Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Sd/3/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200197 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2015200197.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľky: V. U., nar.XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne zo dňa 07.08.2015 č. XXX XXX XXXX X., takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 07.08.2015 č. XXX XXX XXXX X p o t v r d z u j e. Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.02.2015 podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že i keď bola uznaná za invalidnú, nezískala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý je vo veku nad 28 rokov do 34 rokov najmenej 5 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Invalidita bola určená od 06.11.2013 a do toho obdobia navrhovateľka získala len 1074 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo sú 2 roky a 344 dní, čím nebola splnená zákonom vyžadovaná doba dôchodkového poistenia a iné obdobie nebolo navrhovateľkou preukázané. 2. Navrhovateľka vzhľadom na uvedené odôvodnenie žiadala odporkyňu o poskytnutie výnimky pri posúdení potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok a poukazovala na to, že trpí raritným ochorením, ktoré napriek opakovaným vyšetreniam, zrejme pre nedostatok skúsenosti v danom období, sa nevedelo odhaliť a diagnostikovať a až v roku 2004 bola pri náhodnom vyšetrení určená správa diagnóza, na základe ktorej sa stala navrhovateľka invalidnou. 3. Na základe odvolania navrhovateľky, ktoré bolo doručené odporkyni zo dňa 16.03.2015, odporkyňa vykonala nové posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava, ktorý je súčasťou lekárskej správy zo dňa 05.05.2015 z dôvodu podaného odvolania proti rozhodnutiu vydanému dňa 20.02.2015. Na základe lekárskej správy a posudku zo dňa 05.05.2015 bola navrhovateľka uznaná invalidnou s dátumom vzniku invalidity od 10.07.2011, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa Kapitoly IV., položka 7.6c a na podklade uvedeného posudku bolo vydané odporkyňou rozhodnutie zo dňa 07.08.2015 a po opakovanom posúdení nároku na invalidný dôchodok, navrhovateľka bola uznaná invalidnou od 10.07.2011, kedy sa vzhľadom na poistenca vo veku 24 do 28 rokov vyžaduje splnenie najmenej 2 roky obdobia dôchodkového poistenia. Túto podmienku navrhovateľka splnila a tak jej bol priznaný invalidný dôchodok odo dňa 10.07.2011. Zároveň na základe tejto zmeny odporkyňa autoremedúrou podľa § 112 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodnutie zo dňa 20.02.2015 zrušila. 4. Navrhovateľka, ale ani s takýmto posúdením vzniku invalidity nesúhlasila a napadla jeho správnosť odvolaním, doručeným odporkyni dňa 14.09.2015 a žiadala, aby jej boli priznané pre určenie výšky invalidného dôchodku i obdobia pred dňom 10.07.2011, pretože už vtedy trpela závažným ochorením, ktoré založilo dôvod pre vznik invalidity. 5. Odporkyňa vo vyjadrení k podaniu navrhovateľky, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.11.2015 žiadala, aby súd rozhodnutie zo dňa 07.08.2015 ako vecne správne potvrdil. Odporkyňa poukázala aj na to, že po opakovanom posúdení vzniku invalidity prihliadla i na podanú žiadosť, keď nárok na priznanie invalidity bol uplatnený dňom 06.11.2013 a spätne možno priznať invalidný dôchodok 3 roky dozadu, neexistuje možnosť zákonom stanovený potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia pre priznanie invalidného dôchodku zmeniť. 6. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 25.02.2016 podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., a § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je správne a preto ho rozsudkom sp.zn.21Sd/3/2015 potvrdil. 7. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Sd/3/2015-55 zo dňa 25.2.2016 podala navrhovateľka dňa 31.3.2016 odvolanie. 8. Najvyšší súd SR uznesením sp.zn.9So/119/2016 zo dňa 28.2.2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 25.2.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu v Trnave bol vydaný predčasne, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky posúdil len lekár pobočky Sociálnej poisťovne a nebol posúdený lekárom ústredia Sociálnej poisťovne ako to predpokladá ust. § 153 os. 5 zákona o sociálnom poistení. 9. Krajský súd v Trnave dňa 15.5.2018 vyzval odporkyňu na zaslanie lekárskeho posudku týkajúci sa posúdenia zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava. 10. V predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 6.9.2018. 11. Na pojednávanie konané dňa 6.9.2018 sa navrhovateľka nedostavila, pričom svoju neúčasť ospravedlnila listom zo dňa 5.9.2018, avšak nepožiadala o odročenie pojednávania. 12. Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava všetkých vyjadrení ktoré zaslali súdu. 13. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1 Podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 250q O.s.p. (2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p. platí obdobne. Podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1)Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. (9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. (10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. (3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú. Podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (1) Dôchodková dávka sa a) do 31. decembra 2017 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien a medziročného rastu priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a od priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy predčasného starobného dôchodku, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, priemernej mesačnej sumy vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku a od priemernej mesačnej sumy sirotského dôchodku vykázaných Sociálnou poisťovňou k 30. júnu kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, b) od 1. januára 2018 zvyšuje v závislosti od medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázaného štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. (12) Ministerstvo vydá opatrenie a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým ustanoví a) pevnú sumu zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odsekov 2 až 7, 9 a 10, b) percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa odseku 8. 14. Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 3.2.2015, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok a z toho posudku vyplýva, že navrhovateľka je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č.461/2003 Z. z., lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 6.11.2014. V uvedenom posudku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou napadnutého rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutia zaradil podľa prílohy č.4 zákona do príslušnej kapitoly. Dôvodom pre zrušenie prvého rozhodnutia Krajského súdu v Trnave bola skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľky nebol posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, ako to vyžaduje ustanovenie § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd na základe zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho súdu SR požiadal odporkyňu, aby zabezpečila posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie vo svojej lekárskej správe zo dňa 6. júla 2018 uviedol, že naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľky je endokrinné choroby, poruchy výživy a premeny látok, kapitola IV, položka 7.6 - nádory hypofýzy, písmeno c - po stabilizácii zdravotného stavu, kde je podľa prílohy č.4 rozmedzie 30% - 55%, pričom u navrhovateľky bola určená miera poklesu schopnosti vo výške 45%. Z uvedeného lekárskeho posudku ďalej vyplýva, že navrhovateľka bola vyzvaná na predloženie aktuálnych lekárskych správ, ktoré by podľa jej názoru mohli ovplyvniť posudzovanie jej zdravotného stavu, pričom navrhovateľka do konania po výzve doložila dňa 19.6.2018 endokrinologické vyšetrenie po ukončení liečby, kardiologické vyšetrenie z 19.12.2017 a ďalej zaslala aj lekárske vyšetrenia neurologické z 4.7.2016, 10.2.2017, MR vyšetrenie C chrbtice z 23.3.2017 a vyšetrenie od očného lekára z 27.6.2018. Posudkový lekár na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie ako aj priložených lekárskych správ zhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej na 45 % v súvislosti s liečením sa pre makroadenóm hypofýzy s akromegáliou, v rozpätí od 30 % do 55 %, čo je maximálne priaznivé posúdenie, vzhľadom k záverom kontrolných vyšetrení, ktoré navrhovateľka predložila. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka nepredložila odporkyni novšie lekárske správy, ktoré by odôvodňovali zhoršenie jej zdravotného stavu, pričom posudkoví lekári zhodne vo všetkých svojich lekárskych správach zhodnotili zdravotný stav navrhovateľky, ktorý posúdili na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, ktorá bola predložená navrhovateľkou pri posudzovaní jej zdravotného stavu. Pokiaľ navrhovateľka v písomnom ospravedlnení ktoré zaslala súdu pred pojednávaním uvádza, že nemohla doposiaľ predložiť lekársky doklad o jej zdravotnom stave, krajský súd k tejto skutočnosti poznamenáva, že pokiaľ navrhovateľka disponuje lekárskymi správami ktoré odôvodňujú zhoršenie jej zdravotného stavu, môže navrhovateľka kedykoľvek opätovne požiadať o preskúmanie zdravotného stavu odporkyňu, ktorá pri zhodnotení zdravotného stavu musí vychádzať z predložených lekárskych správ a v prípade že sa preukáže, že zdravotný stav navrhovateľky sa skutočne zhoršil, musí byť táto skutočnosť vyjadrená aj pri posúdení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 15. Krajský súd rovnako ako posudkoví lekári musí konštatovať, že navrhovateľka nepreukázala, že by posudkoví lekári nezhodnotili všetky jej zdravotné postihnutia, ktoré by mohli mať vplyv na určenie výšky miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 17. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal pre jej neúspech v konaní. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.