Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 44Sd/109/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200691 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2014200691.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci navrhovateľa: Ing. Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. M. XX, XXX XX G., zastúpeného advokátkou: JUDr. Jana Berecová Titková, Advokátska kancelária so sídlom Dubová 2, P.O.BOX 50 B, 949 01 Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29 augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne zo dňa 19.8.2014 č. XXX XXX XXXX X - I, zo dňa 19.8.2014 č. XXX XXX XXXX X - II, zo dňa 19.8.2014 č. XXX XXX XXXX X - III, zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-III, zo dňa 27.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 27.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, takto r o z h o d o l : Krajský súd napadnuté rozhodnutia odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava zo dňa 19.8.2014 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 19.8.2014 č. XXX XXX XXXX X-II, zo dňa 19.8.2014 č.XXX XXX XXXX X-III, zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-III, zo dňa 27.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 27.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 219,56 Eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa č. SK XX XX XXXXXXXXX XXX XXXXXX vedený v M. M., a.s., pobočka I., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 č. XXX XXX XXXX X - I odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 65 a §112 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 5.940,- Sk mesačne od 01.07.2007. 2.Napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 č. XXX XXX XXXX X - II., odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3, § 293ar a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 226,40 Eur mesačne od 01.01.2009. 3.Napadnutým rozhodnutím zo dňa 19.08.2014 č. XXX XXX XXXX X - III., odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3, § 293ar a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 270,60 Eur mesačne od 01.01.2013. 4.Odporkyňa svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že pri výpočte invalidného dôchodku vychádzala z článku 4 odsek 1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, z ktorého vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa je povinná rešpektovať článok 12, 20 a 33 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, ktoré sa vysporiadávajú s otázkou, ktorý nástupnícky štát po rozdelení ČSFR má vyplácať dôchodok za doby zabezpečenia získané počas existencie spoločného štátu. Základným kritériom na posúdenie, ktorý nástupnícky štát ČSFR má za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993 priznať a vyplácať dôchodok je sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Keďže navrhovateľ bol 31.12.1992 zamestnaný u zamestnávateľa O. B., a.s., všetky doby zabezpečenia, ktoré získal pred 01.01.1993 vrátane dvoch zamestnaní získaných na území SR, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a preto je povinná vyplácať starobný dôchodok za to obdobie Česká správa sociálneho zabezpečenia. 5.Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam podal navrhovateľ dňa 29.09.2014 opravný prostriedok, v ktorom namietal, že uvedenými rozhodnutiami došlo u neho k diskriminácii z dôvodu, že samotná zmluva medzi SR a ČR týkajúca sa úpravy vyplácania starobného dôchodku po rozdelení ČSFR znevýhodňuje občanov SR, preto žiada, aby odporkyňa dorovnala starobný dôchodok na úroveň teoretického výpočtu. 6.Navrhovateľ dňa 09.02.2015 doplnil písomne podaný opravný prostriedok. 7.Z písomného vyjadrenia odporkyne zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že odporkyňa považuje napadnuté rozhodnutia za vecne správne z dôvodu, že po rozdelení spoločného štátu ČSFR a pre vznik dvoch nástupníckych štátov sa uplatňuje pri riešení otázok sociálneho zabezpečenia článok 7 ods. 2 písm. c) Nariadenia Rady EHS č. 1408/71, ktoré odkazujú na použitie článku 20 Zmluvy medzi ČR a SR , podľa ktorého doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo, ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Ak adresa zamestnávateľ uvedená v obchodnom registri sa nachádzala na území Českej republiky tak v danom prípade je povinná vyplácať dôchodok Česká správa sociálneho zabezpečenia. 8.Na pojednávaní konanom dňa 23.02.2015 navrhovateľ uviedol, že sociálna poisťovňa mala vystaviť teoretický výpočet starobného dôchodku , pričom pokiaľ sa sociálna poisťovňa odvoláva na článok 46 odsek 1 Rady EHS č. 1408/71, tak použitie tohto ustanovenia je nesprávne, pretože navrhovateľ nie je poberateľom starobného dôchodku len z jedného štátu. Žiadal preto, aby všetky napadnuté rozhodnutia odporkyne boli zrušené. 9.Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že v súvislosti s rozdelením ČSFR na dva samostatné štáty je v rámci sociálneho zabezpečenia sociálna poisťovňa povinná rešpektovať koordinačné nariadenia, ktoré vyplývajú z článku 7 odsek 1 písm. c) príloha III. nariadenia EHS č. 1408/71, kedy sa po vstupe SR a ČR do EÚ naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo a keďže sa jednalo v danom prípade o zamestnávateľa O. B., jedinou oprávnenou poisťovňou na vyplácanie starobného dôchodku je sociálna poisťovňa na území ČR. 10.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní konanom dňa 23.2.2015 podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom nie je dôvodné. 11.Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dňa 16.3.2015 odvolanie. 12.Najvyšší súd SR uznesením č.1So/44/2015 zo dňa 23.5.2017 zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu Trnave č.k.44Sd/109/2014-46 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 13.Odporkyňa v priebehu konania na súde vydala ďalšie rozhodnutia. 14.Rozhodnutím odporkyne zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 65 a §112 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 6.714,- Sk mesačne od 01.07.2007. 15.Rozhodnutím odporkyne zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zák.č.461/2003 Z.z. na sumu 6815,-Sk mesačne od 1.12.2007, podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 7156,- Sk mesačne od 01.07.2008, podľa § 293ar ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. v znení zák.č.659/2007 na sumu 237,60 Eur mesačne od 1.1.2009 a podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 254,20 Eur mesačne od 1.1.2009. 16.Rozhodnutím odporkyne zo dňa 9.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-III, odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zák.č.461/2003 Z.z. na sumu 267,10 Eur mesačne od 1.4.2009, podľa § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. na sumu 275,30 Eur mesačne od 01.01.2010, na sumu 280,30 Eur mesačne od 1.1.2011, na sumu 289,60 Eur mesačne od 1.1.2012, podľa § 82 a § 293ce zák.č.461/2003 Z.z. na sumu 300,80 Eur mesačne od 1.1.2013, na sumu 309,60 Eur mesačne od 1.1.2014. 17.Rozhodnutím odporkyne zo dňa 27.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 293di ods. 1 a § 82 zák.č.461/2003 Z.z. na sumu 315,30 Eur mesačne od 1.1.2015. 18.Rozhodnutím odporkyne zo dňa 27.6.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, odporkyňa zvýšila navrhovateľovi sumu starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 a § 82 zák.č.461/2003 Z.z. na sumu 317,90 Eur mesačne od 1.1.2016. 19.Rozhodnutia odporkyne zo dňa 8.7.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 8.7.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, zo dňa 4.10.2016 č.XXX XXX XXXX X-I, zo dňa 4.10.2016 č.XXX XXX XXXX X-II, zo dňa 4.10.2016 č.XXX XXX XXXX X-III, zo dňa 4.10.2016 č.XXX XXX XXXX X-IV, a zo dňa 5.10.2016 č.XXX XXX XXXX 0 nepodliehajú súdnemu prieskumu, pretože boli vydané až po 30.6.2016 t. j. už za účinnosti nového zákona č.162/2015 Z.z. (správneho súdneho poriadku), kedy rozhodnutia prvostupňového orgánu v sociálnych dávkach sú preskúmavané odvolacím správnym orgánom. 20.Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia na pojednávaní konanom dňa 9.4.2018 podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľom je dôvodné. 21.Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 9.4.2018 uviedla, že preskúmavané rozhodnutia sú nezákonné, pretože správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že čo sa týka námietok navrhovateľa ohľadne nesprávne vyplneného evidenčného listu dôchodkového poistenia od zamestnávateľa O. B. a.s., nezapočítania niektorých dôb dôchodkového poistenia a nesprávne určeného osobného vymeriavacieho základu, poukázala na písomné podania navrhovateľa v doterajšom priebehu súdneho konania, podľa ktorého je zrejmé, že z opravného a doplňujúceho evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia vyhotoveného 19.02.2015 zamestnávateľom O. B. a.s. za obdobie od 1 1.11.1999 do 31.12.2003 a evidenčného listu dôchodkového poistenia vyhotoveného 19.02.2015 týmto zamestnávateľom za obdobie od 01.01.2004 do 30.11.2007 že navrhovateľ v uvedenom období u tohto zamestnávateľa dosiahol hrubý príjem (pozostávajúci z náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru do 28.07.2007 ako aj zo mzdy za obdobie, odkedy mu zamestnávateľ umožnil pokračovať v práci až do skončenia prac. pomeru, teda od 29.07.2007 do 30.11.2007) vo výške 1.142.198,00 Sk (39.200,00 + 140.388,00 +112.153,00 + 176.784,00 + 176.784,00 + 176.784,00 + 73.660,00 + 67482,00 + 178.963,00). Navrhovateľovi bola priznaná súdnymi rozhodnutiami v konaniach proti zamestnávateľovi O. B. a.s. o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru za obdobie od 12.11.1999 do 28.07.2007 suma celkom 50.539,19 EUR, t.j. po prepočte konverzným kurzom 1.522.543,64 EUR podľa rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 6Co/192/2013-1325 zo dňa 1 8.06.2014 suma 24.171,81 EUR +18.132,26 EUR a podľa rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8C/191/1999-1058 suma 8.235,12 EUR) a táto suma mu aj bola bývalým zamestnávateľom O. B. a.s. zaplatená. Je teda zrejmé, že opravný evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 19.02.2015, z ktorého odporkyňa vychádzala pri určení výšky starobného dôchodku navrhovateľa resp. pri rozhodovaní o zvýšení jeho starobného dôchodku, nezodpovedá výške príjmu, ktorý bol v uvedenom období dosiahnutý (vyplatený) na základe vyššie uvedených súdnych rozhodnutí. Ďalej uviedla, že navrhovateľ za obdobie od 1 1.11.1999 do 30.11.2007 u zamestnávateľa O. B. a.s. patrí do skupiny tzv. „federálnych dôchodcov", t. j. dôchodcov, ktorí ku dňu zániku ČSFR 31.12.1992, pracovali síce na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu 31.12.1992 mali zamestnávateľa, ktorého sídlo podľa obchodného registra bolo v Českej republike. Na túto skupinu občanov Slovenskej republiky sa vzťahuje medzinárodná zmluva - Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, ktorej článok 20 ods. 1 zostal v platnosti a je účinný i po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V zmysle článku 20 ods. 1 tejto zmluvy, sa na obdobie dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa dosiahnuté od roku 1960 do roku 1992 (t j. na obdobie stredoškolského štúdia, vysokoškolského štúdia a zamestnaní do 31.12.1992) hľadí ako na obdobie dôchodkového poistenia dosiahnuté v Českej republike, aj keď v uvedenom období neštudoval, nepracoval ani nežil na jej území, tj. toto obdobie sa posudzuje ako obdobie zamestnania v cudzine. V dôsledku postupu podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení navrhovateľ poberá starobný dôchodok od dvoch nositeľov sociálneho zabezpečenia - od Českej správy sociálneho zabezpečenia za obdobie dôchodkového poistenia dosiahnuté do 31.12.1992 a od odporkyne za obdobie dôchodkového poistenia dosiahnuté po rozdelení čs. federácie. Výsledkom uvedeného postupu je poškodenie navrhovateľa na výške jeho starobného dôchodku v období odo dňa 19.05.2007, od ktorého mu bol priznaný starobný dôchodok až do 31.12.2015, keďže súčet jeho dôchodkových dávok, českého a slovenského dôchodku je v tomto období nižší o približne 280 EUR mesačne ako teoretická suma starobného dôchodku, na ktorý by mal nárok, keby sa obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky, považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa predpisov Slovenskej republiky. Odporkyňa pri výpočte dôchodku navrhovateľa v období od 19.05.2007 do 31.12.2015 nezohľadňuje doby dôchodkového zabezpečenia dosiahnuté pred 01.01.1993. Poškodenie tzv. „federálnych" dôchodcov na ich dôchodkových dávkach mala vyriešiť novela zákona o Sociálnom poistení, ktorá sa uskutočnila zákonom č.140/2015 Z.z., ktorá zaviedla inštitút vyrovnávacieho príplatku, ktorý bol môjmu klientovi aj priznaný rozhodnutím odporkyne zo dňa 08.07.2016, avšak iba odo dňa účinnosti predmetnej novely a to od 01.01.2016. Problematiku tzv. „federálnych" dôchodkov opakovane riešil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach č. 9So/124/2013 z 25.02.2015, č. k. 1 So/44/2015 zo dňa 23.05.2017, č. k. 10 So/43/2016 zo dňa 18.07.2017. Čo sa týka odporkyňou namietanej skutočnosti, že ak by odporkyňa priznala navrhovateľovi dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 01.01.1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb, poukázala na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.01. 2016 sp. zn. 1 So/66/2013 , v ktorom Najvyšší súd SR uvádza : „ Súdny dvor EÚ vo veci C-399/09 Marie Landtovä proti České správě sociálního zabezpečení vyjadril názor, že ustanovenia nariadenia č. 1408/71 nebránia takému vnútroštátnemu pravidlu, akým je pravidlo, podľa ktorého sa vypláca vyrovnávací príspevok k dávke v starobe v prípade, že výška tejto dávky priznaná podľa čl. 20 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení je nižšia než dávka, ktorá by bola priznaná, ak by bol starobný dôchodok vypočítaný podľa právnych noriem Českej republiky (v prípade navrhovateľa podľa právnych noriem Slovenskej republiky). 22.Poverená zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť. Ďalej uviedla, že pokiaľ ide o nezhodnotenie dôb týkajúcich sa zamestnávateľa O. B. so sídlom v Y., tak oslovili opätovne zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý tieto doby opätovne prepočítal a z týchto pri vydávaní rozhodnutí aj vychádzali. Je toho názoru že pri uplatňovaní čl.20 zmluvy medzi Českou republikou a Slovenskou republikou o sociálnom zabezpečení je potrebné vychádzať že doby pred dňom 1.1.1993 treba považovať za doby ktoré musí zhodnotiť pri výpočte starobného dôchodku Česká správa sociálního zabezpečení a teda na rozdiel od názoru právnej zástupkyne navrhovateľa, nemôžu byť zhodnocované Slovenskou správou sociálneho poistenia. V prípade že by to tak bolo, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu dôb. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že niektoré obdobia dôchodkového poistenia mu neboli zhodnotené, tak sociálna poisťovňa vychádzala zo žiadosti a podkladov ktoré predložil sám navrhovateľ. 23.Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zák. č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 66 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia. Podľa článku 4 odsek 1 písm. c) Nariadenia Rady (EHS č. 1048/71) vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok. Uvedená dôchodková dávka nie je vymenovaná v prílohe III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, preto v konaní o nároku na starobný dôchodok je Sociálna poisťovňa povinná uplatniť uvedené nariadenia. Podľa článku 7 ods. 2 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 sa určité ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty od dátumu uplatňovania tohto nariadenia, budú uplatňovať za predpokladu, že sú výhodnejšie pre príjemcov dávok alebo ak vyplývajú z osobitných historických okolností a majú obmedzený časový účinok, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe III. Článok 7 odsek 2 písm. c) a prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 12,20 a 33 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Z uvedeného vyplýva, že čl.11. na ktorý poukazuje v rozsudku krajský súd Zmluvy sa neaplikuje. Článok 20 odsek 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 24. V súvislosti s preskúmaním napadnutých rozhodnutí po vrátení veci Najvyšším súdom SR, krajský súd poznamenáva, že je viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí NS SR č.1So 44/2015 zo dňa 23. mája 2017, v ktorom odvolací súd konštatuje, že odporkyňa v priebehu konania vydala vo veci priznania starobného dôchodku resp. vo veci priznania vyrovnávacieho príplatku ďalšie rozhodnutia, ktoré neboli preskúmavané prvostupňovým súdom a to z dôvodu, že v čase preskúmavania rozhodnutí ešte tieto neexistovali. V záujme zachovania princípu dvojinštančnosti konania spočívajúcu v tom, že každá skutková právna otázka ktorá je v prejednanej veci rozhodujúca, musí predmetom posúdenia súdu, nielen súdu prvého stupňa, ale aj odvolacieho súdu, odvolací súd napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zrušil. Zároveň v tomto rozhodnutí vyslovil právny názor v ktorom uvádza, že okolnosť, že dňom 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR, nemôže byť účastníkovi konania ako občanovi bývalej ČSFR a teda občanovi Slovenskej republiky na ujmu, Slovenská republika je právnym nástupcom ČSFR. 25.Poistenie získané do 31. decembra 1992 za existencie spoločného štátu na území Českej republiky preto nemožno považovať len za dobu odpracovanú v cudzine na účely čl.46 Nariadenia a z toho dôvodu nie je možné s takýmito občanmi zaobchádzať inak ako s občanmi ktorých zamestnávatelia mali za existencie spoločného štátu do 31. decembra 1992 sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup by podľa názoru odvolacieho súdu bol v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR. Na tom nič nemení ani okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnávanie rozdielu medzi výškou dôchodku na ktorý by mala nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku na ktorý má k tomuto dňu nárok v Českej republike. 26.Najvyšší súd v uvedenej veci poukázal na to, že Slovenská republika jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej federatívnej republiky ako jedného štátu a teda v prípade zamestnania na území ČSFR u zamestnávateľa ktorý mal sídlo na území ČSFR nejde o klasické zamestnanie v cudzom štáte. Do 31.12.1992 sa doby zamestnania na území Českej republiky a na území Slovenskej republiky ako členských štátov Československej federácie hodnotilo jednotne ako zamestnanie v tom istom štáte (naposledy podľa zákona č.100/1988 Zb.). 27.Z hľadiska čl.39 ods. 1 Ústavy SR zamestnanie v Českej republike je možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31.12.1992 resp. po 30.4.2004 zo zamestnania v inom členskom štáte. Z tohto pohľadu je potrebné nazerať aj na starobný dôchodok priznaný podľa Nariadenia a čl. 20 o sociálnom zabezpečení tak, že v intenciách uplatnených v ustanovení Nariadenia a zmluvy ide iba o nárok na základnú výšku starobného dôchodku v každom v uvedených nástupníckych štátoch ČSFR. 28.V prípade ak takto určená základná výška dôchodku ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov neobsahuje výšku ktorá by navrhovateľovi patrila ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území SR ako aj na území ČR (pred 1.1.1992), ale aj všetky priemerné príspevky od 1.1.1984 do 31.12.1992 (resp. pri použití § 63 ods. 7 zák.č.461/2003 Z.z. aj pred 1.1.1984) potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia a takou výškou dôchodku ktorá by navrhovateľovi patrila ak by mu všetky poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli zhodnotené podľa slovenských právnych predpisov. 29.Odporkyňa sa vo svojich rozhodnutiach ktoré sú predmetom súdneho prieskumu odvoláva na ústavný princíp vyjadrený v čl.2 prvej hlavy prvého oddielu Ústavy SR v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu spôsobom ktorý ustanoví zákon, a teda ak nie je v právnom systéme Slovenskej republiky zákonným spôsobom upravená možnosť dorovnania potencionálneho rozdielu medzi súčtom súm dôchodkov priznaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a podľa právnych predpisov Českej republiky a sumou dôchodku ktorá by patrila ak by všetky doby poistenia resp. doby zabezpečenia boli hodnotené len podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, alebo iný zákonný spôsob riešenia problematiky poistencov ktorí získali obdobie poistenia (zamestnania do 31.12.1992) na území Českej republiky, sociálna poisťovňa nie je splnomocnená priznať im dávku ktorú právny systém Slovenskej republiky neupravuje. Teda ak Slovenskej republike chýba právna úprava priznania vyrovnávacích príspevkov resp. inej formy dorovnania, sociálna poisťovňa nemá oprávnenie o dorovnaní rozhodovať. 30.Tento právny názor je v rozpore s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR č.1So 44 /2015, podľa ktorého súd poukazuje, že ak zákon č.461/2003 Z.z. a ani iný právny predpis postup v čase vydávania preskúmavaných rozhodnutí pri priznávaní vyrovnávacích príspevkov nepozná resp. nie je v zákone upravený, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatný, ak taká právna úprava chýba resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady výpočtu dôchodkov podľa medzinárodnej zmluvy resp. pokiaľ nereagoval na také prípady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať z čl.12 a čl. 39 Ústavy SR ako základného zákona republiky. Tento právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí NS SR č.1So/66/2013 zo dňa 19.1.2016, kedy postup odporkyne nezohľadňujúci tieto skutočnosti je možno považovať za diskriminujúci. 31.Podľa čl.46 ods. 1 Nariadenia č.1408/71 „ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a ak spĺňa podmienky požadované právnymi predpismi tohto členského štátu má nárok na dávky bez toho aby bolo potrebné uplatniť článok 45, príslušná inštitúcia tohto členského štátu vypočíta výšku dávky v zmysle právnych predpisov ktoré uplatňuje a stanoví výšku dávky ktorá zodpovedá celkovej dobe poistenia ktorá sa zohľadňuje v zmysle týchto právnych predpisov. Táto inštitúcia stanoví aj výšku dávky ktorá by pracovníkovi patrila ak by sa uplatnili pravidlá podľa ods. 2 písm. a, b a zohľadní sa výška takto stanovených dávok.“ Podľa čl.46 ods. 2 Nariadenia č.1408/71 „ak sa na pracovníka vzťahovali právne predpisy členského štátu a a tento pracovník nespĺňa podmienky na priznanie dávok pokiaľ by sa nezohľadnili ustanovenia čl.45, príslušná inštitúcia členského štátu bude postupovať podľa nasledujúcich pravidiel: a) táto inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávku na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu že všetky doby poistenia ktoré sa jej započítavajú podľa právnych predpisov členských štátov ktoré sa na pracovníka vzťahovali sa dosiahli v danom štáte podľa právnych predpisov ktoré uplatňuje, v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní doby poistenia, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pod odseku, b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania doby poistenia dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov ktoré uplatňuje táto inštitúcia k celkovému trvaniu doby poistenia dosiahnutej pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov, c) ak je celková dĺžka doby poistenia ktorú pracovník dosiahol podľa právnych predpisov dotknutých členských štátov pred vznikom poistnej udalosti dlhšia ako maximálna doba ktorú vyžadujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov na priznanie plnej výšky dávky a ak sa vezmú do úvahy ustanovenia tohto odseku príslušná inštitúcia tohto štátu zohľadní maximálnu dobu namiesto celkovej dosiahnutej doby, tento postup stanovenia nesmie viesť k tomu, že náklady tejto inštitúcie budú väčšie ako plná výška dávky ktorú stanovujú právne predpisy ktoré táto inštitúcia uplatňuje; d) postup pri zohľadňovaní súbežných dôb pri uplatňovaní pravidiel na výpočet stanovený v tomto odseku sa upraví vo vykonávacom nariadení v spomínanom článku 97. Podľa čl.46 os. 3 Nariadenia č.1408/71 „ dotknutá osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s odsekmi 1 a 2 od príslušnej inštitúcie každého členského štátu bez toho aby boli dotknuté ustanovenia o znížení, pozastavení alebo odňatí dávky ktoré umožňujú právne predpisy podľa ktorých je táto dávka splatná. Keď nastane tento prípad porovnanie ktoré sa má vykonať sa bude vzťahovať na čiastku ktorá sa určí až po uplatnení týchto ustanovení“. 32.Krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že zamestnávateľ navrhovateľa mal k 31.12.1992 sídlo na území Českej republiky, napriek tomu že navrhovateľ vykonával prácu na území Slovenskej republiky, sídlo zamestnávateľa navrhovateľa bola podľa výpisu z obchodného registra na území Českej republiky. Táto skutočnosť je nespochybniteľná a bola preukázaná v priebehu správneho konania. V zmysle čl. 20 ods. 1 Zmluvy sa potom tieto doby zabezpečenia získané navrhovateľom pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej republiky považujú za doby zabezpečenia Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 20 Zmluvy je potrebné aplikovať len do tej miery, že podľa neho sa určí príslušnosť štátu k dobám zabezpečenia získaných pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej republiky. Tým že sa doby zabezpečenia navrhovateľa získané do 31. decembra 1992 považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, bolo potrebné aby odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok nielen podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, ale aj podľa Nariadenia č.1408/71, lebo sa navrhovateľ zúčastňoval ku dňu vzniku poistnej udalosti na dôchodkovom poistení nielen Slovenskej republiky ale aj v inom členskom štáte Európskej únie, konkrétne v Českej republike. Navrhovateľ preto správne namietal, že odporkyňa sa neriadila právnym názorom vysloveným vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, keď odporkyňa mala v zmysle čl. 46 ods. 1 Nariadenia rady č.1408/71 stanoviť výšku dôchodku výlučne na základe dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a mala tiež povinnosť vypočítať výšku dôchodku podľa pravidiel stanovených v čl.46 ods. 2 uvedeného nariadenia a teda vypočítať teoretickú výšku dávky so zohľadnením všetkých dôb poistenia podľa právnych predpisov členských štátov a z toho vypočítať výšku čiastkového dôchodku podľa pomeru trvania dôb poistenia získaných podľa slovenských predpisov k celkovej dobe poistenia získanej v Slovenskej republike a v ostatných členských štátov. Následne bolo potrebné obe čiastky porovnať. 33.Odporkyňa takéto porovnanie nevykonala, čím sa odklonila od právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR. 34.Pokiaľ zo súdnej praxe je známe že odporkyňa v iných prípadoch u iných občanov Slovenskej republiky vykonala dorovnanie výšky starobného dôchodku, tak rozhodnutia ktoré sú predmetom tohto prieskumu sú voči navrhovateľovi diskriminačné. 35.Podľa názoru krajského súdu Sociálna poisťovňa mala v zmysle zák.č.461/2003 Z.z. vypočítať starobný dôchodok poistenca samostatne a priznať mu ho v takej výške, aby súčet jeho starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Takýto postup je podľa názoru súdu v súlade s ústavne komfortným výkladom právnych predpisov upravujúcich sociálne poistenie v rámci a v súlade s Ústavou SR. V kontexte s uvedeným súd považuje za potrebné uviesť, že v čase rozdelenia ČSFR v čase prijatia zmluvy o sociálnom zabezpečení platila na území Slovenskej i na území Českej republiky jednotná právna úprava zákon č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, takže v prípade výpočtu dôchodkov v ich súčte z oboch republík v prvopočiatkoch sa nepredpokladalo, že by došlo k mínusovým rozdielom na strane slovenských občanov s bydliskom na území Slovenskej republiky. Výrazná zmena nastala v dôsledku zmien predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v Českej republike a sociálne poistenie v Slovenskej republike v neskoršom období. 36.O náhrade trov konania rozhodol krajský súd v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia tak ako ich vyčíslila právna zástupkyňa navrhovateľa vo výške 219,56 Eur, ktoré spočívajú v 2 úkonoch právneho zastúpenia 2x80,06 Eur (prevzatie obhajoby a účasť na pojednávaní), cestovné Nitra - Trnava a späť 30,70 Eur, hotových výdavkov 9,35 Eur a základnej náhrady za použitie motorového vozidla vo výške 19,39 Eur, spolu 219,56 Eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právnej zástupkyne navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 37.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.