Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/349/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214216933 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214216933.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 179, proti žalovanému: C. P., nar. XX. C. XXXX, bytom Y. C. XXX, zastúpeného opatrovníkom pre toto konanie: B. D., zamestnankyňa Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 685,28 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 14. októbra 2014 č. k. 9C/443/2014 - 32, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, v časti o vyhlásení zmluvnej podmienky za neprijateľnú a v časti trov konania p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 555 eur s 8,15 % úrokom z omeškania ročne od 20. augusta 2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku žalobu zamietol; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni súdny poplatok vo výške 18,54 eur, do troch dní; určil, že zmluvná podmienka uvedená vo všeobecných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pod hlavou 18 sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta § 2 v znení „V prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne ust. § 9 ods. 1, 2, § 10 a § 11 zákona bližšie neuvedeného, avšak z obsahu vyplýva, že ide o z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 5, § 54, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 OZ (z. č. 40/1964 Zb.) a vecne tým, že medzi účastníkmi konania ide o spor spotrebiteľský, o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, keď žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver, pričom v zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami, teda absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a preto platí, že poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie skutočne poskytnutého plnenia vo výške 555 eur a to i spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 20. augusta 2014 do zaplatenia. Vo zvyšku, teda čo do sumy 130,28 eur spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 20.8.2014 do zaplatenia, žalobu žalobkyne zamietol a zároveň dojednania o zmluvnej pokute považoval za absolútne neplatné, písané veľmi drobným, voľným okom nečitateľným písmom, pričom dojednanie o zmluvnej pokute je zapracované medzi menej podstatné a menej významné úverové zmluvné podmienky, čo môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že aj táto je nedôležitá, pričom takýto dojem vyvoláva aj veľkosť písma. Dodal, že zmluvná pokuta má byť osobitne dojednaná v zákonom predpísanej písomnej forme. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 OSP a podľa zásady úspešnosti uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku v pomere jeho neúspechu 39,04% , čo predstavuje zo sumy 47,50 eur sumu 18,54 eur. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči zamietajúcej časti a časti určenia, že zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu neprijateľnosti, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnila právne ust. § 205 ods. 2 písm. d/ OSP (z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel), keď mala za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a ust. § 221 ods. 1 OSP z dôvodu, že v konaní došlo k vadám. Vecne dôvodila, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že úver neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 4202019525 bola uzatvorená účastníkmi dňa 7. februára 2012 na výšku 555 eur, pričom žalovaný neuhradil ani jedinú splátku a po zaslaní výzvy žalovanému si žalobkyňa uplatnila i kapitalizovaný, vyčíslený úrok v sume 113,80 eur a následne od podania žaloby úrok z omeškania, pričom súd prvej inštancie úrok priznal až od 20. augusta 2014. Namietala, že náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, teda výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola splnená. Dodala, že výška splátky je uvedená na lícnej strane zmluvy v políčku č. 52 ako mesačná splátka 28,30 eur, počet splátok v políčku č. 53 číslom 30 a termín splátok v políčku č. 59 a 60 ako dátum prvej splátky 7. marca 2012 a úhrada nasledujúcich splátok vždy do 14. dňa v kalendárnom mesiaci. Splátky istiny a úroku si klient mohol kedykoľvek vyžiadať, a to v zmysle úverových podmienok hlavy 5 § 2. Dodala, že nesúhlasí s určenou neprijateľnou podmienkou, keď nikdy nepopierala, že ide o vzťah spotrebiteľský, avšak žalovaný podpísal úverovú zmluvu na základe slobodnej vôle a podľa vlastného uváženia. Je preto bezpredmetné, že ide o zmluvu typovú. Dala do pozornosti vyjadrenia NS SR ohľadom otázky neprijateľných podmienok ustanovených v Smernici č. 93/13 EHS, konkrétne rozhodnutie sp. zn. 5 Oboer 35/2013 a dodala, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach, tak ako uvádza súd. Namietala, že predmetnú zmluvnú pokutu si v žalobnom návrhu ani neuplatňuje a preto je vyhlásenie neprijateľnej podmienky irelevantnou skutočnosťou. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 23. augusta 2016 (§ 219 CSP). 6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako i celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. 7. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne i vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne i keď stručnejšie avšak presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto priznať úspech odvolateľke. 8. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach považuje za správny pričom súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje avšak k veci považuje za potrebné dodať len nasledovné: 9. Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z úveru, zmluvnej pokuty (viď žalobu, bod III), upomienok (teda zbytkových finančných nárokov žalobkyne, ktorej neboli súdom prvej inštancie priznané) ako plnenia z úverovej zmluvy č. 4202019525 zo dňa 7. februára 2012 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. 10. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ (z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 11. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a podľa odseku 2 písm. k/ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a nakoniec podľa písm. g/ cit. ustanovenia celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. 12. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k), r/ a y/ a § 10 ods. 1. 13. Z obsahu žalobkyňou predloženej úverovej zmluvy odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere síce obsahuje údaj o počte splátok a výške mesačnej splátky avšak tieto údaje sú nedostatočné nakoľko v nich nie je možné zistiť v akom rozsahu je v dohodnutej splátke zahrnutá splátka istiny úveru, úrokov a iných poplatkov účtovaných v súvislosti s úverom. Takýmto postupom sa obchádzajú ustanovenie ZoSÚ a to konkrétne ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke úverov poskytovaný veriteľmi na finančnom trhu a zároveň, aby sa zabránilo veriteľom požadovať od dlžníkov plnenia, na ktoré nemajú právny nárok. Predmetná zmluva zároveň neobsahuje ani podmienky upravujúce čerpanie spotrebiteľského úveru, teda kedy, akým spôsobom a v akej výške dôjde k čerpaniu úveru dlžníkom. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie správne považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a správne uložil žalovanému povinnosť len na zaplatenie konkrétne poskytnutej sumy 555 eur a správne vo zvyšku žalobu zamietol. 14. Odvolateľka vo svojom odvolaní uvádza, že nárok na zmluvnú pokutu si neuplatnila a preto súd prvej inštancie nedôvodne vyhlásil ustanovenia o zmluvnej pokute za neprijateľné. Odvolací súd však uvádza, že z obsahu samotného návrhu (III) vyplýva, že zostatok úveru 685,28 eur k splateniu, ktorého bol žalovaný vyzvaný pozostáva z nesplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, pričom konkrétne uvádza, že zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzhľadom na nedostatočnú špecifikáciu čo všetko obsahuje zosplatnená istina v sume 685,28 eur nie je dôvod aby odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepredpokladal, že táto suma zahŕňa i zmluvnú pokutu. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo neplatným pre spôsob, ktorý žalobkyňa zvolila na takéto dojednanie a to použité písmo kedy samotná úverová zmluva je vyhotovená väčším písmom ako prehlásenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. a že dolupodpísaný klient, v prejednávanej veci žalovaný, svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s týmito úverovými podmienkami, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné a považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Obdobne výrazne menším a voľným okom nečitateľným písmom sú vyhotovené aj samotné úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. obsahujúce aj v Hlave 18 dohodu o zmluvnej pokute. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že už takéto vyhotovenie časti zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k nej spôsobilo absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, v ktorých potom zmluvným stranám nevznikli žiadne práva a povinnosti. Odvolací súd poukazuje na doterajšiu súdnu prax, ktorá opakovane vyhodnotila používanie tak drobného písma a jeho formát ako použila žalobkyňa na vyhotovenie časti úverovej zmluvy a obchodných podmienok k nej sa viažucich za nekalú obchodnú praktiku, čo malo taktiež za následok neplatnosť okrem iného i dohody o zmluvnej pokute, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ide o klamlivú obchodnú praktiku pri ktorej ide o tzv. klamlivé opomenutie. 15. Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo veci samej ako i v časti trov konania ako vecne správny potvrdil. 16. Odvolací súd v súlade s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaný bol v celom rozsahu v odvolacom konaní úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa ktoré by odôvodňovali výnimočne nárok na náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).