Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/22/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203793 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114203793.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Mišurom, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava proti žalovanému Europetrucks s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 36 661 155, zastúpenému spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, o zaplatenie 1.819,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/53/2014-78 zo dňa 05.11.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 36Cb/53/2014-96 zo dňa 12.01.2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 05.11.2014 Okresný súd Trnava zamietol žalobu a žalovanému ako v konaní úspešnému účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 645,22 eur (opravným uznesením zo dňa 12.01.2015 súd odstránil pochybenie, ktorého sa dopustil v záhlaví rozsudku v označení žalovanej spoločnosti). Podľa odôvodnenia rozsudku sa žalobca v konaní domáhal zaplatenia žalovanej čiastky ako náhrady škody vyplatenej poškodenému, a to na tom skutkovom základe, že dňa 22.3.2012 bol zavinený motorovým vozidlom VOLVO FH 440, EČV: TT - 332 CU v dôsledku dopravnej nehody vznik inej vecnej škody na stavbe/dome vo vlastníctve poškodeného: Landauer Transportgesellschaft Doll KG, Nemecko. Ako držiteľ motorového vozidla VOLVO FH 440, EČV: TT- 332 CU, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda je zapísaný žalovaný. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 4.9.2013 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.819,30 eur. Ako vyplýva z účtu žalobcu, žalobca uhradil 2.084,16 eur, z čoho 264,86 eur predstavuje poplatok podľa Interných pravidiel. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu (žalovaný) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa § 524 OZ), ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listom zo dňa 17.9.2013 voči žalovanému, za ktorého plnila to, čo podľa zákona mal plniť on poškodenému. Žalovaný pohľadávku žalobcu do dňa podania žaloby neuhradil. Žalobca požadoval od žalovaného o zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 17.10.2013. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 12.8.2002 platobný rozkaz č.k. 10Rob/15/2014-33. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalovaný v odpore (č.l. 35 spisu) uviedol, že považuje návrh v celom rozsahu za nedôvodný. Skutočnosti uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu sa nezakladajú na pravde. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Žalobca vo svojom návrhu tvrdí, že žalovaný si nesplnil povinnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že prevádzkou motorového vozidla bola spôsobená škoda, ktorá bola uhradená z poistného plnenia podľa § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., čím vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., a to na náhradu toho, čo žalobca plnil za žalovaného. S uvedeným tvrdením žalovaný nesúhlasí, keďže v čase dopravnej nehody nebol osobou povinnou uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., keďže v tomto čase bolo uvedené motorové vozidlo užívané spoločnosťou Time Trans s.r.o., a to na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci. Z uvedeného plynie záver, že žalovaný nie je v predmetnom konaní pasívne vecne legitimovaný, keďže povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie na uvedené motorové vozidlo mal v čase dopravnej nehody nájomca motorového vozidla. Nájomcom predmetného motorového vozidla bola spoločnosť Time Trans s.r.o., ktorá je osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a zároveň osobou voči ktorej má žalobca nárok podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.. Napriek tomu, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný v predmetnom konaní, poukazuje na skutočnosť, že z podaného návrhu a jeho príloh nevyplýva rozsah škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ani príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti vodiča a nájomcu vozidla a vznikom škody, ktorú poisťovateľ pri výplate poistného plnenia vždy skúma. Vyčíslenie škody uvedené vo faktúre a zaplatené žalobcom nepreukazuje skutočnú škodu poškodeného, ktorú bol žalobca povinný nahradiť. Ako vyplýva z údajov na faktúre vystaviteľ faktúry poskytoval žalobcovi služby v období od 13.06.2012 do 15.08.2012 (vznik škody 22.03.2012), t.j. nie zrejmé akú škodu vlastne vystaviteľ faktúry skúmal a oceňoval, a či táto škoda bola spôsobená predmetným motorovým vozidlom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca doposiaľ nijako v konaní nepreukázal vznik a rozsah skutočnej škody, a ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti zodpovednej osoby. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 46 spisu) uviedol, že na základe navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov má navrhovateľ čo do dôvodu a výšky právny nárok voči odporcovi, keďže k vozidlu VOLVO FH 440, EČV: TT- 332 CU nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím vznikla navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Takisto poukazujeme na to, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba previedla, v ostatných prípadoch kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Odporca nepoprel v podanom odpore skutočnosť, že bol v čase dopravnej nehody ako držiteľ predmetného vozidla vedený v dokladoch vozidla. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazuje na Výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel (pripojený k návrhu vo veci samej), že odporca bol v čase dopravnej nehody vlastníkom a držiteľom vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda na poškodenom vozidle (strana 1 a 2). Povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mal k predmetnému motorovému vozidlu v čase dopravnej nehody odporca. Tým, že navrhovateľ splnil svoju povinnosť, vznikol mu voči odporcovi oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Odporca ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla bol tou osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú a právnu moc nad vozidlom. Odporca ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ zodpovedá za škodu v súlade s § 427 OZ - objektívna zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. S poukazom na § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení (uvedený zákon predstavuje lex specialis k Občianskemu zákonníku): „prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom“. Podľa názoru navrhovateľa odporca mal v čase dopravnej nehody právnu moc, a aj faktickú moc nad vozidlom (zapísaný v dokladoch od vozidla). Zákonom požadovaná podmienka v prípade odporcu týkajúca sa právnej alebo faktickej moci nad vozidlom, teda podľa názoru navrhovateľa, splnená bola. Navrhovateľ zastáva názor, že odporcom predložená nájomná zmluva je účelová, nakoľko odporca a nájomca mali v čase dopravnej nehody toho istého konateľa (Ing. Dušan Tomášik). Zo strany odporcu, ide podľa názoru navrhovateľa, o účelové prenášanie zodpovednosti na iný subjekt (Time Trans s.r.o.). Podľa názoru navrhovateľa, nie je namiesto v tomto prípade zo strany odporcu poukazovať na § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. s tým, že ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca, a tým sa zbavuje svojej zodpovednosti prevádzkovateľa vozidla. Navrhovateľ zastáva názor, že predložená zmluva odporcom nie je nájomnou zmluvou s právom kúpy prenajatej veci, nakoľko v čl. V predmetnej nájomnej zmluvy je uvedené, že „Nájomca môže využiť svoje právo na kúpu prenajatej veci po dobu platnosti zmluvy alebo najneskôr do 10 dní odo dňa zániku tejto zmluvy“. Navrhovateľ si dovoľuje uviesť, že prípadom nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci je finančný leasing, kedy poskytovateľ leasingu figuruje vo výpise z registra vozidiel ako vlastník vozidla a nájomca ako držiteľ vozidla. V tomto - konkrétnom prípade to bol stále odporca ako držiteľ zapísaný v dokladoch od vozidla, a nie subjekt: Time Trans s.r.o. Odporcom predložená nájomná zmluva nie je nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, nakoľko v čl. I nájomnej zmluvy je uvedené, že „prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi motorové vozidlo na dočasné užívanie“. V tomto prípade sa jedná o „klasickú“ nájomnú zmluvu, s prípadnou možnosťou práva kúpy prenajatej veci. Je zrejmé, že ku kúpe prenajatej veci medzi účastníkmi zmluvy ani nedošlo, nakoľko odporca stále figuruje vo Výpise z registra vozidiel nielen ako držiteľ, ale aj ako vlastník vozidla. Povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla má podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení nájomca, avšak len v prípade ak sa uzatvára nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci (finančný leasing), čo však absentuje v tomto prípade: „... Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.“ a podľa odseku 3 citovaného zákona: „Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla...“. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel (pripojený k návrhu vo veci samej) vyplýva, že odporca bol nielen držiteľom, ale aj vlastníkom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená dopravná nehoda. Nájomná zmluva neznamená tú skutočnosť, že by prenajímateľ (odporca) stratil faktickú a právnu možnosť disponovať svojím vozidlo, čomu svedčí aj formulácia v predmetnej nájomnej zmluve: „prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi motorové vozidlo na dočasné užívanie“ (od 01.01.2012 do 31.12.2012). Navrhovateľ zastáva názor, že odporca bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom motorového vozidla VOLVO FH 440, EČV: TT- 332 CU, a to analogicky s poukazom na judikát R 70/1969, podľa ktorého prevádzkovateľom vozidla nie je osoba, ktorá použije vozidlo na jazdu na základe zmluvy o výpožičke (v tomto konkrétnom prípade na základe zmluvy o prenájme nákladného vozidla - nájomná zmluva). Navrhovateľ si v tejto súvislosti dovoľuje poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.11.2007, sp. zn. 25Cdo/2563/2005, na základe ktorého vlastník, ktorý vypožičia motorové vozidlo inému, zostáva jeho prevádzkovateľom a tiež subjektom zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky (v tomto prípade prenajal motorové vozidlo). Z predmetného možno dospieť k záveru, že medzi osoby zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 OZ zaraďuje zákon i prevádzateľa (de facto vlastníka, resp. držiteľa) motorového vozidla, t. j. odporcu, a to i v prípade, ak vozidlo prenajal, resp. zveril inej osobe. K predmetnej dopravnej nehode ďalej uviedol, že dopravná nehoda sa stala na území Nemecka, a preto vyporiadanie nárokov riešila nemecká strana, ktorá je pri vyporiadaní nárokov poškodeného viazaná Internými Pravidlami. Interné Pravidlá - uverejnené v Úradnom vestníku Európskej Únie pod číslom L192/23 - upravujú vzťahy medzi národnými kanceláriami poisťovateľov v súlade s Odporučením Pracovnej skupiny pre cestnú dopravu Výboru pre vnútrozemskú dopravu Ekonomickej komisie pre Európu Organizácie spojených národov z 25. januára 1949. Podľa článku 3.4 Interných Pravidiel kancelária (v tomto prípade nemecká strana) vo svojej neobmedzenej pôsobnosti vybaví všetky nároky v súlade s právnymi a vykonávacími predpismi použiteľnými v krajine, v ktorej došlo k nehode, a ktoré súvisia so zodpovednosťou za spôsobenú škodu, s náhradou škody poškodených a povinným poistením zodpovednosti, v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistku, alebo, ak je to na mieste, v najlepšom záujme príslušnej Kancelárie (v tomto prípade Slovenskej kancelárie poisťovateľov). Nemecká strana je výlučne spôsobilá vo všetkých veciach týkajúcich sa výkladu práva použiteľného v krajine, v ktorej došlo k nehode, ako aj vybavenie nároku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemecká strana pri likvidácii škody postupovala v čo najlepšom záujme navrhovateľa a škodu likvidovala podľa nemeckého právneho poriadku. Navrhovateľ preto nemal dôvod pochybovať o správnosti krokov nemeckej strany o výške plnenia a bol povinný rešpektovať zistenia nemeckej strany a na základe vyúčtovania jej uhradiť požadované náklady. Navrhovateľ ďalej poukazuje na ROZHODNUTIE KOMISIE z 28. júna 2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (oznámené pod číslom dokumentu C(2003) 2626) (Text s významom pre EHP) (2003/564/ES) - Interné pravidlá, a to najmä na čl. 3 oddiel 1 (Všeobecné pravidlá - záväzné ustanovenia): Keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode, ku ktorej došlo na území krajiny, za ktorú je zodpovedná, ktorej účastníkom je vozidlo z inej krajiny, bez toho, aby čakala na formálne uplatnenie nároku, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody. Hneď, ako je to možné, oznámi akúkoľvek takúto nehodu poisťovateľovi, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu prípadne, príslušnú kanceláriu. Akékoľvek zanedbanie uvedeného si však nie je možné uplatňovať. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody (dokonca aj keď sa odvoláva na právne ustanovenia platné v inej krajine) a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Na základe tohto posledného ustanovenia kancelária po výslovnej žiadosti pred prijatím konečného rozhodnutia informuje príslušného poisťovateľa alebo kanceláriu. Navrhovateľ ďalej uvádza, že nie je pravdou, ako uvádza odporca v podanom odpore, že navrhovateľom predložený dokument s výškou škody, by mal predstavovať faktúru, ide o dokument s výškou škody vyhotovený likvidačným zástupcom, a to spoločnosťou CED Germany GmbH, ktorá likvidovala poistnú udalosť zo dňa 22.03.2012. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.7.2014 (č.l. 54 spisu) uviedol, že s názorom žalobcu ohľadom splnenia charakteristiky (podmienky) právnej alebo faktickej moci žalovaného nad vozidlo je možné polemizovať. Podľa gramatického a logického výkladu je možné dospieť k záveru, že logická spojka „alebo“ v pojme vymedzujúcom prevádzkovateľa vozidla označuje za prevádzkovateľa vozidla jednak osobu, ktorá má právnu moc alebo osobu, ktorá má faktickú moc nad vozidlom, t.j. napr. aj nájomcu vozidla, ktorý nie je vlastníkom vozidla. Pod pojem „prevádzkovateľ motorového vozidla“, teda nie je možné podradiť bez iného žalovaného, keďže tento v danom čase bol vlastníkom vozidla, ale zároveň nemal faktickú moc nad vozidlom, keďže toto užíval nájomca podľa zmluvy. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.: povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa uvedeného ustanovenia má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu okrem vlastníka a prevádzkovateľa vozidla, držiteľ motorového vozidla alebo ten, kto je uvedený v dokladoch, ako osoba, na ktorú bola držba prevedená. Pokiaľ by sa malo celé uvedené ustanovenie vykladať spôsobom, ktorý uviedol žalobca, potom by vlastne druhá veta uvedeného ustanovenia bola obsolentná (zbytočná), lebo podľa žalobcu platí predpoklad, že nájomca musí (povinnosť) byť vždy zapísaný ako držiteľ vozidla, t.j. druhá veta uvedenej normy vlastne nemá žiadny zmysel, pretože každý nájomca musí byť ako držiteľ uvedený v dokladoch. S týmto výkladom žalobcu žalovaný nesúhlasí a poukazuje na skutočnosť, že druhá veta uvedenej normy dopadá práve na prípad, keď nájomca užíva vozidlo podľa nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci (bez ohľadu na finančný alebo operatívny lízing). V zmysle uvedeného ustanovenia sa tak neskúma len zápis v evidencii (dokladoch vozidla), ale skúma sa faktické užívanie veci, a to najmä či nedošlo k užívaniu vozidla, na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci. Zápis v evidencii vozidiel (držba) nemá žiadne konštitutívne účinky ani nepodmieňuje platnosť nájomnej zmluvy na vozidlo v ňom zapísané (povinnosť zápisu vozidla nič nemení na faktickej moci s motorovým vozidlom). Pokiaľ by aj odporca eventuálne nesplnil povinnosť podľa zákona o cestnej premávke nemá to priamy dopad na platnosť alebo vykonateľnosť nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, resp. faktickú dispozíciu s vozidlom. Právnou otázkou v predmetnom spore teda je, či je povinnosťou prenajímateľa motorového vozidla podľa nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci poistiť motorové vozidlo, pokiaľ nie je ako držiteľ vozidla v dokladoch uvedený nájomca. Žalovaný má za to, že v uvedenom prípade je povinnosťou nájomcu uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu. Výklad uvedený žalobcom nemá oporu v právnych predpisoch Slovenskej republiky. Užívanie motorového vozidla nájomcom podľa žalobcu neznamená tú skutočnosť, že by prenajímateľ stratil (nemal) faktickú moc disponovať s motorovým vozidlom (podľa žalobcu ju stále má). Podľa právnej teórie a súdnej praxe je faktické užívanie veci realizáciou užívacieho práva (vlastníckeho oprávnenia), ktoré sa prenecháva, mimo iné aj na základe nájomnej zmluvy. Nájomca na základe nájomnej zmluvy získava majetkový prospech spočívajúci v užívacom práve k veci (motorovému vozidlu), za ktoré je povinný poskytnúť úplatu vo forme nájomného, t.j. v prípade užívania veci (motorového vozidla) podľa nájomnej zmluvy nájomcom (podľa jeho vôle), tak nemohol mať a nemal prenajímateľ (žalovaný) faktickú moc nad vecou, t.j. nemohol ju v čase trvania nájmu fakticky užívať podľa svojej vôle. Súdne rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalobca nie sú použiteľné na právnu úpravu v Slovenskej republike, pretože ako správne poukazuje žalobca na inom mieste svojho vyjadrenia ustanovenie § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. predstavuje „lex specialis“ k ustanoveniu § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a presne určuje, kto je prevádzkovateľom motorového vozidla. V uvedených rozhodnutiach bola riešená situácia výlučne podľa Občianskeho zákonníka, bez použitia úpravy zákona o poistení zodpovednosti z prevádzky vozidla. Taktiež poukázal na skutočnosť, že česká právna úprava upravuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu odlišne ako slovenská úprava. Podľa českej úpravy: Uzavřít pojistnou smlouvu o pojištění odpovědnosti je povinen vlastník tuzemského vozidla nebo řidič cizozemského vozidla, nestanoví-li tento zákon jinak. Súčasná česká právna úprava neobsahuje vymedzenie pojmu prevádzkovateľ vozidla, a preto je možné dospieť k výkladu uvedenému vyššie v rozhodnutiach, ktorý však nemá žiadnu relevanciu na situáciu podľa slovenského práva. V tejto súvislosti si odporca dovoľuje poukázať aj na znenie nájomnej zmluvy podľa ktorej: „Touto zmluvou sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie motorové vozidlo špecifikované v čl. I. tejto zmluvy a nájomca sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu špecifikovanú v čl. III. tejto zmluvy. Všetky potrebné povolenia na prepravu je povinný prenajímateľ si zabezpečiť na svoje meno a na svoje náklady.“ Z predmetnej zmluvy vyplýva, že žalovaný umožnil nájomcovi užívať vozidlo obvyklým spôsobom s tým, že nájomca bol oprávnený s vozidlom disponovať nie len fakticky ale aj právne, keďže v nájomnej zmluve bolo dojednané, že potrebné povolenia na prepravu je povinný si zabezpečiť prenajímateľ (na svoje meno a náklady), a zároveň je zrejmé, že bola dohodnutá úplata (nájomné), ktoré nezahŕňa splátku poistného (zákonného alebo havarijného), t.j. je zrejmé že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa zákona o PZP mal nájomca. V dobe nehody nebol nájomca vlastníkom alebo zapísaným držiteľom vozidla, ale bol prevádzkovateľom vozidla, a to najmä vzhľadom k jeho faktickej a právnej dispozícii s vozidlom podľa nájomnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. mal nájomca motorového vozidla, nie odporca. K názoru žalobcu o účelovom prenášaní zodpovednosti na iný subjekt žalovaný uviedol, že zapísaným predmetom podnikania žalovaného je medzi iným aj „prenájom motorových vozidiel“. Skutočnosť, že žalovaný realizoval svoj zapísaný predmet činnosti za účelom dosiahnutia zisku so spoločnosťou, v ktorej bola konateľom zhodou okolností tá istá osoba, neznamená bez iného, že uvedená zmluva bola uzavretá účelovo, z dôvodu prenášania zodpovednosti na iný subjekt. Žiadne ustanovenie právneho poriadku nezakazuje uzavretie zmluvy medzi právnickými osobami, ktoré majú identického konateľa a rozdielnu vlastnícku štruktúru ani nespochybňuje takto uzavretú zmluvu. Táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť pri hodnotení dôkazov k záveru, že uvedený dôkaz je účelový a neprihliadať naň. Ohľadom reálnosti uvedeného kontraktu pripojil žalovaný faktúry vystavené za prenájom predmetného vozidla. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má žalovaný za to, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so správou o dopravnej nehode, výpočtom výšky škody, výpisom z účtu, výpisom z evidencie motorových vozidiel, zmluvou o nájme dopravného prostriedku ako i zvyšným obsahom spisu. Právny zástupcovia účastníkov sa v konaní pridržali obsah písomných podaní súdu zaslaných. Zo správy o dopravnej nehode (z č.l. 8 spisu) súd zistil, že dňa 22.3.2012 bola motorovým vozidlom VOLVO FH 440, EČV: TT - 332 CU spôsobená dopravná nehoda v Nemeckej republike. Z výpočtu výšky škody zaslaný nemeckou kanceláriou poisťovateľov (č.l. 15) súd zistil, že škoda predstavuje sumu 1.819,30 eur. Z výpisu z účtu žalobcu (č.l. 17) súd zistil, že žalobca uhradil nemeckej kancelárií poisťovateľov nimi uplatnenú škodu. Z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel (č.l. 12 spisu) súd zistil, že v čase dopravnej nehody bol ako vlastník a držiteľ motorového vozidla zn. VOLVO FH 440, EČV: TT - 332 CU vedený žalovaný. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku 3/2012 (č.l. 37 spisu) súd zistil, že dňa 1.1.2012 uzavrel žalobca ako prenajímateľ a spoločnosť Time Trans, s.r.o., ako nájomca zmluvu o nájme dopravného prostriedku 3/2012 podľa § 630 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom predmetom nájmu je motorové vozidlo zn. VOLVO FH 440, EČV: TT - 332 CU a príves. Podľa čl. III zmluvy sa prenajímateľ zaväzuje prenechať nájomcovi na dočasné užívanie motorové vozidlo špecifikované v čl. I. tejto zmluvy a nájomca sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu špecifikovanú v čl. III. tejto zmluvy. Všetky potrebné povolenia na prepravu je povinný prenajímateľ si zabezpečiť na svoje meno a na svoje náklady. Zmluvné strany si dohodli nájomné vo výške 2.100 eur bez DPH mesačne. Nájomná zmluva sa uzatvorila na dobu od 1.1.2012 do 31.12.2012. Podľa čl. V. zmluvy je nájomca oprávnený kúpiť prenajatú vec. Nájomca je oprávnený využiť právo na kúpu prenajatej veci po dobu platnosti tejto zmluvy alebo najneskôr do 10 dní odo dňa zániku zmluvy. A nájomca využije právo na kúpu prenajatej veci pred skončením platnosti tejto zmluvy je povinný hradiť prenajímateľovi kúpnu cenu vo výške 41.100 eur. Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu mal súd preukázané, že dňa 22.3.2012 bola zavinená motorovým vozidlom zn. VOLVO FH 440, EČV: TT - 332 CU dopravná nehodu, pri ktorej bola spôsobená škodu v zahraničí a nakoľko motorové vozidlo nebolo v čase nehody povinne zmluvne poistené, uhradil žalobca prostredníctvom zahraničnej osoby oprávnenej na vymáhanie škody z garančného fondu v zmysle zákona poistné plnenie za škodu. Úhradou škody poškodenému do zahraničia vzniklo žalobcovi v zmysle § 24 ods. 7 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. právo proti tomu kto bol povinný uzavrieť poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (povinné zmluvné poistenie). V čase nehody bol ako držiteľ a vlastník predmetného motorového vozidla zapísaný v príslušnej evidencii motorových vozidiel žalovaný a preto žalobca má za to, že žalovaný je osobou zodpovednou za poistenie a povinnou na náhradu škody resp. plnenia ktoré za neho žalobca poskytol poškodenému. Žalovaný sa v konaní ale bránil tým, že v čase dopravnej nehody nebol osobou povinnou uzavrieť poistnú zmluvu, keďže v tom čase motorové vozidlo užívala na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci spoločnosť Time Trans, s.r.o.. Medzi účastníkmi tak zostal sporný subjekt, ktorý zodpovedá za vyplatenú náhradu škody. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku s právom kúpy prenajatej veci zo dňa 1.1.2012 mal súd preukázané, že v čase dopravnej nehody bolo predmetné motorové vozidlo užívané spoločnosťou Time Trans s.r.o. a preto žalovaný nebol osobou povinnou uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie na motorové vozidlo mal v čase dopravnej nehody nájomca vozidla, ktorým bola spoločnosť Time Trans s.r.o., ktorá je výlučne osobou zodpovednou za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a zároveň osobou voči ktorej má žalobca nárok podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, ktorú pokladá za správnu, vyčerpávajúcu, logickú, podrobne sa vyporiadajúcu s právnou argumentáciou žalobcu a preto sa jej súd v ďalšom pridržiava a odkazuje na ňu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.: povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca. Podľa uvedeného ustanovenia má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu okrem vlastníka a prevádzkovateľa vozidla, držiteľ motorového vozidla alebo ten, kto je uvedený v dokladoch, ako osoba, na ktorú bola držba prevedená. Pokiaľ by sa malo celé uvedené ustanovenie vykladať spôsobom, ktorý uviedol žalobca, potom by druhá veta citovaného ustanovenia bola zbytočná, lebo podľa žalobcu platí predpoklad, že nájomca musí (povinnosť) byť vždy zapísaný ako držiteľ vozidla, t.j. druhá veta uvedenej normy vlastne nemá žiadny zmysel, pretože každý nájomca musí byť ako držiteľ uvedený v dokladoch. S týmto výkladom žalobcu nie je možné súhlasiť. Druhá veta uvedenej normy dopadá práve na prípad, keď nájomca užíva vozidlo podľa nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci (bez ohľadu na finančný alebo operatívny lízing) a v zmysle uvedeného ustanovenia sa tak neskúma len zápis v evidencii (dokladoch vozidla), ale skúma sa faktické užívanie veci, a to najmä či nedošlo k užívaniu vozidla, na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci. Zápis v evidencii vozidiel (držba) nemá žiadne konštitutívne účinky ani nepodmieňuje platnosť nájomnej zmluvy na vozidlo v ňom zapísané (povinnosť zápisu vozidla nič nemení na faktickej moci s motorovým vozidlom). Pokiaľ by aj žalovaný nesplnil povinnosť podľa zákona o cestnej premávke (tak ako to bolo v danom prípade, keď žalovaný nezosúladil zápis v príslušnej evidencii s faktickým stavom a nedošlo k zapísaniu do evidencie osoby, na ktorú sa držba motorového vozidla bola prevedená nájomnou zmluvou s právom kúpy prenajatej veci) nemá to priamy dopad na platnosť alebo vykonateľnosť nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, resp. faktickú dispozíciu s vozidlom. Súd má za to, že v prípade pokiaľ nie je ako držiteľ vozidla v dokladoch (evidencii) uvedený nájomca nie je povinnosťou prenajímateľa motorového vozidla podľa nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci poistiť (uzavrieť poistnú zmluvu) motorové vozidlo ale túto povinnosť má v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nájomca. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby bolo žalobe vyhovené. Namietal, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Poukazoval na to, že súd svoje rozhodnutie oprel o absolútne neplatný právny úkon - zmluvu o nájme dopravného prostriedku uzavretú žalovaným ako prenajímateľom v čase, keď vlastníkom motorového vozidla bola spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Žalovaný sa vlastníkom vozidla stal až 21.02.2012 a predložením nájomnej zmluvy, ktorú nebol oprávnený uzavrieť, išlo z jeho strany o účelové prenášanie zodpovednosti na iný subjekt, ktorý v čase dopravnej nehody mal rovnakého konateľa ako žalovaný. Súd sa podľa odvolateľa nevysporiadal s otázkou, kto bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom vozidla zodpovedajúcim za vzniknutú škodu podľa § 427 Obč. zák., resp. z akého dôvodu by touto osobou nemal byť žalovaný, nakoľko splnenie si povinnosti zmluvne poistiť vozidlo nesúvisí s otázkou zodpovednosti prevádzkovateľa motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky vozidla. Má za to, že aj pokiaľ by žalovaným predloženú zmluvu bolo možné považovať za zmluvu o podnájme vozidla, žalovaný v čase dopravnej nehody bol prevádzkovateľom vozidla, pričom okolnosť, či osoba zodpovedá za škodu splnila svoju zákonnú povinnosť poistiť sa proti následkom svojej zodpovednosti za škodu je z hľadiska postihového práva irelevantná. V tejto súvislosti odvolateľ poukazoval na judikatúru - R 70/1969, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/134/2009 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2563/2005 a 31Cdo/4134/2011. Skutočnosť, že právnu a faktickú možnosť disponovať s vozidlom mal ako prevádzkovateľ vozidla v čase nehody žalovaný, vyplýva aj zo skutočnosti, že vodič Q. C. bol podľa v konaní vykonaného dôkazu zamestnancom žalovaného a nie spoločnosti Time Trans s.r.o. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenie žalobcu o neplatnosti zmluvy považuje za nelogické a nedôvodné z dôvodu, že prevod vlastníckeho práva k vozidlu nie je nemožným predmetom plnenia a žalovaný sa v priebehu platnosti zmluvy reálne stal vlastníkom vozidla. Za nedôvodnú považuje argumentáciu českou judikatúrou, s tým, že slovenský právny poriadok obsahuje definíciu pojmu prevádzkovateľ, ktorým v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. je aj lízingový nájomca, ktorý má právnu povinnosť disponovať s vozidlom pri uzavretí poistnej zmluvy, a súčasne aj fakticky disponuje s vozidlom. V čase dopravnej nehody tak podľa žalovaného svoju moc nad vozidlom vykonávala spoločnosť Time Trans s.r.o., ktorá bola lízingovým nájomcom. Podľa názoru žalovaného z dokazovania vo veci vyplynulo, že v čase nehody bol vlastníkom a držiteľom vozidla žalovaný, ktorý ale nebol prevádzkovateľom vozidla a osobou povinnou uzavrieť povinné zmluvné poistenie, z čoho vyplýva, že žalovaný nezodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. a preto ani nie je legitimovaný v spore o náhradu plnenia podľa § 24 ods. 7. Nakoľko v čase nehody bola vykonávaná preprava spoločnosťou Time Trans s.r.o., skutočnosť, že vodič vozidla bol zamestnancom žalovaného, nemá podľa neho vplyv na určenie zodpovedného subjektu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu. V súlade s námietkou odvolateľa bolo potrebné konštatovať, že sa súd prvého stupňa, prednostne sa zaoberajúci otázkou subjektu zodpovedného za dojednanie povinného zmluvného poistenia, nezaoberal tým, kto bol v čase dopravnej nehody prevádzkovateľom vozidla a v tejto súvislosti aj osobou zodpovednou za škodu spôsobenú dopravnou nehodou. Súd prvého stupňa síce v odôvodnení rozsudku uviedol, že povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie mal nájomca vozidla, ktorým bola spoločnosť Time Trans s.r.o., preto aj výlučne zodpovedná za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, avšak bez toho, aby vysvetlil, aká je súvislosť medzi povinnosťou uzavrieť poistnú zmluvu a zodpovednosťou za náhradu škody, podľa ktorého ustanovenia zákona zodpovednosť za škodu posudzoval a čím mal podmienky zodpovednosti spoločnosti Time Trans s.r.o. za naplnené. Prijatie záveru o povinnosti tejto spoločnosti zmluvne poistiť vozidlo súd vyvodzoval zo zmluvy o nájme dopravného prostriedku 3/2012 zo dňa 01.01.2012, ktorá by podľa žalovaného mala byť nájomnou zmluvou s právom kúpy prenajatej veci predpokladanou ustanovením § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., pri posudzovaní charakteru a platnosti ktorej však súdu uniklo, že žalovaný v čase jej uzavretia nebol vlastníkom vozidla, ale sám bol (zrejme) jeho lízingovým nájomcom na základe zmluvy so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s., ktorá skutočnosť ho bez ďalšieho z možnosti uzavrieť s tretím subjektom nájomnú zmluvu s právom kúpy prenajatej veci vylučuje, bez ohľadu na to, či prevod vlastníckeho práva k vozidlu podľa tejto zmluvy je alebo nie je možné považovať za nemožný predmet plnenia (v dobe pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalovaným nepochybne áno). Možno sa preto stotožniť so žalovaným v tom, že prevádzkovateľom vozidla je aj lízingový nájomca, ktorý má právnu povinnosť disponovať s vozidlom pri uzavretí poistnej zmluvy, a zároveň aj fakticky disponuje s vozidlom, nie však v tom, že lízingovým nájomcom bola v čase dopravnej nehody (22.03.2012) spoločnosť Time Trans s.r.o., odhliadnuc už od toho, že zmluva zo dňa 01.01.2012 kritéria lízingovej zmluvy nespĺňa. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pričom súčasne sa nezaoberal námietkami žalovaného smerujúcimi voči výške uplatnenej náhrady. Preto odvolací súd jeho odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. V novom rozhodnutí vo veci súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.