Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/130/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612200644 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2612200644.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: PRILLINGER Slovensko, s.r.o., so sídlom Nádražná 32, Ivanka pri Dunaji, IČO: 36 721 502, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková, s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, proti žalovanej: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, Q., zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Škarniclovská 1, Skalica, o zaplatenie 5.417,38 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. 11C/113/2012-64 zo dňa 5. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie, žalobkyni vrátil súdny poplatok 318,37 eura a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že 23.01.2012 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal pôvodne žalované Ing. F. P., nar. XX.XX.XXXX a X. P., nar. XX.XX.XXXX, zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 5.417,38 eura s príslušenstvom a trovy konania. Žalobkyňa uplatnený nárok odôvodnila tým, že evidovala neuhradené faktúry za dodaný tovar a s tým poskytnuté služby spolu v sume 5.417,38 eura voči právnemu predchodcovi pôvodne žalovaných I. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené na súde pod sp. zn. 7D/100/2008, pričom v čase podania žaloby nebolo právoplatne skončené. Okresný súd Senica uznesením č. k. 11C/113/2012-29 z 02.10.2012 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 7D/100/2008. Dňa 25.08.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh žalobkyne na zmenu účastníka konania na strane žalovaných s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Senica č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.2014, ktorým Okresný súd Senica schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že pohľadávku poručiteľa I. P., ktorá je predmetom tohto konania, je povinná uhradiť manželka poručiteľa T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, Q.. Súd návrhu vyhovel a uznesením č. k. 11C/113/2012-62 z 12.09.2014 pripustil, aby do konania namiesto pôvodne žalovaných Ing. F. P., nar. XX.XX.XXXX a X. P., nar. XX.XX.XXXX vstúpila T. P., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že uznesením č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.2014, bolo právoplatne rozhodnuté o pohľadávke žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania, ide o prekážku rozhodnutej veci a súd konanie v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), s prihliadnutím na § 159 ods. 3 O.s.p., zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietla, že uznesenie Okresného súdu Senica č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012, ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičov v zmysle § 175q ods. 1 písm. c) O.s.p. nie je exekučným titulom, preto nemôže predstavovať prekážku veci rozsúdenej. Na základe uvedeného navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu sp. zn. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 obsahuje presné označenie účastníkov konania, presné vymedzenie pohľadávky žalobkyne vo vzťahu k dedičom, výšku pohľadávky, ako aj jednoznačné vymedzenie, kto je povinný túto pohľadávku uhradiť. V uznesení je konkrétne uložená povinnosť žalovanej uhradiť pohľadávku žalobkyne vo výške 5.417,38 eura. Podľa názoru žalovanej rozhodnutie súdu č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 spĺňa náležitosti exekučného titulu podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, preto navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Citované ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. upravuje tzv. prekážku veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicatae), ktorá bola dôvodom zastavenia konania súdom prvého stupňa v prejednávanej veci a ktorej neexistenciu namieta odvolateľka. Uvedená prekážka znamená, že ak sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chyba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5 Cdo 280/2010). Po preskúmaní dedičského uznesenia č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 dospel odvolací súd k záveru, že predmetné uznesenie nemožno považovať za rozhodnutie v tej istej veci, ako je prejednávaná vec. Predmetom dedičského konania sp. zn. 7D/100/2008 bolo potvrdenie nadobudnutia dedičstva jednotlivými dedičmi po poručiteľovi a nie určenie povinnosti žalovanej na zaplatenie voči žalobkyni. Účastníkom konania neboli veritelia poručiteľa, ktorí tak nemohli namietať prípadnú výšku pohľadávky, ktoré boli zahrnuté v dedičskej dohode (a rozhodnutí o jej schválení). Je teda evidentné, že dedičské konanie sp. zn. 7D/100/2008 nie je konaním s takým istým predmetom, resp. o tom istom nároku, ako konanie v prejednávanej veci (o zaplatenie 5.407,38 eura) a nebolo vedené ani medzi tými istými účastníkmi, pretože žalobkyňa nebola účastníkom dedičského konania. Z uvedeného je zrejmé, že v prejednávanej veci nebola daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle cit. § 159 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd tiež dodáva, že predmetné uznesenie č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 nemožno považovať za riadny exekučný titul pre žalobkyňu, a to z dôvodu, že veriteľ (žalobkyňa) nebola účastníkom dedičského konania, a preto ani nemohla namietať platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého predmetná pohľadávka vznikla, ani jej výšku a z uznesenia č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 jej nevyplýva právny status oprávnenej osoby. V zmysle § 175b veta druhá O.s.p. veriteľ je účastníkom konania len v prípade predĺženého dedičstva a pri likvidácii dedičstva, čo však nie je tento prípad. Dedičská dohoda upravuje len vzťahy medzi dedičmi, je rozhodujúca pre určenie zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa a určuje, kto sa stal právnym nástupcom poručiteľa, nepredstavuje však exekučný titul pre veriteľa. Predpokladom pre vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak formálne ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní riadneho opravného prostriedku. Medzi materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu patrí to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho sa jedná a či ide o určité plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Z exekučného titulu teda musí byť jednoznačne zrejmý oprávnený, povinný, rozsah a predmet plnenia a lehota na plnenie. Uznesenie č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 nespĺňa náležitosti exekučného titulu. Navyše nie je z neho zrejmé, kto je oprávnený a kto povinný, pretože žalobkyňa nebola účastníčkou dedičského konania, nestanovuje lehotu na plnenie a nie je (formálne) opatrené ani doložkou o vykonateľnosti. Uvedený záver možno oprieť aj o judikát R 19/1988 (pozn.: Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk, vydávaná Najvyšším súdom ČSFR, najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR do 31.12.1992), podľa ktorého vo vzťahu k veriteľovi nie je exekučným titulom ani osvedčenie o dedičstve, obsahujúce záväzok jedného z dedičov uhradiť konkrétnu sumu pohľadávky veriteľa. Vykonateľnosť osvedčenia o dedičstve prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, v ktorej sa určitý dedič zaviazal výplatou voči inému dedičovi. Takýto záväzok možno vymáhať bez predchádzajúceho nachádzajúceho súdneho konania. Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov alebo pokiaľ dedičia uzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu o vyporiadaní jeho pohľadávok (dohodu o tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia alebo iba jeden dedič), nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve, lebo v tomto prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul. Veriteľ musí získať voči dedičovi exekučný titul v sporovom súdnom konaní (uznesenie Okresného súdu Senica z 21.08.2015, sp. zn. 10Er/794/2014). Rovnaký právny záver (že uznesenie, ktorým súd schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva je exekučným titulom iba vtedy, ak je dedičovi, prípadne inému účastníkovi dedičského konania uložená povinnosť priamo v tomto uznesení o vyporiadaní dedičstva, pričom musí ísť o vyporiadanie nárokov iba medzi dedičmi navzájom, prípadne medzi dedičmi a ďalšími účastníkmi dedičského konania), vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 30.09.2014, sp. zn. 30 Cdo 321/2014, z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 1110/96, uverejneného v časopise Súdna judikatúra č. 3/1997 pod č. 24 a z uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1299/2006, 20 Cdo 3035/2007 a 20 Cdo 1753/2011. Z literatúry viď napr.: Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z. a kol.: Občanský soudní řád. Komentář. II. díl, 7. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 1492 a Kurka, V., Drápal, L.: Výkon rozhodnutí v soudním řízení. Praha: Linde, 2004, s. 119. Obdobne podľa uznesenia NS SR z 28.04.2015, sp. zn. 7 Cdo 501/2014, dedením sa rozumie všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva. Prejednanie dedičských vecí patrí do právomoci súdov s tým, že súdy môžu poveriť notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve vrátane vydania osvedčenia o dedičstve. Uznesenie o dedičstve je rozhodnutím meritórnym (vo veci samej) a spravidla jeho vydaním dedičské konanie končí. Uznesenie o dedičstve vydáva súd a nie súdny komisár. Právoplatné uznesenie o dedičstve je exekučným titulom len pre pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu a náhradu výdavkov súdneho komisára. S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a i) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.