Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 3Tos/112/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011163 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117011163.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v konaní o žiadosti odsúdeného X. X., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 20.07.2017 sp. zn. 6PP/46/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.08.2017 v Trnave, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného X. X. nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1 písm. b/, § 66 odsek 2 Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného X. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.12.2016, sp. zn. 1T/14/2006 po povolení obnovy konania v prospech odsúdeného vo výroku o treste uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2016, sp. zn. 5Nt/33/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 18.10.2016, sp. zn. 5Tos/168/2016 zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že formálna podmienka bola u odsúdeného splnená, pretože vykonal zákonom predpokladanú dĺžku uloženého trestu, pričom zákonný nárok na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie mu vznikol dňa 25.07.2016. K materiálnym podmienkam uviedol, že z hodnotenia odsúdeného síce vyplýva, že správanie menovaného je v súčasnom období stabilizované a na požadovanej úrovni, avšak v prípade skúmania prvej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia, vyhodnotil správanie sa odsúdeného komplexne, tzn. počas celého doterajšieho výkonu trestu. Bez povšimnutia preto nemôže ostať, že odsúdený bol pre neplnenie programu zaobchádzania dňa 17.05.2016 preradený z diferenciačnej skupiny „B“ do diferenciačnej skupiny „C“, kde zotrval až do 22.05.2017. Pred stabilizáciou správania sa odsúdeného, ku ktorej podľa vyjadrenia zástupcu ÚVTOS došlo u menovaného začiatkom roku 2017, odsúdený opakovane porušoval ústavný poriadok. Rovnako súd nemôže neprihliadnuť na skutočnosť, že plnenie pracovných povinností odsúdeným je hodnotené ako na požadovanej úrovni až od 11.04.2017 pričom v minulosti bol dvakrát z pracoviska vyradený pre nezvládnutie technológií a slabé pracovné výkony. Uvedené skutočnosti a hlavne veľmi krátky časový úsek, počas ktorého je správanie sa odsúdeného hodnotené kladne, nesvedčia tomu, že v prípade odsúdeného došlo k skutočnej zmene jeho osobnosti, ktorá by v tomto čase bez pochybností odôvodňovala záver, že v budúcnosti bude viesť riadny život. K druhej materiálnej podmienke okresný súd uviedol, že skutočnosť, či od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, skúma a objasňuje oproti prvej materiálnej podmienke komplexnejšie. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky posudzuje všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenských normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež prostredie, v ktorom žil pred spáchaním trestnej činnosti. Pri posudzovaní uvedenej podmienky v prvom rade prihliadal na odpis registra trestov odsúdeného, pričom v tomto smere posudzoval osobu odsúdeného, jeho postoj k spoločenským normám a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti a v neposlednom rade i charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti. Z odpisu registra trestov mal za preukázané, že odsúdený bol doposiaľ 1-krát súdne trestaný pre závažnú drogovú trestnú činnosť. V prípade menovaného, aj napriek závažnosti spáchanej trestnej činnosti, je možné podľa názoru súdu dospieť k záveru, že ide o osobu, u ktorej spáchaná trestná činnosť predstavuje exces z jeho inak riadne vedeného života. Pochybnosti zo strany súdu však vyvolávajú skutočnosti, že odsúdený je bez vzdelania, nie je vyučený v žiadnom odbore a vo svojej žiadosti o podmienečné prepustenie, ako ani počas verejného zasadnutia nedeklaroval, čím sa chce po výkone trestu odňatia slobody živiť. Taktiež poznamenal, že v žiadosti o podmienečné prepustenie ako ani na verejnom zasadnutí odsúdený neprejavil nad spáchanou trestnou činnosťou ľútosť. Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov, dospel okresný súd k záveru, že síce v prípade odsúdeného ide o prvotrestanú osobu, avšak menovaný svojim správaním a plnením svojich povinností počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal polepšenie, pričom súd vyjadruje pochybnosti i o tom, či od odsúdeného možno očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia viedol riadny život. K nezrovnalostiam uvedených v hodnotení riaditeľa uviedol že skutočnosť, či odsúdený prišiel na Slovensko v roku 1997 alebo 2004 nepovažuje za rozhodnú, pričom však dodáva, že ak odsúdený na Slovensko prišiel v roku 2004 ako to on na verejnom zasadnutí uviedol, potom je možné dospieť bez pochybností k záveru, že páchania trestnej činnosti, za ktorú bol odsúdený, sa dopustil takmer okamžite po príchode na Slovensko, keďže do väzby bol vzatý 04.08.2005. Proti tomuto rozhodnutiu zahlásil sťažnosť odsúdený a to priamo na verejnom zasadnutí po jeho vyhlásení (č.l 24 spisu). Prítomný prokurátor sa vzdal práva na podanie sťažnosti. Odsúdený v písomne podanej sťažnosti prostredníctvom svojho obhajcu v rozsahu č.l. 30 až 31 uviedol, že za nesprávne považuje úvahu súdu o neplnení materiálnych podmienok, plnenia povinností a riadneho správania urobenú na podklade toho, že jeho správanie v ústave, kde vykonávam trest v súčasnosti nebolo bezproblémové. V období pred preradením do diferenciačnej skupiny „C“ a toho, že v ústave, kde je umiestnený v súčasnosti bol vyradený z práce. Z hodnotenia odsúdeného vyplýva opak, jeho správanie v predchádzajúcich ústavov bolo na primeranej úrovni a počas výkonu trestu v ústave, kde je v súčasnosti došlo k stabilizácii jeho správania. Okresný súd nevyhodnotil dôkazy v jeho prospech ale výlučne len v jeho neprospech. Hodnotenie materiálnej podmienky resp. či sa plnením povinností a dobrým správaním preukázal nápravu, nebolo komplexné ako súd v odôvodnení napadnutého uznesenia oznamuje v dôsledku čoho došlo k vade uznesenia spočívajúcej v neodôvodnenosti. Úvaha súdu o nesplnení materiálnej podmienky v podobe schopnosti viesť riadny život, po podmienečnom prepustení vyvodené na základe zistenia, že som bez vzdelania, nie som vyučený v žiadnom odbore a neoznámením zamestnania považujem za svojvoľnú a nerozhodujúcu skutočnosť, že som bez vzdelania a odborné znalosti neznamená, že po prepustení nebudem schopný nájsť si riadne plnohodnotné zamestnanie. Nezamestnanosť nie je trestný čin a fakt, že som bez vzdelania a odborných znalostí nemôže pôsobiť diskriminačne ani negatívne v takej miere, že mi odníme právo na podmienečné prepustenie. Zamestnanie som súdu neoznámil z dôvodu, že som obmedzený na pobyte v rámci ústavu, nebolo v mojich schopnostiach uchádzať sa o zamestnanie a úspešne realizovať úkony smerujúce k jeho získaniu. Ako v návrhu na podmienečné prepustenie uviedol, jeho rodina mu poskytne pomoc a podporu pri vedení riadneho života z čoho sa dá vyvodiť, že ich pomoc sa bude týkať aj v smere zamestnania. Za nesprávne považuje aj úvahu o neschopnosti viesť riadny život zo skutočností, že návrh na podmienečné prepustenie ako aj pri rozhodovaní o návrhu na verejnom zasadnutí neprejavil ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou. Trestnú činnosť, za ktorú vykonáva trest neoľutoval, v priebehu konania a rozhodovania o nej a nie je jeho povinnosťou robiť tak teraz v konaní o návrhu na podmienečné prepustenie. Za nezákonné považujem zaoberať sa v tomto konaní postojom k trestnej činnosti, za ktorú bol v inom trestnom konaní právoplatne odsúdený a použiť myšlienku o nevyjadrení ľútosti nad jej spáchaním za účel zamietnutia návrhu na podmienečné prepustenie. Oľutovanie trestnej činnosti pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení svedčí o istej sebareflexii, no v prípade ak k tomu nedôjde neznamená to automaticky potrebu vyvodzovať záver, že sa odsúdený musí opakovane dopustiť trestnej činnosti a že nie je schopný viesť riadny život. Správaním v ústave preukázal nápravu, dá sa očakávať, že po prepustení z výkonu trestu pred uplynutím celého trestu budem ďalej pristupovať zodpovedne k povinnostiam a povedie riadny život. Znakom jeho nápravy a hodnotenie, podľa ktorého správanie je stabilizované a je odporúčané jeho podmienečné prepustenie. Vzhľadom na splnenie materiálnych a formálnych podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu navrhol odvolaciemu súdu, aby zrušil napadnuté uznesenie a rozhodol tak, že ho z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepúšťa s tým, že mu nariadil dohľad probačného a mediačného úradníka. Krajský súd, na podklade podanej sťažnosti, podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie ktoré mu predchádzalo a zistil, odsúdeného nie je dôvodná. Z hodnotenia riaditeľa Ústavu Hrnčiarovce nad Parnou sťažnostný súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že : · odsúdený bol do Ústavu Hrnčiarovce nad Parnou premiestnený v roku 2013. Po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Pre neplnenie programu zaobchádzania bol dňa 17.05.2016 umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“. Po stabilizácie jeho správania bol dňa 22.05.2017 opätovne premiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde a nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcich ústavoch podľa dostupnej dokumentácie na primeranej úrovni, pracovne zaradený nebol. · správanie a vystupovanie odsúdeného v ústave Hnčiarovce nad Parnou nebol vždy na požadovanej úrovni, vyskytli sa nedostatky v dodržiavaní ústavného poriadku časového rozvrhu dňa, príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy rešpektoval, opakovane tvrdohlavo trval na svojich neprimeraných požiadavkách. Pod vplyvom pedagogického pôsobenia a režimového ovplyvňovania sa jeho správanie postupne stabilizovalo. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvolával. Doposiaľ bol 1-krát disciplinárne odmenený a to 28.08.2013 pochvalou za výkon čistiacich prác pre ústav. Disciplinárne tresty vykázané nemá. · pracovne zaradený bol v období od 05.02.2013 do 20.02.2013 na pracovisku v ústave s dohľadom odkiaľ bol vyradený pre nezvládnutie technológie, šitia. Následne bol od 21.02.2013 do 08.04.2013 preradený na pracovisko s dohľadom Re- PLAST, odkiaľ bol taktiež vyradený a to pre slabé pracovné výkony. Opätovne bol zaradený až dňa 11.04.2017 na pracovisko s dohľadom RE-PLAST. Jeho pracovná morálka je aktuálne bez negatívnych poznatkov. · odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody udržiaval kontakt formou korešpondencie, telefonovania s rodičmi a manželkou, návštevy zrealizované boli naposledy v roku 2013. · resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá, spáchal obzvlášť závažný zločin bez legálneho zamestnania bez ukončeného vzdelania. · v súčasnosti nie je voči nemu vedené trestné stíhanie · odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporúča sa ho podmienečne prepustiť s dohľadom. Odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 05.12.2016 sp. zn. 1T/14/2006 (po obnove konania, ktorá bola povolená na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa 18.10.2016 sp. zn. 5Tos/168/2016) pre trestný čin podľa § 187 odsek 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v trvaní 9 rokov a 6 mesiacov. Začiatok trestu má 25.07.2016, predpokladaný koniec trestu 25.09.2019. Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohli sťažovatelia podať sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Súd I. stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval v súlade s ustanovením § 415 odsek 1 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí, kde mal odsúdený možnosť v konaní pred súdom vyjadriť sa k dôvodom pre ktoré žiadal, aby bol podmienečne prepustený. Dokazovaním vykonaným pri tomto úkone okresný súd správne ustálil, keď uviedol, že odsúdený nesplnil podmienky v zmysle ustanovenia § 66 odsek 1 písm. b/, § 66 odsek 2 Trestného zákona, tak aby mohol byť z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. Okresný súd vo svojom uznesení v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky relevantné právne skutočnosti a tiež svoje právne úvahy, na základe ktorých dospel k záveru o nevyhnutnosti rozhodnúť o zamietnutí žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Senát Krajského súdu v Trnave si závery i postup okresného súdu plne osvojuje a v rámci postupu svojho konania na ne ako na správne v celom rozsahu odkazuje, a to bez potreby opakovania týchto dôvodov. Sťažnostný súd len dodáva, že považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú, nakoľko nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie, pretože počas výkonu trestu odňatia slobody nepreukázal dostatočnú snahu po polepšení sa a to plnením svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody, keď v jeho správaní sa vyskytli nedostatky a to v dodržiavaní ústavného poriadku časového rozvrhu dňa, príkazy a nariadenia príslušníkov nie vždy rešpektoval, opakovane tvrdohlavo trval na svojich neprimeraných požiadavkách, taktiež si neplnil pracovné povinnosti a z práce bol 2 krát vyradený. Disciplinárne odmenený bol naposledy v roku 2013. Pre neplnenie programu zaobchádzania bol umiestnený do diferenciačnej skupiny „C“, pričom k stabilizácii jeho správania prišlo až v máji 2017, kedy bol opätovne premiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Podľa záveru hodnotenie riaditeľa ústavu výkon trestu odňatia slobody plní svoj účel iba čiastočne. Taktiež vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti nie je možné od odsúdeného bezpečne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Sťažnostný súd k námietke odsúdeného, že sa súd I. stupňa nedostatočne vysporiadal s hodnotením materiálnych podmienok uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať také argumenty, ktoré sú významné pre rozhodnutia, ktoré sú rozhodné pre komplexné odôvodnenie výroku rozhodnutia. Z rozhodnutia okresného súdu možno podľa názoru sťažnostného súdu zrozumiteľne vyvodiť prečo, a z akých dôvodov bola žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecne súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní ak si neosvojí ňou navrhovaný spôsob hodnotenia stavu veci ak sa neriadi jej výkladom všeobecných záväzných právnych predpisov (III ÚS 339/08, II ÚS 197/07, II ÚS 98/05, IV ÚS 252/04). Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku.