Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316212062 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316212062.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: F. M., narodená XX.XX.XXXX, bytom B., L. XXX a otca: V. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom M., V. XX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 12P/245/2016-11 zo dňa 28. júla 2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12P/394/2015, dočasne upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú párnu sobotu v roku v čase od 9.00 hod. do 18,00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v bydlisku matky a po skončení styku ho na rovnakom mieste matke vráti. Matka je povinná dieťa na styk pripraviť, otcovi odovzdať, v stanovenom čase mu styk umožniť a po skončení styku dieťa od neho prevziať. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom, kedy otec je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý párny týždeň v sobotu a každý nepárny týždeň v nedeľu, v oboch prípadoch v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod., keď matka dieťa na styk riadne pripraví a v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa ho otcovi odovzdá, ktorý je povinný na rovnakom mieste dieťa matke vrátiť. Takto bude styk prebiehať až do právoplatného skončenia vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení Civilného mimosporového poriadku (zákon č. 161/2015 Z.z. - ďalej CMP, § 2 ods. 1), Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. - ďalej len CSP - § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2, § 332 ods. 1, § 360 ods. 1, § 395 ods. 1), a ustanoveniami Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. - § 25 ods. 4 Zákona o rodine). Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že návrh otca na úpravu styku s maloletým synom je opodstatnený. Otec sa tejto úpravy domáhal preto, že matka mu neumožňuje žiadny styk s dieťaťom, odmieta mu podávať akékoľvek informácie o ňom, odmieta komunikáciu s otcom, so starými rodičmi dieťaťa a otec má vážne obavy, že matky vycestuje aj s maloletým do zahraničia a viac ho neuvidí. Súd zo správy kolíznej opatrovníčky zistil, že matka spolu s maloletým býva v prístavbe rodinného domu svojich rodičov. Dom pozostáva z dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne a sociálneho zariadenia. Matka maloletého očakávala v auguste 2016 narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec pravidelne prispieva na výživu maloletého, ktorý bol od 9/2016 prijatý do MŠ B. na celodennú starostlivosť. Matka upodozrieva otca i jeho priateľku z užívania drog a preto vyjadrila obavu, ako by sa v takomto stave dokázal postarať o dieťa. Podľa zistenia kolízneho opatrovníka otec sa stretol s maloletým naposledy 02.07.2016, kedy styk o trvaní 3-4 hodiny prebiehal na ihrisku v B. za prítomnosti matky maloletého, odvtedy sa otec nemohol s dieťaťom stretávať. Aj starí rodičia zo strany otca majú záujem stretávať sa s dieťaťom. Súd prvej inštancie z návrhu a tvrdení v ňom obsiahnutých, ako aj z ďalšieho spisového materiálu mal dostatočne osvedčené, že problémová realizácia styku otca s maloletým by mohla mať negatívny vplyv na psychiku dieťaťa, pričom tu existuje naliehavosť a nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže podľa tvrdení otca matka vytvára prekážky pri súdom neupravenom styku. Preto sa súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, nakoľko si to vyžaduje záujem na zachovávaní a udržiavaním vzťahu medzi maloletým a otcom a návrhu vyhovel. Súd sa nestotožnil s rozsahom požadovaného styku otca s dieťaťom a upravil ho tak, aby bol dodržiavaný pravidelný kontakt maloletého s otcom a styk sa bude realizovať každý týždeň v sobotu alebo v nedeľu v v čase od 9.00 hod. do 18,00 hod.. Uvedený rozsah styku otca s dieťaťom súd určil vzhľadom na nízky vek dieťaťa a tvrdenie matky, že otec užíva omamné a psychotropné látky, čo však doteraz nebolo preukázané. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie potrebného dokazovania za účelom preukázania tvrdení účastníkov, okolnostiam zodpovedajúca úprava styku bude predmetom konania vo veci samej o návrhu matky na obmedzenie styku otca s maloletým, ktoré prebieha na súde pod sp. zn. 12P/394/2015. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého. Uviedla, že styk otca s maloletým bol riešený len pred pol rokom a to v konaní sp. zn. 12P/142/2015, kde sa rodičia dohodli a na návrh otca styk nebol upravený. Styk zostal na dohode rodičov neobmedzený. Otec nemal žiadne výhrady k realizácii styku, ani sa ho zvlášť nedomáhal až do obdobia, kedy matka požiadala o udelenie súhlasu o vycestovanie do zahraničia a o zmenu trvalého pobytu jej s dieťaťom. Styk otca s maloletým bol počas roku 2016 vykonávaný v deň menín a narodenín dieťaťa, ako aj dňa 02.07.2016. Tvrdenia otca ohľadne odopierania styku maloletého dieťaťa s otcom, ako aj neposkytovanie informácií o stave maloletého otec ničím nepodložil a nie sú pravdivé. Otec sa ohľadne dieťaťa neinformuje a matku kontaktuje, len ak má záujem o styk s maloletým. Matka sa vždy snažila požiadavkám otca vyhovieť tak, aby sa styk zrealizoval. Poukázala na to, že matka zaviedla pre dieťa denný režim a vypestovala v ňom určité návyky, vychováva ho v štandardnom prostredí, obvyklom pre trojročné dieťa, teda v čistom a bezpečnom prostredí s pravidelnou stravou, hygienou a poobedňajším spánkom. Dobre pozná prostredie, kde žije otec a nesúhlasí s tým, že by v domácnosti otca bolo pre dieťa vhodné prostredie. Domácnosť nezodpovedá podmienkam, na aké je maloletý zvyknutý, nie je možné v nej vykonávať bežné potreby a návyky maloletého. Správa kolíznej opatrovníčky nie je objektívna a neodráža reálnu situáciu. Podľa vedomostí matky otec nebol v čase kontroly doma a vopred bol na kontrolu upozornený. Izba otca v rodičovskom dome je iba manželská posteľ a skriňa, kde nie je dostatok priestoru na hranie a postieľku pre dieťa. Otec si zabezpečuje peniaze na živobytie opravami motorových vozidiel, ktoré vykonáva vo dvore rodinného domu, tu sa nachádzajú rôzne náhradné diely, náradie, ostré predmety a pohyb maloletého po dvore je nebezpečný. Matka nesúhlasí, aby maloletý zostal u otca sám taký dlhý čas, ako je určené súdom v rozhodnutí, nakoľko otec nemá skúsenosti na to, aby sa sám postaral o dieťa a to, že maloletý nemá u otca vytvorené podmienky na trávenie času, zábavu a pravidelný spánok. Tento styk považuje matka za nezodpovedajúci záujmu maloletého dieťaťa. Matka chce, aby dieťa vyrastalo v zdravom a bezpečnom prostredí. Jej obava je v neposlednom rade založená na obave z informácií o otcovom údajnom kontakte s omamnými látkami. Pokiaľ sa nepreukáže nezávadnosť prostredia otca, nie je podľa matky v záujme dieťaťa, aby sa zdržiavalo v tak dlhom čase u neho, ako to určil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nariadil dočasný styk na jeden deň v každom týždni, čo je neobvyklé a nepremerané okolnostiam na strane maloletého. Maloletý poobede zhruba do 15,30 hod. spí, nikdy nebol vzdialený od matky, nikdy nespal u otca a otec s ním nikdy netrávil viac ako tri po sebe nasledujúce hodiny. Preto matka navrhuje návrh zamietnuť. Ak by sa mal styk uskutočniť, jedine v jej prítomnosti každú párnu sobotu a to v čase od 16,00 hod. do 18,00 hod. . Styk bez prítomnosti matky by znamenal ohrozenie zdravia a bezpečnosti a celkového rozvoja maloletého a nebol by v jeho záujme. Jej prítomnosť je nevyhnutná z dôvodu, že maloletý je dieťaťom vo veku troch rokov, citovo naviazaný na matku a v prípade jej neprítomnosti plače. Citové väzby medzi otcom a maloletým dieťaťom nie sú prehĺbené, dieťa nie je zvyknuté byť s otcom osamote a otec nemá dostatočné skúsenosti na to, aby bol schopný poskytnúť maloletému potrebnú celodennú starostlivosť. Poukázala na to, že neodkladné opatrenie je nariadené v rozpore s § 324 ods. 3 CSP, nakoľko bol riešený len v novembri 2015 a je zatiaľ realizovaný v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu. Je tiež v rozpore s § 325 ods. 1 CSP, nakoľko vôbec nie je potrebné upravovať pomery a nie je ani obava, že bude exekúcia ohrozená, ako to súd uviedol v neúplnom poučení v zmysle § 328 ods. 1 CSP. Preto navrhla, aby bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. 3. Otec maloletého sa k odvolaniu matky písomne vyjadril. Trval na tom, že matka bráni jeho styku s maloletým. Napriek svojim snahám videl dieťa len párkrát, naposledy 14.08.2016, odkedy je komunikácia s matkou priam nemožná. S otcom komunikuje striedmo len formou SMS alebo chatov na sociálnej sieti Facebook. Jej tvrdenie o používaní drog či omamných látok je vyfabulované, ničím nepodložené. Uviedol, že je ochotný podrobiť sa testom na užívanie omamných a psychotropných látok a preukázať, že tvrdenia zo strany matky sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Poukázal na vyjadrenie matky, že ak jej súd nepovolí vycestovať, tak ponechá zodpovednosť za výchovu a zdravie dieťaťa na otcovi a podá návrh na zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti a ani on, ani dieťa ju už nikdy neuvidia. Matka i pred rozhodnutí ale i po rozhodnutí súdu upiera otcovi styk s maloletým a otec nemá žiaden kontakt s dieťaťom, z čoho má obavy, keďže v živote dieťaťa má svoje postavenie, maloletého syna ľúbi, má záujem poskytovať mu všetky adekvátne atribúty plynúce z rodičovskej lásky, práv i povinností a chce sa podieľať na jeho výchove a starostlivosti. Nechce, aby mal maloletý pocit, že ho zanedbáva alebo nebojuje za to, aby s ním mohol tráviť čo najviac času. Aktuálne nemá istotu, kde sa maloletý nachádza, či má všetko, čo potrebuje, v akom je stave, nakoľko tieto informácie mu nie sú matkou poskytované. Uviedol, že emocionálnym, nestabilným vystupovaním matky maloletého, ktoré táto neovláda už ani v prítomnosti dieťaťa, je maloletý vystavovaný stresu, čo nemôže pozitívne vplývať na jeho priaznivý fyzický i duševný vývoj. Uviedol, že v prípade, ak by matka maloletého v styku dieťaťa s otcom i naďalej bránila, mohlo by dôjsť k nezvratným následkom vo vzťahu otec a dieťa, prípadne k odcudzeniu syna od otca. Poprel, že by domácnosť otca nezodpovedala podmienkam vyžadujúcim starostlivosť o dieťa. Argumentoval, že maloletý má v jeho domácnosti dostatočný a bezpečný priestor na hranie v izbe o rozmeroch 4x4 m. Ani to, že otec si privyrába ako automechanik, nijakým spôsobom neohrozuje zdravie a bezpečnosť maloletého, nakoľko činnosti s tým súvisiace otec nevykonáva na dvore, ale v na to prispôsobenej garáži. Na dvore sa nenachádzajú nijaké predmety, ktoré by mohli dieťa ohroziť. Uviedol, že o dieťa sa zaujímal, avšak matka jeho hovory na telefóne zablokovala a tak inak, ako SMS správami a cez Facebook chat sa na ňu nakontaktovať nevie. Kým nemal súčasnú partnerku, trávil s maloletým približne štyri hodiny v týždni z dôvodu, že ani tak mu matka dlhšie a častejšie stretnutia neumožňovala. Aj tieto mohli prebehnúť výlučne u matky v B. a len v jej prítomnosti. V tom čase to otec rešpektovala a to i s ohľadom na nízky vek maloletého. V súčasnosti má maloletý viac ako tri roky a tvrdenia matky o prílišnej citovej naviazanosti jeho na matku sú prehnané. S maloletým si vybudoval veľmi dobrý a vrúcny vzťah. Doposiaľ vždy, keď mu bolo umožnené tráviť čas s maloletým, syn bol šťastný, veselý, plakal jedine vo chvíli, keď nemohol byť s otcom dlhšie. 4. Striktne odmietol tvrdenia, že by on či jeho partnerka mali čokoľvek dočinenia s omamnými alebo psychotropnými látkami. I v tomto prípade ide o účelové a ničím nepodložené tvrdenia matky. Bol a je ochotný podrobiť sa na základe požiadavky súdu komplexnému vyšetreniu. Uviedol, že dobrovoľne je možné vykonať len testy z moču, ktoré však matka maloletého nepovažuje za dostatočné, no krvné a iné testy je možné vykonať len na základe nariadenia súdu. On i jeho partnerka sú ochotní týmto sa podrobiť. Poukázal na to, že nemá dostatok času, ktorý môže s maloletým tráviť spoločne a zdôraznil znepokojenie nad situáciou, aby sa mohol plnohodnotne venovať dieťaťu, aby takto stanovený čas spotreboval výstupmi matky a hádkami, ktorých svedkom je i dieťa. Chce realizovať svoje práva k dieťaťu, chce sám určiť miesto a spôsob trávenia času počas styku s ním, chce ho mať počas styku a zásahy do riadnej realizácie tohto styku sú v rozpore s § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Poukázal na prioritný záujem maloletého, na ktorý musí súd vždy prihliadnuť. Záujem dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a zabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Vyjadril presvedčenie, že umožnenie styku len 9 hodín týždenne ho ukracuje na rodičovských právach voči maloletému a zároveň obmedzuje i práva maloletého na styk so svojim rodičom. Poukázal na § 28 ods. 2 Zákona o rodine, článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa (prijatého dňa 20.11.1989 v New Yorku) , v súlade s ktorým štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti pritom musí byť najlepší záujem dieťaťa, ktorý je v zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Navrhol v prípade, ak konajúci súd neuzná za dôvodné rozšíriť jeho styk s maloletým, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť a odvolanie matky ako nedôvodné zamietnuť. 5. Matka sa k vyjadreniu otca písomne vyjadrila a poukázala na to, že spor rodičov spočíva v tom, že otec má priateľku pochybnej povesti V. N., s ktorou má požívať omamné látky. Nemá doma vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa, býva s priateľkou v miestnosti, čo bola špajza, v dome i na dvore je neporiadok a matka má obavu o maloleté dieťa a o jeho ďalší vývoj. 6. Poukázala na jeho nevhodnú elektronickú komunikáciu, na jeho nevhodné vyjadrenia, na jeho stanovisko, že aj tak mu súd dovolí stretávať sa s dieťaťom a či má maloletý spávať cez obed, to ho vôbec nezaujíma a prežije to aj bez toho a tiež mu nebude opravovať autíčko, keďže to nie je jeho povinnosť a iné. Poukázala tiež na obdobné vyjadrenia jeho priateľky V. N., ktorá jej v elektronickej komunikácii nevhodnými výrazmi uviedla, že ona osobne nemá záujem o jej dieťa, robí to len kvôli V. a súd vyhrá, pretože má všade známosti a iné. Pritom sestra V. N. je priateľkou sociálnej terénnej pracovníčky ÚPVaR Mgr. O. N., čo vyplýva z evidencie na sociálnej sieti Facebook. Pozná domácnosť otca a nie je pravda to, čo napísala o nej terénna pracovníčka. Je v záujme maloletého, ak má byť u otca, aby sa reálne preverili všetky skutočnosti namietané matkou, aby bola zabezpečená riadna a bezpečná výchova dieťaťa. Uviedla, že keď svoju prácu podcenil zástupca maloletého, mal by byť dôslednejší pri rozhodovaní vo veci práv dieťaťa súd. 7. Otec maloletého k tomuto vyjadreniu matky zaslal opakovane písomné vyjadrenie. Poprel pravdivosť komunikácie medzi matkou a súčasnou partnerkou otca a na preukázanie tejto skutočnosti predložil fotokópiu pravej konverzácie, ako v skutočnosti prebiehala, ktorú matka maloletého upravila podľa svojich potrieb, aby otcovi poškodila a vykreslila jeho i priateľku ako osoby nespôsobilé vychovávať maloleté dieťa. Obdobne je upravená i konverzácia medzi matkou maloletého a otcom, ktorý trvá na tom, že v takomto texte matke správy neposlal. Matkou predložené dôkazy sa očividne nezhodujú s reálnou podobou a otec spochybňuje vierohodnosť tvrdení matky, ktorá evidentne manipuluje s dôkazmi, len aby ho očiernila, pokrivila jeho charakter a dostala ho do nevýhodnej pozície. K svojmu vyjadreniu preto pripojil správu, ktorá bola v skutočnosti odoslaná. Čo sa týka previazanosti s kolíznou opatrovníčkou uviedol, že toto nie je pravdou, ostáva to len na úrovni tvrdenia matky, nepreukázané skutočnosťou, keďže kolízneho opatrovníka ustanovil súd a nie otec maloletého a pokiaľ mala voči tomuto ustanoveniu matka námietky, mohla spochybniť jeho nestrannosť a nezaujatosť. Uviedol, že svoju domácnosť podrobí kontrole komukoľvek aj v následnej dobe. Sociálne pracovníčky, ktoré vykonávali kontrolu nepoznal a nepozná ich ani jeho partnerka V. N.. V čase, keď mala matka pokazené auto, už nedbala o bezpečnú výchovu maloletého a maloleté dieťa poslala k lekárovi s ním - otcom maloletého. Tento bol len krátku chvíľu u lekára, kúpil lieky, teplákovú súpravu a odovzdal dieťa matke, keď maloletý vždy pri rozlúčke plače, chce ísť do M. pozrieť starých rodičov. K svoju vyjadreniu predložil čestné prehlásenia V. N., starých rodičov maloletého i dlhoročného kamaráta. Zdôraznil, že maloletého syna ľúbi, chce mu poskytovať všetku rodičovskú lásku, podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti. preto navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP v spojení s § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s povinnosťou prihliadnutia na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a rozhodol v zmysle § 388 CSP tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. , § 393 ods. 2 posledná veta CSP). 9. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/245/2016 je návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúci sa úpravy jeho styku s maloletým V. O., narodeným XX.XX.XXXX, ktorému návrhu súd prvej inštancie napadnutým uznesením dňa 28. júla 2016 vyhovel. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia a po rozpade ich vzájomného spolužitia boli práva a povinnosti k maloletému dieťaťu upravené v konaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12P/142/2015 tak, že dieťa bolo zverené do starostlivosti matky, otcovi bola stanovená vyživovacia povinnosť a styk bol neobmedzený a ponechaný na dohodu rodičov.. 10. V konaní pred Okresným súdom Galanta pod sp. zn. 12P/393/2015, 12P/394/2015 je vedený jednak návrh matky na udelenie súhlasu na vycestovanie s maloletým do zahraničia a jednak návrh matky doručený Okresnému súdu Galanta dňa 22.12.2015, ktorým sa domáha obmedzenia styku otca s maloletým tak, aby sa s maloletým stretával prvú sobotu v mesiaci od 10,00 hod. do 20,00 hod. sám alebo v sprievode svojich rodinných príslušníkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že matka nesúhlasí s neobmedzenou úpravou styku, keďže medzi rodičmi je potrebná presná dohoda. Poukázala na potrebu udržiavať domácnosť otca v čistom stave a bez nebezpečného odpadu, ďalej nevodiť dieťa do spoločnosti drogovo závislých osôb alebo osôb pochybnej povesti. O tomto návrhu súd prvej inštancie doposiaľ nerozhodol. 11. Styk otca s maloletým prebiehal doposiaľ výlučne podľa dohody rodičov, súčasťou ktorej bola požiadavka matky, aby bola prítomná pri styku otca s maloletým, styk sa uskutočňoval v trvaní tri až štyri hodiny a od 14.08.2016 matka neumožnila styk otca s maloletým. Preto sa otec dostavil dňa 06.09.2016 ku kolíznemu opatrovníkovi za účelom prijatia riešenia. 12. Z vykonaného dokazovania možno ustáliť, že rodičia maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávali maloletého viac ako rok po jeho narodení, maloletý V. má aktuálne cca tri a pol roka. Po rozpade spoločnej domácnosti matka umožňovala otcovi styk s maloletým dieťaťom, keď otec prichádzal za dieťaťom na niekoľko hodín podľa dohody s ňou. Medzi rodičmi však vzniklo napätie a nedorozumenia, čo vyjadrila i matka na pojednávaní dňa 10.11.2015 (č.l. 41 spisu 12P/142/2015), keď uviedla, že otcovi v styku so synom brániť nemieni, avšak si želá, aby sa k nej správal slušne. Styk tak prebiehal podľa dohody rodičov, keď v poslednom období matka umožňovala otcovi styk v obmedzenom rozsahu s prihliadnutím na jej podozrenie z užívania omamných a psychotropných látok otcom a jeho priateľkou. Styk sa však naďalej realizoval prevažne na niekoľko hodín. Matka poukazuje na potrebu čistoty prostredia, hygieny a bezpečné prostredie, v ktorom sa má styk uskutočňovať. Pomery v domácnosti otca boli prešetrené kolíznym opatrovníkom dieťaťa, ktorý k nim nevzniesol žiadne opodstatnené výhrady. Matka síce poukazuje na väzbu medzi kolíznym opatrovníkom a priateľkou otca, čo je potrebné v konaní vo veci samej bližšie objasniť, to však nevyvracia fakt primeraného prostredia pre maloleté dieťa, ktoré vyplýva z aktuálnych bytových pomerov otca. 13. Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z.- ďalej len ZoR) rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 14. Ustanovenia 36 ods. 1 ZoR obsahuje úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rodičov, ktorí spolu nežijú, často to bývajú prípady úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozchode rodičov. Podľa tohto ustanovenia prednosť má vždy dohoda rodičov (podliehajúca schváleniu súdu), v prípade nedosiahnutia takejto dohody môže súd aj bez návrhu upraviť výkon rodičovských práv a povinností. Nakoľko ustanovenie § 36 ZoR obsahuje stručnejšiu úpravu, zákonodarca odkazuje na primerané použitie ustanovení § 24 a 25 zákona o rodine. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností súd rozhodne najmä o tom, komu zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, v akej výške a ktorý z rodičov bude prispievať na jeho výživu a tiež rozhodne o úprave styku toho rodiča, ktorému dieťa zverené nebolo. 15. Pri rozhodovaní súdu o úprave styku je potrebné starostlivo posudzovať jeho časové vymedzenie a miesto, pričom nemali by sa používať len paušálne hľadiská. Rozhodujúce sú okolnosti na strane dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Je potrebné prihliadnuť na záujem dieťaťa na stretávaní sa aj s rodičom, vo výchove ktorého sa nenachádza, pričom tento rodič má možnosť osobne sa podieľať na výchove dieťaťa len v čase jeho styku s dieťaťom. V odôvodnených prípadoch - ak je potrebné výkon rodičovských práv a povinností upraviť v krátkej dobe (t.j. skôr ako bude rozhodnuté vo veci samej - o úprave rodičovských práv na čas do rozvodu) je možné nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP. 16. Hlavnou funkciou neodkladného opatrenia je zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli nastať do rozhodnutia vo veci samej. Jedným z dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia je aj potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov. Na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov je nutné, aby bola osvedčená danosť práva a aby neexistovali závažnejšie pochybnosti o potrebe takejto dočasnej úpravy, konkrétne v prípade neodkladného opatrenia spočívajúceho v úprave styku je to stav, keď sa styk nerealizuje pravidelne, bez problémov alebo je znemožnený styk s maloletým. Účelom neodkladného opatrenia nie je nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ale dočasne upraviť vzťahy účastníkov konania v prípade hrozby vzniku určitej ujmy. 17. Aj z návrhu matky doručenom Okresnému súdu Galanta dňa 22.12.2015 (evidovanom pod číslom 12P/394/2015) vyplýva, že navrhla styk jedenkrát mesačne v sobotu od 10,00 hod. do 20,00 hod. (s určitými podmienkami). Matka tu styk otca s maloletým nevylučovala a ani vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné ďalej vyvodiť, že tento styk otca s dieťaťom je pre dieťa nevhodný, avšak otec musí v najlepšom záujme dieťaťa dodržať určité podmienky styku, ktoré budú bližšie identifikované pri rozhodovaní vo veci samej. 18. Treba ďalej zdôrazniť aj to, že od 01.09.2016 maloletý V. nastúpil do materskej škôlky, zoznamuje sa teda so svojim širším okolím. Je dieťaťom vo veku tri a pol roka, pre ktoré je styk s otcom prospešný a v tejto súvislosti v záujme zamedzenia stresujúcich situácií pri výkone styku je nutná jeho dočasná úprava. Pritom obaja rodičia si musia uvedomiť, že prvoradý má byť pre nich najlepší záujem ich dieťaťa. Matka z pozície preferenčného rodiča (rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti) je práve tým rodičom, ktorý sa výraznou mierou podieľa na vytváraní vzťahu medzi otcom a maloletým. Maloletý V. z hľadiska psychologického vývinu už prekonal obdobie veku batoľaťa (1-3 rok života dieťaťa), keď pre jeho aktuálnu vývinovú etapu je charakteristické nadobúdanie samostatnosti a autonómie, keďže v sociálnej oblasti už dieťa nie je závislé len od matky, ale intenzívne vstupuje do interakčných vzťahov s ostatnými členmi rodiny, najmä s otcom, ktorý má záujem byť súčasťou jeho života. 19. Odvolací súd nemá relevantné pochybnosti o tom, že otec je schopný postarať sa o maloleté dieťa samostatne. Neexistuje tu žiaden akceptovateľný dôvod, aby sa styk otca s maloletým nerealizoval, prípadne aby sa vykonával v prítomnosti druhého rodiča a to zvlášť za situácie, že medzi rodičmi nie sú vzájomné korektné vzťahy. Maloletý je vo svojom veku schopný navštevovať materskú škôlku, kde napr. aj prespáva v prítomnosti ostatných detí i učiteliek materskej škôlky, je preto schopný toto obdobie tráviť i v domácnosti svojho otca, povinnosťou ktorého je dbať na dodržiavanie denného harmonogramu dieťaťa, na ktorý je zvyknutý. Tomuto nepochybne otec musí podriadiť svoj denný režim v čase, keď sa maloletý bude nachádzať u neho a prispôsobiť potrebám dieťaťa i svoju domácnosť. Miesto prevzatia dieťaťa odvolací súd stanovil bydliskom matky, kde otec dieťa prevezme a kde ho i odovzdá, čo zabezpečuje istotu matky o povinnosti otca v stanovenú hodinu dieťa u matky nielen prevziať, ale jej ho i odovzdať. Nie je však v záujme dieťaťa, aby sa tento styk uskutočňoval počas každého víkendu, keďže i matka má právo tráviť práve toto obdobie s dieťaťom a styk má byť dieťaťu na prospech, pritom je nevyhnutné zdôrazniť, že tu má ísť len o predbežnú a nie konečnú úpravu pomerov, pretože ide o úpravu vykonanú neodkladným opatrením. 20. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 21. V prejednávanom prípade sa odvolací súd však nestotožnil so spôsobom úpravy styku súdom prvej inštancie, keďže tento upravil styk v uvedenom rozsahu vlastne každý týždeň v roku, pričom v tomto smere odvolací súd považuje odvolanie matky za dôvodné. Maloletý V. je dieťaťom, ktoré je schopné vytvárať si vzťah aj s inými členmi rodiny, najmä so svojim otcom a v prostredí, ktoré je mu už známe, v ktorom žije jeho otec a má záujem o kontakt s dieťaťom, má záujem tento umocňovať a prehlbovať. 22. Preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať dovolanie (§ 421 ods. 2 CSP).