Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/170/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200857 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200857.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľuboslavy Vankovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Galanta, Obrancov mieru 2, 924 29 Galanta, proti žalovanému: Mesto Galanta, so sídlom Mierové námestie č. 940/1, 924 18 Galanta, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesení Mestského zastupiteľstva v Galante č. 43/Z-2015 zo dňa 12.03.2015 a č. 46/Z-2015 zo dňa 07.04.2015, t a k t o r o z h o d o l : Správny súd z r u š u j e uznesenie Mesta Galanta - Mestského zastupiteľstva v Galante zo dňa 12.03.2015 č. 43/Z-2015 a naň nadväzujúce uznesenie Mesta Galanta - Mestského zastupiteľstva v Galante zo dňa 07.04.2015 č. 46/Z-2015. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo dňa 06.11.2015, doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 10.11.2015, sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Galanta č. 43/Z-2015 zo dňa 12.03.2015, ktorým si mestské zastupiteľstvo vyhradilo právo rozhodovať vo vzťahu k obchodným spoločnostiam so 100%-nou majetkovou účasťou Mesta Galanta s tým, že rozhodnutie o zmene zakladateľskej listiny a zmene stanov spoločnosti, zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovaní o nepeňažnom vklade, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní členov dozornej rady, zrušení, zlúčení alebo o zmene právnej formy, schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, rozdelení zisku alebo úhrade straty podlieha predchádzajúcemu schváleniu mestským zastupiteľstvom s tým, že súhlas vyslovuje uznesením. Žalobca sa zároveň domáhal aj zrušenia naň nadväzujúceho uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Galanta č. 46/ Z-2015 zo dňa 07.04.2015, ktorým mestské zastupiteľstvo potvrdilo v zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 36/1990 Zb. uznesenie č. 43/Z-2015 tým, že prijalo v zákonnej 2-mesačnej lehote obsahovo totožné uznesenie. 2. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že i primátor Mesta Galanta využil svoje oprávnenie vyplývajúce z § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení a pozastavil výkon uznesenia č. 43/Z-2015 tým, že ho v lehote 10 dní od schválenia nepodpísal. Následne Mestské zastupiteľstvo v Galante na zasadnutí konanom dňa 07.04.2015 potvrdilo v zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. uznesenie č. 43/Z-2015 tým, že prijalo v zákonnej 2-mesačnej lehote obsahovo totožné uznesenie č. 46/ Z-2015. Okresná prokurátorka v Galante podala Mestskému zastupiteľstvu v Galante dňa 27.05.2015 pod sp. zn. Pd 61/15/2202-7 protest prokurátora proti uzneseniu č. 43/Z-2015 zo dňa 12.03.2015 a uzneseniu č. 46/Z-2015 zo dňa 07.04.2015. Hlavným dôvodom pre podanie protestu prokurátora bola skutočnosť, že zákon č. 369/1990 Zb., Obchodný zákonník a ani iný všeobecne záväzný právny predpis neoprávňujú mestské zastupiteľstvo schvaľovať rozhodnutia primátora ako štatutárneho orgánu mesta v prípadoch, kedy je mesto jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti a vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. Mestské zastupiteľstvo v Galante uznesením č. 107/Z-2015 zo dňa 28.08.2015 nevyhovelo vyššie označenému protestu Okresnej prokurátorky v Galante sp. zn. Pd 61/15/2202-7 z 27.05.2015. Primátor mesta Galanta opätovne využil svoje oprávnenie vyplývajúce z § 13 ods. 6 zákona č. 369/1990 Zb. a pozastavil výkon uznesenia č. 107/Z-2015 z 28.08.2015 tým, že ho v lehote 10 dní od schválenia nepodpísal. Následne Mestské zastupiteľstvo v Galante na zasadnutí konanom dňa 29.09.2015 potvrdilo v zmysle § 13 ods. 8 zákona č. 369/1990 Zb. v zákonnej 2-mesačnej lehote uznesenie č. 107/Z-2015 z 28.08.2015 tým, že prijalo obsahovo totožné uznesenie o nevyhovení protestu Okresnej prokurátorky v Galante sp. zn. Pd 61/15/2202-7 z 27.05.2015 pod rovnakým číslom 107/Z-2015. Podľa žalobcu rozhodovanie o uvedených skutočnostiach zveril zákonodarca do kompetencie valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, ako to vyplýva z ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka. Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným a skladá sa zo spoločníkov. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, pôsobnosť valného zhromaždenia vykonáva tento spoločník. To znamená, že v prípade, ak je mesto jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným, tak pôsobnosť valného zhromaždenia bude vykonávať mesto (§ 132 ods. 1 Obchodného zákonníka) prostredníctvom primátora, ako štatutárneho orgánu mesta (§ 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb.). Základným predpisom upravujúcim v najširšom zmysle slova podnikanie podnikateľských subjektov je Obchodný zákonník, ktorý upravuje nielen postavenie podnikateľov v oblasti obchodovania, ale aj postupy a procesy týkajúce sa formovania klasických podnikateľských subjektov - obchodných spoločností. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že vzťahy v obchodnej spoločnosti môžu byť upravené len Obchodným zákonníkom, príp. aj spoločenskou zmluvou, resp. stanovami alebo zakladateľskou listinou - a to len v rozsahu splnomocnenia vyplývajúceho z príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti podľa žalobcu rozhodovanie o zmene zakladateľskej listiny a zmene stanov spoločnosti, zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovaní o nepeňažnom vklade, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní členov dozornej rady, zrušení, zlúčení alebo o zmene právnej formy, schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, rozdelení zisku alebo úhrade straty patrí do výlučnej kompetencie primátora, ako štatutárneho orgánu mesta, ktoré je jediným spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a ktoré vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia práve prostredníctvom primátora, ktorý k platnosti svojich rozhodnutí prijatých podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka nepotrebuje predchádzajúce schválenie mestským zastupiteľstvom. Žalobca je toho názoru, že podľa platnej právnej úpravy je založená kompetencia primátora konať v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa obchodných spoločností so 100% majetkovou účasťou mesta, preto primátor sám bez ingerencie mestského zastupiteľstva vytvára a aj navonok prejavuje vôľu mesta, t. j. ide o výhradnú právomoc primátora. Mestské zastupiteľstvo má podľa žalobcu vo vzťahu k obchodným spoločnostiam v zmysle § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. iba kompetenciu zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. Ostatné záležitosti súvisiace s výkonom spoločníckych práv mesta patria do rozhodovacej právomoci primátora ako štatutárneho orgánu mesta. Podľa žalobcu si protestom napadnutými uzneseniami Mestské zastupiteľstvo v Galante uzurpovalo právomoc, ktorá mu zo zákona nevyplýva. Platná právna úprava totiž neumožňuje mestskému zastupiteľstvu vopred schvaľovať rozhodnutia primátora ako štatutárneho orgánu v prípadoch, kedy je mesto jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti a vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodovanie o rozdelení zisku obchodnej spoločnosti alebo úhrade straty, rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania, o nepeňažnom vklade, o predaji podniku alebo jeho časti, nie je rozhodovaním o majetku mesta, preto sa v týchto prípadoch neaplikuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. 3. Mestské zastupiteľstvo v Galante sa vyjadrilo k žalobe žalobcu podaním zo dňa 26.10.2016, doručeným tunajšiemu správnemu súdu dňa 09.11.2016, pričom uviedlo, že samotné postavenie primátora mesta ako štatutárneho orgánu v oblasti právnych úkonov súkromného práva vykazuje vo viacerých smeroch určité osobitosti. Podľa mestského zastupiteľstva ak je podľa platnej právnej úpravy a vnútorných predpisov mesta založená kompetencia mestského zastupiteľstva v súkromnoprávnych vzťahoch, tak vôľu mesta vytvára mestské zastupiteľstvo, pričom prejav vôle navonok vykonáva za mesto primátor mesta. Ide o prvok tzv. oddelenej tvorby vôle a prejavu vôle rôznymi orgánmi mesta. V týchto prípadoch teda primátor mesta len navonok prejavuje vôľu konštituovanú mestským zastupiteľstvom. Kompetencie (oprávnenia) primátora sú tzv. komplementárne (doplňujúce; čiastočne aj derivatívne) k oprávneniam mestského zastupiteľstva a jednak tieto kompetencie, okrem pevne určených, sa vzťahujú na veci správy (§ 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení) obce vynímajúc majetok obce. Pri vytváraní vôle je primárnym hľadiskom vytvárania vôle vytvorenie vôle mestským zastupiteľstvom ako kolektívnym orgánom pri realizácii jeho originálnej kompetencie, kde takto vytvorenú vôľu dotvára primátor mesta svojim prejavom navonok, teda vykonaním právneho úkonu. Bez chýbajúcej vôle alebo chýbajúcej časti vôle prejav vôle ako právny úkon je neplatný tak ako to ustanovuje aj § 34 Občianskeho zákonníka. Mestské zastupiteľstvo v Galante je toho názoru, že menovanie a odvolávanie členov štatutárneho či dozorného orgánu patrí nesporne medzi oprávnenia mestského zastupiteľstva a zároveň obchodný podiel mesta v spoločnosti s ručením obmedzeným sa zaraďuje medzi tzv. iné majetkové hodnoty. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení je mestskému zastupiteľstvu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Podľa mestského zastupiteľstva, ak mestské zastupiteľstvo dáva súhlas na napr. zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku (za ktoré mesto dostáva určité protiplnenie resp. protihodnotu), prenájom nehnuteľného majetku a dokonca dáva súhlas aj na prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad určitú hodnotu, logicky a z povahy veci musí súhlasu mestského zastupiteľstva podliehať aj taký úkon primátora, ktorý zasahuje do majetkovej sféry mesta, teda do dôsledkov pri odvolávaní členov štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti s ručením obmedzeným, čo predstavuje najvyššiu intenzitu nakladania s majetkom mesta. Platí, že podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení, primátor rozhoduje o všetkých veciach mesta, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené mestskému zastupiteľstvu, ale na druhej strane platí ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení, kde do právomoci mestského zastupiteľstva patrí zriaďovať a zrušovať obchodné spoločnosti a schvaľovať zástupcov mesta do štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb. Z tohto zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že táto právomoc nepatrí primátorovi mesta, ale túto právomoc vykonáva mestské zastupiteľstvo. Mestské zastupiteľstvo je toho názoru, že výhrada, resp. oprávnenie rozhodovať o zmene zakladateľskej listiny a zmene stanov spoločnosti, zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovaní o nepeňažnom vklade, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní členov dozornej rady, zrušení, zlúčení alebo o zmene právnej formy, schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, rozdelení zisku alebo úhrade straty nie je ubratím alebo uzurpovaním práv primátora mesta v pozícii člena valného zhromaždenia s.r.o., nie je ubratím práv spoločníka s.r.o. na valnom zhromaždení s.r.o. podľa ust. § 125 a nasl. Obchodného zákonníka, ale tvorí podmienku platnosti jeho rozhodnutia a takto mestské zastupiteľstvo vytvára vôľu mesta, ktorú následne môže prejaviť primátor mesta na zasadnutí valného zhromaždenia s.r.o. Takýto postup je preto plne v súlade s právnymi predpismi. K otázke vzájomného postavenia mestského zastupiteľstva a primátora mesta a prípadnej konkurencie týchto orgánov poukázalo mestské zastupiteľstvo na rozsudok NS SR sp. zn. 3 Odo 21/02. Z pozície primátora mu nevyplýva v oblasti výhradnej pôsobnosti mestského zastupiteľstva oprávnenie vytvárať vôľu, ktorú potom prejavuje navonok práve v podobe jednotlivých právnych úkonov vykonaných na základe uvedeného konateľského oprávnenia. Primátor mesta je predstaviteľom mesta a najvyšším výkonným orgánom mesta, tzn. je povinný konať podľa zákona, rešpektovať rozdelenie kompetencií, a preto je neprípustné, aby dochádzalo k ignorácií uznesení mestského zastupiteľstva, ktorými tento prejavil vôľu mesta v oblasti jemu vyhradenej. Vzhľadom na vyššie uvedené, Mestské zastupiteľstvo v Galante navrhlo zamietnuť žalobu žalobcu ako nedôvodnú. 4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 09.12.2016, doručenom tunajšiemu správnemu súdu dňa 16.12.2016, uviedol, že s vyjadrením a závermi mestského zastupiteľstva sa nemožno stotožniť, keď možno len zdôrazniť, že primátor mesta, ako aj mestské zastupiteľstvo sú dva rôzne orgány s vlastnou kompetenciou a principiálne odlišným charakterom, avšak platí, že primátor mesta predstavuje vo vzťahu k mestskému zastupiteľstvu rovnocenný orgán v štruktúre samosprávy, ktorému mestské zastupiteľstvo nemôže ukladať povinnosti. Vzťah primátora mesta k mestskému zastupiteľstvu nie je vzťahom subordinácie (podriadenosti), ale vzťahom koordinácie (spolupráce). Podľa žalobcu ustanovenie § 132 Obchodného zákonníka predstavuje kogentné ustanovenie Obchodného zákonníka, čo znamená, že od úpravy obsiahnutej v tomto ustanovení sa nemožno žiadnym spôsobom odchýliť. Mesto nemôže na základe akejkoľvek analógie, resp. extenzívneho výkladu vylúčiť, resp. opomínať úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku, ktoré sa na danú vec - vzhľadom na povahu obchodnej spoločnosti, ktorej je Mesto Galanta jediným spoločníkom - nepochybne aplikujú. Žalobca poukázal aj na súdnu prax, napr. na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/4/2006. Podľa žalobcu je zrejmé, že mestské zastupiteľstvo si vyhradilo rozhodovanie o otázkach, ktoré Obchodný zákonník zveruje do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným. Ustanovenie § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, na ktoré poukázalo mestské zastupiteľstvo vo svojom vyjadrení, ako ani žiadne iné ustanovenia slovenského právneho poriadku neoprávňujú mestské zastupiteľstvo vykonávať pôsobnosť valného zhromaždenia v s.r.o., resp. a.s., a to ani v prípadoch, ak je mesto jediným spoločníkom, resp. akcionárom. Mestské zastupiteľstvo nemá právnu subjektivitu a ani oprávnenie rozhodovať za mesto ako jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Za mesto v právnych vzťahoch koná primátor mesta a len on je oprávnený zastupovať Mesto Galanta ako spoločníka obchodných spoločností, v ktorých má mesto majetkovú účasť, a to v rozsahu vymedzenom Obchodným zákonníkom za súčasného rešpektovania oprávnení prináležiacich mestskému zastupiteľstvu z ust. § 11 ods. 4 psím. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Mestskému zastupiteľstvu teda prináleží oprávnenie zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj oprávnenie schvaľovať majetkovú účasť mesta v právnickej osobe, pričom ostatné oprávnenia spoločníka obchodnej spoločnosti prináležia primátorovi mesta. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/3/2006. 5. V preskúmavanej právnej veci ide o návrh podaný pred nadobudnutím účinnosti Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016), a to na základe oprávnenia prokurátora podať návrh na začatie konania v zákonom vymedzených typoch konaní (§ 35 ods. 1 O.s.p.); podľa § 35 ods. 1 písm. b) O.s.p. bol prokurátor oprávnený podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone. Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku, bolo upravené v ustanovení § 250zf O.s.p. a počnúc 01.07.2016 ide o konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva podľa § 348 - § 356 SSP. 6. Podľa § 491 ods. 1 a ods. 2 prvá veta SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (2, prvá veta). 7. Podľa § 348 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 8. Podľa § 350 SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 9. Podľa § 351 SSP, žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie. 10. Podľa § 352 SSP, správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. 11. Podľa § 354 SSP, žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe (1). Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia (2). 12. Podľa § 356 ods. 3 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia. 13. Správny súd vychádzajúc zo znenia prechodných ustanovení upravených v § 491 a nasl. SSP postupoval v preskúmavanej právnej veci podľa dotknutých ustanovení Správneho súdneho poriadku (§ 348 a nasl. SSP), overil si žalobnú legitimáciu žalobcu (§ 350 SSP) a žalovaného (§ 351 SSP) a zistil, že žaloba v preskúmavanej právnej veci bola podaná v zákonom stanovenej lehote a že obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (§ 352, § 353 SSP). 14. Správny súd v preskúmavanej právnej veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto uznesením zrušil napadnuté uznesenia mestského zastupiteľstva v súlade s ustanovením § 356 ods. 3 SSP. 15. Dňa 12.03.2015 Mestské zastupiteľstvo v Galante prijalo uznesenie č. 43/Z-2015, ktorým si vyhradilo právo rozhodovať vo vzťahu k obchodným spoločnostiam so 100%-nou majetkovou účasťou Mesta Galanta s tým, že rozhodnutie o zmene zakladateľskej listiny a zmene stanov spoločnosti, zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovaní o nepeňažnom vklade, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov, vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní členov dozornej rady, zrušení, zlúčení alebo o zmene právnej formy, schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, rozdelení zisku alebo úhrade straty podlieha predchádzajúcemu schváleniu mestským zastupiteľstvom s tým, že súhlas vyslovuje uznesením. 16. Primátor Mesta Galanta výkon predmetného uznesenia pozastavil, pričom Mestské zastupiteľstvo Mesta Galanta svoje vyššie uvedené uznesenie uznesením č. 46/Z-2015 zo dňa 07.04.2015 potvrdilo. Dňa 27.05.2015 podala Okresná prokurátorka v Galante proti obom uzneseniam protest, ktorému Mestské zastupiteľstvo v Galante uznesením č. 107/Z-2015 zo dňa 28.08.2015 nevyhovelo. Primátor Mesta Galanta výkon predmetného uznesenia pozastavil, pričom Mestské zastupiteľstvo Mesta Galanta svoje uznesenie č. 107/Z-2015 uznesením č. 107/Z-2015 zo dňa 29.09.2015 potvrdilo. 17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 18. Podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodná spoločnosť je právnickou osobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie. Spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. 19. Podľa § 125 ods. 1 obchodného zákonníka, valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným. Do jeho pôsobnosti patrí: a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát, c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak, d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy ( § 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia, e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade, f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov, g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady, h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149, i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa, j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku, k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti. 20. Podľa § 126 Obchodného zákonníka, spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti. 21. Podľa § 132 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. 22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. 23. Podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám. 24. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, starosta je štatutárnym orgánom obce. Starosta môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. 25. Podľa § 11 ods. 4 písm. l) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené, mestskému zastupiteľstvu nie je zákonom dovolené obmedzovať kompetenciu primátora ako štatutárneho orgánu mesta v majetkovoprávnych vzťahoch, ktorá mu vyplýva z ust. § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení. Tým, že si Mestské zastupiteľstvo v Galante vyhradilo predmetnými uzneseniami právomoc rozhodovať v otázkach, v ktorých má mesto rozhodovať ako spoločník obchodnej spoločnosti, v rozpore s § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení, odňalo časť právomoci primátora, ktoré mu vyplývajú z jeho postavenia štatutárneho orgánu mesta. 27. Vzťahy v obchodnej spoločnosti, a to bez ohľadu na jej formu, môžu byť upravené len Obchodným zákonníkom a v rámci v ňom uvedených splnomocňovacích ustanovení aj spoločenskou zmluvou, resp. stanovami alebo zakladateľskou listinou. Zákon teda nepripúšťa, aby mestské zastupiteľstvo upravovalo vzťahy v spoločnostiach, a to ani v tých, v ktorých je mesto akcionárom, spoločníkom, či zakladateľom, nakoľko tieto vzťahy sú upravené len Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou, stanovami a podobne. Obchodný zákonník v § 132 predpokladá, že v prípade, ak má spoločnosť jediného spoločníka, aby zakladateľská listina alebo spoločenská zmluva určila pôsobnosť valného zhromaždenia, resp. postup jej štatutárneho zástupcu, avšak takéto oprávnenie nemôže upravovať mestské zastupiteľstvo. Uvedené spôsobuje protizákonnosť žalobcom napadnutých uznesení Mestského zastupiteľstva Mesta Galanta. 28. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a z hore citovaných zákonných ustanovení správny súd nemal pochybnosti o dôvodnosti žaloby žalobcu v preskúmavanej právnej veci, pričom v nej obsiahnutá právna argumentácia konštatujúca nezákonnosť napadnutých uznesení Mestského zastupiteľstva Mesta Galanta nebola Mestským zastupiteľstvom Mesta Galanta vyvrátená, resp. spochybnená. Správny súd preto procesným postupom podľa § 356 ods. 3 SSP na základe zistenia dôvodnosti žaloby uznesením zrušil napadnuté uznesenia Mestského zastupiteľstva Mesta Galanta. 29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.