Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/845/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511216462 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2511216462.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: COFIDIS, a.s., Bratislava, Suché mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., Bratislava, Bardošova 2/A, IČO: 36 866 881, proti žalovaným: 1/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, H., S. XXX a 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, H., S. XXX, t.č. N. XXX, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 874,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 7C 236/2011-75 zo dňa 20. novembra 2014, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaní 1. a 2. a Spotrebiteľského združenia OSA majú voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh zamietol, výrokom II. odporcom v prvom a druhom rade (žalovaným 1. a 2.) náhradu trov konania nepriznal a výrokom III. vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov v prvom a druhom rade (žalovaných 1. a 2.) nepriznal náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po aplikácii § 79 O.s.p. vecne odôvodnil tým, že žalobca k návrhu pripojil listinné dôkazy v nečitateľnej podobe označené ako Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT, Zmluva o revolvingovom úvere č. 70018559 a Všeobecné obchodné podmienky, avšak ani napriek dvom výzvam súdu tieto listinné dôkazy nezaslal súdu v čitateľnej podobe. Z takto predložených listinných dôkazov súd nemohol preskúmať ich obsah a teda ani vyhodnotiť, či návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy je dôvodný. Súd v záujme dostatočného zistenia skutkového stavu až dvakrát vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na zaslanie predmetných listinných dôkazov v čitateľnej podobe, z ktorých by mohol vyplývať nárok žalobcu s upozornením, že listinné dôkazy, ktoré priložil k návrhu sú nečitateľné, nie je možné jednoznačne zistiť ich obsah. V danom prípade súd nemohol vychádzať len z tvrdení žalobcu uvedených v návrhu a v následnej špecifikácii návrhu, ktorým bol pôvodný návrh doplnený, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaní 1. a 2. rozporovali žalovanú sumu, dokonca žalovaní 2. uviedol, že uvedenú zmluvu nikdy nepodpísal, ale tak urobila za neho jeho manželka. 3. V danom prípade si žalobca síce splnil svoje bremeno tvrdenia, avšak s ohľadom na protichodné tvrdenia žalovaných, bol okrem bremena tvrdenia zaťažený aj dôkazným bremenom, to znamená preukázaním svojich tvrdení uvedených v návrhu. Tieto sa snažil žalobca preukázať priložením listinných dôkazov, ktoré však vzhľadom na ich kvalitu vyhotovenia neboli pre konanie použiteľné, a to z dôvodu, že ich obsah bol nečitateľný, a teda obsah zostal pre súd neznámy a nejasný. Na túto skutočnosť bol zo strany súdu žalobca upozornený, bol vyzvaný na doplnenie listinných dôkazov zaslaním ich vyhotovenia v kvalitnejšej podobe, na čo však navrhovateľ nereagoval. Možno teda konštatovať, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaní 1. a 2. mu dlžní sumu 874,03 eur ako aj uplatnené príslušenstvo, preto súd návrh ako nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov zamietol. 4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovaní 1. a 2. boli v konaní úspešní, patrila by im plná náhrada trov konania, a rovnako tak vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 1. a 2., ani jeden z týchto subjektov si neuplatnil náhradu trov konania, súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocnenca a to z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasí so závermi súdu prvej inštancie. V návrhu na vydanie platobného rozkazu si uplatňoval pohľadávku vzniknutú v dôsledku neplnenia zmluvných povinností žalovanými, pričom predmetná úverová zmluva je zároveň zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru s úverovým rámcom vo výške 663,88 eur a všetky dojednania tak v zmluve ako aj vo všeobecných obchodných podmienkach sú platné. V danom prípade bola zachovaná písomná forma právneho úkonu. Odvolateľ nesúhlasí so záverom, že by žalobca nepreukázal právny vzťah založený zmluvou, pretože žalovaní nerozporovali uzavretie zmluvy, ale rozporovali výšku žalobcom uplatnenej sumy. Žalobca namieta, že súd má zistiť v akej časti vlastne žalovaní uplatnenú sumu nerozporujú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, či sa súd prvej inštancie obsahom zmluvných dojednaní zaoberal a či ich vôbec vyhodnotil. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré považuje odvolateľ podľa § 157 ods. 2 O.s.p. za nedostatočné. Ďalej žalobca namieta aj skutočnosť, že veľkosť písma a príloh nie je tak minimálna, že by sa priemerný spotrebiteľ nedokázal oboznámiť s dotknutým textom, porozumieť mu a vyhodnotiť ho. Zmluva ako aj prílohy boli súdu predložené v čitateľnej podobe, v prípade, že súd mal pocti, že porozumenie textu vyžaduje väčšiu námahu nemusel sa oboznamovať s celým textom, ale iba s tými ustanoveniami na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával. Ani samotní žalovaní nenamietali, že by v dôsledku nečitateľnosti neboli s textom zmluvných podmienok oboznámení. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na dve rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici spis. zn. 14Co 234/2011 a Krajského súdu v Trnave spis. zn. 24Co 456/2012. Domáhal sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania. 6. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadrili. 7. K doručenému odvolaniu sa vyjadrilo Spotrebiteľské združenie OSA, v čase spísania vyjadrenia v postavení vedľajšieho účastníka, a navrhlo rozsudok potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobcu je mimo konceptu ochrany spotrebiteľa. Právna úprava náležitostí zmluvy odvolateľom je obchádzaná vyhotovovaním nečitateľných komplikovaných zmluvných podmienok, preto sa Združenie stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spis. zn. 6Co 135/2012. 8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnuti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 10. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu pre neunesenie dôkazného bremena. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. 13. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní považuje za potrebné dodať iba nasledovné: 14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom podaným na súde dňa 14.12.2011 domáhal rozhodnutia, ktorým by boli žalovaní 1. a 2. zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 874,03 eur, ktorá suma pozostáva z úveru vo výške 651,59 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 146,85 eur, poistného vo výške 49,56 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 26,03 eur. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.11.2007 uzatvoril so žalovanými zmluvu o revolvingovom úvere č. 70018559, ktorou poskytol žalovaným úverový limit vo výške 663,88 eur. Ku dňa podania návrhu žalovaní uhradili sumu 584,46 eur. Žalovaným vznikla povinnosť platiť mesačné splátky v dohodnutých pravidelných mesačných termínoch splatnosti. Listinné doklady priložené žalobcom k návrhu na začatie konania (Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT Zmluva o revolvingovom úvere, Všeobecné obchodné podmienky, príloha 1 - odmietnutie poistenia) boli nečitateľné. Žalobca listom zo dňa 01.11.2010 žalobca oznámil žalovaným 1. a 2., že v zmysle článku 8.4 VOP odstupuje od zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu neplnenia záväzkov zo zmluvy s tým, že odstúpenie od zmluvy je účinné momentom doručenia v súlade s bodom 12.4 VOP. Dňa 20.09.2013 súd prvej inštancie vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu, aby zaslal súdu čitateľné všeobecné obchodné podmienky, čitateľnú zmluvu o revolvingovom úvere a čitateľnú listinu nazvanú „odmietnutie poistenia“. Právny zástupca žalobcu prevzal výzvu súdu dňa 27.09.2013, avšak na výzvu súdu nereagoval. Dňa 28.11.2013 súd opätovne vyzval žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu na zaslanie vyššie uvedených listinných dôkazov v čitateľnej podobe. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 06.12.2013. Na túto výzvu žalobca reagoval prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslaním špecifikácie žalovanej sumy a listinných dôkazov - formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a rozpísaného výpisu z úverového účtu. 15. Odvolateľ namieta záver súdu prvej inštancie, že by žalobca nepreukázal právny vzťah založený zmluvou, veľkosť písma a príloh nie je tak minimálna, že by sa priemerný spotrebiteľ nedokázal oboznámiť s dotknutým textom, porozumieť mu a vyhodnotiť ho. Zmluva ako aj prílohy boli súdu predložené v čitateľnej podobe, v prípade, že súd mal pocti, že porozumenie textu vyžaduje väčšiu námahu nemusel sa oboznamovať s celým textom, ale iba s tými ustanoveniami na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával. 16. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo zásady, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. 17. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie, v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalovaného. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobca nevzniklo prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené skutočnosti. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno táto strana neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. 18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nesplnil svoju základnú dôkaznú povinnosť preukázať existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným 1. a 2., ktorý mal vzniknúť uzavretím Návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT Zmluvou o revolvingovom úvere. Súd prvej inštancie žalobcu opakovane vyzval na predloženie dôkazu v čitateľnej podobe, žalobca takýto dôkaz súdu nepredložil. Predložený Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT Zmluva o revolvingovom úvere a všeobecné obchodné podmienky sú nečitaľné. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil súdu Návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT Zmluva o revolvingovom úvere a všeobecné obchodné podmienky nesplnil dôkaznú povinnosť na preukázanie obsahu predmetného zmluvného vzťahu, čo viedlo k záveru súdu aj o neunesení jeho dôkazného bremena. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje žalobcu ako účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nevyhnutným preto bolo jeho návrh už len z tohto dôvodu zamietnuť. 19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, vystupovalo v konaní pred súdom prvej inštancie ako vedľajší účastník na strane žalovaných. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 upravil inštitút vedľajšieho účastníctva odlišne ako do 30.6.2016 platný Občiansky súdny poriadok. Nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 1.7.2016 zaniklo ex lege vedľajšie účastníctvo Spotrebiteľského združenia OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova 9, pretože uvedené občianske združenie nespĺňa zákonom stanovené požiadavky intervenienta, a to právny záujem na výsledku konania. Z tohto dôvodu odvolací súd s uvedeným občianskym združením ako intervenientom, ktorý sa zúčastňuje na konaní popri žalovaných, už nepokračoval. Neznamená to, že uvedené občianske združenie nevystupovalo v konaní do 30.6.2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaných. Preto bolo nevyhnutným rozhodnúť o jeho náhrade trov konania do 30.6.2016. Keďže úspech z hľadiska náhrady trov konania odvolací súd pričítal žalovaným, pôvodný vedľajší účastník na strane žalovaných Spotrebiteľské združenie OSA má právo na plnú náhradu trov konania do 30.6.2016, o ktorej výške bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie po právoplatnom skončení veci. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1. a 2. priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci. 22. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).