Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 25Co/286/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210194 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114210194.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom G., o zaplatenie sumy 2.530,84 Eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/264/2014-58 zo dňa 5.5.2015, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 16C/264/2014-58 zo dňa 5.5.2015 - v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania občianskeho združenia: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 (do 30.6.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného), zastúpeného advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . II. Žalovanému a občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vystupujúcemu do 30.6.2016 v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (ďalej už len „Združenie“) trovy konania 219,28 Eur, k rukám jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti, ktorou súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Združeniu vyčíslenú náhradu trov konania, podal prostredníctvo svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že Združeniu náhradu trov právneho zastúpenia neprizná, pričom poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a) ku § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) Občianskeho súdneho poriadku, § 205 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Argumentoval nedostatkom zdôvodnenia účelnosti trov právneho zastúpenia Združením. Pre nespornosť podotýka, že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať advokátom), ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. V tejto súvislosti odkazuje na uznesenie NS SR z 20. júna 2014 sp. zn. 6MCdo 9/2013 ako i na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 71/97, III.ÚS 64/2000, IV.ÚS 77/02 a III.ÚS 249/04 a napokon i na III.ÚS 119/03 alebo IV.ÚS 115/03. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Otázka účelnosti vstupu Združenia je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia Združenia. To má svoj predmet činnosti vykonávať samé. Ak je nejakému subjektu priznané určité osobitné postavenie (viď § 25 zák. č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom sa vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. I podľa Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 5/2013 nepriznanie náhrady trov konania Združeniu je riadne odôvodnené i nadbytočnosťou, teda aj ich neúčelnosťou. Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátov v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len s aktualizáciou tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch Slovenskej republiky nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. Združenia sa preto v predmetnej právnej veci mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaloží v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Združenie v tomto prípade namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, aby vystupovalo prostredníctvom svojich „odborne vyškolených“ zamestnancov a členov, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom a to pravidelne vo všetkých konaniach a bez výnimky. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť namieste len v mimoriadne obtiažnych právnych veciach. V opačnom prípade (kam patrí aj zastupovanie šablónovitým spôsobom a predkladanie formulárových podaní) ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je zamerané na vykonávanie svojej činnosti. S ohľadom na tieto skutočnosti preto tvrdí, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia Združeniu je nedôvodné a nezákonné. Napokon zdôrazňuje i to, že súd nezákonne priznal Združeniu náhradu trov aj preto, že tento subjekt nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže podľa § 93 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku je podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať a pokiaľ i súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že žalovaný nevyjadril svoj nesúhlas s účasťou vedľajšieho účastníka - Združenia v konaní a preto má za to, že absenciu súhlasu nemožno považovať za nesúhlas. Takýto záver súdu prvej inštancie nemá oporu v zákone. Absencia súhlasu znamená, že súhlas s účasťou nejestvuje, pričom nie je podstatný dôvod, pre ktorý sa tak stalo. Nakoľko účasť Združenia v konaní je nezákonnou, potom ani priznanie náhrady trov zastúpenia nemôže mať oporu v zákone. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník (teraz už len Združenie) prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom vyjadrení poukázal na to, že vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2015 napadá viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda o výške úrokov, alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, zároveň poukázali na vadu kontraktačného procesu a vzniesol námietku premlčania. Má preto za to, že tieto právne argumenty boli opodstatnené, úkony boli účelne vynaložené a preto žiada uhradiť trovy právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie tak správne vyhodnotil jeho úkony ako účelné a hospodárne. Je potrebné odmietnuť vyjadrenia žalobcu, že nárok na trovy konania ním uplatnený je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti v zneužívaní ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy právneho zastúpenia si hradí samostatne, nezaťažuje nimi žalobcu, ani žalovaného a ich náhradu dosiahne len v prípade, že žalobca bude v konaní neúspešný. Toto je potrebné považovať za súčasť rizika, s ktorým žalobca pri súdnom uplatnení napríklad premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy musí kalkulovať a od ktorého má odrádzať práve aj hrozba náhrady trov konania protistrane. Žalobca využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera jemu, ako vedľajšiemu účastníkovi, čo je v priamom rozpore s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Podľa jeho argumentácie by tak ani jej v prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú spoločnosť kupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou, ktorá zbytočne navyšuje trovy konania. K trovám konania a ich účelnosti sa vyjadril i Ústavný súd SR, konkrétne nález III.ÚS 457/2014 ako i viaceré súdy SR v zmysle ich rozhodnutí, na ktoré ďalej poukazuje. Odvolaciemu súdu preto navrhuje, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 59,02 Eur. 4. Žalobca podaním zo dňa 27.4.2015, doručeným prvoinštančnému súdu dňa 6.5.2015 (t.j. po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej rozsudkom vyhláseným dňa 5.5.2015), zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal odvolací súd, aby konanie zastavil, bez bližšieho zdôvodnenia, zároveň súd požiadal o vrátenie časti súdneho poplatku. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. 6. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods. 2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. 7. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie citovaným rozsudkom, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby, s ktorým žalovaný nevyjadril nesúhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370 CSP, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. 8. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie vydaného vo veci v jeho napadnutej časti trov konania Združenia (do 30.6.2016 vedľajší účastník na strane žalovaného), pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie. 9. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 11. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 12. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie strany sporu, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Preto ak žalobca zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania. 13. V konaní tak fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania (v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 370 a § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 14. Z obsahu spisu však vyplýva, že v danom prípade si žalovaný v konaní náhradu trov výslovne neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. 15. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. 16. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovanej rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. 17. Inak tomu bolo vo vzťahu k trovám konania Združenia vystupujúceho do 30.6.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaného, ktoré si náhradu trov konania riadne voči žalobcovi uplatnilo. 18. Z obsahu spisu pritom vyplýva, že oznámenie o vstupe Združenia ako vedľajšieho účastníka do konania bolo súdu doručené dňa 30.12.2014 v období, keď Združenie nemalo konkrétne vedomosti o predmetnej veci a žiadalo o doručenie žaloby aj s prílohami. Následne v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2015 doručenom súdu prvej inštancie dňa 6.3.2015 predložil písomné vyjadrenie, z ktorého v rozsahu cca tri strany A4 je vyjadrením vo veci samej. Po poukázaní na ust. § 52, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch Združenie poukázalo na neprijateľnosť inkorporačnej doložky uvedenej menším písmom ako zmluvné podmienky, tiež na neprijateľnosť aj iných (nekonkretizovaných - poznámka odvolacieho súdu) podmienok podľa § 53 Občianskeho zákonníka, ako i na niekoľkonásobné preplatenie poskytnutého úveru a na jeho neprimerane vysoké úroky a poplatky, ktorých dojednanie je tak v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatné. Ako ďalšie Združenie namietalo, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho sa úver podľa § 11 ods. 1 cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tomto prípade absentuje v zmluve ako náležitosť uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov. Združenie tiež len všeobecne namietalo vadu kontraktačného procesu a vznesenie námietky premlčania celého nároku. V podaní si Združenie zároveň uplatnilo náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v sume 219,28 Eur. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou zásadne patria i trovy reprezentované odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ich klientov (strán súdnych sporov), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným argumentom o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu. 19. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy podľa § 93 ods. 2 OSP. Pričom v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež § 93 ods. 4 vety prvej OSP), z čoho možno vyvodiť len jeden záver a to, že občianske združenie ako vedľajší účastník konania podľa ustanovení OSP do 30.6.2016 malo právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR) so všetkými atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva na náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí strany a teda ani nevylučoval, aby sa i strana odborne spôsobilá hájila svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohla dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní účelne vynaložené, ktorá účelnosť platí aj vo vzťahu k trovám strany. Pričom posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností danej veci. 20. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vzniklo za účelom naplnenia legitímneho cieľa, ktorým je ochrana spotrebiteľa. Predstavuje subjekt plne spôsobilý poskytovať ochranu vo veciach sporu občana - spotrebiteľa v súdnych, ako aj mimosúdnych sporoch aj v postavení vedľajšieho účastníka k 30.6.2016. Procesná ochrana spotrebiteľa v sporovom konaní napĺňa zmysel a účel vzniku združenia práve v tom, aby spotrebiteľ nebol odkázaný na poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom právneho zástupcu - advokáta. Ak vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa využije svoje procesné právo na zastupovanie v konaní právnym zástupcom - advokátom, súčasne nesie aj procesnú zodpovednosť spojenú s posudzovaním účelnosti vynaložených trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Priznať možno len náhradu trov potrebných (nevyhnutných) na účelné bránenie práva, ktoré sa objektívne považujú za vynaložené účelne. 21. Ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka, ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa), ako aj dotknutým ustanovením § 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva združenia v súdnom konaní (§ 93 ods. 3 veta druhá OSP v znení k 30.6.2016). 22. Ak sa vedľajší účastník na strane žalovaného za uvedeného platného právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu zástupcovi - advokátovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd prvej inštancie ex offo prihliada na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobcovi plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovanému v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie. S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 OSP je súd povinný dbať, aby nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva zabezpečuje, aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť právneho zástupcu, ktorý musel žalobu a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa, čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovanie poradenstva so zameraním na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám pre seba. 23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Združenie ako vedľajší účastník si uplatnilo náhradu trov konania za úkon - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za úkon - písomné vyjadrenie k žalobe a s tým súvisiace paušálne, ako i vecné náhrady a náhradu straty času. Z obsahu spisu vyplýva, že vyjadrenie Združenia k žalobe zo dňa 5.3.2015 bolo podané prostredníctvom právneho zastúpenia. Jedná sa o necelé 3-stranové vyjadrenie, v ktorom po poukázaní na ust. § 52, § 53, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako i na ust. § 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a § 2 a § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch a následného všeobecného a paušalizovaného textu, Združenie len všeobecne namietalo neprijateľnosť niektorých nekonkretizovaných zmluvných podmienok, tiež neplatnosť výšky ročnej úrokovej sadzby, a poplatkov za úver pre rozpor s dobrými mravmi, ako i bezpoplatkovosť a bezúročnosť úverovej zmluvy pre jej chýbajúce konkretizované obligatórne náležitosti. Na záver Združenie, ale tiež len všeobecne, namietalo vadu kontraktačného procesu s tým, že zmluva trpí vnútorným obsahovým rozporom a premlčanie uplatneného nároku. V podaní si Združenie zároveň uplatnilo náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v sume 219,28 Eur. 24. V tejto súvislosti odvolací súd považoval za prioritné, že v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 25. Pri nazeraní na tento problém aj z práve priblíženého uhla pohľadu potom len veľmi ťažko šlo prehliadnuť, že advokát Združenia ako vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako v iných tunajšiemu súdu známych a ním skôr prejednaných vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka i advokáta) pred súdom prvej inštancie požadoval (nad rámec paušálnych náhrad) odmenu za 2 úkony právnej pomoci, z ktorých tým prvým bolo prevzatie a príprava zastúpenia (toto samostatne nehonorovateľné, pretože ak by advokát okrem takéhoto úkonu už pre klienta nevykonal žiaden iný, vytratil by sa zmysel zastupovania), druhým vyhotovenie písomného podania, z ktorého obsahu je zrejmé (pominúc konkrétne údaje, opísané zo žaloby) len paušálne namietanie voči zmluve o úvere bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti toho istého žalobcu vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo žaloby) čokoľvek meniť. Združenie vo vyjadrení zo 5.3.2015, ktoré má formu vzorového podania, totiž len vo všeobecnosti uviedlo paušálne námietky voči zmluve o úvere, ktoré sa dajú použiť identicky aj v iných konaniach. Toto podanie obsahuje len údaje a argumentáciu nasvedčujúce tomu, že sa ním paušálne uplatňujú iba také argumenty spochybňujúce nárok žalobcu, ktorých výskyt (a opodstatnenosť) sa síce v tzv. spotrebiteľských veciach v rôznej miere očakáva, no v žiadnom prípade nezaručuje. Inak tomu nebolo ani v rámci účasti advokáta Združenia na súdnom pojednávaní. Združenie ako vedľajší účastník tak vstúpilo do súdneho konania, ale konkrétne kvalifikované právne úkony do rozhodnutia súdu prvej inštancie a následného späťvzatia žaloby jeho právnym zástupcom urobené neboli, pretože mali len všeobecný obsah a námietky v nich obsiahnuté bol súd prvej inštancie oprávnený (i povinný) skúmať ex offo. 26. Odvolací súd preto uzatvára, že trovy Združenia vynaložené na právne služby, ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade neboli účelne vynaložené (pričom z účelnosti trov konania podľa názoru odvolacieho súdu musí vychádzať i súčasne platný Civilný sporový poriadok) a preto i s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP nevzniklo Združeniu právo na náhradu trov voči inak v konaní neúspešnému žalobcovi. 27. Z vyššie uvedenej argumentácie vzťahujúcej sa na uplatnené trovy právneho zastúpenia Združenia ako vedľajšieho účastníka vyplýva, že tieto mu z uvedených dôvodov skutočne nebolo možné priznať vôbec, preto odvolací súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP vyslovil, že Združeniu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. 28. V súvislosti s požiadavkou žalobcu na vrátenie časti súdneho poplatku obsiahnutej v späťvzatí žaloby, odvolací súd s odkazom na § 12 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch poukazuje na to, že o tejto otázke v danom prípade je oprávnený rozhodovať súd prvej inštancie. 29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).