Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/278/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115211762 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115211762.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: K. J., narodený X.XX.XXXX, bytom H. XX, C., proti žalovanému: A. A., narodený X.X.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpený: JUDr. Adriana Ručkayová, advokátka, so sídlom Inovecká 8, Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 5.405,84 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16C/231/2015-108 zo dňa 28.6.2016 vo výroku o náhrade trov konania, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.879,40 eur a náhradu iných trov konania v sume 324 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právnej zástupkyne. II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 16 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 3.557,71 eur k rukám zástupcu (právnej zástupkyne) žalovaného do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil v napadnutom výroku o náhrade trov konania použitím ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor (324 eur) a trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie odporu, pojednávanie 26.11.2015, stanovisko k vyjadreniu žalobcu, návrh na doplnenie dôkazov, ďalšia porada s klientom 18.2.2016 (60 minút), pojednávanie 1.3.2016, ďalšia porada s klientom 2.3.2016 (30 minút - 1/2-ica základnej sadzby odmeny), po nahliadnutí do spisu 5.4.2016 a získaní dôkazov predložených žalobcom ďalšia porada s klientom 15.4.2016 (30 minút - 1/2-ica základnej sadzby), pojednávanie 28.4.2016, ďalšia porada s klientom 19.5.2016 (60 minút), námietka dôkazu - podanie na súd, vyjadrenie k dôkazu - zvukový záznam, pojednávanie 28.6.2016 á 190,89 eur za 12 úkonov 2.290,68 eur + 20% DPH, spolu 2.748,82 eur, paušál 4x8,39 eur, 10x8,58 eur = 119,36 eur + 20% DPH, spolu 143,23 eur, strata času Nové Mesto nad Váhom - Trnava (45 min) a späť za r. 2015 4x13,98 eur = 55,92 eur bez DPH, 4x cesta Nové Mesto nad Váhom - Trnava a späť, t. j. 16x14,30 eur = 228,80 eur bez DPH - z toho 3x pojednávanie, 1x nahliadnutie do spisu, spolu strata času 341,66 eur, trovy právneho zastúpenia spolu s DPH 3.233,71 eur, v zmysle § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z. z., keď vyčíslené trovy považoval súd prvej inštancie za účelné, vrátane porád s klientom, ktoré boli osvedčené a vzhľadom na predmet konania a priebeh dokazovania ich považoval za odôvodnené. 4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie výlučne iba vo výroku o náhrade trov konania podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že v konaní bolo preukázané, že jednal so žalovaným ohľadne zhotovenia strechy na jeho rodinnom dome a jemu vyplatil cenu za zhotovenie strechy, on vystavil záručný list. Žalovaný po celý čas vystupoval ako osoba, ktorá mu vykonáva zhotovenie strechy prostredníctvom iných osôb, mal za to, že sa jedná o jeho zamestnancov, či ľudí pracujúcich pre neho na základe živnosti. Tieto skutočnosti sú okolnosti v danej veci, ktoré odôvodňujú postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku na nepriznanie náhrady žalovanému. Ďalšími okolnosťami pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému sú jeho majetkové, zárobkové a osobné pomery. Je ženatý s Mgr. S. J., ktorá je v súčasnosti od mája 2016 na materskej dovolenke, keď sa im dňa XX.X.XXXX narodila dcéra O.. Z ich manželstva pochádza aj dcéra D., nar. XX.X.XXXX, teda má vyživovaciu povinnosť k manželke a dvom maloletým deťom. Ich ekonomická situácia bola dlhšiu dobu neúnosná a už dlhšiu dobu im finančne pomáhajú ich rodičia. Žalobca bol od 1.2.2014 do 17.5.2016 nezamestnaný, vedený na úrade práce, podporu v nezamestnanosti poberal iba v roku 2014, potom bol bez príjmu, nepoberal ani sociálne dávky. Situácia bola už neúnosná, preto sa od 18.5.2016 stal živnostníkom, zatiaľ má iba minimálne príjmy, nemá ešte zákazníkov, mal výdavky so zakúpením materiálu a nástrojov. Manželka bola od júla 2012 do júla 2015 na materskej dovolenke s dcérou D., potom bola evidovaná na úrade práce, poberala dávky v hmotnej núdzi od septembra 2015 do mája 2016 vo výške cca 220 eur. Od mája 2016 je znova na materskej dovolenke s dcérou O. a poberá materský príspevok. Počas posledných troch rokov a aj v súčasnosti sú jeho majetkové a zárobkové pomery a aj pomery jeho rodiny pod hranicou životného minima. Ďalej namieta aj neúčelnosť trov konania vyčíslených právnou zástupkyňou žalovaného a priznaných súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Trovy týkajúce sa náhrady za stratu času a cestovné sú neúčelné, pretože žalovaný si zvolil právnu zástupkyňu z iného vzdialeného mesta, pričom mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu z Trnavy alebo aspoň z Trnavského kraja, keďže jeho bydlisko je v Trnavskom kraji. Poradou, či konzultáciou s klientom, dochádza k navýšeniu trov konania, avšak ich náhradu možno priznať, ak boli účelne vynaložené. V rámci prípravy a prevzatia zastúpenia je zahrnutá aj konzultácia s klientom ohľadne zistenia skutkových a právnych okolností. Ďalšie porady s klientom sú účelné iba za situácie, ak v konaní dôjde k mimoriadnym okolnostiam, ktoré si advokát a klient potrebujú ozrejmiť a prekonzultovať. Každý takýto úkon je potrebné posúdiť individuálne. V roku 2016 sa uskutočnili 3 pojednávania pred súdom prvej inštancie, pričom právna zástupkyňa žalovaného si účtuje trovy právneho zastúpenia za 4 porady s klientom v celkovej dĺžke 3 hodiny. Nešlo o tak skutkovo a právne náročnú vec, aby bolo potrebné vykonať poradu s klientom v rozsahu celkovo 3 hodiny. Ide o účelovo uplatnené trovy konania, ktoré neboli konkrétne špecifikované. Ďalej namieta priznanie náhrady trov konania za písomné podania právnej zástupkyni žalovaného - návrh na doplnenie dôkazov, stanovisko k vyjadreniu žalobcu, námietka dôkazu, vyjadrenie k dôkazu. Taktiež nejde o účelne vynaložené trovy konania, resp. o také podania, za ktoré by patrila odmena. Ide o stručné, obsahovo jednoduché podania, ktoré sa netýkajú merita veci v pravom slova zmysle. Žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná, alternatívne zmenil tak, že žalovanému prizná náhradu trov konania iba za úkony - príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 26.11.2015, 1.3.2016, 28.4.2016, 28.6.2016, režijný paušál a DPH. 5. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 6. K doručenému odvolaniu žalobca sa vyjadril žalovaný prostredníctvom jeho právanej zástupkyne. Vo vyjadrení uviedol, že nie je dôvod na postup pri rozhodovaní o výške trov konania podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Tvrdenia žalobcu o jeho nepriaznivej finančnej situácií nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Konštatovanie, že žalovaný mal možnosť zvoliť si právneho zástupcu z Trnavy alebo Trnavského kraja, považuje za absurdné. Klienti si zvolil právnu zástupkyňu v situácii, keď bol po doručení vydaného platobného rozkazu nútený vyhľadať právnu pomoc, určite si nezvolil právnu zástupkyňu len preto, aby boli navýšené trovy konania z dôvodu rozdielneho miesta sídla ich advokátskej kancelárie s jeho bydliskom, či sídlom Okresného súdu Trnava. Uskutočnenie všetkých stretnutí, ktoré so žalovaným absolvovali, preukázali podaním zo dňa 29.6.2016, doplneným elektronicky dňa 4.7.2016. V tomto smere je samozrejmé, že každý advokát dostatočne pripraví svojho klienta na každé pojednávanie. Ďalšie porady so žalovaným boli zase potrebné práve z dôvodu, že zo strany žalobcu boli predložené nové dôkazy - zvukový záznam z telefonického rozhovoru so žalovaným, pričom žalovaný o nahrávaní tohto rozhovoru nemal vedomosť. Pri uplatňovaní náhrady trov konania nie je povinnosťou špecifikovať účel a obsah porady s klientom, poskytnutie zápisníc z týchto stretnutí by bolo porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa od klienta dozvedeli. Všetky úkony boli uskutočnené v prospech žalovaného a za účelom riadneho uplatňovania jeho záujmov. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 s použitím § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti náhrady trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania (§ 388 Civilného sporového poriadku). 8. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a ktorý sa v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok rozsudku v časti priznanej výšky náhrady trov konania. Podľa názoru odvolacieho súdu strane nemožno odňať nadobudnuté právo na preskúmanie veci v časti náhrady trov konania nielen čo do nároku, ale aj čo do výšky, keďže toto právo nadobudla do 30.6.2016 už v rámci začatého konania. Súčasťou právnych účinkov podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku je pri rozhodnutí o náhrade trov konania vydanom do 30.6.2016 prípustnosť odvolania nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške náhrady trov konania a nepochybne je v súlade s článkom 2 ods. 1, ods. 2, článkom 3 Civilného sporového poriadku, aby odvolací súd v takomto prípade posúdil rozhodnutie o náhrade trov konania ako celok. 9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 5.405,84 eur s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania, z toho sumy 3.205,84 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody za znehodnotenie materiálu, sumy 1.750 eur s príslušenstvom titulom odstúpenia od zmluvy o dielo, sumy 450 eur s príslušenstvom titulom náhrady nákladov spojených s reklamáciou. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 16C/231/2015-28 zo dňa 21.7.2015, proti ktorému platobnému rozkazu podal včas žalovaný odpor zo dňa 25.8.2015 s odôvodnením vo veci samej, čím sa v zmysle ustanovenia § 174 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie zrušil platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie. Rozsudkom č. k. 16C/231/2015-108 zo dňa 28.6.2016 súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 3.557,71 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne priznal žalovanému náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie. 10. V zmysle § 137 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát (aktuálne podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva). 11. V zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (aktuálne podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci). 12. V zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (aktuálne podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa). 13. V danom prípade už bola právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení z hľadiska pasívnej legitimácie žalovaného, teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný pre neho vykonával dielo, že medzi stranami boli dohodnuté náležitosti zmluvy o dielo, že žalovaný vôbec reálne dielo vykonával. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, odvolaním nenapadnutého, je jednoznačné, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná. Žalovaný tak mal v konaní plný úspech vo veci a v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (akt. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) vzniklo plne úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak len tých trov konania, ktoré boli účelne vynaložené. 14. V danom prípade bolo potrebné vzhľadom na odvolacie argumenty žalobcu zaoberať sa tiež otázkou prípadného naplnenia podmienok ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie (aktuálne § 257 Civilného sporového poriadku). 15. Ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie umožňovalo súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musela vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci, vrátane okolností demonštratívne uvedených v druhej vete ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Predmetné ustanovenie preto nebolo možné interpretovať tak, že súdu umožňovalo kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane v spore. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musela byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musela byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci boli tieto dôvody dané, musel súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán a vziať do úvahy nielen to, aké sú / boli pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale to, aký by bol dopad aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie medziiným tiež na majetkové pomery druhej strany sporu. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia mohlo byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj strán k veci, ako jednotlivé subjekty pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností strán civilného sporového konania. 16. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu, že v konaní bolo preukázané, že jednal so žalovaným ohľadne zhotovenia strechy na jeho rodinnom dome a jemu vyplatil cenu za zhotovenie strechy, on vystavil záručný list, žalovaný po celý čas vystupoval ako osoba, ktorá vykonáva zhotovenie strechy prostredníctvom iných osôb, pričom tieto skutočnosti sú okolnosti v danej veci, ktoré odôvodňujú postup podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku na nepriznanie náhrady žalovanému, odvolací súd konštatuje, že je nedôvodná. V zmysle súdom prvej inštancie správne citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne, ako tomu bolo práve v prejednávanej veci. Preto aj tvrdenia žalobcu o tom, čo bolo v konaní preukázané, teda tvrdenia vzťahujúce sa k meritu veci, sú úplne irelevantné vo vzťahu k posúdeniu nároku žalovaného na náhradu trov konania, nakoľko žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto súd prvej inštancie správne konštatoval opodstatnenosť nároku žalovaného na náhradu trov konania proti žalobcovi. 17. Ďalej žalobca v odvolaní pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému argumentoval jeho majetkovými, zárobkovými a osobnými pomery dôvodiac, že ekonomická situácia v jeho rodine bola dlhšiu dobu neúnosná a pomery jeho rodiny sú pod hranicou životného minima. Podstata odvolacej námietky žalobcu založenej na zohľadnení dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívala v jeho nepriaznivej sociálnej situácii. Jednou z okolností pre výnimočné použitie odchýlky zo zásady zodpovednosti za výsledok pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohli / môžu byť osobné, majetkové a sociálne pomery strán, pričom úvaha súdu o tom, či išlo o výnimočný prípad a či tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdení všetkých okolností konkrétnej veci. Žalobca v odvolaní pre postup podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne podľa § 257 Civilného sporového poriadku, síce dôvodil jeho nepriaznivými majetkovými a sociálnymi pomermi, avšak v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní, nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa na jeho strane, preto správne súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie jeho práva. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k zhodnému názoru ako súd prvej inštancie, že neboli dané dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, aktuálne pre aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, a to i s akcentom na skutočnosť, že obyčajná nesolventnosť strany bez ďalšieho pritom nie je dostatočným dôvodom pre postup podľa tohto zákonného ustanovenia. 18. Napokon žalobca v odvolaní argumentoval neúčelnosťou trov konania vyčíslených právnou zástupkyňou žalovaného. Pri rozhodovaní o priznaní trov konania sa však vždy muselo prihliadať na zásadu uvedenú v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého ustanovenia súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania bol povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania (stranou). Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (strany) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník (strana) má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (uznesenie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 z 25.2.2010). 19. Žalovanému nie je možné odopierať, resp. obmedzovať, jeho právo na právne zastúpenie (garantované v Čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ani možnosť poradiť sa s právnym zástupcom, ktorá je imanentnou súčasťou práva na právne zastúpenie. Je však potrebné vziať na zreteľ, že samotné využitie práva na právne zastúpenie a uskutočnenie úkonov právnej pomoci automaticky nezakladá právny nárok na priznanie náhrady trov za všetky úkony právnej pomoci v prípade úspechu strany v konaní. To znamená, že aj keď účastníkovi (strane), ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia vzniklo v zmysle príslušného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie právo na náhradu trov konania, nie je dôvodné priznať mu náhradu tých trov právneho zastúpenia, u ktorých súd dospeje k záveru o ich neúčelnosti. 20. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že trovy týkajúce sa náhrady za stratu času a cestovné sú neúčelné, pretože si žalovaný zvolil právnu zástupkyňu z iného vzdialeného mesta mimo mesta Trnava, či mimo Trnavského kraja. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že účelnosť týchto trov právneho zastúpenia je potrebné skúmať nielen s prihliadnutím na blízkosť sídla splnomocnenej advokátky k sídlu vo veci konajúceho súdu, ale s prihliadnutím na vhodne zvolený, primeraný a účelne odôvodnený spôsob dopravy, ktorý bol nevyhnutný, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/21/2009 zo dňa 9.11.2010. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaný si neuplatnil nárok na cestovné, hoci to žalobca v odvolaní namietal ale len nárok na náhradu za stratu času. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na dĺžku trasy Nové Mesto nad Váhom - Trnava a späť (110 km) a aj časovú dĺžku prepravy na trase Nové Mesto nad Váhom - Trnava a späť (90 min) nie sú náklady na náhradu za stratu času na ceste nadhodnotené, nakoľko i pri voľbe právneho zástupcu z Trnavského kraja (ako argumentoval žalobca) by tieto náklady mohli byť porovnateľné vzhľadom na veľkosť územného obvodu Trnavského kraja, ak by si bol žalovaný zvolil právneho zástupcu hoci mimo mesta Trnava, no zo vzdialenejšieho miesta Trnavského kraja od sídla konajúceho súdu. Navyše i v každodennom živote je v súčasnej dobe cestovanie za prácou v rozsahu 50 - 60 km bežným javom, teda voľba právnej zástupkyne z Nového Mesta nad Váhom neviedla k neúčelnému navyšovaniu trov konania tak, ako tvrdil žalobca vo svojom odvolaní. 21. Na druhej strane však odvolací súd konštatuje, že trovy, ktoré vznikli v súvislosti s úkonmi právnej služby - poradami právnej zástupkyne s klientom v dňoch 18.2.2016, 2.3.2016, 15.4.2016, 19.5.2016 nepredstavujú preukázateľne vynaložené trovy, žalovanému za tieto úkony nie je dôvodné priznať náhradu odmeny, ani prináležiaceho režijného paušálu v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Z obsahu spisu totiž nevyplýva preukázanie realizácie týchto úkonov právnej služby právnou zástupkyňou žalovaného, resp. ani žalovaným. Z obsahu spisu nevyplýva žalovaným, resp. jeho právnou zástupkyňou, ani bližšie zdôvodnenie relevantných skutočností, či vznik situácie v konaní, ktoré by vyžadovali ďalšiu poradu s klientom. Hoci právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu argumentovala povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedela od klienta, nepredložila v súlade so zaužívanou súdnou praxou ani ona, ani žalovaný, žiaden dôkaz hodnoverne preukazujúci uskutočnenie porád s klientom, napr. záznam o porade so všeobecnými údajmi o dni a dôvode konania tej - ktorej porady s klientom. 22. Rovnako odvolací súd konštatuje, že trovy, ktoré vznikli v súvislosti s úkonmi právnej služby - písomné podania na súd - Námietka dôkazu doručené súdu prvej inštancie dňa 30.5.2016 a Vyjadrenie k dôkazu predložené na pojednávaní dňa 28.6.2016 nepredstavujú účelne vynaložené trovy. Obe tieto písomné podania sa týkali zvukového záznamu telefonického rozhovoru predloženého žalobcom ako dôkaz v konaní, ktorý zvukový záznam bol doručený právnej zástupkyni žalovaného na pojednávaní dňa 28.4.2016, hoci k vykonaniu tohto dôkazu na nariadenom pojednávaní súd prvej inštancie nepristúpil. Právnej zástupkyni nebránilo nič, aby sa vyjadrila k tomuto návrhu dôkazu na ďalšom nariadenom pojednávaní dňa 28.6.2016 v súlade s princípom ústnosti a priamosti občianskeho súdneho konania (vyjadrenými napr. v ust. § 3 ods. 2 zák. č. 757/2004 Z. z., § 115 ods. 1, § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) s akcentom na otázku účelnosti zvlášť za situácie, keď vo veci už prebiehalo dokazovanie vo veci samej a k podaniu vyjadrenia k návrhu tohto dôkazu nebola žalovaná strana osobitne súdom prvej inštancie vyzvaná. Preto nebolo nevyhnutným, aby na danú situáciu žalovaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne reflektoval dvomi osobitnými písomnými podania, zvlášť za situácie, keď na zákonnosť predloženého dôkazu prihliada i samotný súd v rámci vykonávania dôkazov (§ 122 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie) a hodnotenia dôkazov (§ 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie) s dôrazom na zachovanie práva na spravodlivý proces sporu. 23. Napokon odvolací súd konštatuje, že úkony právnej služby - písomné podania na súd - Odpor zo dňa 25.8.2015 proti platobnému rozkazu, Stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 10.11.2015 boli úkonmi právnej služby účelnými. Predovšetkým žalobca vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval neúčelnosť podania odporu proti platobnému rozkazu a neúčelnosť stanoviska k vyjadreniu navrhovateľa, návrhu na doplnenie dokazovania zdôvodnil len tým, že sa jedná o stručné, obsahovo jednoduché podanie. Podstata rozhodovania platobným rozkazom spočíva v tom, že ho súd vydá bez vypočutia žalovaného. V platobnom rozkaze uloží žalovanému, aby do 15 dní zaplatil žalobcovi uplatňovanú peňažnú sumu a určené trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal opravný prostriedok - odpor s odôvodnením. Vydanie platobného rozkaz navrhoval v prejednávanej veci sám žalobca, preto ak súd jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu vyhovel, nemožno považovať podanie odporu proti platobnému rozkazu žalovaným, ktorým realizuje svoje zákonné právo na súdnu ochranu a predstavuje jediný možný spôsob, ako zvrátiť následky vydaného platobného rozkazu, za neúčelný úkon právnej služby. Vo vzťahu k stanovisku k vyjadreniu navrhovateľa, návrhu na doplnenie dokazovania, odvolací súd konštatuje, že sa jedná o podanie, ktorým žalovaný prostredníctvom jeho právnej zástupkyne reagoval na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu proti platobnému rozkazu, obsahuje konkrétne údaje vzťahujúce sa k predmetu sporu a konkrétne návrhy na vykonanie dokazovanie so zdôvodnením ich potreby vykonania na preukázanie skutočností tvrdených žalovaným. Preto nepochybne žalovanému patrí odmena za tieto dva úkony právnej služby. 24. Priznať preto bolo možné žalovanému len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne. V súdenom spore sa tak jedná o náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.879,40 eur, a to za sedem úkonov právnej služby á 190,89 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.8.2015, písomné podania na súd - odpor zo dňa 25.8.2015, stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa, návrh na doplnenie dokazovania zo dňa 10.11.2015, účasť na pojednávaniach v dňoch 26.11.2015, 1.3.2016, 28.4.2016, 28.6.2016) podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 4-krát režijný paušál á 8,39 eur a 3-krát režijný paušál á 8,58 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., náhradu za stratu času v sume 41,94 eura (1 x cesta Nové Mesto nad Váhom - Trnava na pojednávanie dňa 26.11.2015 a späť v trvaní 90 min, tri začaté polhodiny po 13,98 eur) a v sume 128,70 eur (3 x cesta Nové Mesto nad Váhom - Trnava na pojednávanie v dňoch 1.3.2016, 28.4.2016, 28.6.2016 a späť v trvaní 270 min, deväť začatých polhodín po 14,30 eur) podľa § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 20 % DPH v sume 313,23 eur (20 % z odmeny za úkony právnej služby, z režijného paušálu, z náhrady za stratu času, t. j. 1.566,17 eur x 0,20) podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a náhradu iných trov konania v sume 324 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku za odpor, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalobca povinný podľa ustanovenia § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku zaplatiť k rukám právnej zástupkyni žalovaného. 25. Odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.879,40 eur a náhradu iných trov konania v sume 324 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia k rukám jeho právnej zástupkyne. 26. O nároku žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola požiadavka žalovaného na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 3.233,71 eur, žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v časti 1.879,40 eur (t. j. 58 %) a neúspešný v časti 1.354,31 eur (t. j. 42 %). Žalovaný mal v odvolacom konaní čistý pomerný úspech v rozsahu 16 % (úspech 58 % mínus neúspech 42 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).