Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/322/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214219309 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214219309.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovaným: 1. M. J., nar. XX.XX.XXXX bytom M. XXX/XX, X. T. - O., 2. S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, X. T. - O., o zaplatenie 4.841,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/478/2014-52 zo dňa 19.4.2016 v časti splatnosti, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a priznanej náhrady trov konania p o t v r d z u j e. II. Žalobca má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil odporcom v 1. a 2. rade (žalovaným 1., 2.) povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 4.841,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 4.841,12 eur od 03.10.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi (žalobcovi) trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 113,68 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov (zo žalovaných) zaniká povinnosť plniť druhému odporcovi (žalovanému), výrokom II. vo zvyšku návrh (žalobu) zamietol, výrokom III. určil, že zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve č. 50/201/11 Optim pôžička zo dňa 18.01.2011 bod 7.3 - oprávnenia uvedené v bode 7.2 má banka aj v prípade, ak klient uviedol, alebo uvedie v dokumentoch od neho požadovaných nepravdivé alebo neúplné informácie, alebo poruší nepeňažnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, pričom súčasne je banka oprávnená požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Trestnoprávna zodpovednosť klienta nie je dotknutá", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. 2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 9 ods. 2 písm. k), f), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poplatku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na absenciu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje v zmysel ust. § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaní sú preto povinní zaplatiť žalobcovi len skutočnú výšku poskytnutého úveru. Preto ich súd prvej inštancie zaviazal na úhradu sumy 4.841,12 eur (6.700 eur - 1.858,88 eur) a taktiež ich zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol vypočítaný zo sumy priznanej žalobcovi. Súd prvej inštancie nárok vo zvyšku čo do sumy 2.115,11 eur spolu s príslušenstvom z titulu nezaplatených úrokov, sankčných poplatkov, poplatkov zamietol. 4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a splatnosti priznanej náhrady trov konania podal písomne odvolanie žalovaný 1. K odvolaniu pripojil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/207/2016-55 zo dňa 22.3.2016, prehľad zrážok pôžičiek Poštová banka, Pohotovosť, exekúcia JUDr. Peter Baranay, exekúcia Mgr. Dušan Čerešňa, exekúcia JUDr. Jozef Kapronczai. V odvolaní uviedol, že pohľadávku uznáva, ale nevie zaplatiť naraz celú čiastku, a preto žiada o umožnenie postupného splácania dlžnej sumy. Momentálna finančná situácia jeho rodiny im dovoľuje mesačné splátky vo výške 50 eur. 5. Žalobca odvolací návrh nepodal. 6. K doručenému odvolaniu žalovaného 1. sa písomne dvakrát vyjadril žalobca. Vo vyjadreniach uviedol, že žalovaný 1. v odvolaní uznal pohľadávku v celom rozsahu, nenamietal nárok žalobcu, čo do dôvodu a výšky, neuviedol žiaden odvolací dôvod. Priznanie možnosti plnenia v splátkach ponecháva na úvahe súdu, avšak žiada, aby o priznanej výške splátky bolo rozhodnuté najmä s prihliadnutím na konkrétne dôkazy predložené žalovaným 1. o jeho nepriaznivej finančnej situácii, výšku istiny dlhu, ako aj fakt, že splátka úveru pred predčasným zosplatnením bola dohodnutá na základe úverovej zmluvy vo výške 166,51 eur, teda bola vyššia, ako splátka, ktorú požaduje priznať aktuálne žalovaný 1.. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1. nenapadá vecnú správnosť rozsudku. 7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, aktuálne § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) v čase podania odvolania účinného Občianskeho súdneho poriadku, ktorý má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti splatnosti je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie len v časti splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a priznanej náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný 1. a navrhol ho v tejto časti zmeniť umožnením splácania žalobcovi priznanej pohľadávky v mesačných splátkach vo výške 50 eur, nakoľko momentálna finančná situácia ich rodiny dovoľuje len mesačné splátky v uvedenej výške. Poukázal na to, že na súdnom pojednávaní nemal pri sebe doklady, ktoré mal predložiť. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie uložil výrokom I. žalovaným 1., 2. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.841,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 4.841,12 eur od 03.10.2014 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 113,68 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť plniť druhému žalovanému, výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol, výrokom III. určil, že zmluvná podmienka uvedená v úverovej zmluve č. 50/201/11 Optim pôžička zo dňa 18.01.2011 bod 7.3- oprávnenia uvedené v bode 7.2 má banka aj v prípade, ak klient uviedol, alebo uvedie v dokumentoch od neho požadovaných nepravdivé alebo neúplné informácie, alebo poruší nepeňažnú povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy, pričom súčasne je banka oprávnená požadovať od klienta zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 200 eur a to za každé jednotlivé porušenie zmluvnej povinnosti. Trestnoprávna zodpovednosť klienta nie je dotknutá", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Vzhľadom na to, že žalobca proti preskúmavanému rozsudku odvolanie nepodal, v týchto častiach rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostala časť rozsudku súdu prvej inštancie určujúca lehotu 3 dní na zaplatenie žalobcovi priznanej pohľadávky s príslušenstvom vrátane trov konania. 10. Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. 11. Podľa § 232 ods. 2 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 12. Z citovaného ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (majúce ekvivalent v § 232 ods. 2 aktuálne účinného Civilného sporového poriadku) vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenie ale súdu umožňovalo, vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach, pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé. 13. Z odvolania žalovaného 1. vyplýva, že vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu jeho rodiny, žiada o povolenie splácať žalobcovi súdom priznanú istinu s príslušenstvom a priznané trovy konania v splátkach. K odvolaniu doložil rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.3.2016, ktorým bola žalovaným 1., 2. uložená povinnosť zaplatiť banke sumu 2.163,86 eur s príslušenstvom v mesačných splátkach po 50 eur, prehľad zrážok zo mzdy v sume 187 eur, v sume 87,62 eur v prospech Poštovej banky, v sume 98 eur v prospech Pohotovosti, údaje o zrážkach zo mzdy v dôsledku exekúcie na sumu 674,54 eur, na sumu 318,83 eur a na sumu 845,40 eur (všetky tri exekúcie čakajúce v poradí). Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie zostatku spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovaným dňa 18.1.2011 v celkovej sume 6.700 eur, z ktorého poskytnutého úveru zaplatili žalovaní doposiaľ sumu 1.858,88 eur, pričom poslednú splátku zaplatili dňa 9.1.2013. Dohodnutá výška mesačných splátok v zmluve o úvere predstavovala sumu 166,51 eur. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaný 1. svoje celkové osobné, majetkové a sociálne pomery, ktoré by mali odôvodniť požadované povolenie zaplatiť dlh v splátkach bližšie nepreukázal. Žalovaný 1. spolu s odvolaním síce predložil prehľad jeho zrážok zo mzdy, avšak bližšie neuviedol iné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho požiadavku v odvolaní (napr. zárobkové pomery jeho i spolužijúcich osôb, počet vyživovacích povinností, údaje o vlastníctve / nevlastníctve nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí vyššej hodnoty, údaje o zdravotnom stave jeho i spolužijúcich osôb a pod.). Vzhľadom na čas, od kedy bola podaná žaloba na súd (dňa 9.10.2014) a čas, kedy súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol (19.4.2016), mali žalovaní možnosť svoju snahu a záujem vec vysporiadať so žalobcom (žalovaný 1. v odvolaní uviedol, že pohľadávku žalobcu uznáva) a tým preukázať, že mohli priebežne peňažný dlh splácať v splátkach aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná ich finančným možnostiam, prípadne pokúsiť sa uzavrieť dohodu so žalobcom o splácaní zostatku spotrebiteľského úveru. Je potrebné poukázať na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými ešte dňa 18.1.2011, pričom v zmysle tejto zmluvy mali žalovaní dohodnuté splátky vo výške 166,51 eur mesačne, ktoré žalovaní už od 9.1.2013 pravidelne nesplácali, doposiaľ zaplatili z poskytnutého úveru vo výške 6.700 eur len sumu 1.858,88 eur. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného 1. ale aj na záujmy žalobcu. Vyhovenie žiadosti žalovaného 1. zaplatiť priznanú pohľadávku žalobcu by bolo zjavne nespravodlivé. Pokiaľ žalovaný 1. ako dlžník navrhoval mesačné splátky po 50 eur, znamenalo by to možnosť splácať prisúdenú istinu viac ako 8 rokov a v konečnom dôsledku by takáto dlhá lehota bola neprimeraná okolnostiam daného prípadu a odporovala by požiadavke spravodlivého riešenia veci. To by prakticky znamenalo umožniť zaplatenie dlhu za podstatne výhodnejších podmienok, ako boli pôvodne so žalobcom dohodnuté, a to s akcentom na skutočnosť, že žalovaní poskytnutý úver nesplácajú už po dobu štyroch rokov a ani počas konania pred súdom prvej inštancie trvajúceho jeden a pol roka, ani počas odvolacieho konania, neprejavili najmenšiu snahu zaplatiť, čo i len časť ich dlhu. V danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na prehľad existujúcich dlhov žalovaného 1., ktoré majú vyplývať z príloh k jeho odvolaniu, z dôvodu, že žalobca má nepochybne právo, aby mu bola jeho pohľadávka zaplatená v primeranej lehote. Právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaný 1., resp. obaja žalovaní, berú na seba záväzky až v takej výške, že ich zjavne nie sú schopní plniť a ich nepriaznivá situácia vznikla v dôsledku neúmerného zaťaženia úvermi. 14. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvody pre povolenie splátok. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa splatnosti istiny s príslušenstvom a splatnosti náhrady trov konania podľa § 387 ods. 1Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správny potvrdil. 15. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný 1. má naďalej možnosť dohodnúť sa so žalobcom na splátkovom kalendári. 16. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia. 17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).