že žalovaná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zo dňa 13.06.2016 priznala žalobcovi podľa ustanovení § 70 ods. 2 a § 82 ZSP invalidný dôchodok, t. j. pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok žalobcu posudzovala ako fyzickú osobu, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Žalovaná v preskúmavaných rozhodnutiach oboch stupňov za podstatnú okolnosť pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 ZSP považovala skutočnosť, že žalobca v čase zisťovacej lekárskej prehliadky (dňa 09.11.2015) nemal status poistenca, pretože pred vznikom invalidity (pred 01.06.2012) žalobca nezískal žiaden deň obdobia dôchodkového poistenia. Dodatočné zaplatenie poistného žalobcom podľa § 142 ods. 3 ZSP, dňa 30.12.2015, za obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2008, t. j. za obdobie pred vznikom invalidity a predchádzajúce zisteniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na základe zisťovacej lekárskej prehliadky dňa 09.11.2015, nemalo vplyv na zmenu statusu žalobcu z nezaopatreného dieťaťa na poistenca pre účely určenia jeho nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP. Dodatočne zaplatené poistné sa podľa žalovanej môže zohľadniť pri určení nároku a výšky na starobný dôchodok, resp. predčasný starobný dôchodok. 49. S prihliadnutím na obsah administratívneho spisu a dôvody preskúmavaných rozhodnutí správny súd konštatuje, že s vyššie uvedeným vyhodnotením zisteného skutočného stavu veci žalovanou, prípadne s jej vyhodnotením okolnosti dodatočného zaplatenia poistného žalobcom za vyššie uvedené obdobie v spojení s aplikáciou relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení, nemožno súhlasiť. 50. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a vyjadrení žalovanej vyplýva, že pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu vychádzala z gramatického výkladu ustanovenia § 70 ods. 1 ZSP, pričom kládla ako v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, tak i vo vyjadreniach adresovaných správnemu súdu v tomto konaní, dôraz na slovné vyjadrenie osoby, ktorej zákonné ustanovenie priznáva nárok na invalidný dôchodok; „...poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak...“. Z uvedeného doslovného zákonného znenia žalovaná v podstate odvodila, že osoba, ktorej sa priznáva nárok na invalidný dôchodok, musí byť poistencom už v čase realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky. Vo vzťahu k dodatočne zaplatenému poistnému na dôchodkové poistenie žalobcom, zaplateným až po zisťovacej lekárskej prehliadke, žalovaná zároveň odvodila, že spätne status poistenca na účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP nezískal. 51. Uvedenému čisto formálnemu a reštriktívnemu výkladu zákona žalovanou, ktorý neobstojí ani z hľadiska účelu sledovaného inštitútom dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia ako ani z hľadiska účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení, nemožno prisvedčiť. 52. V tomto ohľade nepresnosť alebo neurčitosť právneho predpisu upravujúceho následky dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia, nemôže byť na ťarchu účastníkom konania. Preto v súlade s ich legitímnym očakávaním vo vzťahu k uplatňovaniu princípu solidarity pri rozdeľovaní nárokov podľa zásluhovosti prispievania, na ktorých je systém sociálneho poistenia postavený, nemožno pre účely posúdenia nároku na invalidný dôchodok opomínať dodatočne zaplatené dobrovoľné poistenie na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 ZSP. 53. Ako vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 3 písm. a) ZSP, účelom a predmetom lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia nie je určenie statusu osoby uplatňujúcej si nárok na invalidný dôchodok, t. j. relevantným záverom lekárskej posudkovej činnosti nemá byť určenie nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP alebo podľa § 70 ods. 2 citovaného zákona, ten určuje v rozhodnutí príslušný orgán sociálnej poisťovne na základe vyhodnotenia podmienok predpokladaných ustanoveniami § 70 ZSP. Predmetom a záverom posudkovej činnosti je jeden z podkladov pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa spomenutých ustanovení zákona o sociálnom poistení, a síce posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ZSP). Zákon výslovne reštriktívnu podmienku k výkonu zisťovacej lekárskej prehliadky spočívajúcu v podradení fyzickej osoby, ktorej zdravotný stav je pre účely dôchodkového poistenia predmetom posudzovania, pod definíciu poistenca podľa príslušných ustanovení ZSP neustanovuje. 54. Rovnako z ustanovenia § 142 ods. 3 ZSP, upravujúceho možnosť dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia fyzickou osobou za zákonom stanovené obdobia, nevyplýva, že by zákon vylúčil získanie dôchodkového poistenia za zaplatené obdobie alebo že by vylúčil účinky jeho zaplatenia z dôvodu, že bolo zaplatené po zisťovacej lekárskej prehliadke, ani ho na vykonanie zisťovacej lekárskej prehliadky neviaže. 55. Zároveň nemožno prisvedčiť argumentu žalovanej, že inštitút dodatočného zaplatenia dôchodkového poistenia možno využiť len na zaplatenie dlžného poistného (§ 78 ods. 1 ZSP), nakoľko zákon umožňuje dobrovoľný výber obdobia, za ktoré fyzická osoba platbu smeruje, pričom je možné dodatočne zaplatiť dôchodkové poistenie i za obdobie, za ktoré fyzická osoba nebola povinná platiť poistné. Z uvedeného dôvodu je potrebné obdobie, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné, posudzovať ako dni dôchodkového poistenia u fyzickej osoby, ktorá ho dodatočne zaplatila napríklad za obdobie, v ktorom sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. 56. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP je potrebné skúmať v čase rozhodovania ako rozhodné skutočnosti vo vzťahu k uplatnenému nároku, či je žiadateľ o invalidný dôchodok invalidným, resp. existencia jeho invalidity, či získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 ZSP a skutočnosť, či ku dňu vzniku invalidity osoba žiadajúca o priznanie invalidného dôchodku spĺňa alebo nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo či jej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Okolnosti získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, či už postupným platením a odvádzaním dôchodkového poistenia alebo jeho dodatočným zaplatením, prípadne okolnosti, či bolo zaplatené v období pred alebo po uskutočnení zisťovacej lekárskej prehliadky, nie sú pre účely posúdenia predmetného nároku relevantné, nakoľko ich posudzovanie, príp. existenciu zákon o sociálnom poistení nevyžaduje, ani s nimi žiadne účinky nespája. 57. Preto, ak fyzická osoba, ktorej zdravotný stav bol posudzovaný v rámci zisťovacej lekárskej prehliadky v čase, kedy nezískala žiadny deň obdobia dôchodkového poistenia a mala postavenie nezaopatreného dieťaťa a pred vydaním rozhodnutia o určení nároku na invalidný dôchodok dodatočne zaplatila dôchodkové poistenie za obdobie pred vznikom invalidity, musí sa jej pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok toto zaplatené poistné zohľadniť, pretože od dosiahnutia veku 16 rokov môže byť posudzovaná ako poistenec z titulu dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby. 58. Túto zásadnú otázku následku dobrovoľného dôchodkového poistenia nezaopatreného dieťaťa od dovŕšenia veku 16 rokov na priznanie a poberanie invalidného dôchodku takýmto nezaopatreným dieťaťom podľa § 70 ods. 1 ZSP už výkladom vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, keď uviedol, že „Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.“ 59. Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010) vyplýva, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou skutočnosťou deň vzniku invalidity, a nie deň realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky, prípadne deň, kedy bol vypracovaný posudkový záver o vzniku invalidity: „Pre nové rozhodnutie odporkyne vo veci o dôchodkovej dávke je potrené, aby bol určený presne deň vzniku invalidity, čo môže určiť na základe podkladov iba posudkový lekár odporkyne a následne bude odporkyňa skúmať či dodatočne zaplatené poistné navrhovateľom má vplyv na priznanie invalidného dôchodku, teda či bolo poistné zaplatené za obdobie pred vznikom invalidity alebo až po tomto dni. Následne bude potom môcť rozhodnúť o tom, či navrhovateľovi patrí invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 alebo § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a určený v sume podľa § 73 ods. 2 alebo § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.“ 60. Rovnakou právnou otázkou a obdobnými skutkovými okolnosťami v súvislosti s rozhodovaním o nároku na invalidný dôchodok, ako v prejednávanej veci, sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 9So/1/2016 zo dňa 27.09.2017, pričom neprisvedčil právnemu názoru žalovanej, že dodatočné zaplatenie poistného po dátume, kedy bol posudzovaný zdravotný stav účastníčky konania na účely nároku na invalidný dôchodok neznamená, že získala status poistenca. Naopak, Najvyšší súd konštatoval, že: „Je nesporné, že navrhovateľka mala možnosť v súlade s § 142 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. dodatočne doplatiť poistné na dôchodkové poistenie. Odporca nedostatočne vyhodnotil okolnosť, že navrhovateľka doplatila poistné dňa 04.11.2014 za jeden deň poistenia (14.01.2010), teda za deň predchádzajúci vzniku invalidity.“ 61. Správny súd z vyššie uvádzaných dôvodov preskúmavané rozhodnutia žalovanej z dôvodu podľa § 191 ods.1 písm. c) SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere, keď vzhľadom na skutočnosť dodatočne zaplateného poistného za obdobie určené žalobcom (od 01.01.2008 do 31.12.2008), bude úlohou žalovanej túto skutočnosť vyhodnotiť pre účely určenia nároku na invalidný dôchodok žalobcu a jeho výšky, a to bez ohľadu na dátum realizácie zisťovacej lekárskej prehliadky, ale vzhľadom na určený deň vzniku invalidity. 62. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 63. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle ustanovenia § 175 ods. 2 citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2. (§ 442 ods. 1 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)