Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/214/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117205509 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117205509.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Eva Barcajová, v právnej veci žalobcov: 1. W. R., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, 2. P. R., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, 2. Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, Zelinárska 6, Bratislava, o neplatnosť zmluvy a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1 proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 21Csp/60/2017-64 zo dňa 21.04.2017, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalovaného 1 sa o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 24.08.2011 formou dobrovoľnej dražby dňa 27.04.2017, k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade, evidovaným Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom na LV č. XXX pre okres Hlohovec, obec S. C., k.ú. S. C., ako rozostavaný rodinný dom bez súpisného čísla postavený na pozemku parc. č. 43/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a pozemky prac. č. 43/3 zastavané plochy a nádvoria o výmere 170 m2 a prac. č. 44/3 ostatné plochy a nádvoria o výmere 734 m2, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne zdôvodnil použitím ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 CSP, § 151a, § 151j ods. 1, § 151m ods. 1 a 6 Obč. zákonníka. Vecne argumentoval tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že so žalovaným v 1. rade uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými. Zmluva o úvere obsahuje podľa názoru žalobcov viacero neprijateľných zmluvných podmienok spôsobilých založiť v spojení s inými ustanoveniami zmluvy zjavný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov, na ktoré v žalobe aj konkrétne poukazujú. Žalobcovia ako spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok a zmluva o úvere nebola individuálne dojednaná. Výkonom záložného práva žalobcovia 1. a 2. prídu o svoje jediné obydlie, ktoré je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Okrem toho žalobcovia namietali aj výšku ohodnotenia nehnuteľností podľa znaleckého posudku na sumu 72.900,- Eur, ktorá je nižšia ako bola všeobecná hodnota ku dňu poskytnutia úveru a intenzita zásahu do vlastníckeho práva realizovaná v podobe predaja predmetu vlastníctva by nemala byť vo výraznom nepomere k skutočnej alebo aspoň k skutočnosti sa najviac približujúcej cene tohto predmetu vlastníctva. Žalobcovia zároveň namietali, že veriteľom nie je preukázaní pravosť, výška a splatnosť pohľadávky. Žalobcovia poukázali aj na tú skutočnosť, že výkonom záložného práva žalovaný v 1. rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy môže vymôcť aj to, na čo nemá nárok a žalobcom hrozí škoda. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej, je zjavne nedôvodný. Žalobcovia rozsiahlou argumentáciou podopreli svoj právny názor o dôvodnosti žaloby. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že žaloba je dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Zároveň podľa súdu je naplnený i ďalší zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody, ak by k nariadeniu neodkladného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo totiž pripojenými listinnými dôkazmi žalobcov osvedčené, že žalovaní v 1. a 2. rade podnikli kroky k realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo vyplynulo z oznámenia o dražbe zo dňa 09.03. 2017. Jeho realizáciou v danom prípade hrozí žalobcom v 1. a 2. rade ujma, keďže v zmysle zákona o verejných dražbách č. 527/2002 Z.z. v účinnom znení (§ 27) v spojení s konštantnou judikatúrou, po uhradení ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote vlastnícke právo a iné právo k predmetu dražby udelením príklepu prechádza na vydražiteľa. V danom prípade ide o tzv. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobcovia v 1. a 2. rade by po uskutočnení dražby a realizácii záložného práva mali tak zmarené domôcť sa v prípade úspechu v spore nároku vo veci samej. Na základe vyššie uvedených skutočností a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení súd nariadil navrhované neodkladné opatrenia, nakoľko žalobcovia v 1.a 2. rade osvedčili základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana i potrebu neodkladnej úpravy pomery strán sporu. 3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný 1 odvolanie, ktorým sa domáhal postúpenia veci miestne príslušnému súdu a zrušenia/zmeny napadnutého rozhodnutia, uplatniac si nárok na náhradu trov konania. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), skúmal, či odvolanie bolo podané včas a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 bolo podané oneskorene, a preto je potrebné ho odmietnuť. 6. Podľa § 362 ods. 1 vety prvej Civilného sporového poriadku odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. 7. Podľa § 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, podľa odseku 5 tohto ustanovenia lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 8. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene. 9. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napádané uznesenie bolo žalovanému 1 doručené 25.04.2017 (por. doručenku na č.l. 68). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak tejto strane sporu začala plynúť nasledujúcim dňom (26.04.2017) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 10.05.2017. Pretože tento deň bola streda a bežný pracovný deň, 10.05.2017 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným právnym dňom, kedy žalovaný 1 mohol podať včasné odvolanie. Žalovaný 1 využil možnosť formy podania odvolania v elektronickej podobe, pričom z elektronickej doručenky (č.l. 102) vyplýva, že odvolanie bolo súdu doručené 11.05.2017 o 00:06. 10. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. 11. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie okamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke adresáta. 12. Podľa § 32 ods. 5 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak je adresátom orgán verejnej moci, uložením elektronickej úradnej správy. 13. Vzhľadom na to, že podanie uskutočnené elektronickou formou podľa vyššie citovaného zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente sa považuje za doručené súdu uložením správy, t.j. okamihom, odkedy je správa objektívne dostupná prijímateľovi v jeho elektronickej schránke, v danom prípade to bolo dňa 11.05.2017, pričom posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol deň 10.05.2017, odvolanie podal žalovaný 1 oneskorene, po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty, odvolací súd preto musel v zmysle § 386 písm. a) CSP oneskorene podané odvolanie odmietnuť a nemohol podrobiť napádané uznesenie odvolaciemu prieskumu, t.j. nemohol skúmať vec v merite. 14. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).