Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200003 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2015200003.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica Trnava, so sídlom A. Žarnova 11, 917 75 Trnava, IČO: 006 103 81, právne zast.: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátka kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00006/2014/R zo dňa 30.10. 2014 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 07.01.2015 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava o uložení pokuty 1.000,-Eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 576/2004 Z.z.) t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo zistené dňa 09.12.2013 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientke T. P., ktorým bolo konštatované porušenie spočívajúce v tom, že počas hospitalizácie pacientky na neurologickom oddelení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 08.10.2012 do 09.10.2012 nebola u pacientky diferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexopathia vľavo s anamnestickým údajom svedčiacim pre Raynaudov syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), zaznamenaným pri predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky nebolo realizované elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne pri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné vyšetrenie periférnych pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia neurologických symptómov a nebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom vyšetrení dňa 05.10.2012 službukonajúcim neurológom odporúčané. Žalobca v žalobných dôvodoch namietal nesprávne a nezákonné tvrdenie žalovaného, ktorý konštatoval že pre objektívne a správne zistenie skutkového stavu veci postačia vypracované odborné stanoviská ktoré považoval za dostatočné a zároveň nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz prizvaním ďalšieho odborníka resp. odborníkov. Nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je zrejmá z toho, že vychádzal z posúdenia odborníkov s ktorými žalobca nikdy nekomunikoval, nemal právo podávať im otázky, ozrejmiť si skutkový stav, nakoľko títo odborníci vychádzajú z písomných vyjadrení ktoré predložia lekári, zamestnanci žalobcu a títo odborníci konzultujú len s úradom a nie so samotným účastníkom resp. jeho zodpovednými zamestnancami konkrétnymi lekármi ktorí realizovali liečebný proces. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za vecne nesprávne a to pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci, ako aj zhodnotenie tohto zisteného skutkového stavu v záveroch a v odôvodnení rozhodnutia a poukazuje na rozsudky NS SR 1Szd 2/2013 o dňa 18.3.2014 a 1Szd 3/2013 zo dňa 13.5.2014. Žalobca má za to, že v danom prípade došlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti s ohľadom na zdravotný stav pacientky a zdravotná starostlivosť bola poskytnutá v súlade s platnými právnymi predpismi a so zdravotným stavom pacientky. Rozpor medzi tvrdeniami vyplývajúcimi zo stanovísk odborníkov a primárom neurologického oddelenia možno považovať v podstatných otázkach za tak závažný, že jediným možným vhodným postupom správneho orgánu bolo zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku resp. aspoň doplňujúceho stanoviska odborníkov, pričom bez odstránenia týchto rozporov možno považovať rozhodnutie správneho orgánu za neodôvodnené, vychádzajúce z nenáležite zisteného skutkového stavu a preto nezákonné. Konanie a samotné rozhodovanie správnych orgánov je v rozpore s právnymi predpismi v časti vykonávania a hodnotenia dôkazov, keď osobné konzultácie svojich pracovníkov s erudovanými zamestnancami žalobcu zamieňajú s ústnym pojednávaním, na ktorom mali byť vypočutí súčasne odborníci a lekári v liečebnom procese a nie lekári a zamestnanci prvostupňového orgánu. Ďalej právny zástupca žalobcu uvádzal, že do výkonu dohľadu dňa 6.12.2012 nebola žiadnym neurológom ktorý pacientku vyšetroval konštatovaná či popisovaná brachiálna plexopathia vľavo. V objektívnych neurologických vyšetreniach prítomný periférny vestivulárny syndróm, Cb syndróm vľavo. Okrem vyšetrenia dňa 5.10.2012 nebola podľa neurologických vyšetrení na CP udávaná anamnéza svedčiaca pre Raynaldov syndróm či ischemické ochorenie ľavej hornej končatiny. Dňa 5.10.2012 anamnesticky udáva pacientky bolesti ľavej hornej končatiny a cyanózu končekov prstov, avšak v objektívnom náleze bez patológie, napriek tomu bolo doporučené realizovať aj cievne vyšetrenie. Počas hospitalizácie pacientky neboli prítomné žiadne objektívne zistenia či subjektívne udávané symptómy ktoré by v tom čase bez poznania následného vývinu zdravotného stavu mali viesť k zrealizovaniu statymového cievneho vyšetrenia. U pacientky boli ťažkosti s ľavou rukou hornej končatiny stopovateľné v zdravotnej dokumentácii viac ako rok a zostáva záhadou prečo sa vina o neodhalení príčiny a zdravotné následky pre pacientku vzťahované a dávané za vinu na dobu starostlivosti na neurologickom oddelení žalobcu práve tam kde bola odhalená diagnostikovaná cievna patológia. Z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.2.2015 vyplýva, že podstata pochybenia spočíva v nedostatočnom diferenciálne diagnostikovanom postupe ( nevykonaní potrebných diferenciálne diagnostických vyšetrení) ktoré by zohľadňovali dovtedy známe symptómy pacientky (žalobca mal k dispozícii údaj z vyšetrenia pacientky zo dňa 5.10.2012 o bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), nevykonaní cievneho vyšetrenia a nevykonaní ani elektrofyziologického vyšetrenia symptomatickej končatiny, ktoré lekár pri príjme pacientky na hospitalizáciu na neurologické oddelenie dňa 8.10.2012 považoval za medicínsky relevantné, nakoľko ho uviedol v rozpise plánovaných vyšetrení, ale ktoré neskôr bez zdôvodnenia v zdravotnej dokumentácii stratilo podľa vyjadrenia primára neurologického oddelenia žalobcu relevanciu. Ak podľa názoru primára neurologického oddelenia nebolo potrebné vykonať cievne vyšetrenie v statym režime, malo byť odporúčané v prepúšťacej správe pacientky z hospitalizácie v dňoch 8.10.2012 až 9.12.21012, keďže podľa jeho názoru vinu za nerealizovanie cievneho vyšetrenia nesie samotná pacientka ktorá ho až do ďalšej hospitalizácie dňa 20.10.2012 neabsolvovala. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na to, že v danom prípade postačuje na preukázanie pochybenia žalobcu skutočnosť, že žalovaná si vyžiadala stanoviská odborníkov, ktorí sa k tejto otázke dostatočným spôsobom vyjadrili a na podporu tohto tvrdenia argumentuje žalovaný rozsudkami NS SR č.k.10Szd 1/2013, 10Szd 2/2013 ako aj rozhodnutiami Krajského súdu Trnava v obdobných veciach. O vykonanom dohľade bol vyhotovený Protokol č. 990/2012 zo dňa 23.9.2013, doručený žalobcovi dňa 10.10.2013, proti ktorému podal žalobca námietky. Námietky žalobcu preskúmal prvostupňový správny orgán v spolupráci s prizvanými odborníkmi z medicínskeho odboru neurológie a cievna chirurgia a vyhodnotil ich a následne dňa 9.12.2013 prerokoval aj so samotným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Prvostupňový správny orgán Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trnava svojim rozhodnutím č. ZS 204/00006/2014 zo dňa 12.5.2014 rozhodol tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške 1000,- Eur za porušenie § 4 ods. 3 zák.č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Porušenie bolo zistené dňa 9.12.2013 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytnutím zdravotnej starostlivosti p. T. P., nar. v r.XXXX. Porušenie spočívalo v tom, že počas hospitalizácie pacientky na neurologickom oddelení poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v období od 08.10.2012 do 09.10.2012 nebola u pacientky diferenciálne diagnosticky doriešená brachiálna plexopathia vľavo s anamnestickým údajom svedčiacim pre Raynaudov syndróm (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov), zaznamenaným pri predchádzajúcom vyšetrení pacientky na urgentnom príjme poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dňa 05.10.2012 aj s následnou indikáciou cievneho vyšetrenia. U pacientky nebolo realizované elektrofyziologické vyšetrenie symptomatickej končatiny, hoci v liečebnom pláne pri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 08.10.2012 bolo uvedené, tiež nebolo realizované ani základné vyšetrenie periférnych pulzácií na symptomatickej končatine, čím nebola dokončená diferenciácia neurologických symptómov a nebolo realizované cievne vyšetrenie, ktoré bolo pri predchádzajúcom vyšetrení dňa 05.10.2012 službukonajúcim neurológom odporúčané. Prvostupňový správny orgán v spolupráci s prizvaným odborníkom z medicínskeho odboru cievna chirurgia zistil, že zdravotná starostlivosť nebola pacientke poskytnutá počas hospitalizácie na neurologickom oddelení dňa 8.10.2012 do 9.10.2012, táto nebola poskytnutá správne, v dôsledku čoho následne došlo dňa 30.10.2012 k amputácii predlaktia v distálnej tretine ľavej ruky u pacientky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 18.6.2014 rozklad, v ktorom navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Druhostupňový správny orgán považoval stav veci za zistený správne a dostatočne na to, aby mohlo byť v správnom konaní vydané rozhodnutie o uložení pokuty. Podklady pre rozhodnutie boli získané zákonným spôsobom v rámci výkonu dohľadu ako aj v správnom konaní a považuje ich za dostatočné pre posúdenie veci a vydanie napadnutého rozhodnutia. Ďalej žalovaný poukázal na to, že správny orgán považuje skutkový stav za dostatočne preukázaný a objasnený s prihliadnutím na zásadu účelnosti a hospodárnosti, kedy nemusí pristúpiť k obstarávaniu si ďalších dôkazov a nemusí vyhovieť ani návrhu účastníka konania na vykonanie ďalšieho dokazovania. Správny poriadok nevylučuje, aby si správny orgán o odbornej a medicínskej otázke urobil úsudok na základe zadováženého odborného stanoviska erudovaného odborníka z príslušnej medicínskej oblasti. Krajský súd v Trnave prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 podľa § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. Na pojednávaní konanom dňa 14.4.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že pochybenie žalovaného vidí v tom, že tento považoval Protokol o výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou za právoplatné rozhodnutie a všetky jeho dôvody boli následne premietnuté do napadnutého správneho rozhodnutia a to napriek tomu, že v rámci správneho konania žalobca navrhoval ďalšie dôkazy ktoré žalovaný nevykonal a ani sa nevysporiadal s otázkou nevykonania týchto dôkazov. Okrem toho poukázal, že žalovaný nesprávne právne vec posúdil, keď vyšetrenie na cievnom oddelení vyhodnotil ako povinnosť vykonať diagnostikáciu ďalších ochorení v rámci hospitalizácie pacientky, ktorá bola hospitalizovaná pre iné problémy nesúvisiace s týmto ochorením. Uviedol, že u pacientky konštatované príznaky a anamnestické údaje v lekárskej správe zo dňa 5.10.2012 sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácii pacientky viac ako rok a nebolo povinnosťou žalobcu vykonávať vyšetrenia ktoré sa netýkali neurologických problémov s ktorými prišla pacientka priamo na vyšetrenie. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že čo sa týka medicínskych námietok tak tieto boli totožné aj v rámci vykonávaného dohľadu a následne aj v správnom konaní. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia resp. prvostupňového rozhodnutia žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne relevantné dôkazy ktorými by sa mal správny orgán zaoberať. Poukázala, že v danom prípade si žalovaná prizvala na vyhodnotenie celého problému dvoch odborníkov a to odborníka z cievnej chirurgie a odborníka z neurológie. Odborník z cievnej chirurgie uviedol, že počas neurologického vyšetrenia z 5.10.2012 bolo doporučené cievne vyšetrenie a nakoľko pacientka bola opakovane hospitalizovaná bolo povinnosťou žalobcu, aby dodiagnostikoval na základe tohto doporučenia zdravotný stav pacientky, ktorá bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení 08. až 09.10.2012. Poukázala, že v rámci tejto hospitalizácie nebolo vykonané ďalšie vyšetrenie a to elektrofyziologické, hoci bolo v pláne vyšetrení a nebolo zdôvodnené prečo od tohto vyšetrenia bolo upustené. Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 50 ods. 2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, 40) alebo ak úrad zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a) pokutu ( § 64 ods. 2) alebo b) zákaz výkonu zdravotníckeho povolania najviac na jeden rok; ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je právnická osoba, zákaz výkonu zdravotníckeho povolania môže uložiť jej odbornému zástupcovi. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom. Podľa § 32 zák. č. 71/1967 o správnom konaní (Správneho poriadku), (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 Správneho poriadku (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 21 ods.1 Správneho poriadku Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom rozhodovaní viazaný, nie je dôvodná. Súd nepovažuje za dôvodné poukazy na nerešpektovanie ust. § 34 Správneho poriadku s poukazom na nevypočutie účastníka, resp. jednotlivých lekárov a nevypracovanie znaleckého posudku. Ako bolo podrobne uvedené v napadnutom rozhodnutí tak štatutárny zástupca, ako aj jednotliví do úvahy prichádzajúci lekári mali možnosť v priebehu konania o výkone dohľadu vyjadrovať sa k jednotlivým skutočnostiam zisteným v konaní. Rovnako bol žalobcovi daný k dispozícii Protokol č.990/2012, proti ktorému boli z jej strany podané námietky a tie boli po konzultácii s prizvanými odborníkmi znovu prerokované so žalobcom. Súd má za to, že nie je v rozpore s právnou úpravou, ak na prejednanie veci v správnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie, ako to namietal žalobca. Správne orgány v rámci svojej kompetencie a vzhľadom na doterajší priebeh konania a skutočnosti zistené aj vykonaným dohľadom postupovali spôsobom, ktorý považovali za účelný. Podľa názoru súdu nie je dôvodný ani žalobný dôvod, že správne orgány dostatočne nepreukázali porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Súd k otázke nenariadenia znaleckého dokazovania súd uvádza, že prvostupňový orgán postupom v zmysle § 43 zák. č. 581/2004 Z.z. na zistenie stavu veci pribral do konania dvoch konzultantov z oblasti cievnej chirurgie a neurológie keď zákon striktne nevyžaduje, aby vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, ani nepriznáva vyššiu hodnotu znaleckému posudku v porovnaní s odborným posudkom konzultanta. Odborní konzultanti sa kompetentne vyjadrili k jednotlivým námietkam proti Protokolu z výkonu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Nie je preukázaný dôvod ani na spochybňovanie výsledkov takto vykonané dokazovania, ani na ich dopĺňanie o znalecký posudok ako podkladu pre rozhodnutie vo veci uloženia pokuty. V žalobe nebola nijakým konkrétnym spôsobom spochybnená správnosť záverov prizvaných odborných konzultantov. Vzhľadom na stanovisko prizvaného odborníka z odboru cievna chirurgia, ako aj obsah pripojeného administratívneho spisu, aj z pohľadu súdu neboli zo strany žalobcu u pacientky vykonané všetky výkony pre správne a včasné určenie diagnózy. V tejto súvislosti súd poukazuje, že pochybenie žalobcu spočívalo v dvoch čiastkových konaniach ako je to konštatované v oboch rozhodnutiach, ktoré sú predmetom tohto konania. Prvým nedostatkom konštatovaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je nevykonanie cievneho vyšetrenia pacientky T. P. počas jej hospitalizácie na neurologickom oddelení. Žalobca sa v tomto smere bráni, že takéto vyšetrenie nevyplývalo z plánu vyšetrení a hoci ho neurológ pri vyšetrení dňa 5.10.2012 odporučil u pacientky vykonať táto lekárska správa mala len odporúčací charakter. Súd považuje túto obranu žalobcu za účelovú, pretože pokiaľ sa u pacientky objavili určité symptómy svedčiace, že pacientka môže trpieť Raynaudovým syndrómom (bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov) a cievne vyšetrenie mohlo toto podozrenie potvrdiť resp. vyvrátiť, bolo povinnosťou žalobcu, aby v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti toto vyšetrenie vykonal, navyše keď pacientka udávala rovnaké príznaky smerujúce k podozreniu už spomínaného ochorenia pri vyšetreniach 5.10.2012 a 7.10.2012 t.j. ešte predtým ako bola hospitalizovaná na neurologickom oddelení. Pokiaľ už pri prvom vyšetrení na neurológii ošetrujúci lekár konštatoval, že doporučuje vykonať cievne vyšetrenie v súvislosti s problémami pacientky spočívajúcimi v bolesti ľavej hornej končatiny s cyanózou končekov prstov a pacientka udávala tieto problémy aj na ďalšom vyšetrení 7.10.2012, mal žalobca pri následnej hospitalizácii pacientky dňa 8. - 9.10.2012 vykonať cievne vyšetrenie v súvislosti s pretrvávajúcimi bolesťami ľavej hornej končatiny spojenými s cyanózou končekov prstov. Pokiaľ ide o druhé pochybenie žalobcu, tak súd v tomto smere poukazuje, že žalobca nedôsledne zhodnotil potrebu vykonania elektrofyziologického vyšetrenia symptomatickej končatiny, hoci pri vstupnom vyšetrení pacientky dňa 8.10.2012 takéto vyšetrenie zahrnul do liečebného plánu pacientky počas jej hospitalizácie. Žalobca nielenže nevykonal toto plánované vyšetrenie, ale primár neurologického oddelenia žiadnym spôsobom nevysvetlil v lekárskej správe prečo došlo k upusteniu od vykonania tohto vyšetrenia. Oba tieto nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti viedli k tomu, že pri následnej hospitalizácii pacientky na chirurgickej klinike od 20.10.2012 do 9.11.2012 došlo v dôsledku suspektnej embólii do arterie subclavia a arterie brachialis I. sin (bolesti ľavej hornej končatiny s prejavmi ischémie, poruchou citlivosti a pohybu prstov trvajúcou dva dni) po vykonanej operácii následne dňa 30.10.2012 k amputácii predlaktia ľavej hornej končatiny. Zo záverov protokolu, jeho vyhodnotení odborníkmi zo strany neurológie a cievnej chirurgie teda jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu v danom prípade nedošlo k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti a preto bola žalobcovi zo strany žalovaného uložená pokuta. Prvostupňový správny orgán v konaní o uložení pokuty prihliadol na charakter a závažnosť zistených nedostatkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom vychádzal z úplného a správne zisteného skutkového stavu a pokutu považuje za výchovnú a preventívnu a nie za likvidačnú, ktorej výšku žalobca ani nenamietal. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, ktorá je poskytnutá vtedy, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty vychádzal z toho, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá pacientke správne a žalobca nevykonal potrebné zdravotné výkony tak, aby zabezpečil včasnú a účinnú liečbu s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia jej stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd rozhodol o trovách konania postupom v zmysle § 250k O.s.p. tak, že procesne neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.