Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/266/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311206972 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2311206972.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Kajal, so sídlom Stará 139, Kajal, zastúpenej splnomocnencom: MAPLE & FISH, s.r.o., Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, o vydanie nehnuteľných vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 03. apríla 2012, č.k. 26C/79/2011-628, v spojení s opravnými uzneseniami, č.k. 26C/79/2011-651, zo dňa 19. apríla 2012 a č.k. 26C/79/2011-704, zo dňa 25.05.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutej časti vydania a navrátenia žalobkyni vlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území P., parc. č. 698/9- orná pôda o výmere 37382 m2 potvrdzuje a v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnosti v katastrálnom území P., parc. č. 642/9 -zastavané plochy a nádvoria o výmere 14048 m2 mení tak, že žalobu zamieta. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom (v poradí druhým) z 03.04.2012 v spojení s opravnými uzneseniami uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobkyni vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P. parc.č. 647/7 orná pôda o výmere 29 330 m2, parc. č. 642/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 048 m2, parc. č. 698/7 orná pôda o výmere 86 894 m2, parc. č. 698/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 382 m2, parc. č. 698/10 orná pôda o výmere 9 639 m2, parc. č. 2022/94 orná pôda o výmere 7 455 m2, parc. č. 918/2 orná pôda o výmere 575 m2, parc.č. 407/7 orná pôda o výmere 18 731 m2, parc. č. 5 dom s dvorom o výmere 762 m2, k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. parc. č. 1740/7 orná pôda o výmere 1 079 m2, parc. č. 1740/9 orná pôda o výmere 110 m2, parc. č. 1820/6 orná pôda o výmere 230 m2, parc. č. 2050/10 orná pôda o výmere 2 277 m2, parc. č. 2050/12 orná pôda o výmere 837 m2, parc. č. 2050/11/3 orná pôda o výmere 19 872 m2, parc. č. 2067/18 orná pôda o výmere 206 m2, parc. č. 2283/4 orná pôda o výmere 12 836 m2, parc. č. 773/10 orná pôda o výmere 34 925 m2, parc. č. 773/11 orná pôda o výmere 10 272 m2, parc. č. 809/11 orná pôda o výmere 16 498 m2, parc. č. 809/12 orná pôda o výmere 2 112 m2, parc. č. 875/10 orná pôda o výmere 23 517 m2, parc. č. 875/12 orná pôda o výmere 2 228 m2, parc. č. 519/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 285 m2, parc. č. 2225/2 orná pôda o výmere 223 m2, parc. č. 272 dom s dvorom o výmere 1 011 m2, parc. č. 218 kostol o výmere 798 m2, parc. č. 1905/46 orná pôda o výmere 4 327 m2, ako sú tieto vyznačené na geometrických plánoch Ing. G. G. zo 7. decembra 2007 č. 41/2007, z 5. decembra 2007 č. 42/2007, č. 43/2007, č. 47/2007, zo 4. decembra 2007 č. 44/2007 a č. 45/2007, overených Správou katastra Galanta 22. januára 1997 pod č. 290/96, 13. decembra 2007 pod č. 1226/2007, 14. decembra 2007 pod č. 1236/2007, 18. decembra 2007 pod č. 1253/2007, 2. januára 2008 pod č. 1237/2007, č. 1235/2007, 11. januára 2008 pod č. 1233/2007, 22. januára 2008 pod č. 1234/2007, č. 1232/2007, č. 1229/2007, č. 1230/2007, 29. januára 2008 pod č. 1251/2007, č. 1252/7, spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa je oprávnenou osobou a žalovaný povinnou osobou a že oprávnená osoba si v zákonnej lehote uplatnila právo na navrátenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam písomnou výzvou voči povinnej osobe. Uviedol, že k odňatiu vlastníckeho práva právnej predchodkyni žalobkyne došlo podľa § 6 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb., pričom rozhodnutiami viacerých súdov bolo potvrdené, že majetok základiny bol vlastníctvom rímskokatolíckej cirkvi, čím mal preukázanú vecnú legitimáciu žalobkyne. Ďalej uviedol, že parc. č. 642/9, 5, 272 a 218 boli podľa pôvodného pozemnoknižného stavu evidované ako orná pôda a preto je rozhodujúci pôvodný stav, resp. označenie pozemkov v pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľností v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom a nie stav terajší, podľa ktorého sú tieto parcely zapísané v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy. Zdôraznil, že parc. č. 642/9 nie je zastavaná žiadnou stavbou a i napriek tomu, že je vedená ako druh pozemku zastavaná plocha, žiadne stavby sa na nej nenachádzajú. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe strany sporu. Žalobca podaním zo 14. mája 2012 doručené odvolaciemu súdu 16. mája 2012 vzal odvolanie späť, preto odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalobcu s poukazom na ustanovenie § 207 ods. 2, 3 O.s.p. zastavil. Krajský súd v Trnave potom preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania žalovaného a rozsudkom z 13. februára 2013 sp.zn. 11Co/263/2012 s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. e) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti v kat. úz. P., parc č. 5, v časti vydania a navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. P. parc. č. 642/9, parc. č. 698/8, v kat. úz. Kajal parc. č. 809/12, parc. č. 875/12, parc. č. 519/2, parc. č. 272, parc. č. 218 a parc. č. 1905/46 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedol, že o parc. č. 5 bolo už právoplatne rozhodnuté (zastavené konanie pre späťvzatie žaloby) a súd prvej inštancie opätovným rozhodnutím o tejto parcele rozhodol nad rámec žaloby. Stotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie ohľadom právneho posúdenia žalobkyne ako oprávnenej osoby, žalovanej ako povinnej osoby a uplatnenia práva na navrátenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam písomnou výzvou. Nestotožnil sa však s jeho záverom, že je rozhodujúci pôvodný stav, resp. označenie pozemkov v pozemkovej knihe alebo v evidencii nehnuteľností v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom a nie stav terajší, pretože nehnuteľnosti parc. č. 642/9 a 698/9, kat. úz. P. by bolo možné vydať len v prípade, ak by bolo preukázané, že slúžia poľnohospodárskej výrobe. Bol názoru, že samotná skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti nie sú zastavané nestačí na to, aby mohli byť nehnuteľnosti vydané. 2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, do jeho zmeňujúceho výroku, avšak len v časti týkajúcej sa parc. č. 642/9 a parc. č. 698/9, kat. úz. P., podala dovolanie žalobkyňa. Uviedla, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd nesprávne posúdil stav parcely č. 698/9, nakoľko táto nie je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvoria. Bola vytvorená na základe geometrického plánu ako orná pôda. Par. č. 642/9 je síce vytvorená s druhom pozemku zastavané plochy a nádvoria, avšak v časti výkaz výmer geometrického plánu v popise nového stavu pozemkov je označená kódom 13104 čo je kód pre pozemok, na ktorom je dvor. Predmetná parcela nie je zastavaná žiadnou stavbou. Záver súdu, že nebola splnená podmienka druhu pozemku v zmysle reštitučného zákona, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaná uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu, v danej veci ide o nehnuteľnosti, ku ktorým sa podľa § 6 zákona č. 161/2005 Z.z. vlastníctvo nenavracia. Najvyšší súd SR následne uznesením zo dňa 29.02.2016 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.02.2013, sp.zn. 11Co/263/2012, vo výroku ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta z 03. apríla 2012, č.k. 26C/79/2011-628, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.04.2012, č.k. 26C/79/2011-651 a žalobu zamietol vo vzťahu k nehnuteľnostiam parc.č. 642/9 a parc. č. 698/9, kat. úz. P. zrušil a vec v rozsahu zrušenia odvolaciemu súdu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia dovolacieho súdu vyplýva, že dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Odvolací súd bol právneho názoru, že nehnuteľnosti sú vedené ako zastavané plochy a nádvoria a tieto by bolo možné vydať len v prípade, ak by bolo preukázané, že slúžia poľnohospodárskej výrobe, čo preukázané nebolo a samotná skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti nie sú zastavané, nestačí na to, aby mohli byť vydané. Tento záver však skutkovo ani právne neodôvodnil, z ktorého dôvodu je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Dovolací súd zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyvodil odlišné skutkové a na ich základe i právne závery ako súd prvej inštancie, bez toho, aby vo veci vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie. Odvolací súd mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p.. 3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu prechádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. 4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 26C/79/2011 je vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. P. a T. žalobkyni. 5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené vo vzťahu k nehnuteľnostiam v kat. úz. P. parc. č. 642/9 a parc. č. 698/9. 6. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala vydania nehnuteľností a prinavrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v kat. úz. P. a T. na základe zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám. Tento zákon je podľa predmetu v ňom obsiahnutej právnej úpravy reštitučným predpisom, ktorého účelom je zmierniť následky minulých majetkových a iných krívd. Potrebné je zdôrazniť, že vodiacim princípom v reštitučných veciach musí byť vždy jeho účel, pri ktorého výklade je potrebné preferovať vydanie pôvodných pozemkov, pokiaľ to však zákon nevylučuje. 7. Žalobkyňa si uplatnila výzvou zo dňa 21.04.2006 u žalovaného vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zapísaným a vedeným v PKV v kat. úz. T. č. 71, 74, 78, 124, 518, 537, 636, 797, 848, 849, 1373, 1375, 1380, 1588 a kat. úz. P. v PKV č. 123, 124, 136, 627, 645, 649. Vo výzve uviedla, že nehnuteľnosti zapísané v uvedených PKV prešli do vlastníctva štátu alebo obce a boli zapísané v predmetných PKV na základe dôvodu uvedeného v § 3 Zákona č. 161/2005 Z.z. a Rímskokatolícka cirkev Farnosť Kajal je právnym nástupcom po pôvodných vlastníkoch nehnuteľnosti, ktorí sú zapísaní v uvedených PKV. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu a to, že nebolo preukázané právne nástupníctvo po základine S. T. a C. I. pre rímskokatolícke školopovinné chudobné deti v Kajali. Odvolací súd vo svojom rozsudku, č.k. 11Co/263/2012- 719, zo dňa 13. februára 2013 zaujal názor, že základina S. T. a C. I. pre rímskokatolícke školopovinné chudobné deti v Kajali je študijnou základinou zriadenou pre zabezpečenie podpory chudobných školopovinných detí, pričom z listinných dôkazov vyplynulo, že majetok tejto základiny patril rímskokatolíckej cirkvi, pričom opak nebol hodnoverne preukázaný. Ďalšou spornou otázkou bolo tvrdenie žalovaného, že prekážkou vydania pozemku je druh pozemku, teda to ako je evidovaný v príslušnej evidencii nehnuteľností. Žalobkyňa namietala, že prekážkou vydania nie je uvedený druh pozemku v evidencii nehnuteľnosti ale iba to, či pozemok je reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením vybudovanou až po odňatí nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je pôvodný stav, označenie pozemkov v pozemkovej knihe v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom, pričom poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. MCdo 131/1996 ako aj na stanovisko NS SR vo veci sp.zn. M-Sždo 13/2002. 8. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám, vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu, b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti. Podľa odseku 2 právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu obce v období od 8. mája 1945 židovským náboženským obciam od 2. novembra 1938 do 1. januára 1990, spôsobom uvedeným v § 3. 9. Podľa § 6 citovaného zákona vlastníctvo sa nevracia a) k pozemku, na ktorom bol po prevode alebo prechode do vlastníctva štátu zriadený cintorín, b) pozemku, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný; ak bol pozemok zastavaný stavbou ktorá slúži zariadeniam telesnej kultúry, zdravotníctva, kultúry na poskytnutie služieb sociálnej starostlivosti alebo sociálnych služieb na pracovnú rehabilitáciu a zamestnávanie telesne postihnutých osôb a na školské účely, nemožno vydať ani priľahlé pozemky slúžiace na tieto účely, c) pozemku, na ktorom bola zriadená záhradková alebo chatová osada, d) pozemku, na ktorom sú telovýchovné a športové zariadenia, e) pozemku, ktorý slúži na účely obrany štátu, ťažbu vyhradených nerastov, chráneného areálu národnej prírodnej pamiatky, chráneného krajinného prvku alebo ich ochranného pásma s tretím stupňom alebo štvrtým stupňom ochrany. 10. Otázkou, ktorá mala zásadný význam vo vzťahu k vydaniu a navráteniu vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. P. par. č. 698/9 a 642/9, bola tá skutočnosť, či bolo možné vydať nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sú ako druh zapísané v evidencii nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria. V zmysle citovaného § 2 Zákona č. 161/2005 Z.z. možno vrátiť vlastnícke právo k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu. Pozemkový poľnohospodársky majetok, ktorého sa týkajú reštitučné nároky cirkvi a náboženských spoločností predstavuje najmä pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu a ktoré sú v katastri nehnuteľností členené na ornú pôdu, chmelnice, vinice, záhrady, ovocné sady a trvalý trávnatý porast a aj iné pozemky, ktoré sú poľnohospodársky využívané a pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, ale sú pre ňu nepostrádateľné. Žalobkyňa namietala, že prekážkou vydania by nemal byť uvedený druh pozemku v evidencii nehnuteľností ale iba to, či pozemok je reálne zastavaný stavbou s konkrétnym určením vybudovanou až po odňatí nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je pôvodný stav, teda označenie pozemkov v pozemnoknižnej vložke v čase ich odňatia pôvodným vlastníkom. Zákon o vrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám jednoznačne uvádza, k akým nehnuteľným veciam sa vracia vlastnícke právo, kde v § 2 ods. 1 psím. a) je uvedená poľnohospodárska pôda, pričom v poznámke je odkaz na zákon č. 220/2004 Z.z. a č. 245/2003 Z.z.,v zmysle ktorých poľnohospodárskou pôdou sa tak rozumejú pozemky, ktoré sú ako poľnohospodárska pôda využívané na poľnohospodársku výrobu. Keďže uvedený reštitučný zákon treba vykladať širšie a vlažnejšie v prospech oprávnenej osoby, odvolací súd má za to, že je možné vydať a navrátiť vlastníctvo aj k nehnuteľnostiam druhovo označeným v katastri nehnuteľností ako zastavaná plocha a nádvorie, ostatné plochy a vodné plochy, avšak len v prípade, ak žalobkyňa, na ktorej je dôkazné bremeno preukáže, že slúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, alebo sú pre ňu nepostrádateľné. Bez dôkazov o uvedenej skutočnosti nie je možné pozemok evidovaný ako zastavanú plochu a nádvorie vydať z dôvodu, že v katastri nehnuteľností sú tieto evidované v registri C a údaj o druhu pozemku je záväzný, ak sa nepreukáže opak. Dokazovanie v danom sporovom konaní vychádza z tzv. prejednacej zásady, čo znamená, že iniciatívu pri navrhovaní a zhromažďovaní dôkazov v tomto smere tu má žalobkyňa, ktorá musí jednak tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyplýva ňou uplatnený nárok t.j. má tzv. povinnosť tvrdenia, jednak je povinná označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení, t.j. i tzv. dôkaznú povinnosť (porovnaj § 79 ods. 1, § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p.). 11. Sporná parc. č. 642/9 v kat. úz. P. je zapísaná na LV č. XXX ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 048 m2, pri spôsobe využitia je uvedené číslo 18, čo je pozemok, na ktorom je dvor. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd dospel k záveru, že túto nehnuteľnosť by bolo možné vydať len v prípade, ak by bolo preukázané, že slúži poľnohospodárskej výrobe. Bolo na žalobkyni, aby na skutočnosť, či predmetná nehnuteľnosť bezprostredne slúži poľnohospodárskej výrobe, resp. je pre ňu nepostrádateľná, označila dôkazy, pretože ak tieto tvrdenia dokázané nebudú, nemôže mať návrh úspech. Žalobkyňa za týmto účelom na odvolacom pojednávaní uviedla, že nie je rozhodujúce, ako je parcela označená v katastri, podstatný je jej reálny stav, v súčasnosti táto parcela je súčasťou hospodárskej usadlosti a je to dvor a aj v minulosti to bol dvor ako súčasť hospodárskej usadlosti. Za účelom preukázania tejto skutočnosti navrhla vykonať miestnu ohliadku. Odvolací súd tento návrh na vykonanie dokazovania ohliadkou zamietol a to z dôvodu, že žalovaný predložil na odvolacom pojednávaní do spisu fotografiu predmetnej parcely, z ktorej je zrejmé, že túto tvorí trávnatá plocha pri nejakých budovách, o ktorých žalovaný tvrdil, že ide o nebytové budovy - sušiareň tabaku, žalobkyňa sa nevedela k charakteru budov vyjadriť. Odvolací súd mal za to, že miestnou ohliadkou by nebolo možné zistiť účel využívania predmetnej nehnuteľnosti. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sa nevie vyjadriť za akým konkrétnym účelom sa sporná parcela č. 642/9 využíva a okrem ohliadky návrhy na doplnenie dokazovania nemala žiadne. Odvolací súd tak ustálil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie charakteru nehnuteľnosti v zmysle § 2 zákona č. 161/2005 Z.z., ku ktorej možno vrátiť vlastnícke právo. 12. Pokiaľ sa týka spornej parc. č. 698/9, tak táto parcela je v súčasnosti takisto zapísaná na LV č. XXX ako parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape, s druhom pozemku orná pôda o výmere 37 382 m2, so spôsobom využitia pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné poľnohospodárske plodiny alebo pozemok dočasne nevyužívaný pre rastlinnú výrobu. Keďže uvedená parcela je ornou pôdou, odvolací súd mal za to, že spĺňa podmienky na vydanie v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 161/2005 Z.z.. 13. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vydania a navrátenia vlastníckeho práva k parc. č. 698/9 v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti vydania a navrátenia vlastníctva k parc. č. 642/9 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobu v tejto časti zamietol. 14. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne súd prvej inštancie. Doposiaľ v rozhodnutiach súdu prvej inštancie i bolo o trovách rozhodnuté tak, že o týchto bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. O trovách odvolacieho konania bolo následne rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p. tak, že o týchto rozhodne súd prvej inštancie. Keďže v novej právnej úprave platnej od 01.07.2016 neexistuje ekvivalent ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p., odvolací súd aplikoval ustanovenie článku 4 ods. 2 CSP, keď mal za to, že je správne, spravodlivé a v súlade s rozumným usporiadaním procesných vzťahov, aby o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd prvej inštancie, ktorý bude komplexne rozhodovať o trovách celého konania. 15. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).