Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115203988 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2115203988.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: matka - A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. D. XXXX/XX, I., zastúpená Mgr. Petrom Kupkom, advokátom, Hlavná 23, Trnava, a otec - Mgr. Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XD, I., zastúpený JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou, Klincová 35, Bratislava, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o návrhu matky a otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní rodičov a procesného opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. novembra 2016, č.k. 11P/20/2015-395, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca s maloletou, náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e a v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zverenie maloletej I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil, s účinnosťou od 01.09.2016 zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť tak, že sumu 350 eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk matky a sumu 100 eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej, ktorý matke uložil zriadiť do 10 dní od vyhlásenia rozsudku v prospech maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu. Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvoru uspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 v sume 200 eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletej zriadený matkou. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou - každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny, - každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny, - počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od tretieho dňa školských prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, - počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07. do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do 20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00 hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do 17.00 hodiny, - počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 10.00 hodiny do 24.12. do 14.00 hodiny, od 24.12. od 18.00 hodiny do 27.12. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny, od 27.12. od 17.00 hodiny do 02.01. (nasledujúceho párneho kalendárneho roka) do 17.00 hodiny, od 02.01. od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloletú počas bežného roka v dňoch školského vyučovania v pondelok do školského zariadenia, v ostatných prípadoch matke v mieste jej bydliska a v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Súčasne súd uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej, usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Ďalej súd napadnutým rozsudkom každému z rodičov uložil zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77 eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 24 ods. 1 až 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 43 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 38 ods. 1 a 2, § 121 CMP, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zvýšenie výživného otca na maloletú zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne je dôvodné, hoci so zmenou účelu zvýšenej sumy výživného na tvorbu úspor. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/190/2013-25 zo dňa 13.11.2013 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej odôvodňujúce zmenu výšky výživné zo strany otca, keďže táto vyrástla a súčasne nastúpila od 01.09.2016 na základnú školu, s čím nepochybne súvisia zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, školské pomôcky a podobne, pričom na strane rodičov prišlo k zvýšeniu ich príjmov. Pokiaľ išlo o príjem matky maloletej, táto je zamestnaná u zamestnávateľa A. S., s. r. o., s priemernou čistou mesačnou mzdou vo výške 453,06 eur a pokiaľ išlo o príjem otca maloletej, tento podniká od 13.08.2016 ako spoločník v spoločnosti R.K.C., s. r. o., I., pričom podľa jeho vyjadrenia má v súčasnosti príjmy vyššie ako v spoločnosti I. D. Q. D. W., s. r. o., pričom podľa jeho odhadu jeho čistý príjem je vo výške 3.500 eur mesačne. Žiadnemu z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť od času skoršieho rozsudku nepribudla. Pokiaľ išlo o náklady na maloletú, súd považoval za opodstatnené a primerané priemerné mesačné náklady vo výške približne 385 eur mesačne. Ak otec platí na maloletú výživné v sume 350 eur mesačne a vo zvyšnej miere sú náklady na maloletú uhrádzané z príjmu matky a z prídavku na dieťa, bol súd toho názoru, že prípadné zvýšené bežné výživné zo strany otca by nebolo maloletou spotrebované, a preto súd dospel k záveru, že doposiaľ stanovené bežné výživné zo strany otca vo výške 350 eur mesačne postačuje a nie je dôvod na zvýšenie výživného v tejto časti. Nakoľko to však dovoľujú majetkové pomery otca (s poukazom na výšku jeho príjmu 3.500 eur mesačne, ako aj na vlastníctvo dvoch bytov, z ktorých by otec mohol dosahovať príjem z prenájmu spolu min. cca 500 eur mesačne) a zároveň matky, tvorbu úspor pre maloletú neumožňuje, súd mal za to, že je dôvodný postup podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine a určenie časti výživného vo výške 100 eur mesačne (ktoré výživné by maloletá nebola schopná za mesačné obdobie spotrebovať) na tvorbu úspor pre maloletú, ktoré bude prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Hoci príjem otca by umožňoval výživné aj vo vyššej sume, súd poukázal na skutočnosť, že výživné slúži na zabezpečenie potrieb dieťaťa a prípadne na tvorbu primeraných úspor, a nie na vykrytie nedostatku príjmu matky. Súd zvýšil výživné otca na maloletú od 01.09.2016, kedy došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúce zvýšenie výživného, hoci matka v návrhu žiadala zvýšenie výživného až od právoplatnosti rozsudku, súd mal za to, že na prospech maloletej je zvýšenie výživné už od uvedeného dátumu. V dôsledku zvýšenia výživného odo dňa 01.09.2016 súd vo výroku III. vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 (nakoľko výživné za mesiac november 2016 bolo splatné až do 24.00 hodiny dňa pojednávania 15.11.2016, a teda tento mesiac nebol do nedoplatku zahrnutý), ktorý činí 200 eur (100 eur za september 2016, 100 eur za október 2016), pričom vzhľadom k výške uvedeného nedoplatku súd určil na jeho zaplatenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom nedoplatok je potrebné zaplatiť na osobitný účet maloletej zriadený matkou. 3. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú vychovávať, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že výchova obidvoch rodičov je podnetná pre zdravý fyzický a psychický vývin maloletej, a nie je možné konštatovať, že by jeden alebo druhý rodič vo výchove nepodnecovali dostatok podnetov pre optimálny vývin maloletej. Súd mal za to, že v záujme zdravého vývinu maloletej je, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia, a to matka v čase starostlivosti o maloletú a otec počas času, kedy bude mať s maloletou upravené stretávanie. Súd nezistil, že by bolo v záujme maloletej zúženie styku s otcom v zmysle návrhu matky, keď súd poukázal na závery znaleckého posudku. Hoci súd dospel k záveru, že niet dôvodu na matkou navrhované výrazné zúženie styku otca s maloletou, mal za to, že nástupom maloletej na základnú školu došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej prehodnotenie tejto skoršej úpravy. Súčasná úprava zahŕňa okrem víkendového stretávania otca s maloletou každý druhý týždeň, aj stretávanie počas pracovného týždňa, a to každý pondelok a stredu, ktorú úpravu súd považuje za priveľmi roztrieštenú, a pre maloletú ako prváčku časovo náročnú. S obdobím zaškolenia je spojená potreba určitého režimu v súvislosti s prípravou do školy na nasledujúci deň a zabezpečenie dostatočného množstva spánku, ale aj priestoru na hru, pričom súd má za to, že pri súčasnej úprave styku toto nie je zabezpečené. Otec maloletú nevyzdvihuje v pondelok a stredu vždy o 15.00 hod., pričom ak je pracovne zaneprázdnený, splnomocní na vyzdvihnutie študentky. Otec nepopieral tvrdenia matky, že maloletú odovzdáva neskôr ako v stanovenom čase, ktorý je o 19.00 hodine. Maloletá navštevuje v pondelok a stredu krúžok korčuľovania v rámci školy, následne v rámci styku s otcom v pondelok ešte tréning tenisu, a v stredu výtvarnú školu. Súd mal za to, že hoci nemožno uprieť snahu otcovi o všestranné rozvíjanie svojej dcéry, je potrebné, aby pri plánovaní aktivít zohľadnil vek maloletej, jej možnosti a pri súčasne náročnom období zaškoľovania (hoci sa to otcovi nemusí zdať ako náročné obdobie, záťaž pre prváka je enormná, pričom uvedené zohľadňuje aj znalec v posudku) aj potrebu ponechať maloletej priestor pre „neplánovanú“ hru. Súd pritom poukazuje aj na odporúčanie znalca, aby otec viac zvažoval aktivity a množstvo aktivít, ktoré maloletej ponúka. Ak otec nie je trvale schopný vyzdvihovať maloletú o 15.00 hodine v pracovnom týždni, čo bolo preukázané, a potom nie je schopný ju odovzdať aspoň o 19.00 hodine (keď dieťa vo veku maloletej by malo ísť spať najneskôr o 20.00 hodine), čo súd usudzuje jednak z vyjadrení matky, ktoré otec nepoprel, ako aj zo skutočnosti, že tréning tenisu v pondelok končí o 19.00 hodine, nie je v najlepšom záujme maloletej takáto úprava styku cez pracovný týždeň. Jednak otec stretávanie v pondelok a stredu nevyužíva v plnom rozsahu (oneskorené vyzdvihnutia), nedodržiava čas odovzdania (odôvodňovanie otca, že im tento čas nepostačuje, neobstojí) a najmä nevyužíva daný čas na skutočnú realizáciu styku s maloletou (keď maloletá v danom čase navštevuje z jeho iniciatívy krúžky, hoci v daných dňoch už navštevuje kurz korčuľovania). Za týchto okolností mal súd za to, že je dôvodné vo výroku IV. rozsudku upraviť stretávanie otca s maloletou cez pracovný týždeň len v tom týždni, v ktorom otec nebude mať upravený styk cez víkend, t.j. na každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny. Takáto úprava zabezpečuje, aby otec bol s maloletou v kontakte nielen každý druhý týždeň, ale aj v týždni bez víkendového styku a zároveň pracovný týždeň maloletej nebude roztrieštený tak ako doposiaľ. Daná úprava umožňuje otcovi a maloletej v nepárnom týždni plnohodnotne stráviť spoločný čas po dve poobedia. Súd pritom poukazuje aj na vyjadrenie znalca, ktorý v závere znaleckého posudku (str. 37) uvádza možnosť prehodiť dni v pracovnom týždni určené na styk z dôvodu nástupu maloletej na základnú školu. Zároveň súd poukazuje na vyjadrenie znalca, ktorý na pojednávaní uviedol, že nevidí prekážku v tom, aby maloletá prespala u otca v týždni a ráno ju odviedol do školy, ak to má prispieť k zníženiu napätia, tak to môže byť v prospech, ak neexistujú iné dôvody na strane matky, ktoré by k tomu v zásade mohli brániť. Súd mal za to, že matka neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by bolo vylúčené prespávanie maloletej u otca cez pracovný týždeň a zároveň ani maloletá neuviedla, prečo nechce u otca prespať, keď zároveň prespáva mimo domu každý druhý víkend. Súd navyše dodáva, že takáto úprava styku (t.j. dva dni s prenocovaním v týždni, v ktorom nie je upravené víkendové stretávanie) je v súdnej praxi zaužívaná a znalcami odporúčaná, nakoľko zohľadňuje jednak záujem maloletého dieťaťa, byť v kontakte s druhým rodičom aj v týždni, v ktorom nie je upravený styk cez víkend a na druhej strane netriešti nadmerne režim dieťaťa cez pracovný resp. školský týždeň. Vyzdvihovanie maloletej súd upravil na 17.00 hod. v stredu, a to okrem dôvodu, že otec i tak nie je trvale schopný vyzdvihovať maloletú o 15.00 hod., najmä z dôvodu, aby si mohla maloletá prichystať potrebné učebnice a zošity na štvrtok, a aby nemusela tieto nosiť v školskej taške od utorka. Odovzdanie maloletej potom súd upravil na 18.00 hodinu vo štvrtok, aby maloletá sa mohla v kľude pripraviť na nasledujúci deň a ísť včas spať. Za účelom eliminácie konfliktov medzi rodičmi spojených s odovzdávaním maloletej z víkendového pobytu u otca a za účelom, aby mali otec a maloletá zabezpečený dostatočný priestor pre seba po zrušení styku v pondelok a stredu (najmä pokiaľ ide o párny týždeň), upravil súd stretávanie otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny, kedy otec odovzdá maloletú do školského zariadenia. Pokiaľ ide o čas prevzatia maloletej, z dôvodu prípravy maloletej na víkendový pobyt a s poukazom na skutočnosť, že otec nie je schopný dodržiavať doteraz stanovený začiatok styku v piatok o 15.00 hodine, stanovil súd začiatok styku na 17.00 hodinu, kedy si otec maloletú prevezme u matky prichystanú so všetkým potrebným na víkendový pobyt, ako aj so školskými potrebami na pondelok. Čas odovzdania v pondelok súd určil na 07.45 hod. tak, aby maloletá bola včas v škole pred začatím vyučovania, v prípade, že pondelok bude dňom školského vyučovania. Pokiaľ ide o letné prázdniny, súd mal za to, že v prípade maloletej je optimálna úprava styku v maximálnom trvaní 10 dní, nakoľko otcom navrhované dvojtýždňové intervaly by s prihliadnutím na vek maloletej spôsobili príliš dlhé odlúčenie od matky a tieto neodporúča ani znalec. Týždňové intervaly zasa neumožňujú, aby otec s maloletou absolvovali dovolenkový pobyt. Súd potom upravil stretávanie počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07. do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do 20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00 hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do 17.00 hodiny, aby tak boli intervaly trávenia prázdnin na druhý rok spravodlivo vymenené. Súd považoval návrh matky na úpravu styku cez prázdniny za absolútne nevhodný (každý rok od 01.07. do 05.07. a od 27.08. do 31.08.), ktorá navrhnutá úprava styku by znamenala, že otec nebude v kontakte s maloletou od 06.07 do 26.08., t.j. 52 dní (!). Na takto obmedzený matka nepreukázala žiaden dôvod. Súd má za to, že niet žiadneho rozumného dôvodu, aby otec nemohol stráviť s maloletou počas školských prázdnin rovnaký čas ako matka, keď maloletá má k otcovi pozitívny vzťah, absolvuje s ním výlety a športové aktivity, pre ktoré je priestor najmä v čase prázdnin. Úprava styku v uvedenom rozsahu počas letných prázdnin je v prejednávanej veci primeraná, ako s prihliadnutím na vek maloletej, jej citový vzťah k obom rodičom, tak aj na možnosť naplánovania si prípadného dovolenkového pobytu s maloletou počas daných 10 dní. Samozrejme, ideálnou možnosťou pre rodičov je operatívne sa dohodnúť na trávení letných prázdnin v tom ktorom roku, ak však rodičia dohody nie sú schopní, je potrebné sa podriadiť rozhodnutiu súdu a zabezpečiť si dovolenku podľa tohto rozhodnutia. V prípade zimných prázdnin a vianočných sviatkov mal súd za to, že rovnako ako pri letných prázdninách niet dôvodu, aby bol otcovi vymedzený styk v tak úzkom rozsahu, ako to navrhovala matka. Pokiaľ ide o návrh otca na zmenu úpravu styku počas zimných prázdnin, tento súd považoval v zásade za dôvodný, keď otcom navrhnutá úprava lepšie zohľadňuje, aby rodič, ktorý nebude mať maloletú v starostlivosti od prvého dňa školských prázdnin do 27.12., mal možnosť stráviť s maloletou aspoň časť Štedrého večera, a to v primeranom trvaní od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom následne sa maloletá vráti k druhému rodičovi stráviť zvyšok vianočných sviatkov. Novú úpravu počas vianočných sviatkov súd považuje za vhodnejšiu vzhľadom k veku maloletej, pretože zohľadňuje záujem maloletej stráviť Štedrý večer u každého rodiča, čo doposiaľ nebolo takto upravené. Súd má za to, že pri vyššie uvedenej úprave styku bude zachované právo maloletej stráviť s každým z rodičov Štedrý večer, ako aj právo rodičov byť v kontakte s maloletou v tento sviatočný deň. Napr. v párny rok bude maloletá od začiatku zimných školských prázdnin u otca, pričom dňa 24.12. od 14.00 hod. do 18.00 hod. bude u matky, kde bude mať dostatok času na Štedrú večeru i rozbalenie darčekov a od 18.00 hodiny bude znovu u otca, kde bude mať opäť dostatok času na oboje. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23CoP/34/2015 zo dňa 18.11.2015, podľa ktorého „pre oboch rodičov je podstatné stráviť časť štedrovečerného dňa, kedy deti (aj rodičia) dostávajú darčeky, z ktorých sa tešia, preto podľa názoru súdu je práve tento deň potrebné rozdeliť takým spôsobom, aby časť večera prežilo dieťa s jedným, ale aj druhým rodičom.“ Nová úprava styku ďalej lepšie rozdeľuje obdobie zimných školských prázdnin medzi rodičov, nakoľko kým podľa predchádzajúcej úpravy rodič, ktorý s maloletou strávil v danom roku vianočné sviatky, strávil s maloletou aj Silvester, podľa novej úpravy rodič, ktorý strávi s maloletou vianočné sviatky, nestrávi s maloletou v danom roku Silvester, ale až obdobie od 02.01. do konca školských prázdnin, ktorá úprava je rovnomernejšia. Úprava styku otca s maloletou počas zimných prázdnin zohľadňuje vek maloletej, jej pozitívny vzťah k otcovi a jej právo stráviť sviatočné dni v roku s každým z rodičov a zároveň zrovnoprávňuje oboch rodičov v strávení vianočných a novoročných dní s maloletou. Pokiaľ ide o čas odovzdávania maloletej otcovi párny rok na začiatku zimných prázdnin, súd ho určil na prvý deň školských prázdnin na 10.00 hodinu (a nie deň pred prázdninami v zmysle návrhu otca), aby tak mala matka dostatok času pripraviť maloletej všetko potrebné na pobyt u otca. Otec narozdiel od skoršieho rozsudku nežiadal upraviť jesenné ani veľkonočné prázdniny, a nežiadal upraviť ani polročné prázdniny, navrhol upraviť iba zimné, letné a jarné prázdniny. Letné a zimné prázdniny boli upravené spôsobom uvedeným vyššie. Pokiaľ ide o jarné prázdniny, súd upravil styk otca s maloletou na každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od tretieho dňa školských prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pri ktorej úprave bude mať maloletá možnosť stráviť jarné prázdniny s oboma rodičmi. V zásade tak súd vyhovel návrhu otca, avšak so zmenou času odovzdania maloletej otcovi v párnom roku v prvý deň školských prázdnin o 09.00 hodine, aby tak mala matka čas pripraviť maloletú na pobyt u otca. Súd poukázal na to, že pre súd je názor maloletého dieťaťa len jedným z východísk pri rozhodovaní, a to z dôvodu, že maloleté dieťa vo svojom veku nevie úplne posúdiť, čo je a čo nie je v jeho záujme. „Názor“ maloletého dieťaťa sa tak nerovná pojmu „záujem“ maloletého dieťaťa. Z vyjadrení maloletej pred znalcom nevyplývajú žiadne relevantné dôvody, ktoré by bránili prespávaniu maloletej u otca. 4. Súd dospel k záveru, že je potrebné, aby rodičia pokračovali vo výchovnom opatrení v zmysle § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a síce v podrobovaní sa odbornému psychologickému poradenstvu, nakoľko je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na to, že v konaní bolo preukázané, že vzájomná komunikácia rodičov nie je vhodná, má negatívny dopad na zdravý vývin maloletej, za účelom zlepšenia tejto komunikácie, zlepšenia rodičovskej zručnosti a v záujme zabezpečenia čo najvhodnejšieho bezkonfliktného prostredia v prospech maloletého dieťaťa, keď neodkladné opatrenie nariadené v priebehu konania vzhľadom pre krátkosť času zatiaľ nesplnilo svoj účel, uložil súd rodičom aj v rozhodnutí vo veci samej v zmysle návrhu otca v podaní zo dňa 15.07.2016 výchovné opatrenie. O trovách štátu súd rozhodol podľa článku 3 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 54 CMP a § 255 ods. 1 CSP a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči matke a otcovi (pričom žiaden z nich nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov) a každému z rodičov uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77 eur, pričom s primeraním na výšku sumy im určil na plnenie primeranú dlhšiu lehotu. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ust. § 53 a nasl. CMP, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti. 5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy styku, uloženia výchovného opatrenia a uloženia povinnosti nahradiť trovy konania štátu podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla rozsudok v napadnutej časti styku zmeniť tak, že otec je oprávnený stýkať s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do soboty do 19.00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 09.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 15.00 hod., každý nepárny rok počas Veľkonočných sviatkov od piatku od 09.00 hod. do nedele do 19.30 hod., počas Vianočných sviatkov v nepárnom roku od 25.12. od 09.00 hod. do 27.12. do 19.30 hod., v párnom roku od 02.01. od 09.00 hod. do 04.01 do 19.30 hod., počas letných prázdnin každý rok od 01.07. od 09.00 hod. do 05.07. do 19.30 hod., od 27.08 od 09.00 hod. do 31.08. do 15.00 hod. a v napadnutých častiach uloženia výchovného opatrenia a povinnosti zaplatiť náhradu trov konania štátu zrušiť. Mala za to, že v priebehu konania sa preukázalo opodstatnenie, aby styk otca bol upravený v zmysle jej návrhu, a to v menšom rozsahu, ako ho upravoval rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 27P/61/2014-46 zo dňa 27.10.2014. Znalecký posudok č. 134/2015 vyhotovený znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom považovala v niektorých miestach za vnútorne protirečiaci si, čo sa nepodarilo odstrániť ani výsluchom znalca na súdnom pojednávaní. Podľa jej názoru neobstojí úvaha súdu, že súd považoval jej tvrdené obavy za účelové, a to z dôvodu, ak by mala v tomto smere skutočné obavy o maloletú, nevyhnutne by bolo namieste požadovať zákaz styku otca s maloletou, ktorý návrh nepodala. Uviedla, že konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a súd vykonáva dôkazy z úradnej povinnosti, aby zistil objektívny stav a pokiaľ súd zistí rizikový faktor v starostlivosti o maloletú (pri styku s maloletou), je povinný to zohľadniť vo svojom rozhodnutí. Namietla, že súd pri svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku napriek tomu, že po vyhotovení znaleckého posudku maloletá začala chodiť do školy a komunikácia medzi rodičmi je stále narušená. Súd sa v dostatočnom rozsahu nevyporiadal s jej tvrdeniami, že otec nedodržiava súdom upravený čas styku s maloletou. Poukázala na to, že maloletá viac krát jednoznačne uviedla, že u otca spať nechce a celkovo sa skôr prikláňala vo svojich názoroch vo väčšine vyjadrení na stranu prespávania u matky. K uloženiu výchovného opatrenia uviedla, že ide v tomto prípade o neefektívne rozhodnutie, nakoľko už predchádzajúce neodkladné opatrenie bolo neúspešné, pretože komunikácia medzi rodičmi sa neobnovila. Čo sa týka uloženia povinnosti náhrady trov konania štátu, uviedla, že ona žiadne trovy konania nezavinila a rovnako nepovažovala štát za stranu sporu v zmysle § 1 CSP, aby mohol byť aplikovaný § 255 ods. 1 CSP. Na strane matky ako nemajetnej osoby sú dokonca dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto mal byť v jej prípade aplikovaný § 257 CSP v spojení s čl. 3 ods. 1 a 2 CSP. 6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, úpravy styku a uloženia výchovného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že aktuálne uhrádza mesačne na výživu maloletej dcéry sumu 350 eur mesačne a okrem pravidelnej platby výživného otec prispieva na úhradu ďalších nákladov maloletej, predovšetkým mimoškolských činností a pravidelne dieťaťu sporí sumu cca 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že bežné náklady na maloletú mesačne predstavujú cca 385 eur, pričom pri zohľadnení výšky vyživovacej povinnosti otca je evidentné, že uhrádza väčšinu nákladov na maloletú dcéru. Namietol, že súd prvej inštancie nepreskúmal, v čom sa zmenili pomery maloletej od ostatnej úpravy výživného. Súd pristupoval k zvýšeniu výživného bez zohľadnenia všetkých podstatných kritérií. K otázke úpravy styku s maloletou uviedol, že v súčasnosti upravený jeho styk s maloletou bol výsledkom rodičovskej dohody, ktorá bola riadne schválená súdom, a ktorá bola vyhotovená na základe odbornej pomoci psychológa z oblasti detskej psychológie. Tvrdenia súdu o tom, že aktuálna úprava styku otca s maloletou je nevhodná, je podľa jeho názoru subjektívna a nezodpovedá odbornému odporúčaniu ustanoveného súdneho znalca, ani návrhu procesného opatrovníka. Súd styk upravil svojvoľne, na základe subjektívneho vnímania situácie, bez zohľadnenia v konaní preukázaných skutočností. Súčasne súd akceptoval v plnom rozsahu tvrdenia matky o neskorých odovzdávaniach maloletej, pričom matka svoje tvrdenia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Odmietal ničím nepodložené tvrdenie, že nie je schopný maloletú vyzdvihovať v škole o 15.00 hod., pričom poukázal na to, že si vie upraviť výkon svojho zamestnania tak, že maloletú bude vyzdvihovať v stanovenom čase v škole. Úpravou času odovzdávania maloletej matkou však súd prehliadol, že samotná matka nie je schopná odovzdávať maloletú o 17.00 hod, pretože je v daný čas v práci. Podľa jeho názoru je v rozpore s potrebami a záujmami meniť zaužívané istoty a zvyklosti, ktoré sú pre ňu podstatné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie mení bez opodstatnenia a v rozpore s odporúčaniami súdneho znalca zaužívanú a vhodnú úpravu styku otca s dieťaťom. Napriek tomu, že súdu podal riadny návrh vo veci, súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou počas letných prázdnin v desať dňových cykloch, pričom je otcovi známe, že dané cykly stretávania odporučil súdny znalec, avšak v záujme zabezpečenia plnohodnotného trávenia času počas letných prázdnin, veku maloletej, bol toho názoru, že úprava styku v cykle 15 dní počas letných prázdnin vyhovuje vo väčšom rozsahu potrebám maloletej. Vo vzťahu k nariadenému výchovnému opatreniu otec namietol, že výchovné opatrenie nariadené neodkladným opatrením uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 11P/20/2015 zo dňa 01.08.2016 nebolo ukončené v súlade s platnou právnou úpravou, napriek tomu súd prvej inštancie nariadil nové výchovné opatrenie rovnakého predmetu. Dané konanie súdu otec považoval za nehospodárne a neúčelné. Uviedol, že má záujem zúčastniť sa neodkladného opatrenia, predmetom ktorého je sociálne poradenstvo spočívajúce v zistení rozsahu narušenia rodičovských vzťahov, na zistenie príčin ich vzniku, na poskytnutie informácií o možnostiach riešenia problémov medzi rodičmi a na usmernenie rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Uviedol, že súd prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti dostatočne nezohľadnil záujem maloletej. Ďalej bol toho názoru, že napadnutý rozsudok nie je dostatočne odôvodnený, keďže súd nerozhodol o jeho návrhu na úpravu styku s maloletou, nevenoval sa vykonaným dôkazom a rozhodným skutočnostiam vyplývajúcich z jeho ústnych či písomných vyjadrení a prijal za správne vyjadrenie Mgr. B., pri vyhotovení ktorého bol porušený záväzný metodický predpis. Prvoinštančný súd tiež počas posledného pojednávania vyslovil právny názor, že návrh matky na zúženie styku otca s maloletou považuje za neopodstatnený a napriek tomu konečným rozhodnutím zúžil styk otca s maloletou o 60 dní ročne. Konanie súdu je pre neho nezrozumiteľné, ako aj samotné odôvodnenie rozsudku. 7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia výchovného opatrenia podal v zákonnej lehote odvolanie procesný opatrovník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť, aby sa výchovné opatrenie realizovalo na Referáte poradensko-psychologických služieb iného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alternatívne v inom špecializovanom zariadení. Uviedol, že na Referáte poradensko-psychologických služieb v Trnave aktuálne pracujú dvaja psychológovia, pričom Mgr. Q. W. spolupracoval s rodičmi maloletej v apríli a máji 2015 a zo strany otca bola na neho podaná písomná sťažnosť, pričom podľa metodického usmernenia riešenie sťažností je kontraindikáciou ďalšej poradenskej spolupráce menovaného psychológa s otcom dieťaťa. Mgr. X. B. spolupracovala s rodičmi v období september až november 2016 a vo svojej správe zo dňa 11.11.2016 konštatovala, že nie je možné pokračovanie jej spolupráce s rodičmi, nakoľko sa nepodarilo vytvoriť s rodičmi (najmä s otcom) primeraný kontakt založený na vzájomnom rešpekte a dôvere a tiež spoločný kontakt psychologického poradenstva. 8. K odvolaniam rodičov sa písomne vyjadril procesný opatrovník, ktorý navrhol, aby súd jeho odvolaniu vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia výživného a zročného výživného potvrdil, o úprave styku rozhodol v zmysle záverov vypracovaného znaleckého posudku a v časti rozhodnutia súdu o náhrade trov konania štátu ponechal rozhodnutie na zváženie odvolacieho súdu. 9. K odvolaniam matky a procesného opatrovníka sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý navrhol, aby odvolací súd pri zohľadnení vykonaného dokazovania, názoru a záujmu maloletej, odporúčanie vyslovených PhDr. O. rozhodol v súlade s najlepším záujmom maloletej a upravil jeho styk s dcérou v súlade s jeho návrhom. 10. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá poprela tvrdenia otca, že údajne nedovoľuje zapájať sa činností s otcom a o údajnom nedodržiavaní rozsudku upravujúceho styk s maloletou. Poukázala na to, že s nástupom maloletej na základnú školu sa zvýšili jej materiálne potreby, čo bolo v dostatočnej miere v súdnom konaní preukázané a otec vo svojom odvolaní opomína právo maloletej podieľať sa na jeho životnej úrovni. Vzhľadom na charakter zárobkovej činnosti otca mala pochybnosti, či bude otec schopný pokrývať styk s maloletou počas pracovných dní. 11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolania sú v podstatnej časti nedôvodné a dôvodným je len odvolanie v časti rozhodnutia súdu prvej inštancie o uložení výchovného opatrenia. 12. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11P/20/2015 je konanie o návrhoch na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej I., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie o návrhu otca na zverenie maloletej I. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov zastavil, s účinnosťou od 01.09.2016 zvýšil výživné otca na maloletú zo sumy 350 eur na sumu 450 eur mesačne, ktoré zvýšené výživné je otec povinný platiť tak, že sumu 350 eur ako bežné výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred do rúk matky a sumu 100 eur určenú na tvorbu úspor je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred na osobitný účet maloletej, ktorý matke uložil zriadiť do 10 dní od vyhlásenia rozsudku v prospech maloletej a oznámiť otcovi číslo účtu a banku, v ktorej zriadila pre maloletú osobitný účet, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu. Nedoplatok na zročnom výživnom určenom na tvoru uspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016 v sume 200 eur súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na osobitný účet maloletej zriadený matkou. Ďalej súd napadnutým rozsudkom upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou - každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nasledujúceho pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 07.45 hodiny, - každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 17.00 hodiny do štvrtka do 18.00 hodiny, - počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 09.00 hodiny do tretieho dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od tretieho dňa školských prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, - počas letných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od 30.06. od 17.00 hodiny do 10.07. do 17.00 hodiny, od 20.07. od 17.00 hodiny do 30.07. do 17.00 hodiny, od 10.08. od 17.00 hodiny do 20.08. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok od 10.07. od 17.00 hodiny do 20.07. do 17.00 hodiny, od 31.07. od 17.00 hodiny do 10.08. do 17.00 hodiny, od 20.08. od 17.00 hodiny do 30.08. do 17.00 hodiny, - počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin každý párny kalendárny rok od prvého dňa školských prázdnin od 10.00 hodiny do 24.12. do 14.00 hodiny, od 24.12. od 18.00 hodiny do 27.12. do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny, od 27.12. od 17.00 hodiny do 02.01. (nasledujúceho párneho kalendárneho roka) do 17.00 hodiny, od 02.01. od 17.00 hodiny do posledného dňa školských prázdnin do 17.00 hodiny, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenú hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný dodržiavať stanovené hodiny styku a v čase skončenia styku odovzdať maloletú počas bežného roka v dňoch školského vyučovania v pondelok do školského zariadenia, v ostatných prípadoch matke v mieste jej bydliska a v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť, sú rodičia povinní si túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Súčasne súd uložil rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať 20 konzultácií so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej, usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej. Ďalej súd napadnutým rozsudkom každému z rodičov uložil zaplatiť Okresnému súdu Trnava náhradu trov konania štátu v sume 258,77 eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 13. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca s maloletou, uloženia výchovného opatrenia a uloženia povinnosti matke zaplatiť náhradu trov konania štátu. 14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 16. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. 17. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. 18. Správnym bol postup súdu prvej inštancie, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo z ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, pričom posúdil jednotlivé zmeny pomerov tak na strane výživou odkázaného dieťaťa, ako aj na strane výživou povinných rodičov, a dospel k správnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňovali zmenu výživného. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom preskúmal a vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a prihliadol na zmeny, ktoré nastali od ostatného rozhodnutia súdu o výživnom na dieťa, a to tak na strane rodičov, ako aj dieťaťa. Správnym bol záver súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej, je pôvodne stanovené výživné v sume 350 eur mesačne dostatočné, no majetkové pomery otca odôvodňuje určiť výživné i na tvorbu úspor maloletej, ktoré budú prípadne slúžiť na zabezpečenie prípravy na jej budúce povolanie, resp. na iné nepredpokladané výdavky. Súd sa vyporiadal i s námietkou otca dieťaťa, že tento maloletej dobrovoľne sporí a rovnako sa vyporiadal s námietkou otca, že výživné na tvorbu úspor malo byť určené zo sumy pôvodného výživného, s prihliadnutím na to, že táto suma bola určená na základe rodičovskej dohody ako bežné výživné a ako bežné výživné je po zvýšení nákladov na maloletú po nástupe na základnú školu aj spotrebovaná. 19. S prihliadnutím na zvýšenie výživného s účinnosťou od 01.09.2016 súd správne rozhodol i o nedoplatku na zročnom výživnom na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2016 do 31.10.2016, ktorý nedoplatok s prihliadnutím na jeho výšku uložil otcovi zaplatiť naraz. 20. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Realizuje sa to prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Je pritom treba mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom a iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: ako jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim; ako aj okolnosti na strane rodičov ako ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, spoje a podobne. Prvoradý je tu predovšetkým záujem dieťaťa, ktorý pritom treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. 21. Je pritom v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Vždy však treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. 22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v záujme zdravého vývinu maloletej, aby sa na jej výchove podieľali obaja rodičia, ktorý sa vo svojich výchovných prístupoch dopĺňajú. V záujme zabezpečenia dostatočných podkladov pre rozhodnutie súd prvej inštancie vo veci vykonal znalecké dokazovanie, z ktorých záverov vyplynulo, že nie je v záujme maloletej zúženie styku s otcom v zmysle návrhu matky. Na základe vykonaného dokazovania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podstatné zúženie styku otca s maloletou. Čiastočné zúženie styku otca s dieťaťom prvoinštančný súd dostatočným spôsobom odôvodnil, keď uviedol, že narozdiel od záverov znalca, ktorý navrhol ponechať styk v predchádzajúcom rozsahu, považoval súd za dôvodné zúženie styku v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu, ktorá skutočnosť odôvodňovala prehodnotenie skoršej úpravy. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že s obdobím zaškolenie je spojená potreba určitého režimu v súvislosti s prípravou do školy na nasledujúci deň a zabezpečenie dostatočného množstva spánku, ale aj priestoru na hru, čo by pri doterajšej úprave styku nebolo zabezpečené. V odôvodnení rozhodnutia v tejto časti sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zaoberal námietkami zo strany rodičov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne ďalšie podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku v tejto časti (§ 387 ods. 2 CSP). 23. Za správne považoval odvolací súd i rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti rodičom zaplatiť náhradu trov konania štátu, keď súd prvej inštancie správne vzhľadom na absenciu konkrétnej úpravy postupoval podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Základných princípov CMP v spojení s § 54 CMP a § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom na to, že u žiadneho z účastníkov neboli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, každému z účastníkov v rovnakej miere uložil podieľať sa na trovách štátu vynaložených v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním titulom vyplateného znalečného, keď znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme maloletej, a teda v danom prípade nemožno hovoriť prevažujúcom úspechu alebo neúspechu toho ktorého účastníka. 24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zvýšenia výživného, nedoplatku na zročnom výživnom, styku otca s maloletou a náhrady trov konania štátu z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 25. Uvedené však už neplatilo o rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia výchovného opatrenia, keď súd prvej inštancie dostatočne neprihliadol na to, že už uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 01.08.2016, č.k. 11P/20/2015-325, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bola uložená rodičom maloletej povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to v intervaloch podľa určenia psychológa, s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu medzi rodičmi a usmerniť rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin dieťaťa. Zo správy RPPS zo dňa 11.11.2016 vyplýva, že sa realizovalo s rodičmi dieťaťa 6 stretnutí (dve individuálne a štyri dyadické). Posledné stretnutie bolo psychologičkou ukončené predčasne z dôvodu, že otec dieťaťa po opakovanej žiadosti psychologičky neprestal kričať, pričom zo záverov správy je zrejmé, že psychologičke sa nepodarilo nadviazať primeraný kontakt medzi psychológom a klientom založený na vzájomnom rešpekte a dôvere, ktoré sú jednou zo základných podmienok pre úspešnosť spolupráce. Na RPPS Trnava aktuálne pracujú dvaja psychológovia, a to Mgr. X. B. a Mgr. Q. W.. Mgr. W. s rodičmi maloletej spolupracoval v apríli až máji 2015, pričom otec dieťaťa na neho podal písomnú sťažnosť vzťahujúcu sa k psychologickej správe a k postupu psychológa. Podľa metodického usmernenia je riešenie sťažnosti kontraindikáciou ďalšej poradenskej spolupráce menovaného psychológa s otcom maloletej. Z vyjadrenia psychologičky RPPS Trnava Mgr. X. B. zo dňa 11.11.2016 vyplynulo, že v prípade opätovnej povinnosti rodičov podrobiť sa odbornému poradenstvu táto odporučila, aby výchovné opatrenie bolo realizované v spolupráci s klinickým psychológom s dlhoročnou praxou, kde by zo strany rodičov mohol byť väčší predpoklad jeho rešpektovania ako odborníka. 26. Z uvedeného vyplýva, že rozsudkom v napadnutej časti bolo rodičom uložené výchovné opatrenie totožného obsahu, ako bolo uložené už neodkladným opatrením, pričom z obsahu spisového materiálu vyplýva, že výchovné opatrenie nariadené neodkladným opatrením neplní svoj účel, na čo bolo zo strany psychologičky RPPS Trnava Mgr. B. poukazované, pričom argument súdu prvej inštancie, že s prihliadnutím na nerešpektovanie jednej psychologičky RPPS Trnava je možné realizovať výchovné opatrenie iným psychológom pracoviska, nie je správny, pretože na pracovisku sú len dvaja psychológovia, ktorí s prihliadnutím na predchádzajúcu spoluprácu s rodičmi maloletej, najmä otcom dieťaťa, poukázali na neúčelnosť nariadeného výchovného opatrenia. 27. Vzhľadom na uvedené bude potrebné i v spolupráci s procesným opatrovníkom zistiť možnosť realizácie výchovného opatrenia prostredníctvom iného špecializovaného zariadenia, kde by bol väčší predpoklad jeho rešpektovania zo strany rodičov, a teda aj väčší predpoklad dosiahnuť jeho účelu. 28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti uloženia výchovného opatrenia podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. 30. Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).