Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/690/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225051 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213225051.3 Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členov senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Martina Holiča v spore žalobcov: 1/ Ing. O. L., bytom G. č. XXX, 2/ Mgr. A. L., bytom G. č. XXX, obidvaja zastúpení advokátom: JUDr. Roman Foltín, Nitra, Školská 3, proti žalovaným: 1/ Ing. A. K., bytom E. K. E. Y. XX, 2/ Platiť sa oplatí, s.r.o., Bratislava, Košická 56, IČO: 45 684 618, 3/ Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava, Vysoká 9, IČO: 17 321 123, zastúpenej: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaného 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 10. júna 2015 č. k. 8C/318/2013-219 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napádaným uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom 1/ a 2/. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1, 3, § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z obchodného registra v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami v celom rozsahu pred začatím prvého pojednávania. O náhrade trov konania rozhodol len formálnym poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., bez odôvodnenia aplikácie tohto ustanovenia (súd prvej inštancie ani minimálnym spôsobom neozrejmil, prečo nebol dôvod na iné rozhodnutie o náhrade trov konania, vzhľadom na tento jeho formálny argument). 2. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná 3/ v časti o náhrade trov konania, navrhujúc jeho zmenu, uložením povinnosti žalobcom nahradiť jej trovy konania. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, ako aj inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie o veci, i odňatím možnosti konať pred súdom. Pri späťvzatí žaloby bol súd prvej inštancie povinný skúmať, z akých dôvodov žalobcovia netrvajú na podanej žalobe. Späťvzatie žaloby nezbavilo žalobcov procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, ktorú je súd povinný skúmať na oboch stranách a definitívne vyriešiť v rámci úpravy obsiahnutej v ustanovení ods. 2 § 146 O. s. p. (na podporu svojej argumentácie poukázala žalobkyňa na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo 4/2010). Aplikácia ustanovenia ods. 2 § 146 O. s. p. vyplýva zo systematického radenia a jazykového výkladu dotknutého ustanovenia, ktoré má povahu lex specialis vo vzťahu k ods. 1 § 146 O. s. p.. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t. j. vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu vyjadrenej k návrhu. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa zachoval podľa žalobného návrhu, potom nemožno konštatovať ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k petitu. V prípadoch, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Judikatúra je jednoznačne ustálená v názore, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, t. j. nevzal žalobu späť v dôsledku správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Z toho dôvodu je povinný nahradiť žalovanému trovy konania (R 49/1993, R 72/1995). Žalovaná 3/ zdôraznila, že v konaní podala návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania, a to v písomnom vyjadrení k žalobe z 24. júna 2014. Keďže napadnuté uznesenie o zastavení konania nebolo vyhlásené, súd prvej inštancie bol povinný vyzvať žalovanú na vyčíslenie trov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 40/2014) vyslovilo záver, o odňatí možnosti účastníka konať pred súdom v prípade procesne úspešného účastníka konania, ktorý podal návrh na rozhodnutie o trovách, pričom súd v konaní rozhodol uznesením, ktoré nevyhlásil a následne nevyzval tohto účastníka konania na vyčíslenie trov konania do 3 pracovných dní od doručenia výzvy. Súd prvej inštancie tak postupoval v zjavnom rozpore s objektívnym právom. Účastníkovi konania, ktorý sa musel v rámci plnenia svojich procesných povinností brániť proti uplatnenému nároku, musí byť priznaná náhrada trov účelne vynaložených proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bez jeho zavinenia zasiahol. Opak by popieral ochrannú funkciu civilného procesného práva, ktorá predpokladá odstránenie zmenšenia majetku účastníka spôsobené tým, že bol nútený brániť svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem. Žalovaná 3/ označila aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. 3. Žalobcovia 1/, 2/ navrhli rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. 4. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 151 ods. 4 O. s. p. ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane. 7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť CSP. Odvolací súd postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP. Z dôvodu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, správnosť postupu súdu prvej inštancie bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p.. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva čl. 2 ods. 1, 2 CSP (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6Cdo 633/2015). 8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach (oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umožňuje poznať postup súdu. Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho závery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé. Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). 9. Ak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu účastníka konania (ako je tomu aj v danom prípade) a návrh žalovanej 3/ na náhradu trov konania považoval za nedôvodný, je nutné pokladať takéto rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože súd, ktorý sa vysporiadava s argumentáciou účastníka ju nemôže odmietnuť len pre nesprávnosť, ale musí tiež uviesť, v čom konkrétne táto nesprávnosť spočíva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Afs 24/2005). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce (napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, seria A č. 254-B, s. 49). 10. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č.1/2016), podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (odňatie možnosti konať pred súdom). 11. Nemožno prehliadnuť ani mieru (intenzitu) nepreskúmateľnosti do akej táto vada poškodí účastníka konania na jeho ústavných právach, pričom intenzitu tejto vady je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016). 12. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia bez bližšieho vysvetlenia uviedol, že žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania. Takýto záver súd urobiť nemohol, vzhľadom na nutnosť argumentačného základu odôvodňujúceho jeho postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 146 O. s. p.. Súd prvej inštancie hoci formálne uviedol, že nebol dôvod na iné rozhodnutie o náhrade trov konania, ani minimálnym spôsobom svoj záver neozrejmil. 13. Žalovaná 3/ dôvodne skutkovo i právne namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, poukazujúc na zásady rozhodovania o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania. Osobitným prípadom je postup súdu ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje. Súd prvej inštancie bol povinný vyzvať žalovanú 3/ na vyčíslenie trov do troch pracovných dní od doručenia výzvy, avšak tak neučinil. 14. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, teda vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu vyjadrenej v žalobe. Ak nebolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovanej 3/, bolo potrebné vyvodiť procesnú zodpovednosť za zastavenie konania voči žalobcom. Podľa ustálenej judikatúry, ak žalobca zavinil zastavenie konania bol povinný nahradiť žalovanému trovy konania (§ 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.). 15. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanej 3/, aby uskutočnila svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok, vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 16. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude postupovať už podľa nového procesného kódexu CSP, avšak so zachovaním všetkých procesných práv, ktoré patria žalovanej 3/ v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania a ich uplatnením. Je pritom nutné rešpektovať základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania. 17. Vzhľadom na podaný návrh na rozhodnutie o trovách konania (v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu prvej inštancie 25. júna 2014) a vyčíslenie trov žalovanou 3/ (pripojené k odvolaniu), súd prvej inštancie posúdi tento uplatnený nárok žalovanej 3/, ako aj strán v konaní, ktorým vznikol nárok na náhradu trov, primárne aplikujúc zásadu zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 CSP), vo vzťahu k protistrane. 18. Pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia bude súd prvej inštancie, v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, postupovať v súlade s ustanoveniami CSP a preskúmateľným spôsobom vyjadrí skutkové zistenia a právne závery, na základe ktorých vec posúdil a rozhodol. Svoj právny záver odôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy a účastníkom konania, vrátane žalovanej 3/, musí dať odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 193/06, III.ÚS 198/07). 19. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ <.. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.